Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 426. deň
- ISW: Vagnerovci prenikli cez železnicu, ktorá pretína Bachmut
- Najtvrdšie boje sú o Bachmut a Marjinku na Donbase
- Rusi doteraz prišli už o vyše 188-tisíc vojakov
- Zelenskyj žiada tvrdšie protiruské sankcie
- Český minister LIpavský označil Lavrova za klauna
VIDEO: Kollár: Chceme byť pri obnove Ukrajiny. Máme sľub, že nás nevynechajú.
21:05 Ruská stíhačka MiG-31 sa v stredu zrútila v Murmanskej oblasti na severozápade Ruska. Uviedlo to ruské ministerstvo obrany s odvolaním na ruské médiá, uviedla agentúra Reuters.
Stíhačka sa zrútila do neobývanej oblasti. Pilotom sa podarilo katapultovať a sú v bezpečí, dodal ruský rezort obrany. Príčina tohto incidentu zatiaľ nie je známa.
Murmanská oblasť na severovýchode Ruska susedí s Fínskom, členským štátom Severoatlantickej aliancie.
Na sociálnych sieťach objavili zábery tejto havárie, ktoré zachytávajú, ako sa horiaca stíhačka rúti k zemi.
17:59 Na Ukrajinu sa vrátilo 44 vojnových zajatcov, ktorých prepustilo Rusko. Oznámil to v stredu šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Návrat 40 vojakov prepustených z ukrajinského zajatia medzičasom potvrdila Moskva, informovala stanica Sky News.
Jermak na platforme Telegram uviedol, že medzi oslobodenými je 42 ukrajinských vojakov a dvaja civilisti.
Ide podľa jeho slov aj o „obrancov Mariupola“, respektíve ukrajinských bojovníkov, ktorí odolávali ruským silám v tamojších oceliarňach Azovstaľ. K prepusteným patria tiež Ukrajinci, ktorí ruským silám vzdorovali na východe krajiny. Niektorí sa vrátili so zraneniami, podľa Jermaka ich v zajatí mučili.
Ruské ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že z ukrajinského zajatia sa vrátilo 40 ruských vojakov. „Všetkým prepusteným je poskytnutá potrebná lekárska a psychologická pomoc,“ uviedol rezort na platforme Telegram.
Výmeny vojnových zajatcov sa medzi Ruskom a Ukrajinou uskutočňujú pravidelne. Podľa nedávneho vyjadrenia Kyjeva sa pri nich dostalo z ruského zajatia už viac ako 2300 Ukrajincov.
17:20 Ukrajinskí predstavitelia v stredu vyzvali talianske firmy, aby investovali do obnovy Ukrajiny. Spomenuli okrem iných príležitosti v energetike, infraštruktúre a poľnohospodárstve, dokonca aj vo výrobe liekov proti úzkosti. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.
„Táto vojna ponúka príležitosti do budúcnosti,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj cez videospojenie na dvojstrannej konferencii v Ríme. „Práce je veľa,“ dodal.
Na konferencii, ktorú navrhla talianska premiérka Giorgia Meloniová počas návštevy Kyjeva vo februári, sa zúčastnilo vyše 600 talianskych podnikov, partnerov z Ukrajiny a vládnych predstaviteľov oboch strán. Konala sa vyše roka na napadnutí Ukrajiny Ruskom, ktoré spôsobilo skazu vo väčšine krajiny.
„Rozprávať o obnove Ukrajiny znamená vsádzať na víťazstvo a na ukončenie konfliktu,“ povedala v príhovore Meloniová. „Keďže som si istá, že budúcnosť Ukrajiny je budúcnosťou mieru, čaká ju aj budúcnosť prosperity a čoraz viac aj európska budúcnosť,“ uviedla.
17:05 Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v stredu kritizoval ruskú inváziu na Ukrajinu, no povedal, že teraz nemá zmysel hovoriť o tom, kto má v rusko-ukrajinskom konflikte pravdu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Lula nedávno rozhneval západné krajiny svojimi vyjadreniami, že dodávkami zbraní na Ukrajinu iba predlžujú konflikt.
„Nikto nemôže pochybovať o tom, že Brazílčania odsudzujú ruské narúšanie územnej celistvosti Ukrajiny. Stala sa chyba a začala vojna,“ povedal brazílsky prezident počas návštevy Španielska.
