421. deň: Ukrajina vymenila s Ruskom pravoslávneho kňaza za 28 vojnových zajatcov

Čítajte viac 420. deň: Ukrajina má právoplatné miesto v NATO. Povedal Stoltenberg na prvej návšteve Kyjeva

23:21 Ruské štátne médiá v piatok informovali o vymenovaní nových veliteľov Baltskej a Tichomorskej flotily ruského námorníctva. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Zástupca náčelníka generálneho štábu, viceadmirál Vladimir Vorobiov, bol vymenovaný za veliteľa Baltskej flotily. Príslušné dokumenty už boli podpísané,“ uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na zdroje z prostredia ruskej armády.

Novým veliteľom Tichomorskej flotily sa stal admirál Viktor Liina, ktorý stál doposiaľ velil Baltskému loďstvu.

Skutočnosť, že doterajší veliteľ Tichomorskej flotily admirál Sergej Avakjanc odchádza z funkcie, bola oznámená už vo štvrtok. Meno jeho nástupcu však zverejnili až v piatok.

23:12 Ruské ministerstvo spravodlivosti v piatok oznámilo, že do registra tzv. zahraničných agentov zaradilo aj známeho bulharského investigatívneho novinára Christa Grozeva.

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá upozornila, že ide o výnimočnú situáciu, keďže Moskva označila za zahraničného agenta osobu, ktorá ani nie je ruským občanom. Podľa ruských zákonov však túto „nálepku“ možno udeliť jednotlivcovi „bez ohľadu na jeho občianstvo“.

Grozev bol na zoznam zaradený, lebo podľa ministerstva spravodlivosti „šíril, a to aj s využitím moderných informačných technológií, nepravdivé informácie o rozhodnutiach prijatých štátnymi orgánmi a o ich politike; podieľal sa na tvorbe materiálov zahraničných agentov pre neobmedzený počet osôb, ako aj na aktivitách zahraničnej mimovládnej organizácie, ktorej činnosť je na území Ruskej federácie uznaná za nežiaducu“.

22:42 Ukrajinské sily údajne odovzdali Rusku pravoslávneho kňaza výmenou za 28 ukrajinských vojnových zajatcov. TASR o tom píše na základe piatkovej správy stanice Sky News odvolávajúcej sa na ukrajinské médiá.

Informácia o takejto výmene zaznela z úst šéfa Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Vasyľa Maľuka v rozhovore pre ukrajinskú agentúru Interfax-Ukrajina.

Podľa ukrajinských médií má ísť o Andrija Pavlenka, duchovného ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC), ktorá je spájaná s ruskou pravoslávnou cirkvou a jej moskovským patriarchátom. Pavlenko pochádza z Lysyčanska. Na Ukrajine bol usvedčený z kolaborácie a vlastizrady a hrozilo mu 12-ročné väzenie.

K jeho výmene za 28 ukrajinských vojnových zajatcov malo podľa piatkových správ ukrajinských médií dôjsť už 14. decembra, pričom Pavlenko sa mal pri tom osobne stretnúť so šéfom ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom.

22:30 Za „večného nepriateľa“ Moskvy označil v piatok Britániu bývalý ruský prezident Dimtrij Medvedev. Reagoval tak na uvalenie sankcií zo strany Londýna na piatich ruských občanov, informuje TASR na základe správy televízie Sky News.

Medvedev na platforme Telegram nazval Britov „degenerovanými“ a posledných troch premiérov tejto krajiny „veľmi bizarnými stvoreniami“.

„Koho zaujímajú ich rozhodnutia? Británia bola a vždy bude naším večným nepriateľom, prinajmenšom dovtedy, kým ich drzý a odporne vlhký ostrov nezmetie do temných hlbín mora vlna vytvorená najmodernejším ruským zbraňovým systémom,“ napísal v príspevku Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie.

Britská vláda uvalila v piatok sankcie na ruského sudcu a dvoch ďalších jednotlivcov, ktorí sú podľa nej spojení so zatknutím uväzneného opozičného lídra a kritika Kremľa Vladimira Kara-Murzu. Sankcie zahŕňajú zmrazenie majetku i cestovné obmedzenia.

