425. deň: Ruské jednotky sa prestali usilovať o postup pri Lymane a Kupjansku, uvádza Kyjev

Čítajte viac 424. deň: Šéf ukrajinskej rozviedky: Blíži sa prelomová bitka moderných dejín, Rusi sa boja

21:55 Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý Moskve dočasne umožní prevziať kontrolu nad zahraničným majetkom v Rusku. Stane sa tak v prípade zhabania ruského majetku v zahraničí. Informovala o tom agentúra TASS, podľa ktorej sa dekrét vzťahuje na ruskú divíziu nemeckého dovozcu plynu Uniper a majetok fínskej spoločnosti Fortum Oyj.

21:27 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzvalo Medzinárodný olympijský výbor (MOV), aby vylúčil ruských a bieloruských športovcov z olympijských hier v Paríži. Uviedli to agentúra AP a webová stránka MOV. Organizácie zastrešujúce olympijské športy v súčasnosti posudzujú návrh MOV, aby Rusi a Bielorusi mohli súťažiť ako jednotlivci, nie však v tímových súťažiach.

Predseda PZ RE Tiny Kox na začiatku utorkového zasadania povedal, že povolenie účasti Rusov na parížskej olympiáde je úplne nemysliteľné a agresor by ho mohol použiť na propagandu.

„Privodenie vojny musí mať jasné následky. Šport musí takisto prevziať zodpovednosť,“ povedal dánsky poslanec Mogens Jensen. Jediným jasným odkazom podľa jeho slov bude vylúčenie týchto športovcov.

Na utorkovom zasadnutí PZ RE v Štrasburgu sa zúčastnili aj zástupcovia Medzinárodného olympijského výboru (MOV), predstavitelia športových organizácií a športovci.

Predseda Svetovej asocácie letných olympijských športov (ASOIF) Francesco Ricci Bitti, arménsky zápasník Arsen Džulfalakjan a namíbijská športová strelkyňa Gaby Ahrensová sa vyjadrili podobne, ako nedávno predseda MOV Thomas Bach.

Športové podujatia podľa nich nemôžu zahŕňať len krajiny, ktoré medzi sebou vychádzajú a rozhodovanie na úrovni vlád o tom, ktorí športovci môžu súťažiť, by bolo predzvesťou konca medzinárodného športu. Tiež pripomenuli, že vo svete prebiehajú okrem vojny na Ukrajine aj ďalšie konflikty a krízy.

19:11 Ukrajina sa bude snažiť o „úplnú prestavbu“ šiestich miest a obcí, ktoré ťažko poškodila ruská agresia. Urobí to v rámci nového rekonštrukčného programu, ktorý v utorok oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informovala agentúra Reuters.

Západní partneri Kyjeva sa chystajú naliať na Ukrajinu miliardy dolárov, aby jej po 14 mesiacoch vojny pomohli s obnovou.

VIDEO: Kollár: Chceme byť pri obnove Ukrajiny. Máme sľub, že nás nevynechajú.

Šmyhaľ povedal, že na základe nového experimentálneho programu budú „úplne a podľa nových pravidiel“ prestavané mesto Boroďanka a obec Moščun blízko Kyjeva; obec Jahidne na severe Ukrajiny; mesto Trosťanec a obec Cyrkuny na východe a dedina Posad-Pokrovske na juhu.

„To znamená, že nebudú prestavané len konkrétne domy a budovy, ale všetko – vybudujeme celý systém prístupu, nové projekty. Urobíme úplnú prestavbu týchto miest a obcí,“ uviedol premiér na zasadnutí vlády.

Všetkých šesť miest a dedín utrpelo „strašnú skazu“, dodal Šmyhaľ. Táto prestavba je súčasťou širšieho plánu na zrýchlenú obnovu Ukrajiny, aj keď sa vojna ešte neskončila.

„Pre nás je dôležité, aby Ukrajinci už tento rok videli, že rekonštrukcia sa stáva skutočnosťou,“ vyhlásil Šmyhaľ.

Ukrajinské sily podľa očakávania spustia v najbližších týždňoch protiofenzívu, počas ktorej sa budú snažiť oslobodiť územia okupované Ruskom.