„Teraz je zbytočné hovoriť, kto má pravdu, kto sa mýli. Teraz musíme zastaviť vojnu… Nikto na svete okrem mňa nehovorí o mieri, je to ako byť sám na púšti a kričať,“ dodal na tlačovej konferencii po boku španielskeho premiéra Pedra Sáncheza.
16:40 Je neudržateľné, že sa Maďarsko ako jediná krajina snaží brániť zasadnutiam Výboru NATO-Ukrajina na vysokej úrovni. Vyhlásil to v stredu veľvyslanec Spojených štátov v Budapešti David Pressman, informuje spravodajca TASR s odvolaním sa na server telex.hu.
Diplomat na panelovej diskusii o maďarsko-ukrajinských vzťahoch usporiadanej na pôde amerického veľvyslanectva zdôraznil, že záujmom USA je, aby sa rusko-ukrajinská vojna čo najskôr skončila a aby nastal mier.
Podľa Pressmana musí byť v čase, keď politici požadujú nastolenie mieru, jasné, že dnes môže mier vytvoriť iba jediná osoba. Ak boje totiž ukončí ruský prezident Vladimir Putin, skončí sa vojna. Ak však boje ukončí Ukrajina, bude to znamenať koniec Ukrajiny, podčiarkol veľvyslanec.
16:18 Česká vláda schválila poskytnutie peňažného daru pre Ukrajinu na výcvik ukrajinských dopravných pilotov v Česku. Ide o sumu 22 miliónov českých korún (viac ako 930.000 eur). Po rokovaní vlády to uviedol český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Nadväzujeme tým na predvojnovú spoluprácu a predovšetkým umožňujeme ukrajinským civilným pilotom absolvovať potrebný výcvik, čo u nich doma na Ukrajine nie je možné,“ vysvetlil tento krok Lipavský.
Šéf českej diplomacie vyjadril presvedčenie, že rýchle obnovenie civilnej leteckej dopravy bude v procese rekonštrukcie Ukrajiny zohrávať významnú rolu.
15:51 Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že vyhosťuje desiatich nórskych diplomatov v odvete za vyhostenie 15 ruských diplomatov z Nórska. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
„(Nórskemu veľvyslancovi v Rusku) Robertovi Kvilemu bola odovzdaná nóta označujúca za nežiaduce osoby desiatich predstaviteľov nórskej ambasády v Moskve,“ uviedol ruský rezort diplomacie.
Nórsko pred dvoma týždňami vyhostilo 15 ruských diplomatov pôsobiacich na veľvyslanectve v Osle. Podľa šéfky nórskeho rezortu diplomacie Anniken Huitfeldtovej sa tieto osoby „zapájali do činností, ktoré neboli v súlade s ich diplomatickým štatútom“.
„Tento nepriateľský krok ešte viac zhoršil situáciu v našich bilaterálnych vzťahoch, ktoré sú už i tak na kriticky nízkej úrovni,“ dodalo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Nórske spravodajské služby pravidelne upozorňujú, že Rusko a Čína predstavujú hlavné špionážne hrozby pre túto škandinávsku krajinu.
15:22 Česká vláda na návrh ministra zahraničných vecí Jana Lipavského schválila zaradenie Vladimira Michajloviča Gunďajeva – moskovského patriarchu Kirilla – na český sankčný zoznam. Lipavský to uviedol po rokovaní vlády, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Patriarcha Kirill na sankčný zoznam patrí, a to práve preto, že vieru nemožno zneužívať na ospravedlnenie zverstiev, ktorých sa ruskí vojaci na Ukrajine dopúšťajú,“ vysvetlil rozhodnutie Lipavský.
Na to, aby mohol byť na tento zoznam niekto zaradený, musí byť podľa neho dôkladne zdokumentovaná činnosť, ktorá narúša alebo ohrozuje územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.
„Znamená to, že preňho platí zákaz vstupu do ČR a prípadne znemožnenie akýchkoľvek finančných operácií prostredníctvom českých subjektov,“ vysvetlil reálne dôsledky tohto kroku minister.
Opatrenia smerujúce k zmrazeniu majetku má v gescii finančno-analytický úrad ministerstva financií. Ten preveruje, či osoba zaradená na sankčný zoznam disponuje majetkom v ČR. Ak áno, tento majetok jej zmrazí.
Ide o prvú osobu, ktorú Česká republika zaradila na svoj vnútroštátny sankčný zoznam.
