Ak by sa teraz konalo referendum o členstve v Severoatlantickej aliancii, šesť z desiatich Rakúšanov by bolo proti a dvaja z desiatich by boli za. Popri tom vyše dvoch tretín obyvateľov alpskej republiky si želá, aby ich krajina zostala členom EÚ. Ukázal to prieskum Rakúskej spoločnosti pre európsku politiku (ÖGfE).
Rakúsko sa zaviazalo k neutralite v roku 1955 podpisom štátnej zmluvy s okupačnými mocnosťami, ktoré v krajine zotrvávali od porážky Hitlerovej Tretej ríše. Vyhlásenie neutality bolo podmienkou Moskvy pre obnovu rakúskej suverenity a stiahnutie sovietskej armády z krajiny.
Čítajte viac Koniec rakúskej neutrality? Desiatky osobností sú za, vláda to odmieta
To, že Viedeň nepôjde cestou Helsínk ani Štokholmu a nepodá si príhlášku do NATO, opakovane zdôrazňuje aj kancelár Karl Nehammer, podľa ktorého je nautralita Rakúska trvalá. Rakúsko tiež odmieta pomáhať Kyjevu dodávkami zbraní, ako to už pred vstupom do aliancie napriek svojej neutralite robili Fínsko a Švédsko.
„Naša neutralita je viac než len neutralita, ako ju chápeme v rámci EÚ. Sme súčasťou veľkej aliancie bez toho, aby sme boli jej súčasťou vojensky,“ napísal nedávno Nehammer na Twitteri.
Po pričlenení Fínska k aliancii a nastávajúcom vstupe Švédska zostane Rakúsko spolu s Cyprom, Írskom a Maltou jednou z poslednej štvorice krajín EÚ mimo NATO.
„Skepsa a neistota rastú, ale zásadná podpora členstva v EÚ je v Rakúsku nespochybniteľná, najmä v čase krízy,“ cituje Der Standard generálneho tajomníka ÖGfE Paula Schmidta, ktorý analyzoval výsledky prieskumu. Za zotrvanie v Európskej únii sa vyslovilo 68 percent respondentov, 25 percent je za vystúpenie a 7 percent nevedelo odpovedať.
„Obyvateľstvo tiež hovorí áno silnejšej európskej spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany, zatiaľ čo na druhej strane vstup do NATO rozhodne odmieta,“ dodal Schmidt.
„Nálada ohľadom EÚ sa v posledných mesiacoch stabilizovala a je v súlade s dlhodobým priemerom – napriek – alebo možno kvôli – náročným časom poznamenaným vojnou, infláciou a obavami o klímu,“ zdôraznil šéf ÖGfE. „Čo je však naliehavo potrebné, je hmatateľné riešenie problémov a intenzívnejšie skúmanie skepsy a kritiky, pretože práve veľké otrasy treba vysvetliť a prediskutovať,“ doplnil.
Čítajte viac Tancovala s Putinom. Exministerka po hrozbách smrťou ušla z Rakúska
Ak by referendum o vstupe do NATO bolo naplánované na budúcu nedeľu, 61 percent by bolo proti a 21 percent by bolo za. Zvyšná takmer pätina opýtaných v tejto otázke nemá utvorený názor. Napriek ruskej agresii proti Ukrajine zostal posledné tri roky postoj Rakúšanov na možný vstup do aliancie viac-menej nemenný. Dve tretiny (67 percent) sú však na zintenzívnenie spolupráce medzi členskými štátmi EÚ v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky. Opačný názor zastáva 20 percent , 13 percent nevedelo odpovedať. V porovnaní s vlaňajším prieskumom sa postoj k tehto otázke takmer nezmenil, oznámila ÖGfE.
Väčšina za podporu Ukrajiny
Vyše polovice respondentov (51 percent) považuje za „veľmi dôležité“ (25 percent) alebo „skôr dôležité“ (26 percent), aby EÚ a jej členské štáty naďalej podporovali Ukrajinu v boji proti ruskému útoku. O niečo viac ako tretina (36 percent) to tak nevidí a hodnotí podporu Kyjeva ako „skôr nedôležitú“ (15 percent) alebo „vôbec nedôležitú“ (21 percent). Zvyšok sa nevedel alebo nechcel vyjadriť.
„Na rozdiel od Švédska a Fínska je členstvo v NATO odmietané veľkou väčšinou. Bez ohľadu na ,neutrálnu' náladu, ktorá určuje názory v tejto krajine, je väčšina za väčšiu spoluprácu medzi krajinami EÚ v otázkach bezpečnosti a obrany, ale aj za ďalšiu podporu Ukrajiny. V každom prípade členstvo v EÚ nie je vnímané ako rozpor s neutralitou a má zásadnú podporu v záujme silnejšej a nezávislejšiej Európy vo svete,“ cituje Schmidta Der Standard.
Nedôvera k veľmociam i Kyjevu
Prieskum tiež odhalil vysokú mieru nedôvery Rakúšanov voči globálnym hráčom, ako partnerom alpskej republiky. V porovnaní s prieskumom, ktorý v Nemecku urobila agentúra ARD-Deutschlandtrend predminulý mesiac sa rakúske výsledky takmer nelíšia v hodnotení Ruska a Číny. Iba deväť percent respondentov v Rakúsku vidí Rusko ako partnera, ktorému možno dôverovať, zatiaľ čo 79 percent zastáva opačný názor. Dvanásť percent Rakúšanov považuje Čínu za dôveryhodného partnera, ale 72 percent to vidí inak.
Zreteľnejšie rozdiely v názoroch Rakúšanov a Nemcov vidno v hodnotení Spojených štátov a Ukrajiny. Len 34 percent Rakúšanov vidí USA ako dôveryhodného partnera, 47 percent má opačný postojí. V Nemecku 59 percent respondentov označilo USA za dôveryhodného partnera. Ukrajinu považuje za dôveryhodného partnera 28 percent Rakúšanov, u Nemcov sociológovia namerali 50 percent kladných odpovedí. Kyjev za dôveryhodného partnera nepovažuje až 50 percent opýtaných Rakúšanov, v Nemecku je to 39 percent.
„Motív neutrality hrá v tomto hodnotení dôležitú úlohu, rovnako ako stále prítomná kritika NATO, kapitalizmu a imperializmu,“ vysvetlil Schmidt rozdiely v náladách Rakúšanov a Nemcov. Podľa neho ale netreba podceňovať ani hlasy, ktoré zaznievajú v prospech alternatívneho výkladu ruskej vojny proti Ukrajine.