17:13 Európska únia (EÚ) uvoľnila ďalšiu tranžu financií Ukrajine v objeme 1,5 miliardy eur v rámci ročného balíka makrofinančnej pomoci. V utorok to oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Budeme pokračovať v pomoci Ukrajine pri jej odolávaní ruskej agresii, pri zachovávaní chodu jej inštitúcií a infraštruktúry a realizácii nevyhnutných reforiem,“ uviedla Von der Leyenová na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Európska únia schválila vyčlenenie 18 miliárd eur na makrofinančnú pomoc Ukrajine vlani 15. decembra. Prvú tranžu v sume troch miliárd eur dostal Kyjiv 17. januára. Podporný balík v objeme 18 miliárd eur má za úlohu pomáhať Ukrajine pri platbách za nevyhnutné verejné služby, zachovávať makroekonomickú stabilitu a obnovovať kritickú infraštruktúru zničenú ruskými útokmi.

16:36 Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa oznámil, že vládnuca strana Africký národný kongres (ANC) rozhodla o vystúpení krajiny z Medzinárodného trestného súdu (ICC).

Informovala o tom dnes agentúra AFP. V marci vydal ICC zatykač na ruského prezidenta Vladimíra Putina v súvislosti s únosmi ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska. JAR patrí medzi viac ako 120 štátov, ktoré majú povinnosť zadržať po vstupe na svoje územie každého, na koho bol vydaný zatykač ICC. Putin sa má v JAR v auguste zúčastniť summitu hospodárskeho zoskupenia BRICS.

Čítajte viac Juhoafrická republika nevystupuje z ICC. Vysvetľuje, že to bola chybná poznámka

15:27 Vojna na Ukrajine sa nemôže skončiť jednoducho tým, že Rusko dosiahne svoje vytýčené ciele, aj keď Moskva pôvodne nijaké vojnové ciele nedefinovala, vyhlásila v utorok v rozhovore pre katolícky webový server Magyar Kurír maďarská prezidentka Katalin Nováková. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Najvyššia predstaviteľka maďarského štátu podčiarkla, že sa nemôže stať to, že sa vojna skončí bez toho, aby Rusi ukrajinské územie neopustili.

Práva Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti boli v poslednom čase vážne porušované, čo označila za neprijateľné.

15:02 Švédsko vyhostí piatich ruských diplomatov, povedal švédsky minister zahraničia Tobias Billström verejnoprávnej televízii SVT. O rozhodnutí už informoval ruského veľvyslanca, ako dôvod uviedol skutočnosť, že vykonávali činnosti nezlučiteľné s ich diplomatickým statusom.

„Švédsko si predvolalo ruského veľvyslanca… a informovalo ho, že päť ľudí, ktorí sú zamestnaní na veľvyslanectve, bolo požiadaných, aby opustili krajinu kvôli aktivitám, ktoré sú nezlučiteľné s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch,“ citovala televízia Billströma.

14:56 Poradca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v utorok kritizoval predsedníctvo Ruska v Bezpečnostnej rade OSN. Spolu s ospravedlňovaním vojny na Ukrajine ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom to „nie je nič iné ako pokrytectvo a ponižovanie demokracie“, napísal Podoľak podľa agentúry AFP na svojom konte na sociálnej sieti Twitter.

Lavrov v pondelok v New Yorku viedol zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, keďže Rusko v rámci rotácie v apríli tomuto orgánu OSN predsedá.

Pred pondelkovým zasadnutím Lavrov vyhlásil, že systém OSN „prežíva hlbokú krízu“, a obvinil západné krajiny, najmä Spojené štáty, že sú za ňu zodpovedné.

Na zasadaní Lavrov pri opise takzvaných cieľov Ruska vo vojne proti Ukrajine povedal, že Moskva sa snaží „eliminovať bezpečnostné hrozby, ktoré členovia NATO už roky vytvárajú priamo na hraniciach“.

