Lavrov hovoril v OSN dlho a nesúrodo. Kritizoval Medzinárodný menový fond, Kyjev nazval zločinným režimom

„Napätie medzi hlavnými svetovými mocnosťami je na historickom maxime,“ uviedol Guterres a vyzval štáty na mierové riešenie konfliktov.

Podľa Lavrova sa svet dostal do oveľa nebezpečnejšej situácie ako za studenej vojny. Vo svojom prejave šéf ruskej diplomacie kritizoval Spojené štáty aj ich západných spojencov, okrem iného za to, že Ukrajinu zásobujú zbraňami.

Rokovania Bezpečnostnej rady OSN sa odohrávajú v čase, keď ruská agresia proti Ukrajine trvá už štrnásť mesiacov. Podľa vyšetrovateľov OSN majú ruské sily v susednej krajine na svedomí rôzne druhy vojnových zločinov a Guterres vo februári povedal, že ruská agresia vyvolala v súčasnosti najrozsiahlejšie porušovanie ľudských práv.

Správanie Moskvy kritizovala aj americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová. „Kým tu sedíme, agresia pokračuje. Kým tu sedíme, ruské sily pokračujú v zabíjaní a zraňovaní civilistov. Kým tu sedíme, ruské sily ničia kritickú ukrajinskú infraštruktúru. Kým tu sedíme, pripravujeme sa na ďalšiu Buču, Mariupol, budúci Cherson. Ďalší vojnový zločin. Ďalšie zverstvo,“ uviedla.

Lavrov počas svojej reči hovoril o mnohých témach, britský denník The Guardian označil jeho poznámky za „dlhé a nesúrodé“. Ruský minister okrem iného obvinil Medzinárodný menový fond, že sa premenil na orgán pracujúci pre „dosiahnutie cieľov Spojených štátov a ich spojencov, vrátane cieľov vojenskej povahy“. OSN podľa neho prežíva „hlbokú krízu“ a môžu za to práve Spojené štáty, ktoré „chcú zničiť architektúru“ organizácie.

Ešte pred rokovaním Bezpečnostnej rady vydali spoločné vyhlásenie veľvyslanci všetkých 27 členských krajín Európskej únie. Ako informovala americká televízna stanica CNN, odsúdili v ňom ruské kroky na Ukrajine. „Rusko sa snaží vykresliť samo seba ako obrancu Charty OSN a multilateralizmu. Nič nemôže byť vzdialenejšie pravde. Je to cynické. Všetci vedia, že kým Rusko ničí, my budujeme. Keď oni porušujú, my chránime,“ uviedol švédsky diplomat Olof Skoog, ktorý je veľvyslancom Európskej únie pri OSN.

Veľvyslanci EÚ v tejto súvislosti opäť vyzvali Rusko, aby „okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahlo všetky svoje vojenské sily“ z územia Ukrajiny pri rešpektovaní „jej medzinárodne uznávaných hraníc“.

Hovorca OSN Farhan Haq neskôr uviedol, že Guterres dal pri stretnutí Lavrovovi list pre ruského prezidenta Vladimira Putina. V ňom šéfovi Kremľa navrhol „ďalší postup s cieľom zlepšiť, predĺžiť a rozšíriť“ dohodu, ktorá umožňuje bezpečný vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, uviedol Haq, podľa ktorého Guterres vzal na vedomie obavy Ruska ohľadom jeho vlastného vývozu obilia a hnojív. Lavrov podľa agentúry TASS uviedol, že Moskva list preštuduje. Podobné listy OSN poslala tiež na Ukrajinu a do Turecka.

Ruská invázia na Ukrajinu a ruská blokáda v Čiernom mori vlani zastavili významný export ukrajinských poľnohospodárskych produktov. Tie umožnila opäť vyvážať dohoda, ktorú za sprostredkovanie OSN podpísalo v júli Turecko s Ukrajinou a Ruskom. Schéma bola dvakrát predĺžená; vypršať má o necelý mesiac. Moskva varovala, že nemusí s ďalším predlžovaním súhlasiť, tvrdí, že Západ kladie prekážky exportu ruských hnojív a obilia.