14:50 Černobyľská havária po sebe zanechala „obrovskú jazvu“ a Rusku treba zabrániť v používaní jadrovej energie na vydieranie sveta. V stredu sa tak pri príležitosti 37. výročia najhoršej jadrovej havárie v dejinách vyjadril ukrajinský prezident. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
„Musíme urobiť všetko, aby sme zabránili teroristickému štátu v používaní jadrových zariadení na vydieranie Ukrajiny a sveta,“ napísal Zelenskyj na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov skonštatoval, že „mlčanie a klamstvá sovietskeho totalitného režimu o tragédii viedli k strašným následkom, ktoré ďaleko presiahli hranice modernej Ukrajiny“.
„Dnes barbarské ruské útoky v blízkosti ukrajinských jadrových zariadení, okupácia Zaporižžskej JE (jadrovej elektrárne) a jej premena na vojenskú základňu vystavujú svet riziku ďalšej katastrofy, ktorej rozsah by mohol prekonať haváriu v Černobyľskej jadrovej elektrárni,“ dodal.
Ruské sily majú naďalej kontrolu nad spomenutou Zaporižžskou jadrovou elektrárňou, ktorá je najväčším takýmto zariadením v Európe.
14:01 Záblesk, ktorý pred týždňom večer znepokojil obyvateľov Kyjeva a ďalších ukrajinských miest už má svoje oficiálne vedecké vysvetlenie.
Čítajte viac Záhada kyjevského záblesku vyriešená. Pomohol pohľad zo Slovenska13:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že hovoril so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. Kyjev podľa neho vyšle do Pekingu veľvyslanca. Informáciu o dlho očakávanom kontakte medzi oboma štátnikmi podľa Reuters potvrdili aj čínske štátne médiá.
„Mal som s prezidentom Si Ťin-pchingom dlhý a zmysluplný telefonát. Verím, že tento hovor, rovnako ako vymenovanie ukrajinského veľvyslanca v Číne, bude silným impulzom pre rozvoj našich dvojstranných vzťahov,“ napísal Zelenskyj na twitteri.
Čínska štátna televízia CCTV uviedla, že Si svojmu ukrajinskému náprotivku pri telefonáte povedal, že Čína vyšle na Ukrajinu osobitných predstaviteľov a bude rokovať so všetkými stranami v záujme ukončenia „krízy“ na Ukrajine. Peking tiež podporí mierové rozhovory a vyvinie úsilie, aby sa dosiahlo prímerie v čo najkratšom čase.
Čína, ktorá je považovaná za blízkeho spojenca Ruska, vo februári zverejnila svoj plán na ukončenie vojny na Ukrajine. Zelenskyj predtým uviedol, že Kyjev by mal s Pekingom na mierovom pláne spolupracovať, hoci zároveň upozornil, že s niektorými bodmi nesúhlasí.
Si na začiatku tohto mesiaca vyhlásil, že je ochotný sa Zelenským hovoriť. Ten predtým opakovane žiadal čínskeho vodcu o rokovania a pozval ho na návštevu Ukrajiny. V marci Si navštívil v Moskve ruského prezidenta Vladimíra Putina.
Čítajte viac Rusom došli súčiastky zo Západu, nahradili ich čínske. Ukrajinci ich nachádzajú čoraz viac13:15 Mnohé výroky ruských predstaviteľov za posledné roky boli buď priame lži, alebo prekrútené fakty či zavádzajúce informácie. Nemá preto zmysel komentovať slová Sergeja Lavrova, uviedol český prezident Petr Pavel.
Čítajte viac Lavrov prekrútil deklaráciu medzi EÚ a NATO. Pavel: Nemá zmysel to komentovať11:55 Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď odcestoval do Varšavy na rokovanie šéfov rezortov obrany Bukureštskej deviatky (B9). Hlavnými témami stretnutia budú bezpečnostná situácia v regióne v súvislosti s vojnou na Ukrajine, podpora Ukrajiny zo strany NATO a Európskej únie, ako aj aktuálne procesy súvisiace s posilňovaním východného krídla NATO.
„S partnermi z Bukureštskej deviatky budeme spoločne hľadať ďalšie efektívne a udržateľné riešenia na posilnenie zostavy obrany a odstrašenia na východnom krídle Aliancie. Teším sa na konštruktívnu diskusiu, verím, že opäť prinesie zmysluplné závery,“ povedal Naď.
Ministri by mali rokovať aj o blížiacom sa summite NATO vo Vilniuse.