14:28 Ruské úrady zatkli jedného z bývalých veliteľov ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Azamata Uldarova, ktorý nedávno exilovej ľudskoprávnej organizácii povedal, že vagnerovci zabíjali na východe Ukrajiny deti a civilistov. TASR o tom informuje na základe utorňajšej správy stanice Sky News.

Čítajte viac Zatkli bývalého veliteľa vagnerovcov, ktorý sa priznal k zabíjaniu detí

13:49 Ruský exprezident a podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v utorok vyhlásil, že svet je pravdepodobne „na pokraji vypuknutia novej svetovej vojny“. Dodal tiež, že stále narastá riziko „jadrovej konfrontácie“. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Svet je postavený na hlavu a pravdepodobne sa nachádza na pokraji novej svetovej vojny,“ povedal Medvedev na konferencii v Moskve. Dodal, že takáto svetová vojna nie je nevyhnutná, no „riziká jadrovej konfrontácie stále narastajú a sú vážnejšie než obavy z klimatickej zmeny“.

12:19 Priemerný denný počet padlých ruských vojakov na Ukrajine klesol za posledný mesiac „s veľkou pravdepodobnosťou o zhruba 30 percent“. Vo svojej utorňajšej správe o situácii na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

Generálny štáb ukrajinskej armády tvrdí, že priemerný denný počet obetí na ruskej strane klesol za toto obdobie o 208. V marci pritom zomieralo denne v bojoch na Ukrajine 776 ruských vojakov, zatiaľ čo v apríli je to zatiaľ v priemere len 568 vojakov denne.

Britský rezort obrany uvádza, že jeho tajné služby nie sú schopné overiť ukrajinskú metodiku týchto výpočtov, ktoré sú však podľa neho „vo všeobecnosti“ pravdepodobne správne.

11:01 Rusko začalo pri ostreľovaní ukrajinských pozícií na Ukrajine používať svoje nové tanky typu T-14 Armata. Tieto bojové vozidlá „sa však zatiaľ nezúčastnili na priamych útočných operáciách“. V utorok to uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá.

Čítajte viac Rusko začalo na Ukrajine používať nové tanky T-14 Armata

10:08 Ruské jednotky sa prestali usilovať o postup na najsevernejšom výbežku ukrajinského frontu, pri mestách Lyman a Kupjansk, uvádza dnes v pravidelnom hodnotení situácie na bojisku ukrajinský generálny štáb. V Kupjansku dnes ale Rusko zasiahlo budovu múzea, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Najmenej jeden človek pri útoku zahynul, ďalší sú uväznení pod sutinami.

Na budovu múzea v Kupjansku podľa ukrajinských médií dopadla ruská raketa S-300. Zahynul pri tom jeden zamestnanec múzea, desať ľudí je zranených. Troch z nich hospitalizovali. Najmenej dvaja ľudia zostávajú pod troskami, uviedol podľa ruskojazyčného serveru BBC šéf Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

V okolí Kupjansku ruská armáda ďalej na viacerých miestach upevňuje svoje pozície. Podniká pri tom delostrelecké a mínometné útoky na okolité obce v Charkovskej aj Luhanskej oblasti, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Najväčšie boje na fronte podľa Kyjeva pokračujú stále v oblasti Bachmutu, Marjinky a Avdijivky, hoci ukrajinská armáda nehlási ani na jednom zo sektorov ruský postup. Neoficiálne zdroje z oboch strán podľa BBC v pondelok uviedli, že žoldnieri súkromnej Vagnerovej skupiny nasadení v Bachmute dosiahli menšie úspechy v západných štvrtiach mesta.

8:45 Rusko by mohlo úplne ukončiť svoju účasť na dohode Nový START, ktorá obmedzuje počet strategických jadrových zbraní. Pohrozil tým riaditeľ odboru kontroly zbrojenia na ruskom ministerstve zahraničia Vladimir Jermakov, ktorého citovala agentúra TASS. Podľa neho by takýto krok bol dôsledkom postoja USA, ktoré „mieri ku konfliktu s Ruskom“. Už koncom februára ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorý účasť Ruska na zmluve Nový START pozastavil.

