Samozrejme, najmä náklady na bezpečnosť v roku 2023 sa len ťažko dajú porovnať s rokom 1953 . Stojí to však Spojenému kráľovstvu za to? Experti sa úplne nezhodnú.
Mystický symbol
„Ako už v 19. storočí vysvetlil novinár Walter Bagehot, monarchia je takmer mystickým symbolom národnej identity a jednoty, ktorý funguje pomerne dobre počas demokratickej éry. Kritici však presvedčivo argumentujú, že je drahá a posilňuje hierarchickú britskú spoločnosť, sociálny snobizmus a akceptovanie ekonomickej nerovnosti,“ reagoval pre Pravdu politológ Bill Jones z Liverpool Hope University.
„Mám tendenciu vnímať to tak, že pokiaľ si pomerne jasná väčšina ľudí bude myslieť, že monarchia je dobrá vec, bude aj naďalej fungovať a prežije. No odhadujem, že príklon k republikánskej forme vlády je na vzostupe, najmä medzi mladšou generáciou. Prieskumy verejnej mienky ukazujú pokles obľúbenosti monarchie. Iba starší ľudia ju stále lojálne podporujú,“ uviedol Jones.
VIDEO: Čo môže monarchia naučiť Slovákov?
„Krátka odpoveď znie, že pre Britov je monarchia veľmi dôležitá. Je takým spôsobom súčasťou štruktúry krajiny, že sa to dá porovnať len s niektorými jej inštitúciami, ak vôbec s nejakými. Fyzická prítomnosť monarchie je všade. Nielen v súvislosti s jej hlavnými sídlami, ako sú napríklad Windsorský a Buckinghamský palác, ale v rámci národných pamiatok, cez peniaze, ktoré míňame, až po poštové schránky a veľké národné organizácie, ktoré ju majú v názve. Jednotliví členovia kráľovskej rodiny sú navyše významnou súčasťou mnohých podujatí,“ povedal pre Pravdu expert na britskú politiku Robin Pettit.
Čítajte viac Je Karol III. prechodný kráľ? Na koho sa chce podobať William? A čo monarchii priniesla Meghan? Vysvetľuje historička
Odborník však pripomenul, že je rozdiel vo vnímaní kráľa Karola III. a jeho zosnulej matky Alžbety II.
„Panovníčka zjednocovala svojou prítomnosťou a bola veľmi dôležitá pre krajinu, v ktorej existujú vážne názorové nezhody napríklad na brexit. Ku kráľovi Karolovi III. necítia ľudia takú úctu, ako ku kráľovnej. Nedá sa povedať, že by bol všeobecne nepopulárny, len nemá také postavenie, aké mala jeho matka. Dokonca aj mnohí odporcovia monarchie prejavovali určitú úroveň rešpektu k panovníčke, čo sa nedá povedať o kráľovi,“ skonštatoval Pettit.
Na rozdiely medzi Karolom III. a Alžbetou II. upozorňuje aj Simon Usherwood, profesor politológie a medzinárodných štúdií na Open University.
„Dlhá vláda zosnulej panovníčky znamenala, že sa s ňou osobne, hoci nie s inštitúciou, spájalo veľa citových zväzkov. Je jasné, že voči Karolovi III. alebo jeho korunovácii panuje veľká ľahostajnosť. Určite vidíme oveľa menej verejných prejavov podpory alebo nadšenia, ako keď si Briti pripomínali jubileá kráľovnej. Alžbeta II. predstavovala jeden bod stability počas rokov brexitu. Vždy však skôr v pozadí, než ako aktívna účastníčka v spoločnosti alebo politike. Veľký záujem médií o kráľovské intrigy, či sa to týka manželstva princa Harryho a Meghan, škandálu kráľovho brata Andrewa (ten musel mimosúdne vyrovnávať obvinenie zo sexuálneho útoku, pozn. red.) alebo majetku monarchie, tiež vláde Karola III. neprospeje,“ vysvetlil Usherwood.
Prežije monarchia?
V každom prípade to však vyzerá tak, že monarchia prežije.
„Vyzerá nestabilne, ale Briti nemajú veľkú chuť ju odstrániť. Pre väčšinu ľudí jednoducho nie je dosť dôležitá na to, aby sa ňou zaoberali, a navyše je veľmi ťažké rozhodnúť sa, čo by ju malo nahradiť. Funkcia prezidenta by bola určite demokratickejšia ako monarchu, ale to by malo vplyv na zvyšok politického poriadku, takže akýkoľvek premiér by si takúto zmeny dva razy rozmyslel,“ reagoval Usherwood.
VIDEO: London Calling: Ukrajina oslavuje korunováciu, poďakovala sa Britom za zbrane
„Úspech britského prístupu k dobrej správe vecí verejných sa do značnej miery dá vysvetliť spôsobom, akým parlament a monarchia takmer tisícročie spolunažívajú. Silný zákonodarný zbor slúži ako garant prežitia a legitimity monarchie. Na druhej strane je panovník, ktorý je nad a mimo politiky, ale jeho rady sú nevyhnutné pre vládu a parlament,“ zdôraznil pre Pravdu Gëzim Alpion, sociológ z Birminghamskej univerzity.
„Osobne verím, že britská monarchia prežije vďaka tomu, že sa vie prispôsobiť, čo sa zdá byť vrodenou schopnosťou tejto inštitúcie. Len dúfam, že táto generácia členov kráľovskej rodiny bude nasledovať príklad kráľovnej Alžbety II., ktorá síce bola prístupná k ľuďom, ale zároveň to neviedlo k neformálnosti. Nakoniec stojí za zmienku to, že monarchia je pre Spojené kráľovstvo vysoko zisková značka mäkkej sily. Stojí britských daňových poplatníkov viac ako 100 miliónov libier ročne, ale celkový zisk pre britskú ekonomiku, ktorý súvisí s jej existenciou, sa blíži k dvom miliardám libier ročne. Sú to dôležité príjmy,“ ozrejmil Alpion.
„Myslím si, že monarchia vydrží a nehrozí jej nebezpečenstvo, pretože vždy to bola prispôsobivá inštitúcia. Verejné obavy alebo sťažnosti zaznamenáva a zvyčajne na ne reaguje. V kríze životných nákladov nie je korunovácia taká okázalá a vo veku právnej rovnosti medzi pohlaviami monarchia odstránila nárok prvorodeného syna na nástupníctvo. Možno sú to menšie ústupky, ale to je dôvod, prečo tu monarchia stále je,“ povedal Martin Farr, expert na históriu britskej politiky z univerzity v Newcastli.
PODCAST: Ide o nás o kráľovskej rodine a korunovácii
„Najväčšou výzvou pre monarchiu je fungovanie 14 krajín, v ktorých je Karol III. tiež hlavou štátu. Je neodvratné, že z nich budú republiky, ale to, že monarchia sa zjavne zaoberá aj širšími otázkami súvisiacimi s dekolonizáciou, je veľmi dôležité. Kráľova zmienka o reparáciách je v tomto kontexte významná a naznačuje zmenu prístupu, ale aj to, čo som už povedal. Teda, že monarchia je prispôsobivá,“ dodal pre Pravdu Farr.