Európska únia ešte stále z právneho hľadiska úplne neuzavrela dohodu o dodávkach a výrobe 155-milimetrových delostreleckých granátov pre Ukrajinu. Minulý týždeň šéf diplomacie Josep Borrell uviedol, že očakáva, že sa to podarí v najbližších dňoch.
VIDEO: Bez delostrelectva sa vojna nedá vyhrať. Poučilo sa aj NATO
Ukrajina má byť trpezlivá
„Zelenskyj pred rokom povedal, že potrebuje muníciu, európski spojenci teraz vravia: dostanete muníciu, ale vyžaduje si to čas, buďte trpezliví a bojujte,“ reagoval pre Pravdu bezpečnostný expert Artur Gruszczak z Jagelovskej univerzity v Krakove.
EÚ by mala investovať miliardu eur, z ktorej vyplatí členské štáty, ktoré môžu Ukrajine poskytnúť delostreleckú muníciu, prípadne rakety. Podľa portálu Politico by túto časť dohody mali krajiny únie odsúhlasiť už tento týždeň.
Ďalšiu miliardu eur chce únia vyčleniť na spoločný nákup munície pre Ukrajinu a na doplnenie zásob pre jednotlivé krajiny. Politico však tvrdí, že tie sa stále nedohodli, či by produkciu granátov mali zabezpečiť iba firmy z EÚ, a ak áno, ako ich právne definovať. Cieľom je, aby Ukrajina v priebehu roka dostala milión kusov delostreleckej munície. Aby sa tento cieľ podarilo dosiahnuť, Európska komisia včera oznámila, že chce na výrobu munície v členských krajinách vyčleniť ďalších 500 miliónov eur.
„Pre efektívnosť dodávok je rozhodujúca ich bezproblémová koordinácia, aby bola dostupná munícia v rámci spoločného obstarávania. Na základe aktivácie kapacít európskeho zbrojárskeho priemyslu sa musí zvýšiť jej produkcia. Vzhľadom na čas, manažment, kvalifikovanú pracovnú silu a v neposlednom rade aj výrobné materiály to nebude jednoduché,“ povedal Gruszczak. „Môže sa stať, že dôjde k oneskoreniam a zníženiu dodávok munície. Nedá sa vylúčiť, že bude náročné splniť deklarovaný plán odovzdať Kyjevu jeden milión granátov za 12 mesiacov. Mali by sme ho však chápať v širšom kontexte nepretržitého koordinovaného úsilia EÚ, teda okrem Maďarska, posilniť schopnosti Ukrajiny zastaviť ruskú agresiu,“ uviedol expert.
Toms Rostoks z Centra pre bezpečnosť a strategický výskum na lotyšskej Akadémii národnej obrany poukazuje na možné riziká európskeho plánu.
„Celkovo je to krok pozitívnym smerom, ale je potrebné, aby si únia dala na niekoľko vecí pozor. Plánuje hlboko siahnuť do zásob munície členských štátov EÚ s tým, že tie sa neskôr doplnia. V najhoršom prípade sa však môže stať, že členské štáty príliš vyprázdnia svoje sklady a oslabia vlastné vojenské kapacity, ale nepodarí sa im naplniť výrobné ciele týkajúce sa delostreleckých granátov. Bolo by to zlé pre EÚ aj pre Ukrajinu,“ zdôraznil pre Pravdu Rostoks.
VIDEO: Naď: Slovensko má kapacity vyrábať pre Ukrajinu muníciu
Expert vyjadril pochybnosti, či krajiny únie budú schopné v krátkom čase zvýšiť produkciu zbraní. „Nemusí to byť možné bez podpísania dlhodobých zmlúv so spoločnosťami vyrábajúcimi delostreleckú muníciu. Firmy nemusia mať záujem o otvorenie nových výrobných liniek, ak by mohli mať obavy o ich komerčnú životaschopnosť v rámci dlhšieho časového horizontu,“ pripomenul Rostoks. „Ukrajina stále potrebuje tak veľa delostreleckých granátov, že to výrazne prevyšuje to, čo by EÚ mohla vyprodukovať za rok. Ani jeden milión kusov munície ročne nemusí stačiť. Kyjev požaduje viac, pretože už teraz je nedostatok granátov pre ukrajinskú armádu vážnym problémom. Okrem toho, rozhodnutie zvýšiť výrobu delostreleckej munície v EÚ by mohli brzdiť oneskorenia v dodávkach materiálov a možný nedostatok surovín, ktoré sú potrebné na výrobu takého veľkého množstva munície, a tiež príliš málo kvalifikovaných pracovníkov na tento konkrétny účel,“ objasnil Rostoks.
Európska komisia už niekoľko týždňov analyzuje kapacity členských krajín týkajúce sa produkcie granátov. Delostreleckú muníciu pre Ukrajinu by mohlo vyrábať aj Slovensko.
„Vedeli by sme ročne vyprodukovať 150-tisíc kusov, pričom tento rok vyrobíme 30-tisíc kusov,“ povedal koncom marca poverený minister obrany Jaroslav Naď na 21. ročníku Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky, ktorú zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a ministerstvo zahraničia.
Populárna munícia
Ukrajinské ozbrojené sily denne použijú šesť- až osemtisíc kusov delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov. Táto munícia je štandardom pre húfnice krajín NATO, ktoré Kyjev dostal od spojencov, strieľa ňou aj slovenský systém Zuzana 2. Odhady hovoria, že Rusi denne použijú 40-tisíc delostreleckých granátov rôzneho kalibru.
Čítajte viac Ruská Armata verzus západné tanky? Vraj zázračný stroj sa vyhýba priamemu boju
„Táto munícia a podobné náboje zo sovietskej éry 152 mm je veľmi populárna, pretože poskytuje dobrú rovnováhu medzi dosahom a veľkosťou. Ak máte príliš malý granát, nenarobí dosť škody, hoci ho viete odpáliť na väčšiu vzdialenosť. Väčší náboj zase nedokážete vystreliť dostatočne ďaleko. Táto munícia predstavuje zlatú strednú cestu, preto ju armády používajú v takom veľkom množstve,“ povedal pre agentúru AP Ryan Brobst, vojenský analytik z washingtonskej Nadácie pre obranu demokracií.