„Ak budú USA ďalej sledovať súčasný kurz smerom ku konfrontácii s Ruskom a trvalo zvyšovať pravdepodobnosť priameho vojenského konfliktu, potom môže byť osud dohody Nový START spečatený,“ povedal Jermakov.

Hoci vyhrážky použitím jadrových zbraní zaznievajú od začiatku ruského vojenského vpádu na Ukrajinu výlučne z ruskej strany, obvinil Jermakov zo zhoršujúcej sa situácie Spojené štáty a NATO. Podľa neho Rusko vysiela „signály na upokojenie“, ku ktorým údajne Západ „zostáva hluchý“.

8:10 Účty na sociálnej sieti Twitter, ktoré prevádzkujú autoritárske vlády v Rusku, Číne a Iráne, ťažia z nedávnych zmien na tejto sociálnej sieti – umožňujú im ľahšie získavať nových sledujúcich a šíriť propagandu a dezinformácie medzi väčším publikom. S odvolaním sa na výskumníkov venujúcich sa tejto téme to napísala agentúra AP.

Čítajte viac Ruskej a čínskej propagande sa darí ako nikdy. Ťaží zo zmien na Twitteri

7:50 Väznený ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj dostal jeden deň na prečítanie spisu týkajúceho sa svojej novej kauzy, v ktorej ho začali stíhať. Spis má približne 700 strán, uviedol riaditeľ nadácie Fond boja proti korupcii (FBK) Ivan Ždanov.

Ako Ždanova v noci na utorok citovala stanica Rádio Sloboda, v každodennom rozpise činností väzňov nie je vyčlenený čas na oboznamovanie sa so súdnymi spismi a s dokumentmi. Odsúdený Navaľnyj popri tom musí pracovať osem hodín denne.

FBK koncom minulého týždňa informoval, že nový súdny proces proti Alexejovi Navaľnému sa začne v stredu 26. apríla.

Alexej Navaľnyj ešte koncom vlaňajšieho októbra oznámil, že sa proti nemu začalo nové trestné konanie: Vyšetrovací výbor Ruskej federácie, ktorý sa zaoberá najzávažnejšími trestnými činmi, ho obvinil z propagácie terorizmu a extrémizmu, financovania extrémistických aktivít a rehabilitácie nacizmu.

„Právnici to vypočítali – berúc do úvahy trestné sadzby pre tieto činy – na celkovo 30 rokov,“ doplnil vtedy Navaľnyj.

Podľa aktivistu FBK a opozičného politika Leonida Volkova ide o „politický prípad, v ktorom bola všetka práca FBK – od roku 2011 spätne – vyhlásená za extrémizmus“.

7:35 Ruská invázia na Ukrajinu pôsobí tejto krajine a jej obyvateľom obrovské utrpenie a devastáciu. Pri rokovaní Bezpečnostnej rady OSN to vyhlásil generálny tajomník svetovej organizácie António Guterres. Práve Rusko pritom 15-člennej Bezpečnostnej rade tento mesiac v rámci rotačného princípu predsedá. Rokovanie riadil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, ktorý sedel po Guterresovej ľavici. Lavrov vystúpil hneď po šéfovi OSN a v dlhom prejave okrem iného povedal, že Ukrajina už roky predstavuje hrozbu pre ruskú bezpečnosť. Kyjev pritom nazval zločineckým režimom.

Čítajte viac Lavrov hovoril v OSN dlho a nesúrodo. Kritizoval Medzinárodný menový fond, Kyjev nazval zločinným režimom

7:30 Chýry o tom, že Ukrajinci na južnom fronte prekročili Dneper, zapôsobili ako bomba. Šéf miestnych ruských okupačných úradov ich poprel, Moskva ale masívnym bombardovaním Chersonu i priľahlého pravého brehu veľtoku, odkiaľ sa jej jednotky v novembri nútene stiahli, nepriamo potvrdila správy analytikov. Tých Kyjev pokarhal za nezodpovedný únik informácií.

Čítajte viac Ukrajinci pri Chersone prenikli na ľavý breh Dnepra. Predmostie protiofenzívy, či krycí manéver?