Členmi zoskupenia B9 sú Slovensko, Poľsko, Česko, Rumunsko, Bulharsko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko a Litva. Na aktuálnom rokovaní sa zúčastní aj britský minister obrany Ben Wallace.
11:34 Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov sa snažil presvedčiť svet, že „Európska únia sa vyzbrojuje rekordnou rýchlosťou“ a správa sa čoraz agresívnejšie, aby zadržala Rusko.
Čítajte viac Lavrov prekrútil deklaráciu medzi EÚ a NATO. Pavel: Nemá zmysel to komentovať11:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že ruskí okupanti v doterajšom priebehu vojny zničili alebo poškodili „viac ako 60 múzeí a galérií“ v rôznych regiónoch Ukrajiny. Referuje o tom spravodajský" web CNN .{target:_blank}":[https://edition.cnn.com/…3/index.html].
Zelenskyj taktiež informoval o tom, že pri utorňajšom ruskom útoku s použitím rakiet S-300 na múzeum v Kupiansku v Charkivskej oblasti prišli o život dve ženy. Spomenuté mesto sa nachádza asi desať kilometrov od frontovej línie. Zelenskyj zároveň doplnil, že pri nedávnych ruských útokoch v Chersonskej oblasti bol zničený kostol. „Tento kostol sa stal jedným zo stoviek kostolov a modlitební zničených ruskými útokmi.“
Prezident uviedol, že ruské sily vnikli do domu krymskotatárskeho aktivistu Abdurešita Džepparova na okupovanom Kryme. „Je to jeden z predstaviteľov národného hnutia Krymských Tatárov, aktivista za ľudské práva, občan Ukrajiny. Nie je známe, kde je teraz, čo sa s ním deje.“
10:33 Súd v meste Jekaterinburg v európskej časti Ruskej federácie začal pojednávať v kauze bývalého primátora mesta a kritika politiky Kremľa Jevgenija Rojzmana, ktorý je obvinený z diskreditácie ruskej armády v súvislosti s jej inváziou na územie Ukrajiny. Informovala o tom britská stanica BBC.
Šesťdesiatročný Rojzman sa v roku 2013 stal najvyššie postaveným opozičným komunálnym politikom v Rusku a päť rokov zastával funkciu primátora v uralskom meste Jekaterinburg. V Jekaterinburgu i mimo neho je veľmi populárny a je aj priateľom väzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného, približuje agentúra AFP.
Rojzman je považovaný za jedného z posledných ruských opozičných politikov, ktorí sa postavili proti ruskej invázii na Ukrajinu a zostáva na slobode. Je známy aj tým, že odmieta opustiť Rusko. Agentúra AFP doplnila, že všetci poprední predstavitelia ruskej opozície sú buď vo väzení alebo v exile.
V Rusku je Rojzman zaradený na zoznam tzv. zahraničných agentov. Momentálne je súdený za video s protivojnovým obsahom zverejnené na platforme YouTube.
Britská stanica BBC vo svojej správe informovala, že Rojzman pred začiatkom súdneho pojednávania deklaroval, že „vinu necíti“. Dodal, že si je vedomý, že mu hrozí trest odňatia slobody. Toto svoje stanovisko neskôr zopakoval aj pred sudcom.
Ako uviedol zástupca prokuratúry na súde, Rojzman zverejnil zmienené video „so želaním destabilizovať politickú situáciu“ v Rusku a snahou „vytvárať negatívne nálady“ u obyvateľstva.
Podľa obžaloby Rojzman „zdiskreditoval“ ruskú armádu okrem iného aj tým, že tzv. špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine – ako sa o nej v Rusku musí hovoriť a písať – označil za vojnu a provojenský symbol „Z“, používaný ruskými propagandistami a ruskou armádou počas vojny na Ukrajine, dal do súvislosti s nacistickým pozdravom „Sieg Heil“.
9:54 Ruská verzia amerického reťazca s rýchlym občerstvením KFC otvorila v utorok svoju prvú reštauráciu v Moskve.
Čítajte viac Rusi sa vrátili v čase. Namiesto KFC chodia po 30 rokoch opäť do Rostic's9:30 Ťažké boje na krátku vzdialenosť pokračujú v Bachmute aj podľa britskej vojenskej rozviedky, ktorá pripomína, že mesto je pod útokom už viac ako 11 mesiacov. Ako také sa stalo súčasťou hlbšieho obranného pásma ukrajinskej armády, ktoré zahŕňa aj mesto Časiv Jar na západe.
„Kľúčovou udalosťou posledného týždňa boli boje na okrajoch mesta, najmä pri obci Chromove, kde sa Ukrajina snaží udržať kontrolu nad svojou zásobovacou trasou (na ceste) 0506,“ píše Londýn. Chromove leží na západe Bachmutu, len niekoľko kilometrov od centra mesta. Ďalšie možnosti zásobovania cez nespevnené cesty ukrajinským jednotkám pravdepodobne podľa britskej vojenskej rozviedky komplikuje blato a bahno.
„Situácia v Bachmute je naozaj veľmi zložitá,“ povedal veliteľ Síl špeciálnych operácií (SSO) ukrajinskej armády Viktor Chorenko, ktorý podľa dnešného príspevku SSO na Telegrame mesto a tamojších vojakov navštívil. Chorenko na mieste zdôraznil význam operácií špecializovaných jednotiek pri obrane Bachmutu.
8:40 Experti z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) v pravidelnej analýze potvrdzujú, že žoldnieri z ruskej Vagnerovovej skupiny prenikli za železnicu, ktorá pretína Bachmut od severu k juhu, a ukrajinskí obrancovia ovládajú už len západnú časť mesta s dĺžkou asi dvoch kilometrov z východu na západ; celý Bachmut z východu na západ meria asi sedem kilometrov. ISW tiež odkazuje na oznámenie ruských blogerov ohľadom postupu žoldnierov od stanice, o ktorú sa bojovalo niekoľko dní, ďalej na západ. Ukrajinské jednotky podnikli severozápadne od mesta protiútok, aby zatlačili Rusov od zásobovacej cesty.
8:30 O Bachmut a Marjinku v Donbase na východe Ukrajiny sa ďalej tvrdo bojuje, ale ruské útoky obrancovia odrazili, uviedol ráno ukrajinský generálny štáb v prehľade situácie na bojisku. Z neho podľa ruskej redakcie BBC vyplýva, že k žiadnym podstatným zmenám na fronte za uplynulých 24 hodín nedošlo. Rusko od začiatku vojny prišlo o 188 410 zabitých a zranených vojakov, z toho 640 v utorok, tvrdí ukrajinské velenie. Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.
„Hlavné úsilie nepriateľ sústreďuje na vedenie útočných operácií pri Bachmute, Avdijivke a Marjinky. Ukrajinské jednotky počas uplynulého dňa na týchto úsekoch odrazili 39 útokov nepriateľa. Najzúrivejšie boje sa vedú o Bachmut a Marjinku,“ píše generálny štáb.
O Bachmute uvádza len, že boje pokračujú, bez podrobností ohľadom postupu nepriateľa v meste. Ruské útoky severozápadne a južne od Bachmutu, svedčiace o pokračujúcich pokusoch dokončiť obkľúčenie ukrajinských obrancov, boli podľa štábu odrazené, rovnako ako útoky v Marjinke a pri Avdijivke, poznamenala BBC.
8:20 Český minister zahraničia Jan Lipavský označil šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova za klauna. „Výroky klauna Lavrova na adresu nášho prezidenta Petra Pavla sú na smiech. Rusko je teroristický štát a jeho vedenie patrí pred medzinárodný tribunál,“ uviedol Lipavský na twitteri na adresu krajiny, ktorá pred viac ako rokom rozpútala vojnu na Ukrajine.
Výrok českého prezidenta Petra Pavla, ktorý spochybnil záujem Číny na mieri na Ukrajine, podľa Lavrova nezodpovedá činnosti „normálneho politického predstaviteľa“. Lavrov tak podľa agentúry TASS komentoval na okraj rokovania Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku rozhovor, ktorý dal Pavol bruselskému webu Politico.
Pavel v rozhovore povedal, že mier na Ukrajine v tejto chvíli nie je v záujme Číny, pretože vojna umožňuje Pekingu nútiť Rusko k ústupkom. „Nemyslím si, že by Čína mala skutočný záujem vojnu v krátkom čase ukončiť,“ citoval server českého prezidenta. „Myslím si, že je v záujme Číny predlžovať status quo, pretože môže tlačiť Rusko k rôznym ústupkom,“ uviedol Pavel.
