420. deň: Ukrajina má právoplatné miesto v NATO. Povedal Stoltenberg na prvej návšteve Kyjeva

Čítajte viac 419. deň: Patrioty pre patriotov. Ukrajina dostala systémy protivzdušnej obrany z Nemecka, USA a Holandska

23:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes vyzval Mexiko, aby podporilo ukrajinskú predstavu o mieri. Urobil to v prejave k mexickým zákonodarcom. Mexiko agresiu proti Ukrajine odsúdilo, prezident Andrés Manuel López Obrador má však ku konfliktu ambiciózny postoj, píše agentúra EFE. Zelenskyj ale teraz na rozdiel od iných svojich podobných vystúpení prostredníctvom videoprenosu neprehovoril k plénu zákonodarcov.

„Vyzývame všetky krajiny, aby sa pripojili ku globálnemu úsiliu realizovať ukrajinskú predstavu mieru,“ uviedol Zelenskyj v narážke na svoj mierový plán. Jeho základnou podmienkou pre prímerie je odchod ruských vojakov z ukrajinského územia. Rusko susednú krajinu napadlo vlani 24. februára, odvtedy sa Ukrajine podarilo okupačné sily z časti svojho územia vytlačiť, teraz sa ukrajinská armáda zrejme chystá k očakávanej ďalšej jarnej ofenzíve.

Mexiko však má ku konfliktu na Ukrajine ambiciózny postoj. V OSN predstavitelia krajiny odsúdili napadnutie Ukrajiny, prezident López Obrador však kritizuje západné dodávky zbraní Kyjevu. Podporuje tiež plán na vytvorenie skupiny krajín, ktoré by mali uľahčiť rokovania o prímerí. Podobný názor zastáva aj brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý je spojencom mexickej hlavy štátu.

22:45 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov navštívil vo štvrtok Kubu. Pri tejto príležitosti odsúdil sankcie, ktoré na túto latinskoamerickú krajinu uvalili Spojené štáty. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Lavrov sa stretol so svojím kubánskym rezortným kolegom Brunom Rodríguezom. V úvode svojej návštevy sa tiež zúčastnil na slávnostnom kladení vencov k pamätníku kubánskeho básnika a revolucionára Josého Martího v Havane.

Šéf ruskej diplomacie tiež odsúdil americké ekonomické sankcie uvalené na Kubu a podľa tamojších štátnych médií kritizoval USA aj za to, že sa snažia svetu vnútiť „svoju vôľu“. Rodríguez zase kritizoval „expanzívne ambície“ Severoatlantickej aliancie a tiež sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko.

22:14 Veliteľ Tichomorskej flotily ruského námorníctva admirál Sergej Avakjanc odchádza z funkcie. Oznámil to vo štvrtok podpredseda ruskej vlády a vyslanec prezidenta pre ruský Ďaleký východ Jurij Trutnev. TASR o tom píše na základe správ stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) a agentúry DPA.

Admirál odchádza po skončení nečakaných námorných cvičení, ktoré mali preveriť bojovú pripravenosť flotily. Manévre len minulý týždeň oznámil minister obrany Sergej Šojgu. Moskva vo štvrtok informovala, že tieto cvičenia sa skončili a „potvrdili vysokú pripravenosť“ flotily na odrazenie prípadného útoku nepriateľa.

Admirál Avakjanc, ktorý bol veliteľom flotily od roku 2012, je podľa ruských médií momentálne na dovolenke a po svojom návrate odíde do zálohy. Podľa Trutneva sa má stať šéfom novozriadenej organizácie, ktorá bude dohliadať na vojenský výcvik a vlasteneckú výchovu mládeže v regiónoch. Meno jeho nástupcu na poste veliteľa Tichomorskej flotily zatiaľ neoznámili.

21:52 Dlhoročný holandský diplomat Ron van Dartel skončil vo funkcii osobitného vyslanca svojej krajiny pre obnovu Ukrajiny iba tri týždne po svojom vymenovaní. Dôvodom boli výroky, že „Ukrajinci sú tiež Rusi. Nesmieme na to zabudnúť. To je realita“. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Uvedené výroky adresoval autorovi novej knihy ešte pred nástupom do funkcie vyslanca, zverejnené boli však až teraz.

Holandské ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že van Dartel odstupuje zo svojho postu s okamžitou platnosťou. Ministerka pre zahraničný obchod a rozvojovú spoluprácu Liesje Schreinemacherová jeho rozhodnutie vraj „rešpektuje a jeho rezignáciu prijala“.

Diplomat si podľa ministerstva „uvedomil, že v súvislosti so svojimi výrokomi nemôže ďalej vierohodne pôsobiť vo funkcii, a preto sa rozhodol z nej s okamžitou platnosťou odstúpiť“.