21:54 Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok spochybnil vyhlásenie generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga, že „všetci spojenci v NATO súhlasia s tým, aby sa Ukrajina stala členským štátom NATO“. Informuje o tom TASR.

Čítajte viac "Čože?!" reagoval Orbán na vyjadrenie šéfa NATO o členstve Ukrajiny

21:00 Slovensko je jedným z najaktívnejších štátov v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine a je odhodlané v tom pokračovať. Ukrajine bude naďalej posielať aj humanitárnu pomoc. Celkovo Slovensko poskytlo Ukrajine už 12 balíkov pomoci. Vyhlásil to v piatok dočasne poverený minister obrany SR Jaroslav Naď po rokovaní Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny na leteckej základni Ramstein v Nemecku. TASR o tom informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kakaščíková.

Čítajte viac Naď: Slovensko patrí medzi najaktívnejších poskytovateľov vojenskej pomoci Ukrajine

19:52 Moskva v piatok informovala, že pozorne sleduje správy o potenciálnom zákaze vývozu väčšiny tovarov do Ruska. Zároveň varovala, že takýto krok by uškodil celej globálnej ekonomike. TASR o tom píše na základe správy stanice Sky News.

„Pozorne to sledujeme a sme si vedomí, že USA aj EÚ zvažujú prijatie nových sankcií,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Domnievame sa, že rovnako ako už platné sankcie voči Ruskej federácii, tak aj nové (takéto) opatrenia, o ktorých teraz možno uvažujú USA a EÚ, by samozrejme zasiahli aj svetovú ekonomiku,“ dodal.

Agentúra Bloomberg vo štvrtok s odvolaním sa na dobre informované nemenované zdroje napísala, že skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7) zvažuje, že zakáže väčšinu vývozu do Ruska v snahe zvýšiť ekonomický tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina za to, že vedie vojnu na Ukrajine.

19:20 Nemecko, Poľsko a Ukrajina sa v piatok dohodli na tom, že v Poľsku zriadia centrum na opravu a údržbu tankov Leopard, aby sa mohli rýchlo vracať späť na front, kde ich Kyjev nasadzuje do boja proti ruským inváznym silám. Oznámil to nemecký minister obrany Boris Pistorius, informuje TASR s odvolaním sa na správy agentúr DPA a PAP.

Príslušnú dohodu podpísali ministri obrany zmienených krajín na zasadnutí tzv. kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny, ktoré prebiehalo v piatok na leteckej základni Ramstein v Nemecku.

Nové servisné stredisko podľa slov Pistoriusa „zabezpečí, aby sa tanky mohli v prípade potreby udržiavať (v dobrom stave) či opravovať“. Lídri troch krajín majú na financovanie tejto iniciatívy zriadiť spoločný fond a „spravodlivo si rozdeliť“ ročné náklady predstavujúce 150 až 200 miliónov eur. Budúci týždeň ich v tejto veci čaká prvé pracovné stretnutie. Samotné centrum bude zrejme funkčné od konca mája.

18:10 Českého dobrovoľníka, ktorý bojoval koncom marca minulého roka na Ukrajine, obvinili zo služby v cudzej armáde a rabovania. Hrozí mu výnimočný trest. Na zistenie servera Seznam Zprávy upozorňuje spravodajkyňa TASR v Prahe. Čech sa k rabovaniu podľa servera priznal.

„Vykonávame dozor nad trestným stíhaním jednej fyzickej osoby pre spáchanie prečinu služby v cudzích ozbrojených silách a zločinu plienenia v priestore vojenských operácií,“ uviedol štátny zástupca Martin Bílý z Vrchného štátneho zastupiteľstva v Prahe. Dodal, že muž je stíhaný väzobne.

Podľa webu Seznam Zprávy ide o dvadsaťšesťroč­ného Filipa Simona, ktorý na jar minulého roka bojoval v ukrajinskom dobrovoľníckom prápore Karpatská Sič. Serveru sa koncom júna 2022 priznal, že kradol v opustených domoch, ktoré mal so svojou jednotkou čistiť od ruských vojsk. Odniesol si napríklad okuliare značky Gucci a niekoľko strieborných zliatkov.

