439. deň: Veliteľ Syrskyj: Rusi pri Bachmute ustúpili až o dva kilometre

23:25 Rusko postupuje na Ukrajine pomaly, pretože tam nevedie vojnu, ale špeciálnu vojenskú operáciu, vyhlásil podľa agentúry TASS v rozhovore s bosnianskou stanicou ATV hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Čítajte viac Peskov: Rusko postupuje na Ukrajine pomaly, lebo tam nevedie vojnu

23:10 Americký minister spravodlivosti Merrick Garland povolil prvý prevod zhabaných ruských prostriedkov na použitie na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie ministerstva. Minister už skôr uviedol, že ide o prostriedky, ktoré Washington skonfiškoval ruskému oligarchovi Konštantínovi Malofejevovi, majiteľovi ruského nacionalistického televízneho kanála Cargrad.

Ministerstvo spravodlivosti už vlani obvinilo Malofejeva z toho, že porušil sankcie vyhlásené proti Rusku po jeho invázii na Ukrajinu. Okrem iného mal poskytovať financie Rusom propagujúcim separatizmus na Kryme. Vtedy Garland tiež oznámil, že „boli v súvislosti s porušením sankcií zhabané milióny dolárov z účtu v americkej finančnej inštitúcie“.

„Ide o prvý prevod prepadnutých ruských prostriedkov pre obnovu Ukrajiny,“ uviedol Garland. „Nepôjde však o prevod posledný,“ dodal podľa agentúry Reuters.

Malofejev je na americkom sankčnom zozname už od roku 2014. USA ho rovnako ako Európska únia, Ukrajina a Kanada podozrievajú zo spoluúčasti na anexii ukrajinského polostrova Krym Ruskom a z podnecovania ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny, ktorý prepukol po anexii v roku 2014. Oligarcha tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že sa venoval humanitárnej pomoci pre Krym a ukrajinský východ. Milióny na jeho americkom účte mu zhabali v júni minulého roka, uviedla CNN.

21:55 Dohoda o preprave poľnohospodárskych produktov z ukrajinských prístavov cez Čierne more by mohla byť predĺžená o najmenej dva mesiace. Povedal to turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu. V Istanbule sa začalo dvojdňové rokovanie predstaviteľov Ukrajiny, Ruska, Turecka a OSN o predĺžení dohody, ktorej platnosť vyprší 18. mája. Po dvoch dňoch sa obnovili inšpekcie lodí, ktoré opúšťajú Čierne more s poľnohospodárskym nákladom z ukrajinských prístavov, píše agentúra Reuters.

Çavuşoglu o dohode rokoval v Moskve so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Podľa neho by rokovania v Istanbule, ktoré budú pokračovať vo štvrtok, mohli priniesť výsledok. „Myslím, že môžeme dosiahnuť výsledok predĺženia (dohody) o najmenej ďalšie dva mesiace,“ uviedol Çavuşoglu.

Moskva sa dlhodobo sťažuje, že podľa nej nie je napĺňaná tá časť dohody, ktorá počíta s odstránením prekážok pre vývoz ruských potravín a hnojív. Kyjev by chcel, aby predĺženie dohody bolo na dlhší čas.

21:25 Predmet vojenského pôvodu, ktorý našli v apríli v lese v Poľsku, je ruská raketa CH-55. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom v stredu informovali poľské médiá.

Čítajte viac Poliaci identifikovali objekt nájdený v lese. Je to ruská raketa CH-55

21:00 Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder čelí novej vlne kritiky za účasť na recepcii ruského veľvyslanectva v Berlíne pri príležitosti konca druhej svetovej vojny. Schröderovi pritom už dlhšie vyčítajú blízke vzťahy s Kremľom.

Čítajte viac Nemecký exkancelár Schröder opäť pod paľbou kritiky: Dôvodom je účasť na recepcii ruskej ambasády

20:50 Francúzska justícia začala úmrtie novinára agentúry AFP Armana Soldina na Ukrajine vyšetrovať ako vojnový zločin. Oznámila to v stredu francúzska protiteroristická prokuratúra.