8:10 V americkom Washingtone predstavili návrh rezolúcie Snemovne reprezentantov amerického Kongresu o podmienkach víťazstva Ukrajiny vo vojne proti Rusku. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinskú veľvyslankyňu v USA Oksanu Markarovovú.
Na brífingu za účasti amerických republikánov i demokratov, ako aj tretieho prezidenta Ukrajiny Viktora Juščenka, predstavili dokument, podľa ktorého Snemovňa reprezentantov podporuje víťazstvo Ukrajiny, obnovenie jej medzinárodne uznaných hraníc z roku 1991 a integráciu Ukrajiny do NATO a iných euroatlantických inštitúcií.
Spojené štáty budú spolupracovať so svojimi spojencami a partnermi, aby zabezpečili, že Rusko zaplatí Ukrajine reparácie, medzinárodné spoločenstvo poskytne pomoc pri obnove Ukrajiny a vedenie Ruskej federácie sa postaví pred súd.
8:05 V Rusku odsúdili bývalého policajta za verejné šírenie „nepravdivých informácií“ o ruskej armáde krajiny a taktiež za to, že kritizoval vojnu na Ukrajine, keď telefonoval so svojimi priateľmi.
Semiel Vedel bol odsúdený na sedem rokov väzenia na základe zákona, ktorý Kremeľ schválil niekoľko dní po vlaňajšom vyslaní vojakov na Ukrajinu a ktorý aktívne používa na potláčanie nesúhlasu. Okrem trestu odňatia slobody mu po prepustení na slobodu na štyri roky zakázali pracovať v orgánoch činných v trestnom konaní.
Úrady obvinili Vedela, že šíril informácie o rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu, ktoré sa odchyľovali od oficiálnych vyhlásení ruského ministerstva obrany. Počas troch telefonických rozhovorov s priateľmi minulý rok Vedel nazval Rusko „krajinou vrahov“, použil „Sláva Ukrajine“ ako pozdrav a podľa prokurátora tvrdil, že Rusko utrpelo na Ukrajine „obrovské straty“.
Ruské úrady považovali telefonické rozhovory za verejné, pretože Vedelov telefón bol odpočúvaný a hovory odpočúval samotný vyšetrovateľ. Toto zdôvodnenie, ktoré Vedelov právnik odmietol ako absurdné, nebolo predtým použité v prípadoch údajného šírenia dezinformácií.
Vedel, ktorý sa narodil na Ukrajine, povedal, že iba zdieľal informácie, ktoré získal od svojich priateľov z kyjevského policajného oddelenia, ktorým dôveroval.
7:55 Ukrajinská vláda vybrala šesť tamojších miest a dedín, ktoré budú súčasťou pilotného projektu „komplexného povojnového prebudovania podľa nových princípov“. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.
Ako uviedol premiér Denys Šmyhaľ, plán rýchlej obnovy na tento rok má päť priorít. „V skutočnosti zahŕňa stovky rôznych projektov, stovky miest a obcí, kde bude obnova prebiehať súbežne,“ povedal Šmyhaľ a dodal, že jednou z hlavných zásad je vybudovať to „lepšie ako predtým“.
Vybranými obcami pre pilotný projekt budú Boroďanka a Moščun v Kyjevskej oblasti, Trosťanec v Sumskej oblasti, Posad-Pokrovske v Chersonskej oblasti, Cyrkuny v Charkivskej oblasti a Jahidne v Černihivskej oblasti.
V týchto mestách a dedinách nebudú rekonštruovať jednotlivé stavby, ale systematickým prístupom a novým plánovaním tieto obce prejdú „kompletnou premenou“. Šmyhaľ podotkol, že realizácia pilotného projektu neznamená, že sa takáto obnova nebude týkať iných obcí.
„Rekonštrukcia sa už deje v celej krajine. Tento dokument je o hľadaní najefektívnejších prístupov, ktoré zabezpečia transparentnosť, efektívnosť, konzistentnosť a zároveň rýchlosť obnovy,“ povedal Šmyhaľ.
7:50 Ruský imperializmus musí byť vykynožený, pretože ohrozuje bezpečnosť Česka, povedal český minister zahraničia Jan Lipavský ruskému nezávislému denníku Novaja Gazeta Európa, ktorý pre tlak z Kremľa pôsobí z lotyšského exilu. „Ukrajinci sa rozhodli, že chcú byť súčasťou (západnej) spoločnosti, a som pripravený im pomôcť brániť ich krajinu pred ruským imperializmom,“ uviedol šéf českej diplomacie v rozhovore.