17:25 Moskovský súd v piatok vydal zatýkací rozkaz na šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyryla Budanova. Tento krok zdôvodnil údajným organizovaním „teroristických útokov“ na území Ruska, uviedla v piatok ruská štátna agentúra RIA Novosti. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

Budanov je podľa súdnych zdrojov obvinený z trestných činov spojených z terorizmom a pašovaním zbraní. Vydanie zatykača bolo ohlásené v jeho „neprítomnosti“, keďže Budanov sa nachádza na území Ukrajiny a ruské úrady na neho nemajú dosah.

Od ruského vpádu na Ukrajinu z vlaňajšieho februára zasiahlo ruskú infraštruktúru, sklady zbraní a vojenské zariadenia v krajine viacero explózií, pripomína Reuters. Rusko z niekoľkých týchto výbuchov obvinilo Ukrajinu; Kyjev to nepotvrdil ani nevyvrátil.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) označila práve Kyryla Budanova za strojcu explózie, ktorá vlani v októbri poškodila most spájajúci Rusko s nelegálne anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

16:10 Nemecko podpísalo s Poľskom a Ukrajinou memorandum o zriadení servisného strediska pre tanky Leopard 2 v Poľsku. Po rokovaní spojencov podporujúcich Ukrajinu to vyhlásil nemecký minister obrany Boris Pistorius. Povedal tiež, že v Nemecku sa od soboty začne výcvik viac ako stovky ukrajinských vojakov na starších nemeckých tankoch Leopard 1.

„Som rád, že som dnes mohol so svojimi kolegami z Poľska a Ukrajiny podpísať memorandum o porozumení k údržbárskemu a opravárenskému stredisku pre tanky Leopard 2 na Ukrajine,“ povedal Pistorius. Nemecko a Poľsko sú jedny z viacerých európskych krajín, ktoré sa rozhodli odovzdať leopardy Ukrajine už viac ako rok ruskej agresii vzdorujúcej.

15:55 Ruské sily postupujú v Bachmute na východe Ukrajiny, pripustila námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová. Dodala, že situácia je síce napätá, ale že Kyjev ju má pod kontrolou. Ukrajinské letectvo oznámilo, že zostrelilo osem z 12 ruských bezpilotných lietadiel Šáhed, ktoré podľa neho Rusko v noci na piatok vyslalo zo svojej Brjanskej oblasti na ukrajinské územie. Po 25 dňoch pokoja čelil útoku Kyjev, podľa predbežných údajov si tam úder nevyžiadal žiadne obete ani škody, poznamenala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Zásahy infraštruktúry však hlásia úrady v Poltavskej a Vinnyckej oblasti, poznamenala agentúra AFP.

Dejiskom urputných bojov je naďalej Bachmut, o ktorého dobytie sa Rusi usilujú už mnoho mesiacov. „Na niektorých miestach (nepriateľ) postupuje,“ uviedla na komunikačnej platforme Telegram námestníčka ukrajinského ministra obrany Maljarová. Ukrajinci podľa nej ďalej vykonávajú obranné aj útočné akcie a Rusi majú obrovské straty.

V noci na piatok vyhlásili letecký poplach viaceré ukrajinské regióny. Poplach vyvolali útoky dronov Šáhed iránskej výroby, ktoré útočia štýlom kamikadze, píše agentúra Unian. Hovorkyňa ukrajinského južného veliteľstva Natalija Humenjuková podľa tejto agentúry o deň skôr uviedla, že ruská armáda dostala ďalšiu dodávku dronov a začína ju opäť používať.

Ukrajinský generálny štáb vo svojej pravidelnej operačnej zvodke informuje o odrazení viac ako 60 ruských útokov na východe krajiny za uplynulý deň. „Nepriateľ za cenu veľkých strát sústredí svoje hlavné úsilie na vedenie útočných akcií v smeroch na Lyman, Bachmut, Avdijivku a Marjinku,“ napísalo velenie ukrajinských ozbrojených síl. Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť.

