Putin sa rozhodol pre rozsiahlu inváziu už v roku 2021, tvrdí zdroj Viorstky, podľa ktorého ale takmer všetkých predstaviteľov takzvanej kremeľskej elity postavili pred hotovú vec až v deň D.
Ruský vládca prijal osudné rozhodnutie už koncom februára – začiatkom marca 2021, teda rok pred tým, ako vlani 24. februára spustil inváziu. Tri mesiace pred vojnou sa už hovorilo o rozdelení Ukrajiny.
Dvanásteho júla 2021 webová stránka Kremľa zverejnila článok Putina „O historickej jednote Rusov a Ukrajincov“. Podľa informátora Viorstky sa článok veľakrát prepisoval. Jedna z verzií obsahovala priamu hrozbu rozpútaním vojny. Táto vyhrážka sa ale do finálnej verzie nedostala.
Čítajte viac Financial Times: Ako Putin šokoval Lavrova a zbabral inváziu
Osoba blízka kremeľskej administratíve prezradila, že v decembri, tri mesiace pred vojnou, sa už diskutovalo o tom, ako sa Ukrajina rozdelí medzi veľké korporácie. Za rozvoj každého regiónu mala byť podľa plánu zodpovedná jedna zo štátnych alebo súkromných korporácií blízkych Kremľu.
Negatívny vzťah k Ukrajine sa u Putina vytváral veľa rokov, píše Viorstka. Podľa jej zdrojov príčinou invázie bola v značnej miere akási osobná urážka a túžba po pomste.
Tri zdroje blízke Putinovi potvrdili, že „poslednou kvapkou“, po ktorej začal Putin pripravovať „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako nazýva svoju agresiu, bolo uvalenie sankcií na Ukrajine proti médiám Viktora Medvedčuka. Proruský ukrajinský oligarcha Medvedčuk, Putinov kmotor (ruský prezident je krstným otcom jeho dcéry) žije v súčasnosti v ruskom exile, kam sa dostal potom, čo ho Moskva vymenila s Kyjevom za desiatky ukrajinských vojnových zajatcov.
Putinovo rozhodnutie rozpútať vojnu ovplyvnil aj samotný Medvedčuk, ktorý mu pravidelne hovoril o veľkej podpore, akej sa na Ukrajine šéf Kremľa osobne teší i o tamojších proruských náladách. „Rozprával rozprávky, prisvojoval si tie peniaze, ktoré mu platili za organizovanie politického odporu, a neveril, že by to niekto niekedy skontroloval,“ spomína zdroj blízky prezidentskej administratíve. „Hovoril o lojalite územia, hlúpo zavádzal Putina,“ dodáva.
Rola Kovaľčuka
"Ten útok, keď mu vzali televíziu a (Medvedčukovu politickú) stranu začali drviť, Putina priam vytočil. Bral to ako osobný útok. Putin sa v tom čase pri rozhodovaní o vojne s Medvedčukom neradil. Rovnako, ako s nikým iným. Jediným človekom, ktorý mal neustály prístup k Putinovi, bol jeho priateľ Jurij Kovaľčuk (hlavný akcionár a bývalý predseda predstavenstva banky Rossia, osoba zo sankčných zoznamov EÚ, USA a ďalších krajín – pozn.),“ poznamenal zdroj odvolávajúci sa na jedného zo starých známych Putina.
Dva zdroje potvrdzujú, že Kovaľčuk zohral kľúčovú úlohu v rozhodnutí ruského prezidenta ísť do vojny. Počas pandémie koronavírusu Jurij Kovaľčuk ani neopúšťal Putinovu rezidenciu, aby pri návrate nemusel absolvovať karanténu. Bol to práve Kovaľčuk, kto presvedčil Putina, že Európa je rozdelená rozpormi a teraz je najlepší čas na rýchlu operáciu.
Čítajte viac Putin Macronovi: „Pozorne ma počúvaj!“
Príprava na inváziu trvala takmer rok, celý ten čas ale v Kremli vychádzali z nesprávnych predpokladov a výpočtov, hovorí sa v investigatívnom článku.
Šojgu sa potešil
Ruský minister obrany Sergej Šojgu proti pripravovanej invázii nenamietal, Putinové rozhodnutie ho „dokonca potešilo“, píše Viorstka.
„Nechápal, v akom stave je armáda, a zaujímalo ho to. Veril, že Putin vie niečo, čo on nevie, a naozaj si myslel, že to bude niečo nie oveľa vážnejšie ako anexia Krymu,“ reprodukuje zdroj slová „Putinovho starého priateľa“.
Zdroj z kremeľskej administratívy tvrdí, že ruské úrady sa nepripravovali na dlhú vojnu. Do vojny proti Ukrajine išli so 160-tisíc vojakmi, čo zjavne nestačí na ovládnutie krajiny so 44 miliónmi obyvateľov.