Opozičný politik a publicista Vladimir Kara-Murza (41) má dvojité britsko-ruské občianstvo. Vo vyšetrovacej väzbe je už od apríla minulého roku. Svoje obvinenia označil za politicky motivované a súdny proces prirovnal k procesom vedeným počas vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina.
Kara-Murza si má trest odpykať v trestaneckom tábore s najprísnejším režimom, aké súdy dávajú aj sériovým vrahom vymeriavajú ho len výnimočne. „Vzhľadom na jeho zdravie ho tým odsudzujú na smrť,“ napísal na Telegrame podpredseda opozičnej strany Jabloko Boris Višnevskij. Aj ďalší opoziční politici varujú, že by išlo fakticky o doživotie či pomalý trest smrti.
Čítajte viac Nepoužíva internet, patologicky sa bojí o život. Exochrankár prezradil detaily o Putinovom životeVysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyzval na okamžité prepustenie politika. „Kara-Murza bol súdený na základe obvinení súvisiacich s legitímnym uplatňovaním si práva na slobodu názoru, prejavu a združovania sa, ktoré zahŕňa jeho verejnú kritiku ozbrojeného útoku Ruskej federácie proti Ukrajine," uviedol Türk,
„Nikomu nemožno odoprieť slobodu, pretože si uplatňuje svoje ľudské práva. Vyzývam Rusko, aby ho okamžite prepustilo,“ dodal Vysoký komisár OSN.
Cleverly: Alarmujúci akt
Británia si v tejto súvislosti predvolala ruského veľvyslanca v Londýne. „Vladimir Kara-Murza statočne odsúdil inváziu Ruska na Ukrajinu za to, čím je – do oči bijúcim porušením medzinárodného práva a Charty OSN. Nedostatočný záväzok Ruska chrániť základné ľudské práva vrátanie slobody prejavu je alarmujúci,“ uviedol britský minister zahraničných vecí James Cleverly.
Británia už skôr za porušovanie ľudských práv uvalila sankcie na sudcu, ktorý predsedal procesu s Kara-Murzom. Zváži aj ďalšie kroky, aby hnala na zodpovednosť ľudí zapojených do zadržania a súdneho procesu s týmto predstaviteľom ruskej opozície.
VIDEO: Na Putina je zatykač. Zadržali by ho na Slovensku?Obvinenia proti Kara-Murzovi súvisia s jeho prejavom z 15. marca 2022 pred snemovňou reprezentantov amerického štátu Arizona, v ktorom slovne odsúdil ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, uvádza AP.
Vladimir Kara-Murza je laureátom medzinárodnej Ceny Václava Havla za ľudské práva za rok 2022. Bol tiež blízkym spolupracovníkom Borisa Nemcova, ktorého v roku 2015 zastrelili v centre Moskvy neďaleko Kremľa. V rokoch 2015 a 2017 náhle ochorel a upadol do kómy, pričom je presvedčený, že ho vtedy otrávili agenti ruských tajných služieb.
Čítajte aj Putinovho väzňa čaká doživotie. Presnejšie: pokiaľ Putin žijePrežil dva pokusy o otravu, dostal Cenu Václava Havla
Vizitka opozičného predstaviteľa a publicistu Vladimira Kara-murzu (41), ktorého dnes ruský súd poslal na 25 rokov do väzenia:
- Ruský novinár Vladimir Kara-murza býval koordinátorom opozičného hnutia Otvorené Rusko, ktoré založil niekdajší najbohatší Rus a neskôr väzeň režimu Vladimira Putina Michail Chodorkovskij. Bol tiež blízkym spolupracovníkom opozičného vodcu Borisa Němcova zavraždeného v roku 2015.
- V rokoch 2015 a 2017 ho hospitalizovali s príznakmi otravy. Lekári diagnostikovali zlyhávanie obličiek, napojili ho na umelú obličku a uviedli do umelého spánku, uviedol už skôr list RBK. Medzinárodná investigatívna skupina Bellingcat, ruský server The Insider a časopis Der Spiegel pri svojich vyšetrovaniach dospeli vlani k záveru, že za dvoma pokusmi o otravu Kara-Murzy rovnako ako v prípade otravy známeho kritika Kremľa Alexeja Navaľného stála ruská tajná služba FSB.