15:30 Fotografie ruského prezidenta Vladimíra Putina z Veľkej noci opäť vyvolali búrlivé špekulácie o jeho zdravotnom stave. Na krku má vraj podivnú jazvu, ktorá môže byť následkom operácie pre rakovinu štítnej žľazy.

Čítajte viac Jazvy na krku? Fotky opäť rozdúchali špekulácie o Putinovom zdraví

15:00 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 185 050 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišlo o život 630 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3 668 tankov, 7 126 bojových obrnených vozidiel, 5 713 vozidiel a palivových nádrží, 2 827 delostre­leckých systémov, 539 odpaľovacích raketových systémov, 285 systémov protivzdušnej obrany, 293 vrtuľníkov, 308 lietadiel, 2 394 dronov, 911 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 334 kusov špeciálnej techniky.

14:45 Kremeľ v piatok uviedol, že neplánuje novú vlnu mobilizácie pre svoju vojenskú operáciu na Ukrajine. Reagoval tak na správy ruských médií, že študentom v Moskve i ďalších mestách boli doručené oznámenia o povolávacích rozkazoch.

„O nijakej mobilizačnej vlne sa v Kremli nehovorí,“ povedal kremeľský hovorca Dmitrij Peskov novinárom.

Dodal, že o povolávacích rozkazoch pre študentov, o ktorých napísali ruské médiá, nič nevie. „Úprimne povedané, o tomto počujem prvýkrát… Aké oznámenia? Naozaj, neviem,“ uviedol.

Peskov povedal, že v súčasnosti prebieha modernizácia a digitalizácia systému povolávania do armády v rámci úsilia súvisiaceho s „ústavnou povinnosťou ruských občanov vykonávať povinnú vojenskú službu“.

14:30 Mali by sme tlačiť na Európsku úniu, aby prístupové rokovania s Ukrajinou začala do konca tohto roka. V piatok to na konci svojej trojdňovej návštevy Bruselu vyhlásil český prezident Petr Pavel, podľa ktorého tomu nič nebráni, informuje spravodajkyňa TASR.

Čítajte viac Pavel: Mali by sme tlačiť na EÚ, aby rokovania s Ukrajinou začala do konca roka

14:15 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v piatok uviedol, že chce, aby členské štáty NATO pokračovali v rokovaniach o dodávkach západných stíhačiek na Ukrajinu.

Stoltenberg zdôraznil, že vyzbrojenie Ukrajiny je v súčasnosti naliehavejšie než diskusie o jej potenciálnom vstupe do NATO. "Ak sa Ukrajina nepresadí ako suverénny nezávislý štát v Európe, nemá zmysel diskutovať o členstve, dodal.

Šéf NATO vyjadril podporu ďalším diskusiám o tejto záležitosti už pred stretnutím kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na leteckej základni Ramstein v Nemecku.

Ukrajina dosiaľ dostala od Slovenska a Poľska sovietske stíhačky MiG-29. Od svojich západných spojencov však aj naďalej žiada moderné stíhačky, akými sú napríklad americké F-16, pripomína DPA.

14:10 Británia uvalila v piatok sankcie na päť osôb zapojených do súdneho procesu s popredným kritikom Kremľa Vladimirom Kara-Murzom, ktorého v pondelok moskovský súd odsúdil na 25 rokov väzenia.

Sankcie sa vzťahujú na sudkyňu Jelenu Lenskú, vyšetrovateľov Denisa Kolesnikova a Andreja Zadačina a agentov ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexandra Samofala a Konstantina Kudriavceva, ktorí Kara-Murzu sledovali na viacerých cestách, než bol v roku 2015 otrávený.

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly vyzval na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Kara-Murzu a Rusko obvinil z „úplného pohŕdania základných ľudských práv“.

14:00 Európska komisia (EK) v piatok oznámila, že Ukrajina sa vo štvrtok stala účastníckou krajinou mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany – európskeho rámca solidarity, ktorý pomáha krajinám postihnutým katastrofami. Informuje o tom spravodajca TASR.

Eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič vo štvrtok v Kyjeve podpísal v mene Európskej únie dohodu, ktorou sa Ukrajine udeľuje plné členstvo v tomto mechanizme.

Komisár sa v Kyjeve zúčastnil na medzinárodnom summite miest a regiónov. Medzi účastníkmi bol i prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, ukrajinská vicepremiérka Oľha Stefanišynová a minister vnútra Ihor Klymenko.

13:40 Osobitný vyslanec vymenovaný holandským ministerstvom zahraničných vecí, aby dohliadal na úlohu Holandska pri obnove Ukrajiny, odstúpil z tejto funkcie po vydaní knihy, ktorá dokumentuje jeho proruské stanoviská.

Ron van Dartel, penzionovaný diplomat, ktorý ako veľvyslanec pôsobil v Srbsku, Poľsku, Rusku a Holandsko zastupoval aj v OBSE, bol ministerstvom zahraničných vecí do novej funkcie vymenovaný pred necelými troma týždňami.

Medzitým sa na pulty kníhkupectiev dostala kniha „Znížiť latku neznamená, že skočíte vyššie“ Gerarda Dielessena, v ktorej priestor dostal aj Van Dartel. Ten pre autora knihy okrem iného uviedol, že „Ukrajinci sú tiež Rusi“, na čo netreba zabúdať, lebo „je to skutočnosť“. Povedal tiež, že má pocit, že medzinárodní politici sú vo svojom prístupe k Rusku „naivní“ a že pretláčajú svoje „zbožné želania“ ohľadom zmien na Ukrajine.

Tlačová agentúra ANP uviedla, že ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že nemalo informácie o tom, že Van Dartel poskytol takýto rozhovor.

„Van Dartel si uvedomuje, čo tieto vyhlásenia znamenajú, že už nemôže dôveryhodne zastávať túto funkciu, a rozhodol sa s okamžitou platnosťou odstúpiť,“ oznámilo ministerstvo.

12:40 Spojené štáty do konca mája dopravia do Nemecka 31 tankov Abrams, na ktorých sa potom ukrajinskí vojaci začnú cvičiť. Dnes o tom s odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov informovala agentúra AP, podľa ktorej bude tento krok oznámený ešte dnes. Na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku rokujú spojenci o ďalšej zbrojárskej pomoci pre Ukrajinu, ktorá už viac ako rok vzdoruje ruskej invázii.

Čítajte viac Američania pripravujú odovzdanie Abramsov. V Nemecku na nich budú cvičiť Ukrajinci

Spojenci sa v januári dohodli, že Ukrajina dostane prvýkrát tanky západnej konštrukcie, konkrétne nemecké tanky Leopard 2, britské Challenger 2 a americké Abrams M1A2. V prípade amerických tankov sa však hovorilo o tom, že dodanie potrvá možno aj rok, preto Ukrajina dostane staršiu verziu M1A1. Tá je podľa amerických činiteľov pre Ukrajincov vhodnejšia, lebo je pre obsluhu ľahšia. Tieto stroje navyše USA poskytnú rýchlejšie.

VIDEO: Americké tanky Abrams na cvičení NATO v Litve

12:30 Poslaneckou snemovňou Parlamentu ČR prešiel v piatok návrh zákona, ktorý zakotvuje vynakladanie minimálne dvoch percent HDP ročne na obranu. Platiť by mal od júla a ovplyvnil by rozpočet na budúci rok. Schvaľovať ho budú ešte senátori, informuje spravodajkyňa TASR.

Čítajte viac Česi nevyčkávajú. Na obranu dajú miliardy

11:20 Gubernátor ruskej Brjanskej oblasti uviedol, že v meste Klincy spadol dron na obytnú budovu. Gubernátor Kurskej oblasti informoval o štvrtkovom „útoku“ ukrajinského bezpilotného lietadla na traktor.

„V dôsledku útoku ukrajinských ozbrojených síl spadlo v meste Klincy bezpilotné lietadlo na obytný dom. Nie sú žiadne obete,“ napísal v piatok ráno gubernátor Brjanskej oblasti Alexander Bogomaz na telegrame.