Vyšetrovanie bude viesť francúzsky úrad OCLCH, ktorý sa špecializuje na zločiny proti ľudskosti a zločiny z nenávisti. OCLCH sa podľa prokuratúry bude snažiť určiť presné okolnosti úmrtia Soldina.

Videokoordinátor agentúry AFP Arman Soldin (32) prišiel o život v utorok pri raketovom útoku pri meste Časiv Jar neďaleko Bachmutu, ktorý je už niekoľko mesiacov dejiskom ťažkých bojov. Novinári AFP boli so skupinou ukrajinských vojakov, keď sa dostali pod paľbu rakiet typu Grad.

Spolu so Soldinom zomrelo na Ukrajine od začiatku ruskej invázie už najmenej 11 novinárov či iných členov mediálnych tímov, uvádza AFP s odvolaním sa na záujmové organizácie.

20:10 Ruské sily na niektorých miestach frontu v oblasti Bachmutu na východe Ukrajiny ustúpili až o dva kilometre, napísal na komunikačnej platforme Telegram veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj. Uviedol, že k ústupu nútia ruské jednotky útočné akcie ukrajinských síl. V akom časovom horizonte sa podľa neho ruský ústup odohral, ale nepriblížil. Rusko sa o dobytie Bachmutu snaží už niekoľko mesiacov.

Úspešné vedenie ukrajinskej obrannej operácie podľa Syrského vyčerpalo oddiely ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá je v Bachmute hlavnou ruskou silou. Vagnerovci tak na niektorých úsekoch museli nahradiť horšie pripravené jednotky pravidelnej ruskej armády. Tie však v niektorých prípadoch opustili pozície, tvrdí Syrskyj.

Tiež hovorca východného zoskupenia ukrajinských vojsk Serhij Čerevatyj podľa servera RBK-Ukrajina upozornil, že v dôsledku veľkých strát v radoch žoldnierov musí Rusko na front do oblasti Bachmutu čoraz častejšie posielať vojakov regulérnej armády. Situáciu v Bachmute Čerevatyj označil za zložitú, ale uviedol, že ukrajinskí obrancovia ju majú pod kontrolou.

Šéf vagnerovcov minulý týždeň pohrozil, že sa do dneška jeho muži pre nedostatok munície z Bachmutu stiahnu. V utorok však oznámil, že žoldnieri ešte „pár dní zostanú“ a že začínajú muníciu dostávať, aj keď nie v dostatočnom množstve. Čerevatyj však dnes podľa BBC Prigožinove výroky o nedostatku munície na ruskej strane označil za nepravdivé vzhľadom na to, že Rusi intenzívne Bachmut a okolie ostreľujú. Za uplynulých 24 hodín sa tak podľa neho stalo 524-krát. „Takže ich reči o akomsi hlade po nábojoch sú falošné,“ uviedol Čerevatyj.

19:50 Kanada a Lotyšsko spoločne poskytnú od budúceho týždňa výcvik ukrajinským vojakom, oznámila v stredu kanadská ministerka obrany Anita Anandová.

„Dnes môžem oznámiť, že Kanada a Lotyšsko budú spoločne cvičiť ukrajinských vojakov na lotyšskej pôde, a to už od 15. mája,“ povedala Anandová v Ottawe po rozhovoroch so svojou lotyšskou kolegyňou Inarou Murnieceovovou.

Kanadská i lotyšská armáda podľa Anandovej poskytnú nižším dôstojníkom ukrajinských ozbrojených síl výcvik na rozvoj vodcovských schopností.

Ottawa poskytla Ukrajine v uplynulom roku vojenskú pomoc v hodnote viac ako jedna miliarda kanadských dolárov (zhruba 682 miliónov eur), ktorá zahŕňala i tanky, obrnené vozidlá, rakety zem-vzduch, húfnice a muníciu. Kanada navyše od roku 2015 poskytla výcvik desaťtisícom ukrajinských vojakov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že diskutoval s kanadským premiérom Justinom Trudeauom o dlhodobej obrannej spolupráci.

Kanada má na východnom krídle Severoatlantickej aliancie v súčasnosti rozmiestnených viac ako 1100 vojakov, z toho 800 v Lotyšsku.