Čítajte viac Lipavský: Ruský imperializmus musí byť vykynožený7:00 Dva ruské strategické bombardéry Tu-160 dokončili plánovaný, viac ako 14-hodinový let nad neutrálnymi vodami Barentsovho a Nórskeho mora. Oznámilo to v noci na stredu ruské ministerstvo obrany.
Čítajte viac Rusko poslalo na 14 hodín do vzduchu strategické bombardéry6:15 Počet Rusov, ktorí odišli z vlasti od začiatku vojny proti Ukrajine, je nadhodnotený, myslí si hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Rusko o nich má záujem, tvrdí. Moskva sa ale pokúša dostať emigrantov domov pod hrozbou trestov.
Čítajte viac Milión Rusov odišlo. Kremeľ ich láka späť palicou5:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po ruskom ostreľovaní civilných objektov v pravidelnom večernom príhovore požadoval pritvrdenie sankcií proti Moskve. Príslušný dokument podľa neho vypracovala medzinárodná expertná skupina.
„Národopisné múzeum a okolité domy sa stali cieľom teroristov,“ povedal Zelenskyj o raketovom útoku na mesto Kupjansk na severovýchode Ukrajiny. V utorok ráno tam prišli o život dvaja ľudia a ďalších desať bolo zranených. Teraz je podľa Zelenského potrebné sprísniť sankcie.
„Tento sankčný dokument bude ležať na písacích stoloch všetkých dôležitých vedúcich osobností sveta – tak v politike, ako aj vo verejnosti a hospodárstve,“ povedal Zelenskyj. Sankcie sú podľa neho namierené proti ruskému ropnému a plynovému sektoru, ale tiež proti jadrovému priemyslu a postihujú aj tých, ktorí Rusku pomáhajú v obchádzaní už existujúcich sankcií.
Ukrajinský prezident sa tak odvolával na „Action Plan 2.0“, ktorý v utorok predstavil šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Dokument okrem iného predpokladá zníženie cenového stropu pri ruskej rope zo 60 na 45 dolárov za barel.
Medzinárodná expertná skupina pre protiruské sankcie navrhuje, aby Rusi za získanie víza do európskych krajín mali povinnosť prispieť do fondu na obnovu Ukrajiny. Skupina, ktorú vedie šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak spoločne s bývalým veľvyslancom v Rusku pôsobiacim na Stanfordovej univerzite Michaelom McFaulom, vyzvala aj na ďalšie sprísnenie sankcií. Zároveň však nabáda na definovanie podmienok, pri splnení ktorých by sa mohli ruskí občania vyhnúť individuálnym sankciám.
Odborníci vyzývajú európske krajiny, aby po vzore Poľska, Fínska, Litvy, Lotyšska a Estónska a ďalších štátov, medzi ktoré patrí aj Česko, pozastavili vydávanie turistických víz Rusom. Ako alternatívu k tomuto kroku experti navrhujú zavedenie poplatku, ktorý by sa spojil s vydaním víza a ktorý by putoval do fondu na obnovu Ukrajiny.
„Rusi si potom môžu vybrať, či zaplatia ďalší poplatok, alebo sa mu vyhnú a budú tráviť dovolenku v Minsku,“ uviedla skupina. Česko ako prvé z krajín Európskej únie po napadnutí Ukrajiny Ruskom rozhodlo o zastavení vydávania víz ruským občanom s výnimkou humanitárnych prípadov.
Skupina tiež navrhuje formulovanie podmienok, za ktorých sa môžu ruskí občania vyhnúť individuálnym sankciám. Tie sú často uvaľované na ruských oligarchov prepojených s režimom v Moskve. Ak sa budú chcieť títo ľudia zo sankcií vymaniť, mali by rezignovať z riadiacich pozícií v ruských štátnych spoločnostiach, podporiť ukrajinskú územnú celistvosť, vyzvať na okamžité stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny a podporiť kompenzačné platby Ukrajine.
„Dôležitým aspektom sankčnej stratégie by malo byť vytvorenie usmernenia, ako sa dostať preč zo sankčného zoznamu, pretože to by ukázalo, že sankčnej politike ide o výsledky,“ zdôraznila skupina. Mechanizmus, pomocou ktorého by sa sankcionované osoby mohli zo zoznamu vymaniť, by ich podľa skupiny podporil v „dobrom správaní“.