Vo štvrtok večer „zaútočilo bezpilotné lietadlo ukrajinských ozbrojených síl“ pri obci Gujevo na traktor, ktorý pracoval na miestnom opevnení, poškodená bola technika, vodič nebol zranený, uviedol ráno gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt na telegrame. Kyjev na obvinenie nereagoval. Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné bezprostredne nezávisle overiť.

11:10 Dnešné rokovanie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu sa zameria na protivzdušnú obranu, muníciu a susedstvo. Na úvod stretnutia to vyhlásil americký minister obrany Lloyd Austin. Ten ocenil to, čo skupina zhruba 50 spojeneckých krajín koordinujúca zbrojnú pomoc Ukrajine za posledný viac ako rok od začiatku ruskej invázie spoločne dokázala. Ubezpečil tiež prítomného ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova, že Kyjev môže na pomoc v obrane proti Rusku naďalej spoliehať.

„Som hrdý na to, čo sme spoločne dokázali. Členovia skupiny doteraz poskytli bezpečnostnú pomoc Ukrajine v hodnote 55 miliárd dolárov (1,2 bilióna Kč), "povedal Austin. Poukázal tiež na to, že Rusko svoj cieľ na Ukrajine nedosiahlo. "Ukrajina naďalej zostáva silná a naša pomoc pokračuje,“ povedal s tým, že podpora bude naďalej trvať.

„Spoločne zabezpečíme, aby Ukrajina dostala všetko pre to, aby mohla žiť v mieri,“ povedal americký minister obrany. „Ukrajina bezodkladne potrebuje našu pomoc, aby mohla chrániť svojich obyvateľov, infraštruktúru a vojenské sily pred ruským ostreľovaním,“ povedal Austin.

10:55 Ruské sily v piatok skoro ráno vypustili na ukrajinské hlavné mesto Kyjev najmenej 12 dronov. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na vzdušné sily ukrajinskej armády.

Ukrajinská protivzdušná obrana zničila osem z nich. Podľa armády drony vypustili z ruskej Brianskej oblasti.

„Po 25 dňoch pokoja bolo hlavné mesto Ukrajiny cieľom ďalšieho vzdušného útoku nepriateľa,“ oznámil prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko. Nehlásia pritom podľa neho žiadne škody ani obete.

10:45 Ukrajina sa raz stane členom Severoatlantickej aliancie, teraz je však prioritou, aby krajina dokázala zvíťaziť nad Ruskom. Dnes to pred začiatkom zasadnutia takzvanej kontaktnej skupiny pre Ukrajinu povedal na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Čítajte viac Stoltenberg: Ukrajina raz vstúpi do NATO, prioritou je teraz porážka Ruska

10:20 Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij popiera, že by Moskva v spojitosti s hromadným presunom ukrajinských detí do Ruska páchala vojnové zločiny. Podľa jeho slov ruská armáda ukrajinské deti v skutočnosti „zachraňuje“.

Čítajte viac Vojnové zločiny? Ruská armáda ukrajinské deti "zachraňuje", blúznil diplomat

10:00 Kyjevská mestská rada vypovedala zmluvu o prenájme pozemku s ruským veľvyslanectvom a žiada vládu, aby majetok diplomatickej misie previedla do vlastníctva štátu. Na Telegrame to oznámil starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko. Ruská agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na svoj zdroj uviedla, že Moskva zatiaľ informovaná oficiálne nebola a na vypovedanie zmluvy by mohla reagovať zrkadlovo.

Čítajte viac Kličko vypovedal Moskve zmluvu o prenájme pozemku s ruskou ambasádou

9:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa poďakoval starostke Paríža Anne Hidalgovej a predsedovi Európskeho výboru regiónov (VR) Vascovi Cordeirovi za podporu poskytnutú Ukrajine. Urobil tak na Európskom summite miest a regiónov v Kyjeve.