19:00 Česká republika dodáva Ukrajine dva systémy protivzdušnej obrany Kub a k nim príslušné rakety. V stredu to uviedol český prezident Petr Pavel v rozhovore pre Český rozhlas Radiožurnál, informuje TASR.

Systémy Kub sú podľa Pavla v štádiu dodania. Prezident tiež povedal, že je na mieste zamyslieť sa aj nad tým, či by ČR nemohla Ukrajine poskytnúť svoje ľahké bojové lietadlá L-159, ktoré by ukrajinskej armáde významne pomohli pri protiofenzíve. Podľa jeho slov totiž Kyjev potrebuje letectvo pri príprave na rozhodujúcu fázu vojny.

„Vzdušná prevaha je jedným z kľúčových faktorov v akejkoľvek operácii,“ povedal Pavel v rozhovore.

Český prezident dodal, že na obsluhu systému Kub je ukrajinská armáda vycvičená, a preto ho môže okamžite po dodaní používať. ČR môže podľa Pavla Ukrajine poskytnúť aj muníciu, „a to nie len z vlastných zdrojov, ale aj zo zdrojov tretích krajín“.

„A môžeme zvážiť aj ďalšie možnosti, napríklad opravené tanky, bojové vozidlá, ktoré sú opravované v našich závodoch a postupne doručované na Ukrajinu,“ odpovedal prezident na otázku, čo môže Ukrajina od Českej republiky v rámci vojenskej pomoci dostať.

Pavel v rozhovore pripomenul, že Kyjev už od Prahy dostal takmer sto tankov, približne rovnaký počet obrnených vozidiel a množstvo munície.

18:50 Nemecko kúpi ďalších 50 bojových vozidiel pechoty Puma v celkovej hodnote 1,5 miliardy eur. Ich kúpu schválila parlamentná rozpočtová komisia, oznámilo v stredu nemecké ministerstvo obrany.

Nemecká armáda postupne nahrádza staršie bojové vozidlá pechoty Marder vozidlami Puma, ktoré vyrábajú zbrojárske spoločnosti KMW a Rheinmetall.

„Je to dobré rozhodnutie. Tieto Pumy potrebujeme predovšetkým vzhľadom na zmenu bezpečnostnej situácie. Máme tiež zodpovednosť voči NATO,“ uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Nemecký kancelár Olaf Scholz vlani prisľúbil v rámci reakcie na ruskú inváziu na Ukrajinu zvýšenie výdavkov na obranu, dodávky zbraní na Ukrajinu či modernizáciu nemeckej armády, pripomína Reuters.

18:18 Britský expert na chemické zbrane Hamish de Bretton-Gordon vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby použitie chemických zbraní odsúdilo. Kremeľ naopak tvrdí, že nemá v úmysle použiť chemické zbrane.

Čítajte viac Rusko by mohlo na Ukrajine použiť „strašné“ chemické zbrane, varuje expert

16:50 Ruský prezident Vladimír Putin podpísal dekrét o povolaní armádnych rezervistov do výcviku v tomto roku. Vyplýva to z dokumentu, ktorý bol dnes zverejnený na ruskom vládnom webe. Výcvik ruských občanov, ktorí sú členmi záloh ozbrojených síl, je každoročnou plánovanou akciou.

Už na konci marca Putin podpísal pravidelný výnos o jarných odvodoch do armády. K vojenskej službe má byť od 1. apríla do 15. júla povolaných 147 000 Rusov vo veku od 18 do 27 rokov. Branci nemôžu byť podľa ruských zákonov nasadení mimo Ruska.

Vlani Moskva kvôli operácii na Ukrajine vykonala čiastočnú mobilizáciu, ktorá sa týkala aj rezervistov.

16:37 Šéf žoldnierskej vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa dnes na sociálnych sieťach opäť sťažoval, že jeho bojovníci nemajú pri dobývaní Bachmutu dostatok munície. Ruské ministerstvo obrany podľa neho o záležitosti rokuje – zatiaľ ale bez prelomu. Analytici sa podľa agentúry Reuters domnievajú, že Prigožin sa hlasnou kritikou ruských armádnych špičiek snaží odvrátiť od svojich žoldnierov vinu za nedostatočne rýchly postup. Bitka o Bachmut trvá už takmer rok.