21:12 Rusko vo štvrtok ukončilo previerku bojovej pripravenosti svojej Tichomorskej flotily v podobe predtým neohlásených námorných cvičení. Oznámilo to vo štvrtok ruské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

Nečakané manévre flotily so základňou vo Vladivostoku oznámil minulý týždeň minister obrany Sergej Šojgu. Zúčastnilo sa na nich viac ako 25-tisíc vojakov, 89 lietadiel a vrtuľníkov a tiež 167 plavidiel vrátane 12 ponoriek.

„Tieto cvičenia potvrdili vysokú pripravenosť Tichomorskej flotily odraziť agresiu prípadného nepriateľa z oceánu či mora,“ uviedol rezort obrany vo vyhlásení.

Manévre sa konali v Japonskom, Ochotskom a Beringovom mori. Ruské sily nacvičovali vyhľadávanie a ničenie ponoriek, ako aj odrážanie rozsiahlych raketových a leteckých útokov. Popritom útočili raketami, torpédami a delostrelectvom na ciele na súši i na mori. Na manévroch sa zúčastnili aj strategické bombardéry, ktoré v strednej časti Tichého oceánu simulovali útoky na nepriateľské ciele.

20:04 Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7) údajne zvažuje, že zakáže väčšinu vývozu do Ruska, a to v snahe zvýšiť tak ekonomický tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina za to, že vedie vojnu na Ukrajine. Informuje o tom vo štvrtok na svojej webstránke agentúra Bloomberg, citujúca nemenované zdroje dobre oboznámené so situáciou.

Skupina G7 o takomto opatrení údajne diskutuje pred svojim nadchádzajúcim májovým summitom v Japonsku. Dúfa pritom, že k prípadnému zákazu by sa pridali aj ďalšie krajiny Európskej únie. O návrhu sa však podľa zdrojov stále iba diskutuje a môže sa zmeniť.

Ak by došlo k takémuto sprísneniu sankcií voči Rusku, dalo by sa s touto krajinou stále obchodovať, avšak už len veľmi obmedzene, komentuje denník The Guardian. Správu dáva toto médium zároveň do kontrastu s článkom denníka The Financial Times, ktorý skôr vo štvrtok informoval, že podľa viacerých predstaviteľov EÚ sa v blízkej budúcnosti žiadne nové sankcie voči Rusku nezavedú.

19:51 Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba priznal, že je „frustrovaný“ z meškania plánu Európskej únie na obstarávanie munície pre Ukrajinu. Referuje o tom web Kyiv Independent. „Je to test, či má EÚ strategickú autonómiu pri prijímaní nových zásadných bezpečnostných rozhodnutí. Pre Ukrajinu sa cena nečinnosti meria v ľudských životoch,“ uviedol Kuleba na Twitteri.

Hoci EÚ schválila obstaranie milióna delostreleckých nábojov pre Ukrajinu už 20. marca, členské štáty sa stále sporia o niektoré detaily plánu. Jeden z hlavných sporných bodov sa týka financovania výrobcov z EÚ a toho, do akej miery by sa krajiny ako USA a Spojené kráľovstvo mali podieľať na obstarávaní.

Plán EÚ pozostáva z troch etáp, a to presunu existujúcich delostreleckých nábojov z výzbroje krajín EÚ, spoločných nákupov munície a výroby zvyšného potrebného množstva delostreleckých nábojov.

18:45 Čína údajne odmietla vyhovieť ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupine a poskytnúť jej zbrane. Píše o tom vo štvrtok britský denník The Financial Times (FT) odvolávajúc sa na informácie z uniknutých dokumentov amerických tajných služieb.

Žiadosť vagnerovcov zo začiatku roka 2023 podľa FT naznačovala, že majú istú dôveru v to, že „Peking bude otvorený voči vyzbrojovaniu Moskvy“, ktoré by siahalo nad rámec tzv. nesmrtiacich foriem podpory poskytovanej čínskymi spoločnosťami.

Nijaké zbrane však Čína podľa dokumentov tejto skupine neposkytla, ani s ňou následne nebola v kontakte.

18:37 Takmer všetci obyvatelia mesta ukrajinského Mykolajiv, ktorí odišli po tom, čo Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine, sa medzičasom vrátili domov. Ako referuje web Kyiv Independent, povedal to gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim.

Podľa neho bola populácia Mykolajiva pred inváziou približne 460-tisíc obyvateľov. Po poklese na 200-tisíc v dôsledku masového odchodu občanov v prvých týždňoch vojny však začala krivka naberať stúpajúci trend, a to predovšetkým po tom, keď ukrajinské sily v novembri minulého roka oslobodili neďaleké mesto Cherson. Kim povedal, že podľa údajov od mobilných operátorov sa v meste momentálne nachádza približne 400-tisíc ľudí.