Zelenskyj vyjadril Hidalgovej a Cordeirovi poďakovanie, že obaja chápu boj ukrajinského ľudu proti Rusku i spoločné hodnoty. „Pre našu spoločnosť je veľmi dôležité vedieť, že dnes nie sme sami,“ uviedol prezident vo vyhlásení, ktoré sprostredkovala jeho kancelária.

7:29 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok kritizoval lídrov, ktorí v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine zaujali neutrálny postoj a označil ich za populistov. Zelenského komentár počas videoprejavu pred výborom mexických zákonodarcov bol zjavnou narážkou na lídrov, ako je brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý odmietol poskytnúť zbrane Ukrajine, zjavne pripisuje vinu obom stranám a navrhol vytvorenie klubu krajín vrátane Brazílie a Číny, ktoré by podľa neho mali sprostredkovať mi­er.

Mexiko pod vedením prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora síce hlasovalo za odsúdenie invázie, no odmietlo na Rusko uvaliť hospodárske sankcie.

„Sú niektorí lídri, ktorí ani raz nenavštívili Ukrajinu a nevideli, čo priniesla brutálna ruská agresia a prečo je dôležité brániť životy,“ skonštatoval Zelenskyj s tým, že zároveň však „v snahe dosiahnuť určitý druh populizmu hovoria veci ako, že Ukrajina údajne nie je pripravená na mier“.

Zelenskyj tiež kritizoval „rôzne spoločnosti a veľké nadnárodné firmy, ktoré chcú zarábať milióny obchodovaním s Ruskom“ a dodal, že „nanešťastie je svet plný pokrytectva“. Od zákonodarcov zo skupiny mexicko-ukrajinského priateľstva, z ktorých väčšina patrí k opozičným stranám, si ukrajinský prezident vyslúžil očakávaný potlesk v stoji.

López Obrador v roku 2022 odsúdil podporu Ukrajiny zo strany Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a vyhlásil, že sa rovná slovám: „Ja dodám zbrane a vy mŕtvych. Je to nemorálne.“ Tvrdil tiež, že vojne sa dalo zabrániť, no nepovedal ako, okrem toho, že by Rusko nenapadlo Ukrajinu. V tom istom roku tiež asi poltucet zákonodarcov z jeho strany Morena pomohol vytvoriť kongresový Výbor pre priateľstvo Mexika a Ruska a po tom, ako skupina mládeže zrejme spojená so stranou poslala otvorený list ruskému veľvyslancovi, v ktorom podporila inváziu, strana reagovala, že rešpektujú „slobodu myslenia“ svojich členov.

Rusko tento týždeň vyvíja diplomatické úsilie v Latinskej Amerike. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa v stredu stretol s nikaragujským prezidentom Danielom Ortegom a obaja vyjadrili ľútosť v súvislosti s americkými sankciami. Vo štvrtok sa Lavrov stretol aj s nedávno znovuzvoleným kubánskym prezidentom Miguelom Díazom-Canelom a predtým v rámci svojho latinskoamerického turné navštívil aj Brazíliu a Venezuelu.

6:40 Na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku budú v piatok rokovať zástupcovia niekoľkých desiatok krajín o ďalšej zbrojárskej podpore Ukrajiny, ktorá od vlaňajšieho februára vzdoruje ruskej invázii. Očakáva sa, že schôdzka sa zameria na protivzdušnú obranu.

Takzvaná kontaktná skupina pre Ukrajinu združuje okolo päťdesiat krajín. Hlavnou témou januárového stretnutia na základni Ramstein bolo poskytnutie západných tankov. Vtedy ale štáty konkrétnu dohodu neoznámili, urobili tak až niekoľko dní po tom, čo Nemecko vydalo súhlas s odovzdaním svojich tankov Leopard 2 Ukrajine.

Dánsko s Holandskom stretnutie využijú na to, aby oznámili odovzdanie 14 tankov Leopard 2 verzie A4 ukrajinským silám. Rokovať budú aj o protivzdušnej obrane, bez ktorej Ukrajina nedokáže čeliť ruskému ostreľovaniu a bombardovaniu. Veľkou témou bude podľa analytikov tiež zásobovanie muníciou.

Zasadnutie na základni Ramstein tradične vedie americký minister obrany Lloyd Austin. Chýbať nebude ani ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov, ktorý by mohol do Nemecka pricestovať spoločne s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Stoltenberg totiž vo štvrtok nečakane navštívil Kyjev, kde sa stretol okrem iného s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

6:25 Na ruský Belgorod vo štvrtok večer dopadla letecká bomba. Z výbuchu, po ktorom na hlavnej dopravnej tepne bezmála štyristotisícového mesta zostal obrovský kráter, Moskva tentoraz neobviňuje Kyjev. Mohutný výbuch v rušnom strede mesta si podľa miestnych médií priam zázrakom nevyžiadal obete na životoch.

Čítajte viac Rusi zhodili bombu na vlastné mesto. V Belgorode po nej zostal obrovský kráter

6:10 Nemecká armáda plánuje do konca roka stiahnuť svoje systémy protivzdušnej obrany Patriot z Poľska a Slovenska. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na vyjadrenie nemeckého ministerstva obrany.

„Krajiny sú o plánoch informované,“ uviedol hovorca. „Samozrejme sme v neustálom tesnom kontakte s našimi partnermi a NATO, aby sme zvládli vhodne reagovať na zmeny situácie,“ dodal.

Tri nemecké systémy sa majú vrátiť do Nemecka na konci júna. Patrioty Berlín požičal Poľsku vlani v novembri po tom, čo na poľské územie dopadli trosky rakety ukrajinskej protileteckej obrany. Zomreli pri tom dvaja ľudia. Rusko predtým proti Ukrajine spustilo masívny vzdušný útok s cieľom vyradiť z prevádzky jej energetickú infraštruktúru.

Slovensko dostalo od partnerských krajín NATO Patrioty vlani v marci, krátko po ruskom vpáde na Ukrajinu v rámci posilnenia východného krídla Severoatlantickej aliancie. Nemecko už skôr uviedlo, že na konci tohto roka systémy stiahne pre nutnú údržbu.

Čítajte viac Nemecký minister obrany považuje za prijateľné, ak by Ukrajinci útočili aj na ruskom území

6:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj apeloval na Severoatlantickú alianciu, aby na júlovom summite vo Vilniuse predostrela Ukrajine „zaslúžené pozvanie“ na vstup do NATO. Zelenskyj to povedal vo štvrtok večer vo svojom pravidelnom videopríhovore s tým, že ak by sa tak nestalo, nestretlo by sa to s pochopením väčšiny ľudí v jeho vlasti, v Európe a ani v NATO, informovala agentúra DPA.

Zelenskyj, ktorý sa vo štvrtok v Kyjeve stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, poznamenal, že nehovorili len o obrane Ukrajiny, ale aj o „obrane celkového medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a o ochrane života“.

Zelenskyj zdôraznil, že nik podľa jeho slov neprispieva k euroatlantickej bezpečnosti takou mierou, ako ukrajinskí vojaci. Kyjev preto „spravil všetko, aby zaistil, že naša žiadosť bude splnená“, uviedol.

Šéf NATO počas návštevy Kyjeva vo štvrtok povedal, že budúcnosť Ukrajiny je v Severoatlantickej aliancii. Dodal, že otázka členstva Ukrajiny v Aliancii bude „popredným bodom programu“ na summite NATO v litovskom Vilniuse, ktorý sa bude konať 11.-12. júla. Po prvý sa na ňom zúčastní aj Fínsko, ktoré do Aliancie vstúpilo 4. apríla.

Zelenskyj v online prejave tiež zopakoval význam sankcií voči Moskve a na športových podujatiach, akými sú Olympijské hry. „Je zjavné, že teroristický štát spraví všetko, aby sa prostredníctvom športu obhajoval alebo využil medzinárodné olympijské hnutie na podporu svojej agresie“ na Ukrajine, poznamenal. Zdôraznil, že z týchto dôvodov je nutné, aby Rusko zostalo počas trvania vojny vylúčené zo športových podujatí. Platí to najmä pre budúcoročné Letné olympijské hry v Paríži, dodal.