Čítajte viac 437. deň: Prigožin: Z Moskvy dostávame muníciu, ale v praxi sme ju zatiaľ nevideli

16:09 Poľsko si predvolalo ruského veľvyslanca v súvislosti s ohrozením poľského lietadla ruskou stíhačkou nad Čiernym morom. Oznámil to hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina.

„Dôrazne odsudzujeme toto provokatívne a agresívne správanie ruskej strany, ktoré predstavuje vážny medzinárodný incident,“ uviedol Jasina.

Rumunské ministerstvo obrany v sobotu oznámilo, že ruská stíhačka sa priblížila k poľskému lietadlu hliadkujúcemu nad Čiernym morom pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Incident sa stal v medzinárodnom vzdušnom priestore v oblasti určenej pre operácie Rumunska.

Čítajte viac Ruská stíhačka sa nad Čiernym morom priblížila k poľskej

Podľa poľskej pohraničnej stráže vykonala posádka ruskej stíhačky Su-35 „agresívne a nebezpečné manévre“; v ich dôsledku stratila poľská posádka dočasne kontrolu nad lietadlom.

Frontex v pondelok oznámil, že pozastavuje hliadkové lety poľského lietadla, ktoré bolo súčasťou incidentu. Ostatné hliadkové lety budú podľa Frontexu pokračovať podľa plánu.

15:58 Utorňajšia vojenská prehliadka na Deň víťazstva nad nacistickým Nemeckom v Moskve i Petrohrade odhalila podľa hodnotenia britských tajných služieb slabé stránky ruskej armády.

Čítajte viac Dva tanky a aj to z čias druhej svetovej. Prehliadky v Moskve i Petrohrade odhalili slabiny ruskej armády

**15:15 Ruský prezident Vladimir Putin zrušil vízový režim a zákaz leteckej dopravy medzi Ruskom a Gruzínskom, informoval Kremeľ.

Podľa dekrétu, ktorý Putin podpísal v stredu, bude od 15. mája platiť pre obyvateľov Gruzínska 90-dňový bezvízový režim. Šéf Kremľa zároveň ďalším dekrétom obnovil leteckú dopravu medzi Ruskom a Gruzínskom, ktorá bola prerušená v roku 2019 ako odvetné opatrenie za protikremeľské protesty v Gruzínsku.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová však zrušenie zákazu leteckého spojenia označila za „provokáciu“.

Agentúra AFP pripomína, že Rusko a Gruzínsko mali v minulosti komplikované vzťahy. Bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili, ktorý je v súčasnosti vo väzení, je vnímaný ako jeden z úhlavných nepriateľov Kremľa.

Čítajte viac Saakašviliho vo väzbe otrávili ťažkými kovmi, tvrdia lekári

Saakašvili sa snažil upevniť vzťahy s krajinami Západu, čo medzi Moskvou a Tbilisi vyvolalo napätie, ktorá v roku 2008 vyústilo do krátkej vojny. Súčasní gruzínski predstavitelia sa podľa slov tamojšej opozície v posledných rokoch snažia upevniť vzťahy práve s Kremľom. Vládnuca strana Gruzínsky sen však zdôrazňuje, že stále podporuje členstvo Gruzínska v Európskej únii a NATO.

14:58 Zakladateľa ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina rozhneval krok francúzskeho parlamentu, ktorý jeho organizáciu označil za teroristickú.

Čítajte viac Prigožin sa po zaradení medzi teroristov vyhráža Macronovi: Kliešťami vám vytrhám zuby

14:31 Bývalý ruský prezident a zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev by nemal piť a písať na sociálnych sieťach, vyjadril sa ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. Informuje o tom spravodajský portál Politico.

„Medvedev by mal piť menej vodky predtým, než ide na Telegram,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie v rozhovore pre nemecký denník Bild. Ako tiež poznamenal, Medvedev má „istú rolu v povahe ruskej strategickej komunikácie“.