Agentúra Európskej únie pre základné práva nedávno zverejnila výsledky prieskumu, podľa ktorých sa každý tretí ukrajinský utečenec v Európskej únii chce nakoniec vrátiť domov.

17:23 Ministerstvo vnútra (MV) SR a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR žiadajú vládu o 586 872 eur na zabezpečenie ochrany Zastupiteľského úradu SR v Kyjeve. Zároveň navrhujú, aby sa počet policajtov v hlavnom meste zvýšil zo štyroch na šiestich. Vyplýva to z návrhu, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Policajti sú na veľvyslanectve na Ukrajine podľa ministerstiev naďalej nevyhnutní vzhľadom na prebiehajúci vojenský konflikt a potrebu zaistenia bezpečnosti veľvyslanca SR aj samotného objektu. „Vzhľadom na náročnosť a výnimočnosť výkonu štátnej služby vo vojnovej zóne je tiež nevyhnutné zvýšenie pôvodného počtu vysielaných príslušníkov Policajného zboru,“ dodali predkladatelia.

Z celkovej sumy 586.872 eur, o ktorú rezorty žiadajú, má ísť 558 072 eur ministerstvu vnútra a 28 800 eur MZVEZ. Financie budú pokrývať finančné a materiálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru.

16:31 Ruský súd uložil neziskovej nadácii Wikimedia Foundation, prevádzkujúcej internetovú encyklopédiu Wikipedia, pokutu vo výške 1,5 milióna rubľov (približne 16.760 eur) za to, že neodstránila článok o konflikte na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na ruské médiá.

Ruské súdy v uplynulých mesiacoch uložili nadácii prevádzkujúcej Wikipediu sériu pokút. Moskva však „zatiaľ“ túto encyklopédiu neplánuje zakázať, povedal tento týždeň ruský minister pre digitálny rozvoj Maksut Šadajev.

Minulý týždeň súd v Moskve uložil nadácii Wikimedia Foundation pokutu o výške dva milióny rubľov (približne 22.200 eur) za to, že z Wikipedie neodstránila údajne „lživé informácie“ o ruskej armáde.

Rusko zaviedlo vlani, krátko po spustení invázie na Ukrajinu, zákony určujúce, ako sa na jeho území môže o tejto vojne informovať. Šírenie informácií, ktoré sú v rozpore s oficiálnym naratívom Kremľa, sa v súlade s touto legislatívou trestá pokutami či blokovaním webstránok.

Moskva údajne pracuje na vlastnej verzii Wikipedie s cieľom napraviť to, čo Kremeľ považuje za „nepresnosti, skomolenia a historické i faktické chyby“ zverejnené na webovej stránke tejto encyklopédie, napísala britská spravodajská stanica Sky News.

16:11 Európsky parlament (EP) vo štvrtok označil odsúdenie ruského disidenta Vladimira Kara-Murzu na 25 rokov väzenia za „politicky motivované“. Europoslanci hovorili aj o zatykači na ruského prezidenta Vladimira Putina a o deportáciách a presunoch ukrajinských detí z Ukrajiny do Ruskej federácie.

Za štvrtkové uznesenie upozorňujúce na skutočnosť, že zdravotný stav Vladimíra Kara-Murzu a Alexeja Navaľného sa zhoršuje v dôsledku zaobchádzania, ktorému boli vystavení vo väzení, zahlasovalo 508 poslancov, 14 bolo proti a 31 sa zdržalo hlasovania. Samotnému hlasovaniu v stredu predchádzala rozprava s eurokomisárkou pre hodnoty a transparentnosť Verou Jourovou a švédskou ministerkou pre záležitosti EÚ Jessikou Roswallovou o rozhodnutí Medzinárodného trestného súdu vydať zatykač na Putina a na ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú za ich úlohu pri deportáciách ukrajinských detí z okupovaných častí Ukrajiny.

Čítajte aj Putin umlčal tretieho veľkého opozičníka. 25 rokov pre Kara-Murzu je trestom smrti

Europoslanci v prijatom uznesení vyzvali na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Kara-Murzu, Navaľného a všetkých politických väzňov v Rusku. Odsúdili zásahy proti obhajcom ľudských práv, nezávislým novinárom a kritikom ruskej vlády a požiadali Radu OSN pre ľudské práva, aby začala vyšetrovanie neľudského väznenia, mučenia a zabíjania politických oponentov v Rusku.

EP okrem toho chce, aby členské štáty EÚ prijali tvrdé sankcie voči ruským sudcom a prokurátorom zodpovedným za svojvoľné obžaloby, zadržiavanie a mučenie v politicky motivovaných procesoch. Na druhej strane by krajiny EÚ mali poskytnúť humanitárne víza ruským disidentom, ktorým hrozí obvinenie z politických dôvodov.

Poslankyňa Miriam Lexmann (KDH) upozornila, že takmer 20.000 detí bolo doteraz násilne deportovaných z Ukrajiny do Ruska a ďalšie stovky boli zabité alebo zranené v dôsledku ruskej agresie. „Tieto nútené deportácie sú zločinom proti ľudskosti a pripomínajú nám najstrašnejšie excesy Stalinovho režimu. Preto podporujem iniciatívu Európskej komisie a poľskej vlády zabezpečiť čo najskorší návrat týchto deportovaných detí. Naša snaha musí tiež smerovať k tomu, aby boli tieto zločiny dôkladne zdokumentované, vyšetrené a aby všetci zodpovední boli postavení pred spravodlivý súd,“ odkázala poslankyňa.

15:22 Švajčiarsko zaradilo ruskú žoldniersku Vagnerovu skupinu a mediálnu organizáciu RIA FAN na svoj sankčný zoznam. Informovalo o tom dnes podľa agentúry AFP švajčiarske ministerstvo hospodárstva. Rovnaký krok minulý týždeň urobila aj Európska únia a Bern tak pokračuje v preberaní únijných protiruských sankcií.

Vagnerova skupina „slúži ako nástroj v ruskej hybridnej vojne“, uviedlo švajčiarske ministerstvo hospodárstva. „Skupina s nejasnou právnou povahou je súčasťou komplexnej siete spoločností pôsobiacich po celom svete (napr. v oblasti letectva, bezpečnosti, technológií, obchodovania s komoditami, finančných služieb a vplyvových aktivít), ktoré sú navzájom prepojené vlastníckymi vzťahmi a logistickými sieťami,“ dodalo.

Švajčiarsko na sankčný zoznam dalo tiež ruskú tlačovú agentúru RIA FAN, ktorá je súčasťou skupiny Patriot Media Group. Na čele predstavenstva tejto skupiny je šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin.

Sankcionovaným je zmrazený majetok, majú zakázaný vstup do Švajčiarska a EÚ a občania a firmy majú zakázané im poskytovať finančné prostriedky.

15:02 Ruské sily po neúspešnej zimnej ofenzíve vytvárajú celkovú strategickú obrannú pozíciu, povedal vo štvrtok hovorca Ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Andrij Jusov. „Neznamená to však, že nepriateľ je porazený alebo, že už nepredstavuje pre Ukrajinu nebezpečenstvo,“ vyjadril sa Jusov pre ukrajinskú štátnu televíziu. Podľa jeho slov má Rusko stále veľký počet vojakov, mobilizačný potenciál a techniku, hoci je zastaraná. Udržanie Doneckej oblasti zostáva „maniakálnym cieľom ruskej armády“, dodal Jusov. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

14:40 Budúcnosť Ukrajiny je v Severoatlantickej aliancii. Vo štvrtok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas návštevy Kyjeva.

Podľa Stoltenberga bude otázka členstva Ukrajiny v Aliancii „popredným bodom programu“ na júlovom summite NATO v litovskom Vilniuse. „Budúcnosť Ukrajiny je v euroatlantickej rodine, budúcnosť Ukrajiny je v NATO, na tom sa zhodujú všetci spojenci,“ uviedol na tlačovej konferencii po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Šéf NATO zároveň prisľúbil Ukrajine, že vo vojenskej podpore budú naďalej pokračovať. Dodal, že členské štáty NATO už vycvičili desaťtisíce ukrajinských vojakov a poskytli Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote 65 miliárd eur.

„NATO stojí pri vás dnes, zajtra a tak dlho, ako to bude potrebné,“ povedal Stoltenberg. Zároveň pozval ukrajinského prezidenta na júlový summit Severoatlantickej aliancie.

Zelenskyj povedal, že summit vo Vilniuse „by sa mohol stať historickým“, ak by Ukrajina dostala oficiálnu pozvánku na vstup do Aliancie. „Je čas prijať vhodné rozhodnutie,“ do­dal.

Ukrajinský líder tiež uviedol, že na generálneho tajomníka NATO sa obrátil s prosbou, aby Kyjevu pomohol prekonať neochotu niektorých spojencov pokiaľ ide o dodávky zbraní s dlhým doletom, delostrelectva, moderného letectva a obrnených vozidiel.

13:59 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes vyzval Severoatlantickú alianciu, aby prijala potrebné politické rozhodnutie a pozvala Ukrajinu do svojich radov. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na spoločnej tlačovej konferencii uviedol, že táto otázka sa bude preberať na júlovom summite NATO vo Vilniuse, kam bol Zelenskyj pozvaný.

Ukrajina, ktorá sa od vlaňajšieho februára bráni ruskej ozbrojenej agresii, požiadala o urýchlené prijatie do aliancie vlani 30. septembra.

13:45 Admirál Sergej Avakjanc už nevelí ruskej Tichooceánskej flotile, oznámil podpredseda ruskej vlády a predstaviteľ ruského prezidenta na Ďalekom východe Jurij Trutnev. Odchod admirála z čela flotily, ktorej velil od roku 2012, nasledoval po mimoriadnej previerke, vyhlásenej ruským ministrom obrany minulý piatok.

Uvedenie celej Tichooceánskej flotily do bojovej pohotovosti a jej manévre mali podľa komentátorov urobiť dojem na čínskeho ministra obrany Li Šang-fua, prichádzajúceho na návštevu Moskvy. Veliteľ flotily bol podľa médií odvolaný ešte počas cvičenia. Ruské ministerstvo obrany ponechalo tieto informácie bez vyjadrenia.

Čítajte aj Dojem na Čínu zrejme neurobil. Rusi odvolali admirála priamo počas cvičenia

Jednotky Tichooceánskej flotily sa zúčastňujú aj vojny Ruska proti Ukrajine. Vlani na jeseň vojaci zo 155. brigády námornej pechoty žiadali gubernátora Prímorského kraja o nezávislé preverenie počínania dôstojníkov, zodpovedných podľa nich za vysoké straty. Brigáda podľa vojakov prišla počas štyroch dní v boji o 300 mužov. Ministerstvo obrany však tvrdilo, že straty brigády nepresiahli jedno percento jej stavu. Neskôr o vysokých stratách námornej pechoty informovali aj iné zdroje, vrátane britskej vojenskej rozviedky.

13:27 Dánsky energetický úrad dnes oznámil, že už nepovažuje za nebezpečné pre lode pohybovať sa v oblasti únikov na plynovode Nord Stream v Baltskom mori. Odporučil preto, aby dánsky námorný úrad zrušil obmedzenia pre plavbu.

Potrubia plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktorými Rusko posielalo a plánovalo posielať plyn do Nemecka a ďalej Európy, vlani v septembri poškodili doteraz nevysvetlené výbuchy. V tom čase plynovodom Nord Stream 1 plyn neprúdil, čo Rusko odôvodňovalo nevyhnutnou údržbou. Nord Stream 2 síce bol dokončený, ale kvôli vojne na Ukrajine a protiruským sankciám nebol spustený.

13:00 Sídlom Medzinárodnej investičnej banky (IIB) už nie je Budapešť. V zmysle príslušnej právnej normy, ktorá bude zverejnená vo štvrtok, sa ruší aj diplomatická imunita predstaviteľov tejto banky. Podľa webovej stránky komerčnej televízie ATV to vo štvrtok oznámil šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás.

Podľa spravodajského servera privatbankar.hu začala banka s presunom sídla a svojej činnosti z Maďarska späť do Ruska.

IIB, o ktorej ATV píše, že je známa ako ruská špionážna banka, odporučila vláde premiéra Viktora Orbána, aby okamžite vypovedala zmluvu z 5. februára 2019, týkajúcu sa sídla „špionážnej banky“ v Budapešti. Vo vyhlásení banky sa ďalej uvádza, že IIB si splní všetky svoje povinnosti, ale využije dostupné zdroje na ochranu svojich oprávnených záujmov. Banka je v dôsledku amerických sankcií v súčasnosti zbavená schopnosti vykonávať finančné operácie, cituje ATV z dokumentu.

USA zaradili na sankčný zoznam ruskú IIB a jej troch predstaviteľov, dvoch občanov Ruska a jedného občana Maďarska, ktorý je podpredsedom správnej rady IIB. Oznámil to pred týždňom veľvyslanec Spojených štátov v Budapešti David Pressman.

11:01 Ruská federálna bezpečnostná služba (FSB) údajne podniká „rozsiahlu a dôkladnú prestavbu domácich bezpečnostných orgánov“, uviedla americká expertná skupina Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Táto reorganizácia zrejme súvisí s únikmi citlivých údajov na Ukrajinu, dodáva ISW.

Ruská štátna tlačová agentúra TASS v nedeľu informovala, že FSB a Generálne riaditeľstvo bezpečnostnej služby ministerstva vnútra vykonávajú posledných niekoľko týždňov masové kontroly na riaditeľstve pre vnútorné záležitosti v centrálnom obvode Moskvy i na niekoľkých moskovských okresných policajných úradoch. Dôvodom týchto previerok je podľa amerického ISW „únik údajov z ruských bezpečnostných síl, ku ktorému došlo na žiadosť ukrajinských občanov“.

Ruské médiá priniesli správy, že podozriví policajti odovzdali osobné údaje o ruských bezpečnostných silách „vonkajším“ jednotlivcom, z ktorých niektorí sú občania Ukrajiny.

Spomínané razie FSB a ministerstva vnútra na moskovských policajných oddeleniach sa dejú v období, keď prebieha séria zatýkania a prepúšťania popredných členov vedenia Rosgvardije, teda Ruskej národnej gardy.

10:45 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg pricestoval vo štvrtok na neohlásenú návštevu Kyjeva, informovali ukrajinské médiá. Ide o jeho prvú návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie.

Prítomnosť Stoltenberga na Ukrajine potvrdil aj nemenovaný predstaviteľ NATO, ktorý si želal zostať v anonymite vzhľadom na vnútorné predpisy aliancie.

Stoltenberg chce svojou prítomnosťou prejaviť podporu Ukrajine, ktorá sa pripravuje na spustenie protiofenzívy, píše The Guardian.

Šéf NATO si pri pamätníku v centre Kyjeva uctil ukrajinských vojakov padlých vo vojne, čo potvrdzujú zábery v ukrajinských médiách.

Na centrálnom námestí v Kyjeve si tiež prezrel poškodenú ruskú ťažkú vojenskú techniku, ktorá je tam vystavená, uviedol fotograf agentúry Reuters.

10:20 Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin amerických zákonodarcov informoval, že jeho úrad zaznamenal približne 80 000 prípadov možných vojnových zločinov a doteraz bolo na ukrajinských súdoch za takéto zločiny odsúdených 31 Rusov.

Kostin zákonodarcom z výboru Snemovne reprezentantov pre zahraničné záležitosti povedal, že ukrajinská prokuratúra tiež identifikovala 310 potenciálnych páchateľov týchto zločinov a „uzavrela prípady proti 152 možným vojnovým zločincom“.

Dodal, že niektoré súdne prípady „prebiehajú v neprítomnosti, pretože sme identifikovali páchateľov a máme celý súbor dôkazov, ale nemôžeme čakať na to, či ich niekedy chytíme. Spracovanie týchto prípadov v neprítomnosti však trvá trochu dlhšie pre procesné obmedzenia“.

Ukrajinský generálny prokurátor vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby s Ukrajinou zdieľalo spravodajské informácie, pretože to pomôže jeho úradu v usvedčovaní údajných vojnových zločincov. Poznamenal, že identifikovali tisíce ďalších, ale nemajú úplné dôkazy na usvedčenie týchto vojnových zločincov.

Kostin tiež uviedol, že na území Ukrajiny našli približne 20 mučiarní a vyše 1000 preživších hlásilo celú škálu mučenia, vrátane použitia elektrických šokov, simulovaného topenia (waterboarding), núteného vyzliekania donaha a vyhrážania zohavením a smrťou.

Podľa Kostina bolo len v samotnej Chersonskej oblasti zdokumentovaných vyše 60 prípadov znásilnenia. V oblastiach stále ovládaných ruskými silami sú obyvatelia, vrátane detí, nútení presťahovať sa na iné okupované územia alebo do Ruska.

„Takéto zlo nemožno nechať len tak,“ povedal Kostin.

10:05 Dánsko a Holandsko spoločne darujú Ukrajine 14 tankov Leopard 2, oznámili dnes dánsky minister zahraničia Lars Løkke Rasmussen a úradujúci minister obrany Troels Lund Poulsen.

Holandsko počas studenej vojny patrilo medzi najväčších užívateľov tankov Leopard 2, no postupne sa ich kvôli rozpočtovým škrtom zbavilo a v súčasnosti si tieto tanky podľa médií prenajíma od Nemecka pre pôsobenie v spoločnej jednotke. Štrnásť tankov predstavuje tankovú rotu.

Na Ukrajinu medzitým z Nemecka dorazilo 18 tankov Leopard 2, potvrdil minulý mesiac kancelár Olaf Scholz. Na Ukrajine už sú tiež tanky Challenger 2 z Británie a nemecké bojové vozidlá pechoty Marder, oznámil vzápätí ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Británia sa zaviazala na Ukrajinu poslať 14 tankov.

9:15 Britská vojenská rozviedka si v pravidelnom prehľade všíma utorkové komuniké Kremľa o návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina na okupovanom území južnej Ukrajiny, konkrétne veliteľstvo zoskupenia síl Dneper, čo bola jedna z prvých zmienok o takomto zoskupení. Rusko používa termín zoskupenia síl špecificky pre veľkú, úkolovo organizovanú operačnú jednotku. Na začiatku invázie boli ruské sily organizované do zoskupenia, z ktorých každé bolo začlenené do svojich domovských vojenských okruhov v Rusku, napríklad išlo o západnú a centrálnu skupinu síl.

Existencia zjavne nového zoskupenia Dneper podľa rozviedky naznačuje vývoj pôvodnej organizácie ruských síl, a to pravdepodobne v dôsledku ťažkých strát. Úlohou zoskupenia Dneper bude pravdepodobne brániť južný sektor okupovanej zóny a najmä juhozápadné krídlo, vyznačené riekou Dneper, ukrajinsky Dnipro.

8:40 Ukrajinská laureátka Nobelovej ceny mieru Olexandra Romancovová vyzvala Juhoafrickú republiku, aby nedovolila ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi zúčastniť sa na summite skupiny rozvíjajúcich sa ekonomík (BRICS), ktorý sa má v juhoafrickej krajine konať v auguste.

V prípade uskutočnenia cesty Putina do JAR sa Johannesburg bude musieť zaberať zatykačom, ktorý na šéfa Kremľa v marci vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) za vojnové zločiny na Ukrajine v súvislosti s nezákonnými deportáciami detí. Ako signatár Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovil ICC, je totiž Juhoafrická republika povinná Putina zadržať a postaviť pred súd. "V prípade, že by tam Putin prišiel a nebol by zatknutý, bolo by to „veľkým sklamaním“, dodala Romancovová.

Čítajte viac Nevpustite Putina, odkázala Johannesburgu ukrajinská lauerátka Nobelovej ceny

8:10 Rusi za cenu veľkých strát útočia na piatich úsekoch frontu, uviedol ukrajinský generálny štáb v dnešnom rannom prehľade situácie na bojisku. Ruské straty od začiatku vojny odhadlo ukrajinské velenie na 184 420 mužov, z toho 670 počas uplynulých 24 hodín. Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. Ruské jednotky ďalej útočia pri mestách Lyman, Bachmut, Avdijivka, Marjinka a Šachtarsk v Donbase na východe Ukrajiny. Ukrajinské sily počas uplynulého dňa odrazili 55 útokov; najťažšie sa podľa ukrajinského štábu vedú o Bachmut a Marjinku.

Ruské sily dobyli skoro 88 percent rozlohy Bachmutu, odhadli analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Upozornili na tvrdenia ruských blogerov, že žoldnieri z Vagnerovej skupiny ovládli štvrť na severozápade mesta, vrátane mestskej nemocnice č.2.

V oslobodenej časti Chersonskej oblasti šesť ľudí utrpelo zranenia pri ruskom ostreľovaní, uviedla agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na oblastnú správu. Ostreľovaniu čelili aj pohraničné obce v Sumskej oblasti, o prípadných obetiach či zranených sa úrady nezmienili. Ruské sily v stredu tiež napadli Ukrajinu 26 bezpilotnými lietadlami iránskej výroby Šáhid-136, z ktorých 21 sa podľa ukrajinského velenia podarilo zostreliť.

Z ranného hlásenia ukrajinského generálneho štábu vyplýva, že situácia na fronte sa počas uplynulých 24 hodín podstatne nezmenila, konštatovala ruská redakcia BBC.

Uviedla tiež, že ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin pri vystúpení vo výbore Snemovne reprezentantov Kongresu USA povedal, že jeho úrad zaznamenalo 80 000 prípadov, ktoré majú charakter vojnových zločinov spáchaných ruskými vojskami na ukrajinskom území. Ukrajinské súdy medzitým uznali 31 Rusov vinných z vojnových zločinov.

Generálna prokuratúra zistila mená ďalších 310 podozrivých z takýchto zločinov a ukončila vyšetrovanie 152 možných vojnových zločincov. Niektoré prípady sa posudzujú v neprítomnosti obvinených, pretože k dispozícii sú usvedčujúce dôkazy a nemožno čakať, kým páchatelia budú dopadnutí. Generálny prokurátor obvinil Moskvu, že na Ukrajine pácha zverstvá systematicky, zločiny nemajú náhodný charakter. Moskva popiera, že by sa ruskí vojaci dopúšťali vojnových zločinov.

7:40 Nemecký kancelár Olaf Scholz a portugalský premiér António Costa sa v stredu v Lisabone zhodli, že obe krajiny chcú naďalej spolupracovať, čo sa týka poskytovania vojenskej podpory pre ukrajinské sily. TASR o tom informuje na základe správy tlačovej agentúry DPA.

Scholz označil spoločnú dodávku tankov Leopard 2 Kyjevu za „zjavný znak“ dobrej spolupráce oboch krajín. Costa dodal, že Lisabon chce spoločne s Berlínom pokračovať v dodávkach vojenskej pomoci Ukrajine v rámci svojich možností a zároveň bez toho, aby obmedzil vlastné obranné kapacity.