7:25 Nórsko bolo v roku 1949 pri vzniku Severoatlantickej aliancie jedinou krajinou NATO, ktorá mala priamu pozemnú hranicu so Sovietskym zväzom. Ako sa teraz díva na svojho ruského suseda? "V Moskve je režim, o ktorom nevieme, nad čím a ako uvažuje. Je iracionálny či racionálny? A ako sa to môže prejaviť v súvislosti s nami? Budí to obavy,“ povedal pre Pravdu Karsten Friis z Nórskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.

Čítajte viac Zvýšila sa šanca, že Rusko zaútočí na Nórsko? Odpovedá expert

6:35 Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok navrhol ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi „cestu vpred cielenú na zlepšenie, predĺženie a rozšírenie“ dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more. Oznámil to v pondelok hovorca OSN Farhan Haq.

Guterres načrtol svoj návrh v liste a na stretnutí požiadal ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, aby tento list Putinovi doručil, uviedol po stretnutí Haq vo vyhlásení.

Moskva pritom naznačila, že nedovolí, aby bola obilná dohoda po 18. máji predĺžená, pretože neboli splnené jej vlastné požiadavky týkajúce sa vývozu obilia a hnojív z Ruska.

V liste poslanom Putinovi sú podľa Haqa zohľadnené „nedávno vyjadrené postoje strán a tiež riziko, ktoré predstavuje globálna potravinová neistota“. Dodal, že podobné listy boli zaslané aj Ukrajine a Turecku.

6:15 Čiastočný mier na Ukrajine nie je riešením, vojna môže skončiť len pri splnení podmienok, ktoré si kladie Kyjev, napísali premiéri Česka, Slovenska a Poľska Petr Fiala, Eduard Heger a Mateusz Morawiecki v spoločnom článku v časopise Foreign Affairs. Premiéri Moskvu obvinili z porušovania medzinárodného práva a vedenia politickej a hybridnej vojny, Kremeľ podľa nich navyše už dlho systematicky podrýva medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť.

„Ukrajina nechce byť vo vojne s Ruskom. To nechceme ani my. Je však stále jasnejšie, že Rusko sa už dávno rozhodlo, že bude vo vojne s nami,“ uviedli premiéri v článku, v ktorom vyzývajú na ďalšiu politickú a vojenskú podporu Ukrajiny. „Ak Rusko vyhrá a Ukrajina padne, stredná Európa môže byť pokojne ďalšia na rade,“ napísali.

„Mier skrátka môže nastať len za podmienok Ukrajiny. Zamrznutý konflikt je najobľúbenejším spôsobom Ruska, ako si kúpiť čas – predstieraním ukončenia vojny, ktorú samo rozpútalo,“ uviedli Fiala, Heger a Morawiecki.

Rusko napadlo Ukrajinu vlani vo februári. Obe strany sa pár týždňov nato zišli na rokovania o mieri, rozhovory však ustrnuli na mŕtvom bode a odvtedy sa ich nepodarilo obnoviť. Ukrajina okrem iného požaduje stiahnutie Ruska zo všetkých okupovaných ukrajinských území. Moskva, naopak, vyžaduje, aby Kyjev uznal nárok Ruska na štyri ukrajinské oblasti, ktoré majú ruské jednotky čiastočne pod kontrolou.

„Teraz nie je čas na zmiernenie nášho odhodlania,“ uviedli premiéri a dodali, že je potrebné Kyjevu poskytnúť „všetky zbrane a finančnú pomoc“, ktoré na porážku Ruska a obnovenie svojej územnej celistvosti potrebuje.

„Vzhľadom na bezohľadné ruské ostreľovanie a útoky by nemal byť vopred vylúčený žiadny druh konvenčných zbraní“, ktoré západní spojenci na Ukrajinu dodajú," domnievajú sa premiéri.

Medzi spojencami na začiatku tohto roka vznikli spory napríklad o dodávky tankov Leopard nemeckej výroby, ktoré sa nakoniec po vyvinutí tlaku na Berlín podarilo urovnať. Časť dodávok už na Ukrajinu dorazila, ďalšie sa očakávajú.