Čítajte viac Čo sleduje Medvedev svojimi bizarnými prognózami?

Ruský exprezident, ktorý bol svojho času aj premiér, pravidelne kontroverzne komentuje zahraničnú politiku a vojnu na Ukrajine na sociálnych médiách. Po údajnom útoku dronom na Kremeľ, ktorý Rusko pripisuje Ukrajine, minulý týždeň vyhlásil, že nezostávajú iné možnosti „len fyzická eliminácia (Volodymyra) Zelenského a jeho partie“. V marci zase, keď Medzinárodný trestný súd vydal medzinárodný zatykač na ruského vodcu Vladimira Putina za vojnové zločiny, Medvedev napísal, že súd je „mizerná medzinárodná organizácia“ a naznačil, že by ho Rusko mohlo bombardovať. Politik tiež pohrozil napríklad bombardovaním nemeckého Bundestagu, vyhlásením vojny či jadrovou vojnou.

Čítajte viac Po zatykači na Putina hrozí Medvedev Haagu zničením hypersonickou raketou

Kritici tvrdia, že jeho príspevky sú súčasťou snahy zachovať si určitý politický význam a zároveň pôsobiť radikálnejšie než Vladimir Putin, čím legitimizujú rozhodnutia súčasného ruského prezidenta.

14:07 Čiernomorská obilná dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá uľahčuje vývoz obilia z ukrajinských prístavov, sa zrejme blíži k predĺženiu. Naznačil to zdroj v Ankare, na ktorý sa odvoláva ruská štátna agentúra TASS.

Nemenovaný zdroj, ktorý v stredu citoval denník The Guardian, tvrdí, že „existujú informácie, podľa ktorých sa dohoda napokon predĺži aj po 18. máji“. „Preto to spomínam ako fakt. Očakáva sa, že do nej bude zahrnutý aj export ruských produktov,“ uviedol zdroj.

„Pre (tureckého) prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana je predĺženie dohody signálom pre Západ, že Turecku je možné dôverovať,“ dodal. Tamojší predstavitelia preto podľa jeho slov spravia všetko, čo je možné, aby zaistili pokračovanie dohody.

Kremeľ odmietol komentovať, či došlo k pokroku v rokovaniach o predĺžení dohody. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že pozícia Ruska v tejto záležitosti je známa a práca na dohode pokračuje.

13:44 Ruská spoločnosť Transnefť, prevádzkovateľ ropovodu Družba, v stredu oznámila, že došlo k útoku na čerpaciu stanicu na trase do Európy, v ruskom regióne hraničiacom s Ukrajinou. Uviedla to agentúra TASS s odvolaním sa na ruskú spoločnosť. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Podľa Transnefti pri incidente, ktorý označila za „teroristický útok“, nebol nikto zranený, spresnila TASS.

„Áno, skutočne, dnes skoro ráno došlo k pokusu o spáchanie teroristického činu proti systému ropovodu Družba na čerpacej stanici Briansk,“ povedal pre agentúru TASS hovorca Transnefti. Dodal, že príslušné orgány okolnosti incidentu vyšetrujú."

Čítajte viac Ukrajina chce zvýšiť poplatok za tranzit ropy. Slovensko a Maďarsko si priplatia

Kanál Baza sociálnej siete Telegram, s prepojením na ruské orgány činné v trestnom konaní, v stredu skoro ráno informoval, že terčom útoku boli tri prázdne ropné zásobníky na čerpacej stanici ropovodu Družba. Dodal, že po útokoch nedošlo k žiadnym únikom.

Na dodávky ruskej ropy prostredníctvom ropovodu z čias Sovietskeho zväzu sa nevzťahujú sankcie Európskej únie (EÚ). Európske krajiny však obmedzujú používanie tejto trasy v rámci širších sankcií voči Moskve.

13:07 Trosky leteckej strely nájdenej v apríli v lese pri meste Bydgoszcz na severozápade Poľska sú pozostatkom ruskej riadenej strely Ch-55, ktorá nie je v poľskej výzbroji, uviedla na svojom webe poľská rozhlasová stanica RMF FM. Strely Ch-55, vypúšťané z bombardérov, používa Rusko na útoky na ukrajinské mestá a ďalšie ciele.