- Vlani v apríli bol zadržaný políciou a súd ho odsúdil na 15 dní väzenia za neuposlúchnutie policajného príkazu. Polícia vtedy uviedla: „Kara-murza sa pri pohľade na policajtov správal neadekvátne, zmenil trajektóriu svojho pohybu, zrýchlil krok a na výzvu na zastavenie sa pokúsil o útek.“ Pri zadržaní vraj kládol odpor. Následne ho úrady obvinili zo šírenia nepravdivých informácií o ruskej armáde, keď v polovici marca hovoril k zákonodarcom v americkom štáte Arizona. Kara-Murza povedal, že ruské vojská bombardujú obytné štvrte ukrajinských miest, vrátane pôrodníc, nemocníc a škôl. Podľa vyšetrovateľa sa tým dopustil šírenia lživých informácií a vážne poškodil záujmy Ruska. Kara-Murza obvinenia odmietol ako politicky motivované. Odvtedy je vo väzbe.
- V októbri bol obvinený tiež z vlastizrady. Vyšetrovatelia ho obvinili z poskytovania pomoci organizáciám z členských štátov NATO, čím podľa nich roky konal proti bezpečnosti Ruska. V auguste Kara-Murzu obvinili tiež v súvislosti s činnosťou nežiaducej organizácie za to, že sa v roku 2021 v Moskve podieľal na usporiadaní konferencie na podporu politických väzňov v krajine, ktorú sponzorovala Nadácia slobodné Rusko. Táto organizácia sídli v zahraničí a ruské úrady ju už skôr označili za nežiaducu. Súd s Kara-Murzou sa začal tento rok v marci. Prokuratúra navrhla 25 rokov väzenia ako súhrnný trest, dnes mu súd navrhnutých 25 rokov vo väzení uložil.
- v rokoch 1999 až 2001 bol členom liberálnej strany Demokratické voľby Ruska a potom bol do roku 2008 členom Zväzu pravicových síl
- Narodil sa 7. septembra 1981 do starobylej tatárskej aristokratickej rodiny, ktorá sa v 15. storočí usadila v Moskve a prijala kresťanstvo. Vyštudoval históriu na Cambridgeskej univerzite a potom pracoval pre Kommersant alebo rádio Echo Moskvy a bol napríklad aj dopisovateľom BBC, denníka The Washington Post a ďalších médií. Pôsobil tiež na Chicagskej univerzite, kde viedol seminár o súčasnom Rusku. Je autorom tiež niekoľkých dokumentov a kníh.
- V Usa od roku 2010 úzko spolupracoval so senátorom Johnom McCainom ako expert na Rusko. V čase, keď sa McCain dozvedel o nevyliečiteľnosti svojej choroby (trpel rakovinou mozgu), osobne pozval Kara-Murzu na svoj budúci pohreb. Kara-Murza to označil za najväčšiu poctu, ktorej sa mu v živote dostalo.
- V máji 2017 bol Vladimir Kara-Murza účastníkom konferencie Európske dialógy Václava Havla: Kde Európa začína a končí, ktorú usporiadala Knižnica Václava Havla v Centre súčasného umenia DOX. Let do Prahy bol jeho prvým od chvíle, keď takmer zomrel po februárovej otrave. V júni 2017 uviedol v Knižnici Václava Havla životopisný dokument o Borisovi Nemcovi, ktorý zostavil z dochovaných filmových záznamov. V októbri 2017 sa zúčastnil na otváracom paneli 21. konferencie Forum 2000: Ako posilniť demokraciu v neistej dobe. „Domáce utláčanie je vždy nasledované vonkajšou agresiou. Nedá sa čakať, že štát, ktorý porušuje práva vlastných občanov, bude rešpektovať práva iných,“ povedal vtedy.
- V roku 2017 tiež dostal Magnitského cenu za prínos k ochrane ľudských práv. Český Ústav pre štúdium totalitných režimov (ÚSTR) v roku 2019 udelil Kara-Murzovi ocenenie za hájenie slobody, demokracie a ľudských práv.
- Vlani v októbri dostal medzinárodnú Cenu Václava Havla za ľudské práva, ktorú od roku 2013 každoročne udeľuje Rada Európy v spolupráci s Knižnicou Václava Havla a Nadáciou Charty 77. Ocitol sa aj na zozname kandidátov na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier.