432. deň: Berlín sa chystá na Zelenského návštevu, informovala polícia. To však podľa Ukrajiny cestu ohrozilo

Čítajte viac 432. deň: Ukrajinský parlament predĺžil platnosť zákonov o stannom práve a mobilizácii

22:25 Všeobecne očakávaná ukrajinská protiofenzíva už prakticky začala. Uviedol to dnes šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin. Aktívna fáza ukrajinského útoku podľa neho príde do niekoľkých dní.

„Domnievam sa, že ofenzíva ukrajinskej armády sa už v podstate začala. Vidíme najvyššiu aktivitu nepriateľského letectva, vidíme najvyššiu aktivitu na perimetri a vo vnútri nášho frontu, "uviedla na telegrame Prigožinova tlačová služba. "Bohužiaľ, situácia nevyzerá, povedzme, najlepšie,“ dodal Prigožin.

„Aktívna fáza“ ukrajinskej protiofenzívy môže nastať „už v poriadku dní“, uviedol ďalej Prigožin, ktorý pred možným protiútokom ukrajinských síl varoval v posledných týždňoch opakovane. Verejne sa tiež opakovane sťažoval na nedostatok munície, ktoré ruské ministerstvo obrany vyčleňuje jeho bojovníkom.

Kyjev tvrdí, že prípravy na protiofenzívu, ktorej cieľom je oslobodiť Rusko okupované územia na juhu a východe Ukrajiny, sú v záverečnej fáze.

Príslušníci Vagnerovej skupiny niesli hlavnú ťarchu ruskej zimnej ofenzívy pri východoukrajinskom meste Bachmut, kde sa už niekoľko mesiacov odohrávajú prudké boje s veľkými stratami na oboch stranách.

22:06 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bude mať vo štvrtok prejav v Holandsku. Oznámila to dnes podľa agentúry Reuters holandská vláda. Dnes bol prezident krajiny, ktorá čelí ruskej agresii, na návšteve vo Fínsku.

Holandské ministerstvo zahraničia v pozvánke uviedlo, že Zelenskyj má v Holandsku predniesť prejav pod názvom „Žiadny mier bez spravodlivosti pre Ukrajinu“.

Dnešok strávil ukrajinský prezident v Helsinkách, kde sa zúčastnil stretnutia s vysokými predstaviteľmi európskych severských krajín. Tie sa zhodli na pokračujúcej podpore Ukrajiny, vrátane jej snahy stať sa členom Európskej únie a NATO. Medzi významných podporovateľov Ukrajiny patrí aj Holandsko, ktoré krajine čeliacej ruskej agresii poskytlo tanky Leopard 2 či systém protivzdušnej obrany Patriot.

20:52 Pri stredajších ruských útokoch na Chersonskú oblasť a metropolu tohto regiónu Cherson zahynulo najmenej 21 ľudí a ďalších 48 utrpelo zranenia, uviedol to na Twitteri ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Pripojil aj niekoľko fotografií.

„Železničná stanica a priecestie, dom, železiarstvo, supermarket s potravinami, čerpacia stanica – viete, čo tieto miesta spája? Krvavá stopa, ktorú Rusko zanecháva svojimi nábojmi a zabíjaním civilistov v Chersone a Chersonskej oblasti,“ napísal prezident a dodal, že vinníkom nikdy neodpustia a Rusko porazia.

Približne o 18.00 h miestneho času gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin informoval, že ruské ostreľovanie naďalej pokračuje. Okupanti počas dňa v oblasti ostreľovali civilnú infraštruktúru a zasiahli dokonca supermarket v Chersone, kde sú medzi obeťami zamestnanci obchodu aj zákazníci.

Mesto Cherson a okolité obce sú od svojho novembrového oslobodenia, keď ruské sily ustúpili na východný breh rieky Dnipro, pod neustálou paľbou. Chersonské úrady sa pripravujú na evakuáciu obyvateľov, ak sa región dostane pod ešte intenzívnejšie ostreľovanie.

19:55 Ruský exprezident Dmitrij Medvedev vyzval na „fyzickú likvidáciu“ ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Jeho vyjadrenie prišlo v stredu po tom, čo Moskva obvinila Kyjev z útoku dronmi na Kremeľ, ktorého cieľom mal byť údajne atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina. TASR informuje na základe správ agentúry AFP a britských médií.

„Po dnešnom teroristickom útoku nezostávajú iné možnosti než fyzická likvidácia Zelenského a jeho kliky,“ napísal Medvedev na platforme Telegram. Podľa stanice Sky News tak zopakoval tvrdenia Moskvy, podľa ktorej bol incident s dronmi činom terorizmu.

Zelenskyj odmietol, že by bola Ukrajina za týmto údajným pokusom o atentát na Putina, počas ktorého nedošlo k žiadnym obetiam.

19:00 Ukrajinský protiútok napäto očakávajú nielen vojaci na oboch stranách frontu, ale aj ruská propaganda. Kremeľská administratíva pripravila pre ňou kontrolované médiá manuál s inštrukciami, ako správne informovať o nadchádzajúcom vývoji.

Čítajte viac Príprava na porážku? Nepodceňujte protiofenzívu, radí Kremeľ propagandistom

17:50 Ukrajina je „veľmi sklamaná“ z toho, že nemecká polícia v stredu informovala o plánovanej návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne, nakoľko podľa Kyjeva ide o „nezodpovedný“ prístup, ktorý môže z bezpečnostných obáv ohroziť to, či sa cesta vôbec zrealizuje.

S odvolaním sa na zdroje blízke ukrajinskej vláde o tom informoval nemecký spravodajský server T-Online. Ako uviedol, Kyjev je sklamaný z toho, že „zrejme z nemeckých zdrojov boli vedome zverejnené veľmi citlivé bezpečnostno-politické informácie“. Ukrajinské veľvyslanectvo v Berlíne na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovalo.

Berlínska polícia v stredu oznámila, že sa pripravuje na návštevu ukrajinského prezidenta Zelenského v Berlíne, ktorá sa vraj uskutoční v dňoch 13. a 14. mája. Podľa bulvárnych novín B.Z. by mal Zelenského prijať nemecký kancelár Scholz s vojenskými poctami. Po vzájomných rozhovoroch je plánovaná aj tlačová konferencia a rokovanie s nemeckým prezidentom Steinmeierom.

B.Z. priblížil, že Zelenskyj by mal byť ubytovaný v hoteli Ritz-Carlton neďaleko námestia Potsdamer Platz v centre Berlína. Polícia má počas jeho návštevy vykonávať osobné kontroly, pričom v nasadení budú aj ostreľovači a psy vycvičené na vyhľadávanie výbušnín. Počíta sa tiež s rozsiahlymi uzáverami.

17:33 Existuje zvýšené nebezpečenstvo, že Rusko bude vykonávať sabotáže na podmorských kábloch, varoval v stredu podľa agentúry Reuters zástupca generálneho tajomníka NATO pre spravodajskú činnosť David Cattler. Moskva by tak podľa neho mohla chcieť trestať západné krajiny za ich pokračujúcu podporu Ukrajiny.

„Máme zosilnené obavy, že by Rusko mohlo cieliť na podmorské káble a ďalšiu kritickú infraštruktúru v snahe narušiť život Západu a získať tak páku proti krajinám, ktoré poskytujú bezpečnostnú podporu Ukrajine,“ povedal Cattler novinárom.

„Rusi sú v tejto oblasti aktívnejší, než sme pozorovali za roky,“ povedal Cattler. Dodal, že ruské plavidlá hliadkujú naprieč Atlantikom aktívnejšie ako v minulosti.

Médiá severských krajín už v apríli na základe spoločného pátrania uviedli, že Rusko využíva flotilu plavidiel maskovaných ako rybárske a výskumné lode, s pomocou ktorých plánuje sabotáže veterných elektrární, plynovodov a komunikačných káblov v Severnom mori. Najnovšie médiá uviedli, že ruské plavidlá schopné vykonávať podmorské operácie sa pohybovali aj v blízkosti plynovodov Nord Stream v období pred minuloročnými výbuchy. (čtk)

17:00 Zo Slovenska ho čaká dlhá cesta, možno až štyri dni. Cieľovú destináciu si ukrajinský vodič Sergej (64) necháva pre seba. S kamiónom dorazil do Križovian nad Dudváhom a vyzdvihol vyradené energetické zariadenia Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS). S cenným nákladom potom zamieri do svojej domoviny, aby sa v konkrétnych častiach krajiny mohla obnoviť alebo zachovať dodávka elektrickej energie.

Čítajte viac Energetici vyslali osem kamiónov s technikou na Ukrajinu. Cieľ výpravy držia v utajení

16:27 V Chersone na juhu Ukrajiny a jeho okolia prišlo o život najmenej osem ľudí, keď ruské sily zasiahli jediný fungujúci hypermarket v meste, stanici a okolité obce, informoval šéf miestnej vojenskej správy Oleksandr Prokudin.

Útok na hypermarket okolo 11:00 miestneho času (10:00 SELČ) si vyžiadal životy troch ľudí a spôsobil zranenie ďalším štyrom osobám. Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko k tomu napísal, že obeťami sú zamestnanci a návštevníci centra.

Ďalší útok v Chersone, tentoraz na stanici, podľa Prokudina zabil jedného človeka a ďalších troch zranil. Server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na ukrajinského prepravcu napísal, že bol zasiahnutý vagón určený na prepravu cestujúcich. Ľudia ale vo vlaku v tej chvíli neboli.

Pri dedine Stjepanivka v Chersonskej oblasti zahynuli kvôli ruskému ostreľovaniu traja zamestnanci energetickej spoločnosti. Jeden človek prišiel o život kvôli ostreľovaniu na záhrade svojho domu v obci Tokarivka. (čtk)

16:19 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu počas návštevy Fínska vyhlásil, že tento rok bude „rozhodujúci“ pre víťazstvo Ukrajiny v boji proti ruským inváznym silám. Apeloval tiež na dodávky ťažkých zbraní pre Ukrajinu.

„Som presvedčený, že tento rok bude rozhodujúci pre nás, pre Európu, pre Ukrajinu – rozhodujúci pre víťazstvo,“ povedal Zelenskyj novinárom na tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm. Poďakoval sa mu za doterajšiu vojenskú podporu a dodal, že sa zhodli na urýchlení budúcich dodávkach zbraní pre Kyjev.

Niinistö uviedol, že Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa 1340-kilometrovú hranicu, sa nemôže vzdať svojich moderných bojových stíhačiek v prospech ukrajinských síl predtým, než mu budú doručené nové, čo je naplánované od roku 2025.

Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že po tom, čo ukrajinské sily vykonajú ofenzívne akcie, získajú aj stíhačky, ktoré požadujú od Západu. Ukrajinský prezident tiež zagratuloval Fínsku k vstupu do NATO a povedal, že jeho krajina „potrebuje rovnaké bezpečnostné záruky“. „Najsilnejšou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu je členstvo v NATO,“ zdôraznil.

Fínsko sa 4. apríla oficiálne stalo 31. členskou krajinou NATO. Žiadosť o členstvo podalo v máji spolu so Švédskom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Poradkyňa prezidenta pre oblasť komunikácie na platforme Telegram uviedla, že na vstup do Severoatlantickej aliancie je potrebná fundamentálna diplomatická práca. Ukrajina podľa jej slov práve na tomto úsilí v súčasnosti pracuje. (afp, tasr)

16:12 Berlínska polícia v stredu oznámila, že sa pripravuje na návštevu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne, ktorá sa vraj uskutoční v dňoch 13. a 14. mája. Úrad kancelára Olafa Scholza však návštevu Zelenského v Nemecku zatiaľ nepotvrdil.

Policajná hovorkyňa Anja Dierschkeová spresnila, že Zelenskyj pricestuje do Berlína v sobotu 13. mája večer. Nasledujúci deň má byť Zelenskému a ukrajinskému národu odovzdaná Cena Karola Veľkého, ktorú každoročne udeľuje nemecké mesto Aachen za prínos k jednote Európy. S príhovorom má na podujatí vystúpiť aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Ak sa návšteva uskutoční, pôjde o prvú cestu Zelenského do Nemecka od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022. Scholzova kancelária bezprostredne nereagovala na žiadosť o potvrdenie návštevy ukrajinského prezidenta. Scholzov hovorca Steffen Hebestreit pre agentúru DPA uviedol, že kancelárov program na ďalší týždeň oznámia až v piatok.

Zelenskyj v stredu pricestoval na vopred neohlásenú návštevu fínskych Helsínk, kde sa stretne s lídrami piatich severských krajín – Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Dánska. (tasr, dpa, ap)

15:40 Ukrajina v stredu oznámila, že nemá nič spoločné s údajným útokom dronov na Kremeľ, ktorý Moskva označila za pokus o zabitie ruského prezidenta Vladimira Putina. „Ukrajina nemá nič do činenia s útokmi dronov na Kremeľ,“ uviedol hovorca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Ukrajina podľa jeho slov na Kremeľ neútočí, pretože to v prvom rade nevedie k riešeniu žiadnych vojenských cieľov.

Útok na Kremeľ by bol podľa Podoľaka mimoriadne nevýhodný v spojitosti s prípravou na ukrajinskú protiofenzívu a vyprovokoval by Rusko k ešte radikálnejším či­nom.

Podoľak tiež podľa AFP naznačil, že tento útok bol zinscenovaný Moskvou. „Takéto zinscenované správy Ruska by mali byť posudzované výhradne ako pokus pripraviť informačné zázemie na rozsiahly teroristický útok na Ukrajinu,“ uviedol. (tasr, afp)

14:37 Poľsko zrušilo zákaz dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Reagovalo tak na krok Európskej komisie (EK) zakázať dovoz niekoľkých poľnohospodárskych plodín z Ukrajiny s cieľom vyriešiť ich nadmerné dodávky do piatich európskych krajín vrátane Slovenska.

Zákaz EK platí od utorka do 5. júna. Počas tohto obdobia môžu byť semená pšenice, kukurice, repky a slnečnice s pôvodom z Ukrajiny naďalej uvádzané do voľného obehu v celej EÚ okrem piatich členských štátov v jej susedstve: Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

Tieto krajiny predtým zakázali dovoz ukrajinského obilia a iných poľnohospodárskych produktov, pretože nadbytok viedol k znižovaniu ich cien na domácich trhoch.

Ukrajinské produkty môžu cez tieto krajiny aj naďalej prúdiť prostredníctvom spoločného colného tranzitného postupu alebo môžu byť prepravované na územia mimo Únie.

14:20 Ukrajina sa v noci na stredu pokúsila o dronový útok na kremeľskú rezidenciu ruského prezidenta Vladimíra Putina, tvrdia ruské tlačové agentúry. Putin je v poriadku a pokračuje v obvyklej práci, píše agentúra TASS.

Čítajte viac Kyjev sa pokúsil dronmi zabiť Putina priamo v Kremli, tvrdia Rusi. Zelenskyj to poprel

14:10 Vojna na Ukrajine rozdelila ruskú umeleckú komunitu. Tí, ktorí ju podporujú, sa môžu tešiť priazni vládnych kruhov, ale tí, ktorí sú proti, sa ocitli pod veľkým tlakom, aby sa podriadili oficiálnemu postoju, napísal spravodajský server.

Čítajte viac Ruskí umelci podporujú Putina, inak sú na indexe

14:00 Jednoznačná väčšina Rakúšanov je za intenzívnejšiu bezpečnostnú a obrannú politiku EÚ, ale vstup do NATO odmieta. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky zverejnil denník Der Standard.

Čítajte viac Rakúšania sa do NATO neponáhľajú. Väčšina nechce ísť cestou severanov

13:50 Maďarské Národné zhromaždenie v stredu poverilo vládu predĺžením stavu núdze spôsobeného vojnou na Ukrajine do 25. novembra. Toto rozhodnutie vláde umožňuje pokračovať v riadení krajiny dekrétmi.

Za príslušnú právnu normu hlasovalo 132 poslancov, 58 bolo proti. Premiér Viktor Orbán vlani 24. mája vyhlásil stav vojnovej hrozby. Parlament potom 8. júna predĺžil mimoriadne vojnové opatrenia, teda pravidlá vytvorené v osobitnom právnom poriadku, do 1. novembra 2022. (tasr, hvg.hu)

13:46 Rusko bude pokračovať v rozhovoroch s Organizáciou Spojených národov a ďalšími stranami obilnej dohody, neurobí však nič, čo by poškodilo jeho vlastné záujmy, uviedol kremeľský hovorca Dmitrij Peskov.

„Ruská strana bude pokračovať v kontaktoch s OSN a ďalšími predstaviteľmi v nádeji, že podmienky dohody budú napokon splnené,“ povedal Peskov v rozhovore s novinármi. „Rusko už samozrejme neurobí nič, čo by bolo v rozpore s jeho záujmami,“ dodal.

Čiernomorská obilná iniciatíva (tzv. obilná dohoda) medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, má dve časti. Jedna dohoda umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív bez ohľadu na sankcie uvalené na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

Rusko sa opakovane sťažuje, že jej vlastný vývoz obilnín a hnojív na svetové trhy stále čelí značným prekážkam napriek predmetnej dohode. Viackrát preto spochybnila jej opätovné predĺženie. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová nedávno uviedla, že ruskí predstavitelia budú v piatok v Moskve o obilnej dohode diskutovať s delegáciou OSN, ktorú povedie generálna tajomníčka Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) Rebeca Grynspanová. (reuters, tasr)

13:16 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestuje v sobotu 13. mája do Berlína, kde sa o deň neskôr stretne s kancelárom Olafom Scholzom a odletí do západonemeckého Aachenu, kde si prevezme Cenu Karola Veľkého. Informoval o tom denník Tagesspiegel, ktorému prípravu návštevy potvrdila berlínska polícia.

O možnej návšteve Zelenského nemecké médiá špekulovali už začiatkom apríla, a to v súvislosti so slávnostným odovzdaním ocenenia. Cenu dostane Zelenskyj spoločne s ukrajinským ľu­dom.

Zelenského cesta do Nemecka je vnímaná aj symbolicky, pretože prezident od začiatku ruského útoku na Ukrajinu vo vlaňajšom februári opúšťa vlasť len výnimočne. Nemecko patrí k najväčším podporovateľom Ukrajiny v jej vzdore proti ruskej invázii. Hoci Berlín spočiatku poskytoval dodávky zbraní váhavo, teraz Ukrajincom posiela moderné a ťažké zbrane, ako sú protilietadlové systémy, húfnice a tanky Leopard. (čtk)

13:04 Nemeckí vyšetrovatelia prehľadali luxusnú jachtu bohatého ruského podnikateľa. Razia bola súčasťou vyšetrovania možného porušovania sankcií EÚ uvalených na Rusko po začiatku invázie na Ukrajinu.

Podľa vyhlásenia frankfurtskej prokuratúry sa úrady snažia zistiť, či sa podnikateľ pokúsil na jachte ukryť cennosti, ktoré je povinný nahlásiť na základe vlani uvalených sankcií. Meno ruského občana, ktorého superjachtu prehľadali v lodenici na severe Nemecka, však prokuratúra nezverejnila. Uviedla len, že ide o 67-ročného ruského podnikateľa.

Tento zásah nebol súčasťou vyšetrovania týkajúceho sa ruského oligarchu Ališera Usmanova, blízkeho spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina. Usmanovovu luxusnú jachtu nemeckí vyšetrovatelia prehľadali vlani. (tasr, ap)

12:46 Nádeje Ukrajiny, že už v lete dostane konkrétnu perspektívu vstupu do Severoatlantickej aliancie, vyjdú možno naprázdno. Členovia NATO ako USA a Nemecko dávajú za zatvorenými dverami najavo, že zatiaľ nechcú dávať žiadne sľuby, ktoré by išli nad rámec vágneho vyhlásenia z bukureštského summitu z roku 2008.

Čítajte viac Kyjev si od summitu NATO vo Vilniuse sľubuje veľa. Najskôr však príde sklamanie

12:45 Európska komisia plánuje kvôli vojne na Ukrajine podporiť výrobu munície v členských krajinách Európskej únie čiastkou 500 miliónov eur zo spoločných fondov. Počíta s tým plán, ktorý v stredu predstavil eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton. Investície by mali primárne slúžiť na naplnenie sľubu, ktorým sa európsky blok zaviazal dodať Kyjevu do budúcej jari milión kusov delostreleckej munície.

Čítajte viac Nielen Rusi tlačia na zbrojovky. Brusel podporí výrobu munície a rakiet pre Kyjev

12:20 V Chersone začne od piatka večera platiť 58-hodinový zákaz vychádzania. „Počas týchto 58-hodín je zakázané pohybovať sa na uliciach mesta,“ uviedol gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin v aplikácii Telegram.

Zákaz vychádzania začne platiť v piatok 5. mája o 20.00 h miestneho času (19.00 h SELČ) a potrvá do 6.00 h v pondelok 8. mája. Prokudin obyvateľom odporučil, aby sa zásobili potravinami a liekmi. Povolené budú len krátke prechádzky v okolí bydliska, ľudia však budú musieť mať pri sebe doklady. Toto dočasné obmedzenie je podľa gubernátora potrebné, aby bezpečnostné zložky mohli vykonávať svoju prácu bez ohrozenia obyvateľov.

Ukrajinské úrady dlhotrvajúce zákazy vychádzania v minulosti využívali na zjednodušenie presunu vojakov a zbraní. Ukrajina sa momentálne pripravuje na jarnú ofenzívu. (tasr, afp)

11:46 V Chersone na juhu Ukrajiny zomreli najmenej traja ľudia a päť ďalších utrpelo zranenia, keď ruské sily zasiahli jediný fungujúci hypermarket v meste. Podľa agentúry Unian o tom informoval ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Miestna správa krátko predtým vyhlásila v tomto meste blízko frontovej línie zákaz vychádzania, ktorý má platiť od piatku.

„Podľa aktuálnych informácií sú traja mŕtvi a päť ranených. Ide o zamestnancov a návštevníkov centra. Všetky záchranné zložky sú na mieste a poskytujú ľuďom pomoc,“ citovala Unian vyhlásenie Klymenka zo sociálnej siete Telegram.

Cherson na niekoľko mesiacov ovládli ruské sily, kým sa z neho v novembri minulého roka stiahli a zaujali pozície na druhom brehu rieky Dneper. Odvtedy na mesto pravidelne podnikajú vzdušné útoky.

V stredu miestna správa vyhlásila v meste zákaz vychádzania. Ten bude platiť od piatkových ôsmich hodín večer miestneho času do pondelkových šiestich hodín ranných. Počas tejto doby bude zakázané pohybovať sa v uliciach mesta a Cherson bude uzavretý pre vjazd aj výjazd, informoval na telegrame šéf miestnej vojenskej správy Oleksandr Prokudin. Opatrenie zdôvodnil chystanú policajnou operáciou. (tasr, unian.ua)

11:42 Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) daruje vojnou zasiahnutej Ukrajine energetické zariadenia na obnovu poškodenej energetickej infraštruktúry v nákupnej hodnote jedného milióna eur.

„Spravili sme analýzu možností zariadení, ktoré môžeme poslať. V týchto dňoch realizujeme samotnú fyzickú dodávku. Ide o 21 kusov zariadení, tri vypínače, deväť odpojovačov a deväť prístrojových transformátorov napätia,“ uviedol výkonný riaditeľ Slovenského elektroenerge­tického dispečingu SEPS Stanislav Prieložný.

Ide podľa jeho slov o vyradené zariadenia, ktoré už nie sú v prevádzke a nedochádza k zníženiu spoľahlivosti prevádzkovania elektrizačnej sústavy Slovenska. „Rádovo počítame, že to zabezpečí elektrinu pre státisíce až do milióna obyvateľov Ukrajiny,“ podotkol Prieložný.

Volodymyr Kudrytskyi zo spoločnosti Ukrenergo uviedol, že pre Ukrajinu je dôležité získať dostatočné množstvo zariadení, ktoré sú potrebné na opravu. „Len tak dokážeme obyvateľom zabezpečiť dostatok elektrickej energie pre bežné fungovanie a zároveň sa pripraviť na ďalšiu zimu. Obsah poslúži na obnovu poškodených energetických zariadení v sieti a pomôže nám zachovať svetlo pre milióny Ukrajincov,“ povedal.

SEPS po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine s prevádzkovateľmi prenosových sústav združenými v ENTSO-E zareagovala na žiadosť ukrajinskej strany a pristúpila k jej núdzovému synchrónnemu pripojeniu ku kontinentálnej Európe.

Zamestnankyniam a rodinným príslušníkom zamestnancov z partnerskej Ukrenergo poskytla ubytovanie a zázemie v ubytovacích zariadeniach, ktoré umožňujú dlhodobý pobyt hostí. V súčasnosti túto formu pomoci poskytuje desiatim ľuďom z Ukrajiny. (tasr)

11:32 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval v stredu do fínskeho hlavného mesta Helsinki, kde sa zúčastní na jednodňovom summite severských krajín.

Zelenskyj sa stretne s fínskym prezidentom Saulim Niinistöm a premiérmi štyroch ďalších severských krajín a budú hovoriť o podpore Ukrajiny. Na stretnutí v prezidentskom paláci sa zúčastní okrem Niinista aj švédsky premiér Ulf Kristersson, nórsky premiér Jonas Gahr Störe, dánska premiérka Mette Frederiksenová a islandská premiérka Katrín Jakobsdóttira. Očakáva sa, že Zelenskyj sa po stretnutí zúčastní aj na spoločnej tlačovej konferencii.

Fínsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko a Island podporujú Ukrajinu od začiatku ruskej invázie. V jej dôsledku Fínsko a Švédsko vlani požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie a Fínsko sa už stalo členom NATO. (ap, tasr, theguardian.com)

11:11 V blízkosti plynovodov Nord Stream sa v období pred výbuchmi údajne pohybovali ruské plavidlá schopné vykonávať podmorské operácie. Podľa spravodajského serveru BBC News to na základe spoločného pátrania uviedli dánske, nórske, švédske a fínske verejnoprávne médiá. Oficiálne vyšetrovanie útoku na plynovody, ktoré vedú krajiny ležiace v blízkosti miesta výbuchov, stále pokračuje. Vyšetrovatelia sa zatiaľ zhodli iba na tom, že explózie s najväčšou pravdepodobnosťou neboli nehoda, ale dôsledok sabotáže.

Čítajte viac Médiá: Pri plynovodoch Nord Stream sa v období pred výbuchmi pohybovali ruské lode

10:38 Ruská tajná služba FSB tvrdí, že na Kryme prekazila činnosť ukrajinských agentov, ktorí chystali útoky proti ruskej správe polostrova, vrátane jej šéfa Sergeja Aksjonova a ďalších ľudí. Podľa vyhlásenia FSB išlo o agentov ukrajinskej vojenskej rozviedky, informovala agentúra Interfax. Rusko v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom ukrajinský Krym anektovalo.

„FSB prekazila činnosť siete agentov ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR, ktorá plánovala množstvo rozsiahlych činov na území republiky Krym,“ tvrdí FSB. Útoky mali cieliť na šéfa ruskej správy Aksjonova, predsedu miestneho parlamentu Vladimira Konstantinova alebo starostku Jaltu Janinu Pavlenkovú. Agenti okrem toho pripravovali sabotážne akcie aj v miestnej doprave.

9:18 Ruská štátna agentúra TASS uviedla, že rozsiahly požiar v ruskom Krasnodarskom kraji, ktorý vypukol ráno v sklade pohonných hmôt v dedine Volna neďaleko Krymu, spôsobil „pád“ bezpilotného lietadla. Krasnodarský kraj sa nachádza na juhozápade Ruska pri Azovskom mori.

8:44 Bielorusko v máji vo svojom vzdušnom priestore usporiada ďalšie letecké cvičenie s ruskou armádou. Chcú spoločne preveriť bojovú pripravenosť letectva aj pozemných jednotiek. Počas cvičenia plánujú aj nábor až 1 000 nových brancov. Podľa agentúry TASS o tom informovalo bieloruské ministerstvo obrany.

Vojaci budú cvičiť v Brestskej, Grodnenskej a Minskej oblasti. Popri jednotkách letectva a síl protivzdušnej obrany sa akcie s ruskou armádou zúčastnia sily špeciálnych operácií, operačného velenia, raketových síl a delostrelectva, uviedol Minsk.

Bielorusko je najbližším spojencom Ruska, ktoré už viac ako 14 mesiacov vedie vojnu proti Ukrajine. Svojich vojakov do bojov síce Minsk nevyslal, ale ruské jednotky z jeho územia viedli útok na sever Ukrajiny vrátane ofenzívy na Kyjev. Aj teraz sa na území Bieloruska nachádza kontingent ruských síl.

Do bojov na strane Ruska sa Bielorusko chce zapojiť iba v prípade, že Ukrajina napadne Bielorusko, povedal vo februári bieloruský vodca Alexander Lukašenko.

8:05 V sklade palív v ruskom Krasnodarskom kraji na juhozápade krajiny neďaleko Krymského mosta v stredu skoro ráno vyčíňal požiar. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram gubernátor kraja Veniamin Kondratiev. Požiar vypukol v dedine Volna pri Azovskom mori. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Krymský most spája Rusko s polostrovom Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Kondratiev uviedol, že ide o požiar najvyššej náročnosti. „Vynakladá sa všetko úsilie, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu požiaru," napísal gubernátor a dodal, že obyvatelia dediny nie sú ohrození.

7:38 Poslanci mestského zastupiteľstva v Petrohrade žiadajú ruského prezidenta Vladimira Putina, aby nariadil prepustiť z vyšetrovacej väzby mladú výtvarníčku Sašu Skočilenkovú. Tá sa stala známou, keď v obchodoch s potravinami vymieňala cenovky za lístky s informáciami o pôsobení ruských vojakov na Ukrajine.

Ako v utorok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), petrohradskí poslanci vo svojej výzve Putinovi zdôraznili, že Skočilenková nepredstavuje „žiadnu hrozbu pre ruskú štátnosť“. Jej konanie objasnili ako „obrannú reakciu“, ktorá súvisí s jej „neprimerane vysokou mierou empatie“.

Poslanci žiadali, aby boli všetky obvinenia voči Skočilenkovej stiahnuté a aby bola prepustená z väzby.

Jej advokáti opakovane, ale neúspešne žiadali súd o zmenu preventívneho opatrenia na domáce väzenie. Argumentujú, že Skočilenková musí držať bezlepkovú diétu, čo vo väzbe nie je možné, a trpí srdcovou arytmiou.

Skočilenková je vo vyšetrovacej väzbe od apríla minulého roka na základe podozrenia o šírení dezinformácií o ruskej armáde.