Portugalsko bolo prvou krajinou, ktorá sa Berlínu zaviazala, že vybaví ukrajinský prápor tankami Leopard 2A6. Berlín ich dosiaľ na Ukrajinu doručil celkovo 18; Portugalsko tri.

Nemecká vláda v januári po dlhom váhaní súhlasila s vytvorením aliancie na dodávky tankov Leopard 2 tamojšej výroby na Ukrajinu.

Ohľadom ďalších dodávok zbraní – aj v súvislosti s očakávanou jarnou protiofenzívou Ukrajiny – Scholz poznamenal, že „čo je teraz potrebné, je v zásade toho istého vybavenia“. Spomenul najmä protilietadlové systémy, tanky a bojové vozidlá pechoty, ako aj príslušnú muníciu. Dodal, že je potrebné pripraviť sa na to, že vojna môže trvať ešte dlho.

7:14 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu pricestoval do Nikaraguy, kde sa stretol s tamojším prezidentom Danielom Ortegom v rámci úsilia Moskvy o vytvorenie nových spojenectiev uprostred medzinárodnej izolácie a sankcií zo strany Západu. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

Ortegu, ktorý je vo svojom piatom funkčnom období, odsúdila OSN, ľudskoprávne skupiny aj jeho bývalí spojenci za uplatňovanie brutálnej taktiky voči politickej opozícii a iným kritikom.

Lavrov sa v hlavnom meste Managua stretol aj s jeho manželkou Rosario Murillovou, ktorá je nikaragujskou viceprezidentkou. „Vítame ho veľmi srdečne ako bratské národy, ako národy, ktoré veria v mier,“ vyhlásila Murillová krátko pred stretnutím.

Murillová vo svojom každodennom zvukovom posolstve v štátnych médiách uviedla, že Rusko a Nikaragua podporujú konštruktívny a zdvorilý dialóg medzi vládami a medzinárodný poriadok, ktorý nie je ovládaný niekoľkými mocnosťami.

Lavrov vyzdvihol Nikaraguu ako spojenca proti koalícii vedenej USA, ktorá sa snaží odvrátiť vojnu Ruska proti Ukrajine. Nikaragua dôsledne vyjadruje svoju podporu ruskej vojenskej agresii na Ukrajine. Spojené štáty a Európska únia uvalili v uplynulých rokoch na Nikaraguu celý rad sankcií.

Lavrov je momentálne na turné po krajinách Latinskej Ameriky. Navštívil už Brazíliu a Venezuelu, po krátkom pobyte v Nikarague má v pláne ešte zastávku na Kube.

7:00 V Kyjeve v stredu večer zaznamenali silný záblesk. Úrady v tomto meste a priľahlej oblasti vyhlásili protiletecký poplach. Neskôr sa objavila informácia, že to bol satelit, o ktorom americká NASA nedávno informovala, že zhorí v atmosféra. NASA však uviedla, že jej satelit bol vtedy stále na oblohe.

Čítajte viac Mimozemšťania? Rusi? Kyjev ožiaril tajomný záblesk. NASA: My sme to neboli

6:10 Ukrajinskí vojaci budú za boj proti ruským silám na frontovej línii dostávať mesačný plat vo výške 100 000 hrivien (2 471 eur). Oznámilo to v stredu vedenie ukrajinských ozbrojených síl spoločne s platovými zaradeniami ďalších vojakov, uviedla agentúra DPA.

„Vojak, ktorý slúži krajine a chráni ju pred agresorom, riskuje vlastný život aj zdravie, pričom plní úlohy v mimoriadne ťažkých podmienkach, musí byť vysoko motivovaný,“ uvádza sa vo vyhlásení generálneho štábu ukrajinskej armády.

Plat 100 000 hrivien je podľa štábu vyhradený pre vojakov „bojujúcich priamo na frontovej línii“. Vojaci, ktorí plnia úlohy v bojovej zóne, ale priamo sa do bojov nezapájajú, ako aj príslušníci protivzdušnej obrany dostanú mzdu 30 000 hrivien (748 eur).

Základný plat ukrajinského vojaka sa od februára zvýšil na takmer 20 000 hrivien (494 eur). Podľa vyjadrenia generálneho štábu sú ukrajinské ozbrojené sily odmeňované spravodlivo.

Ruskí vojaci dostávajú podľa oficiálnych údajov Moskvy k základnému platu, predstavujúcemu 37 000 rubľov (413 eur), príplatok za službu na frontovej línii, a to vo výške 158 000 rubľov (1765 eur). Podľa DPA sa však mnohí z nich na sociálnych sieťach sťažujú, že takéto príplatky nikdy nedostali.