„Strela, ktorá dopadla pri Bydgoszcze, nebola vyzbrojená (bojovou hlavicou),“ uviedla stanica s odvolaním sa na neoficiálne informácie z technického ústavu letectva, ktorý skúmal trosky niekoľkometrového objektu náhodne nájdeného v lese na konci apríla. Zo skúmania vyplýva, že strela najskôr priletela z východu, pretože poľské vojsko takú zbraň nemá vo výzbroji a ani v skladoch.

Tento poznatok podľa stanice vylučuje prvotnú verziu, že ide o raketu vystrelenú na poľskom cvičisku počas cvičenia či streľby protivzdušnej obrany.

„Ak sa potvrdí, že ide o strelu Ch-55, znamenalo by to, že bola odpálená z ruského lietadla a priletela k nám z východu,“ uviedol web RMF FM. Pripomenul, že v polovici minulého decembra ruské letectvo podniklo nálet na Ukrajinu s využitím lietadiel, bombardérov Su-34, rozmiestnených v Bielorusku. Ich nálet sledovali poľské radary, ktoré zaznamenali objekt, ktorý vletel do Poľska z Bieloruska. Práve pri Bydgoszcze ale tento objekt zmizol, a to asi dva kilometre od miesta, kde sa nakoniec našli trosky rakety.

12:41 Ruské pomenovanie exklávy Kaliningrad, patriacej Rusku, sa už v Poľsku oficiálne nebude používať. Odporúča sa len poľský názov Królewiec, oznámila tamojšia štátna komisia pre štandardizáciu geografických označení.

Čítajte viac V deň Putinovej pýchy Poľsko z mapy „vymazalo“ Kaliningrad. Kremeľ: Šialené

12:07 Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uvádza s odvolaním sa na satelitné snímky, že ruské sily postúpili ďalej do západnej časti okupovaného ukrajinského mesta Bachmut*. Ukrajinské jednotky zrejme dosiahli počas nedávneho obmedzeného protiútoku na juhozápad od Avdijivky mierny postup a na západe Doneckej oblasti podnikli úspešný čiastkový protiútok pri meste Novodonecko, kde však bol postup podľa ISW aj tak marginálny.

Zakladateľ ukrajinského pluku Azov Andrij Bileckyj na telegrame uviedol, že ukrajinská armáda v Bachmute porazila jednotky 72. brigády ruskej armády, píše server Meduza. „Šiesta a ôsma rota tejto brigády boli úplne zničené,“ napísal Bileckyj. Rovnakú brigádu v utorok obvinil z ústupu šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, podľa ktorého títo vojaci v Bachmute utiekli zo svojich pozícií a nechali bez obrany takmer dvojkilometrový úsek frontu.

11:34 Dva ukrajinské drony sa pokúsili zaútočiť na vojenský objekt vo Voronežskej oblasti v Rusku. Jeden sa zrútil, druhý bol zostrelený, napísala štátna ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na gubernátora Alexandra Guseva. Ukrajina sa k podobným útokom v hĺbke Ruska prinajmenšom oficiálne nehlási.

„Dnes ráno bol zmarený pokus o útok dvoch nepriateľských bezpilotných strojov na voronežský vojenský objekt. V dôsledku prijatých opatrení sa jeden z dronov odklonil z kurzu a zrútil sa, druhý drón bol zasiahnutý a zničený,“ uviedol Gusev.

Začiatkom roka obyvatelia Voroneža na juhozápade Ruska hlásili na sociálnych sieťach, že v noci na 2. januára počuli silný výbuch od miestneho vojenského letiska Baltimor, kde bol údajne rozmiestnený pluk taktických bombardérov Su-34. Ruské úrady následne tvrdili, že protivzdušná obrana pri Voroneži zostrelila malý prieskumný dron vypustený z Ukrajiny. Nikto podľa nich nebol zranený a na zemi nevznikla žiadna škoda.

„Vážne znepokojenie budí skutočnosť, že letisko Baltimor leží 178 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Dron pritom mohol odštartovať z oveľa väčšej vzdialenosti,“ napísal vtedy ešte pred vyjadrením úradov portál Avia.pro a pripomenul decembrové útoky prebudovaných dronov Tu-141 Striž na vzdialenejšie základne ruských strategických bombardérov používaných pri útokoch na Ukrajinu.

Drony Tu-141 Striž vlani v decembri podľa informácií zo sociálnych sietí poškodili dva bombardéry Tu-95 na základni Engels pri Saratove a cisternu a bombardér Tu-22M3 na letisku Ďagilevo pri Riazane.

11:03 Ruskí vojaci bránia zamestnancom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) evakuovať sa spoločne s ich rodinami z neďalekého mesta Enerhodar, ktoré leží na frontovej línii, oznámila ukrajinská armáda, píše stanica CNN.

„V Enerhodare zorganizovali ruskí okupanti tzv. ‚evakuáciu‘ pre rodinných príslušníkov pracovníkov ZAES – avšak samotní zamestnanci elektrárne mesto opustiť nesmú,“ uviedol vo vyhlásení generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

CNN pripomína, že Moskvou podporované okupačné úrady nariadili evakuáciu tisícov civilistov z oblastí pri južnej frontovej línii vrátane mesta Enerhodar. Deje sa tak v čase, keď Ukrajina plánuje spustiť svoju protiofenzívu.

Enerhodar, kde žije väčšina zamestnancov ZAES, bol medzi 18 obcami, ktorých obyvatelia boli evakuovaní počas uplynulého víkendu.

10:20 Utorková vojenská prehliadka na Červenom námestí podľa britskej vojenskej rozviedky zdôraznila problémy, ktorým ruská armáda čelí po 15 mesiacoch vojny proti Ukrajine. Prehliadky sa údajne zúčastnilo viac ako 8 000 vojakov, ale väčšinu tvorili podporné a polovojenské sily a kadeti vojenských škôl.

Z pravidelných jednotiek sa predviedli len oddiely železničného vojska a vojenskej polície. Jediným tankom na prehliadke bol starý T-34. Aj napriek veľkým stratám na Ukrajine mohlo Rusko predviesť viac obrnencov, ale úrady sa toho zdržali pravdepodobne preto, aby sa vyhli kritike verejnosti, že dávajú prednosť prehliadke pred bojovými operáciami, usúdila britská rozviedka.

9:47 Gubernátor pohraničnej Kurskej oblasti v Rusku Roman Starovojt uviedol, že ruské vzdušné sily zostrelili nepriateľský dron. Dodal, že padajúce trosky dronu poškodili plynovod a jednu z budov. Starovojt to v stredu napísal v aplikácii Telegram. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Trosky (dronu) dopadli do dediny Tolmačevo. Nikto neutrpel zranenia,“ vyhlásil Starovojt. Agentúra Reuters upozorňuje, že sa jej toto tvrdenie zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť.

Ukrajina takmer nikdy verejne nepriznáva zodpovednosť za útoky na oblasti v Rusku či na Ruskom okupované ukrajinské územia. Kyjev však vyhlásil, že podkopávanie logistiky Kremľa je súčasťou prípravy plánovanej ukrajinskej protiofenzívy, pripomína Reuters.

9:07 Británia plánuje vyhlásiť ruskú žoldniersku Vagnerovu skupinu za zakázanú teroristickú organizáciu. Uvádza sa to v správe novín The Times, ktorá bola zverejnená v stredu, a odvoláva sa na vládny zdroj.

Londýn tento krok podľa nemenovaného zdroja plánuje prijať v bezprostrednej blízkosti a schválený by mal byť v rámci niekoľkých týždňov. Následne by sa členstvo v skupine vagnerovcov, ich podpora či zobrazovanie ich loga na verejnosti, alebo účasť na ich stretnutiach považovali za trestný čin.

Denník The Times píše, že neexistujú dôkazy o tom, že by boli vagnerovci alebo osoby s nimi spojené od začiatku vojny na Ukrajine aktívne v Británii. Plány vlády sa teda považujú najmä za symbolický krok. Podľa vládneho zdroja však existuje podozrenie, že po tom, čo boli voči ruským oligarchom a spojencom šéfa Kremľa Vladimira Putina zavedené finančné sankcie, sa vagnerovci spolu so skupinami organizovaného zločinu zapojili do prania špinavých peňazí.

8:29 Ukrajinské jednotky počas uplynulého dňa odrazili 46 ruských útokov, najtvrdšie sa naďalej bojuje pri Bachmute a pri Marjinke v Donbase na východe krajiny, uviedol ukrajinský generálny štáb v pravidelnom prehľade situácie na bojisku. Ukrajinské sily podľa neho zasiahli sústredenie síl nepriateľa, vrátane dvoch delostreleckých jednotiek v palebnom postavení. Ruské straty od začiatku vojny ukrajinské velenie odhadlo na 196 310 vojakov, z toho 690 za uplynulý deň. Podobné tvrdenia nemožno vo vojnových podmienkach overiť z nezávislých zdrojov.

"Nepriateľ sústreďuje hlavné úsilie u Lymanu, Bachmutu, Avdijivky a Marjinky. Podnikol 46 útokov. O mestá Bachmut a Marjinka pokračujú tvrdé boje, "uviedol štáb. Ruské vojská sa tiež pokúsili zlepšiť svoje taktické postavenie útočnými akciami pri Kupjansku, ktoré ale boli neúspešné. Podobne tomu bolo aj u Lymanu, dodalo ukrajinské velenie. Na juhu krajiny, v Záporožskej a Chersonskej oblasti, Rusi podľa štábu zotrvávajú v obrane.

8:23 Veľvyslankyňa USA na Ukrajine Bridget A. Brinková obvinila v utorok Rusko, že „znova blokuje lode, aby nemohli v ukrajinských prístavoch naložiť obilniny, ktoré majú nasýtiť po celom svete ľudí, čo to potrebujú“. Správu priniesla americká televízia CNN, ktorá citovala Brinkovej príspevok na Twitteri.

Čítajte viac Návrat k Stalinovi? Diplomati obvinili Rusko, že používa hlad ako zbraň

8:00 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, tak ako nedávno jeho vládny kolega minister obrany, varoval pred príliš veľkými očakávaniami od jarnej ofenzívy ukrajinskej armády. Informovala o tom v stredu tlačová agentúra DPA.

„Nepokladajte túto protiofenzívu za poslednú, pretože my nevieme, čo z nej vzíde,“ povedal Kuleba pre stredajšie vydanie nemeckého denníka Bild.

Táto ofenzíva bude posledná, len ak bude úspešná v oslobodzovaní Ruskom okupovaných ukrajinských území, uviedol Kuleba. „Ale ak nebude, to znamená, že sa musíme pripraviť na ďalšiu protiofenzívu,“ upozornil.

Čítajte viac Pavel varoval Kyjev pred unáhlenou ofenzívou. Zelenskyj žiadal od neho aj od Čaputovej vyzbrojenie brigády

Kuleba zdôraznil, že Ukrajina bude v boji proti ruským okupačným silám potrebovať výrazne viac výzbroje. „Pretože na víťazstvo vo vojne potrebujete zbrane, zbrane a ešte ďalšie zbrane,“ vyhlásil. Veľa závisí od Nemecka, ktoré má v zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall „akéhosi titana zbrojného priemyslu v Európe a zrejme aj vo svete“.

Nemecká zbrojárska firma Rheinmetall vyrába aj známe tanky Leopard.

Ukrajina okrem munície, tankov a systémov protivzdušnej obrany potrebuje predovšetkým bojové lietadlá. Kuleba sa spolieha na pomoc Berlína v tom, že presadí aj moderné stíhačky F-16. Na rozdiel od tankov Leopard rozhodnutie v prípade týchto stíhačiek nespočíva na Nemecku, ale na Spojených štátoch.

„To, čo od Nemecka očakávame, je, že zohrá aktívnu úlohu vo vytvorení koalície krajín: Kto presvedčí Spojené štáty, aby stlačili zelené tlačidlo?“ položil otázku šéf ukrajinskej diplomacie.