Ruské úrady považujú za dezinformácie o ruských ozbrojených silách všetky správy o vojne na Ukrajine, ktoré sa nezhodujú s oficiálnymi vyhláseniami ministerstva obrany. Skočilenkovej hrozí do desať rokov väzenia.

Verejnosti v Rusku je známa ako autorka komiksov o živote s depresiou, bipolárnou poruchou a úzkosťou.

7:05 Rusko podniklo už tretiu nočnú vlnu útokov na ukrajinskú metropolu Kyjev za posledných šesť dní, informovali v stredu skoro ráno mestské úrady. Podľa nich však systémy protivzdušnej obrany zničili všetky útočné drony a zatiaľ nie sú hlásené žiadne obete ani škody. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters.

Sirény varujúce pred vzdušným útokom zneli niekoľko hodín v Kyjeve, v okolitej oblasti a na väčšine územia východnej Ukrajiny, obloha sa „vyčistila“ až na svitaní.

„Všetky nepriateľské ciele vo vzdušnom priestore okolo hlavného mesta boli identifikované a zostrelené,“ uviedla samospráva Kyjeva v aplikácii Telegram. Poskytla len prvé známe detaily.

Rusko používa pri útokoch na Ukrajine drony Šáhid iránskej výroby, dodali predstavitelia Kyjeva na Telegrame. Podľa agentúry Reuters zatiaľ nie je známe, koľko dronov bolo zneškodnených.

VIDEO: Prezidentka Čaputová v kryte v Kyjeve

6:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal denníku Washington Post v interview zverejnenom v utorok, že Biely dom ho neupozornil na únik tajných amerických dokumentov, ktoré minulý mesiac zaujali pozornosť celého sveta a obsahovali aj citlivé údaje o ukrajinskej armáde. Informovali o tom tlačové agentúry Reuters a AFP.

Nepríjemný únik odhalil, že Spojené štáty znepokojuje blížiaca sa ofenzíva ukrajinských síl proti ruským vojakom a že majú obavy aj zo stavu ukrajinskej protivzdušnej obrany.

„Nedostal som skôr informácie (o úniku) od Bieleho domu, ani od Pentagónu. Nemali sme ich. Ja osobne nie,“ povedal Zelenskyj v interview. Podľa denníka sa o nich, rovnako ako iní, dozvedel z médií.

„Sme preto v nevýhode,“ vysvetlil. „Neprospieva to povesti Bieleho domu a myslím si, že to neprospieva ani povesti Spojených štátov,“ dodal.

Materiály zverejnené na internete obsahovali čiastočné, mesiac staré informácie o bojoch a armáde Ukrajiny.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov 12. apríla povedal, že uniknuté dokumenty Pentagónu, teda amerického ministerstva obrany, obsahovali kombináciu pravdy a falošných informácií o armáde Ukrajiny, a bagatelizoval ich negatívny dopad.

Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť zareagoval na Zelenského slová takto: „S našimi ukrajinskými partnermi sme v neustálom kontakte, komunikujeme o celej škále záležitostí vrátane nepovolených odhalení, ale nebudeme zachádzať do podrobností o týchto dôverných rozhovoroch.“

Hovorca Pentagónu Patrick Ryder uviedol, že americký minister obrany Lloyd Austin sa o tejto záležitosti rozprával s množstvom spojencov vrátane Reznikova.

„Austin mal veľké množstvo telefonátov, veľké množstvo kontaktov s našimi spojencami a partnermi po celom svete, s ktorými o tejto záležitosti diskutoval. Zdôraznil im, ako vážne berieme túto vec. Mal aj niekoľko rozhovorov so svojím ukrajinským kolegom, ministrom Reznikovom,“ povdal Ryder pre americkú televíziu CNN.

Zo zverejnenia tajných materiálov na internete je obvinený IT špecialista Vzdušných síl Národnej gardy USA, 21-ročný Jack Teixeira. Ide o najškodlivejší online únik vládnych dokumentov za posledné desaťročie. Minulý mesiac Teixeiru zatkli. Materiály zverejňoval v chatovacej skupine na platforme Discord niekoľko mesiacov. Neskôr sa objavili aj v iných sociálnych médiách.

Dokumenty obsahovali tiež informácie o stratách v radoch ruských a ukrajinských vojakov, ako aj o stratách techniky a zbraní, podrobnosti o prieskumných letoch NATO nad Čiernym morom a opisy toho, ako Američania sledovali blízkeho partnera, Ukrajinu.