Už prvé kolo prezidentských volieb by nadchádzajúcu nedeľu mohlo ukončiť dlhé panovanie najmocnejšieho tureckého štátnika od čias Kemala Atatürka, ktorý pred sto rokmi na troskách Osmanskej ríše založil moderný štát.
Vyzývateľom Erdoğana je Kemal Kiliçdaroğlu, líder hlavnej opozičnej strany, za ktorým stojí šesťčlenný opozičný blok. Pestrý konglomerát strán od sekulárnej umiernenej ľavice cez nacionalistov, islamistov až po mladé zoskupenia liberálneho razenia dal dokopy odpor voči čoraz autokratickejšiemu režimu.
Erdoğan prepísaním ústavy zmenil Turecko z parlamentnej republiky na prezidentskú a hlavu štátu vybavil prakticky neobmedzenými právomocami. „Zákonodarná moc nášho parlamentu bola zverená do rúk režimu jedného muža,“ cituje portál Politico Kılıçdaroğlua, ktorý obnovenie tureckej demokracie označil za prvý pilier volebného súboja.
Veľké šance sa Národnej koalícii, ako sa opozičný blok nazýva, črtali už vlani na jeseň, keď sa inflácia vyšplhala až na 85 percent, najviac za štvrťstoročie. Odvtedy síce poklesla na súčasných 44 percent, ale nespokojnosť más medzičasom dostala ešte silnejší impulz. Šiesteho februára Turecko zasiahlo najväčšie zemetrasenie od roku 1939, pri ktorom zahynulo viac ako 50-tisíc ľudí.
Erdoğan naliehal, aby sa táto tragédia nepolitizovala. Opozícia však odmietla nazerať na dôsledky zemetrasenia izolovane od politiky. Na jednej strane spochybňuje prezidentov záväzok, že do roka odstráni následky pohromy, keďže štvrť roka po zemetrasení bezmála tri milióny ľudí stále žijú v stanoch. Na druhej strane pripomína, že rozsah skazy je dôsledkom systémových chýb dvadsaťročnej Erdoğanovej vlády.
Terčom kritiky sú najmä stavebné amnestie, ktoré Erdoğanova strana vyhlásila až osemkrát, zväčša pred voľbami v snahe uloviť viac hlasov. Majiteľom nelegálne postavených budov stačilo jednoducho zaplatiť štátu požadovaný poplatok a rýchlo kvasené stavby, ktoré často nespĺňali bezpečnostné normy, nemuseli zbúrať.
Posledná a najrozsiahlejšia stavebná amnestia sa uskutočnila v máji 2018, tesne pred prezidentskými a parlamentnými voľbami, v ktorých Erdoğan ziskom nadpolovičnej väčšiny hlasov obhájil prezidentský post už v prvom kole. V rámci tejto amnestie bolo legalizovaných 1,8 milióna budov, z nich 300-tisíc v tých provinciách, ktoré tohtoročné zemetrasenie najviac zdevastovalo. Štátna pokladnica na tom zarobila viac ako miliardu eur, čo vládu zaujímalo podstatne viac než varovanie národnej komory stavebných inžinierov, že turecké mestá „by sa v prípade zemetrasenia mohli zmeniť na cintoríny“.
Nepriaznivý vyvoj svojich preferencií sa prezident tento týždeň pokúsil zvrátiť podstatným zvýšením minimálnych miezd štátnych zamestnancov. Už predtým sľúbil výrazný nárast penzií. Nad upozorneniami ekonómov, že ešte viac roztáča inflačnú špirálu, len mávol rukou: „Budeme pokračovať v týchto krokoch napriek bremenu viac ako sto miliárd dolárov, ktoré zemetrasenie uvalilo na našu ekonomiku. Turecko, vďakabohu, dosiahlo silu a veľkosť, ktorá dokáže zvládnuť všetky tieto bremená,“ cituje Erdoğana Politico.
Výsledok súboja je do poslednej chvíle otvorený. Naznačuje to aj vo štvrtok zverejnený prieskum renomovanej agentúry Konda. Tá namerala Kiliçdarogluovi podporu 49,3 percenta voličov a Erdoğanovi 43,7 percenta. Znamenalo by to, že definitívne rozhodnutie by padlo až o dva týždne v druhom kole volieb. V nich prieskumy predpovedajú tesné víťazstvo opozičného kandidáta.
Kiliçdarogluovi však vo štvrtok svitla nádej, že to avizované necelé percento hlasov mu v prvom kole napokon nebude chýbať. Kandidatúry sa totiž nečakane vzdal neúspešný Erdoğanov vyzývateľ spred piatich rokov Muharrem Ince. Tento politik, ktorý podľa spomínaného prieskumu agentúry Konda mohol rátať so ziskom 4,8 percenta hlasov, čelil tvrdej kritike za to, že drobí opozičné sily a odčerpáva hlasy Kiliçdarogluovi. Inceho stúpenci sa po jeho odstúpení tak v nedeľu môžu stať jazýčkom na váhach, ktorý ukončí Erdoğanovu éru.