Drony prenikli cez protivzdušnú obranu Moskvy a sídla hlavy štátu so zdanlivou ľahkosťou. Preto sa viacerí experti prikláňajú k názoru, že Rusko útok v skutočnosti naplánovalo samo. Putin v tom čase ani nebol v Kremli a pri incidente sa nikto nezranil.
VIDEO: Naď: Otázkou je, či si Rusi môžu dovoliť existenciu Putina
Bránia Ukrajinu
„Bránime naše územie. Bránime naše dediny a mestá. Neútočíme na Putina alebo Moskvu,“ vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
A reagoval aj Washington. Podľa hovorkyne Bieleho domu Karine Jean-Pierreovej USA nepodporujú Ukrajinu, keby sa rozhodla útočiť za svojimi hranicami, ani by jej to neumožnili.
Asi najsilnejším argumentom pre to, že drony na Kremeľ mohol predsa len poslať Kyjev, je fakt, že celý incident vyznieva pre ruský režim ako hanba. To by mohol byť argument, že ho putinovci asi nezosnovali.
„Možno je to tak. Alebo azda túto operáciu jednoducho nepremysleli až do konca? Ruské kroky týkajúce sa Ukrajiny vo všeobecnosti nefungujú podľa očakávania,“ pripomenul však v komentári Timothy Snyder, známy historik a expert na východnú Európy z Yaleovej univerzity.
Čítajte viac Naozaj musia krajiny zatknúť Putina? Áno, ale asi by to radšej neurobili
Celý príbeh má však ešte jeden aspekt. Keby sa Ukrajinci naozaj pokúsili zabiť Putina, určite by to malo zásadné politické a bezpečnostné dosahy. Mohlo by to viesť k nejakým radikálnym krokom Moskvy, dokonca k použitiu jadrových zbraní. Je očividné, že Kyjev by radšej videl Putina pred Medzinárodným trestným súdom v Haagu, ako o tom minulý týždeň hovoril v Holandsku prezident Zelenskyj.
Čo hovorí medzinárodné právo?
No v prípade, že by Ukrajina na Putina naozaj zaútočila, tak je ruský prezident z hľadiska medzinárodného práva legitímnym terčom. Samozrejme, je to len teoretická úvaha, ale v zásade sa na tom zhodli viacerí odborníci, ktorých oslovila Pravda.
VIDEO: Ruské drony sú na Ukrajine korisťou pre nemecké Gepardy
„Otázka, či je podľa medzinárodného práva zákonné zabiť Putina, nie je celkom jasná. Faktory, ktoré je pritom potrebné brať do úvahy, sa týkajú toho, kto, respektíve aká krajina by sa do toho zapojila, celý kontext a ako by to vyzeralo,“ uviedol pre Pravdu odborník na medzinárodné právo Paul Arnell z Univerzity Roberta Gordona v Aberdeene.
Podľa experta sa Článok 51 Charty OSN, podľa ktorého majú štáty právo na sebaobranu, v minulosti vykladal pomerne široko. „Obmedzuje však krajiny, ktoré by pravdepodobne mohli zákonne podniknúť takéto kroky, na tie, ktoré boli vystavené hrozbe alebo použitiu sily. Je to jednoznačne prípad Ukrajiny, hoci Rusko naznačuje opak, pričom svoje kroky opisuje ako špeciálnu vojenskú operáciu. Medzinárodné humanitárne právo však limituje správanie ozbrojených síl počas medzinárodných aj vnútorných ozbrojených konfliktov, čo znamená, že neexistuje neobmedzená možnosť rozhodovania o spôsobe zabíjania. Celkovo teda odpoveď na to, či je zabitie Putina zákonné, závisí od množstva faktorov. Za určitých okolností by to bolo nezákonné a za iných pravdepodobne legálne,“ povedal Arnell.
Čítajte viac Hovorí Putin o genocíde Ukrajincov?
Ďalší odborníci vidia situáciu ešte priamočiarejšie.
„Hovorí niekto, že Putin nemôže byť pre Ukrajinu vojenským cieľom? To by ma veľmi prekvapilo,“ reagovala pre Pravdu profesorka medzinárodného práva Paola Gaetaová, ktorá pôsobí na ženevskom Inštitúte pre medzinárodné a rozvojové štúdie.
„V prípade ozbrojeného konfliktu medzi dvoma štátmi máme dobre nastavené pravidlá a útoky musia rozlišovať medzi vojenskými cieľmi a civilistami. Civilné obyvateľstvo nemôže byť priamym cieľom útokov, pokiaľ sa priamo nezúčastňuje na nepriateľských akciách. Príslušníci armády sú bojovníci a môžu byť terčom útoku. Putin je hlavný veliteľ ruských ozbrojených síl. Znamená to, že môže byť pre Ukrajinu vojenským cieľom. V prípade útoku je však nevyhnutné zaistiť, aby neúmerne netrpeli civilisti,“ vysvetlila Gaetaová.
Čítajte viac Vasyľ z Buče: Rašistom želám smrť, slovami sa to nedá opísať
Dôležitý je teda fakt, že Putin je hlavný veliteľ ruských ozbrojených síl.
„Pripomínam, že Ukrajina popiera, že by zaútočila na šéfa Kremľa. Keď však Rusko vlani vo februári začalo inváziu, odštartovalo medzinárodný ozbrojený konflikt, na ktorý sa vzťahuje medzinárodné humanitárne právo. Podľa neho, konkrétne podľa princípu rozlišovania, sú bojovníci legitímnym cieľom plánovaných vojenských útokov. Pán Putin je hlavný veliteľ ruských ozbrojených síl. Je to bojovník a teda je legitímnym cieľom. Existujú, samozrejme, aj iné právne úvahy, ako je primeranosť a nevyhnutnosť konania, ale útok zameraný na prezidenta Putina by neporušil zásadu rozlišovania medzi bojovníkmi a civilistami,“ skonštatovala pre Pravdu profesorka Oxfordskej univerzity Janina Dillová, ktorá sa zaoberá morálnymi a právnymi normami týkajúcimi sa vojen.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
„Paragraf 87, odsek 1 ruskej ústavy uvádza, že prezident Ruskej federácie funguje ako hlavný veliteľ ozbrojených síl. Putin je preto zákonným vojenským cieľom a útok na neho by v rámci ozbrojeného konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou nebol atentátom, ale legitímnym činom v čase vojny,“ vyhlásil pre Pravdu aj Aurel Sari, odborník na medzinárodné právo z Exeterskej univerzity.