Nestanovili však termín na postupné ukončenie produkcie elektriny z uhlia. Potvrdili tiež záväzok skupiny dosiahnuť do roku 2035 plne alebo prevažne dekarbonizované energetiky. Vyplýva to zo zverejneného komuniké.
Členovia G7 podľa dokumentu uznali potrebu zníženia produkcie zemného plynu. Súčasne však uviedli, že investície do tohto odvetvia môžu pomôcť riešiť prípadný nedostatok energie.
„Razantne zvýšime produkciu elektriny z obnoviteľných zdrojov,“ uviedli ministri. Zaviazali sa, že do roku 2030 zvýšia spoločne kapacitu veterných elektrární na mori o 150 gigawattov a solárnu kapacitu o viac ako jeden terawatt.
Dohoda počíta aj s urýchlením postupného ukončovania spaľovania fosílnych palív bez použitia technológií na zachytávanie vznikajúcich emisií CO2. To má pomôcť k tomu, aby najneskôr do roku 2050 krajiny dosiahli nulové čisté emisie z produkcie elektriny.
Otázka stanovenia časového harmonogramu pre postupné vyraďovanie uhoľných elektrární je dlhodobým problémom. Japonsko sa spolieha na uhlie pri výrobe elektriny takmer z jednej tretiny, a tiež propaguje používanie tzv. čistého uhlia, ktoré využíva technológiu na zachytávanie emisií oxidu uhličitého na výrobu vodíka.
Krajiny G7 sa na celosvetovej ekonomickej aktivite podieľajú 40 percentami a na emisiách CO2 štvrtinou, uviedla agentúra AP.