444. deň: Nasadili ich už takmer 400. Rusi nakúpia ďalšie iránske drony, tvrdia USA

Čítajte viac 443. deň: Ukrajina tvrdí, že pri Bachmute dobyla vyše desať ruských pozícií

22:17 V Česku ukradnutý kôň Zazou čečenského vodcu Ramzana Kadyrova je na ceste späť k svojmu majiteľovi – Kadyrov to dnes uviedol na sociálnej sieti telegram. Vo svojom príspevku tvrdí, že jeho žrebca zo stajne na Roudnicku ukradli príslušníci ukrajinských tajných služieb, ktorí mu ho späť predali za 18 000 dolárov a ktorí pritom spolupracovali s českými policajtmi. Kadyrov hodnotu koňa predtým vyčíslil na najmenej desať miliónov dolárov. Hovorca českého policajného prezídia Jozef Bocán sa dnes večer k prípadu nevyjadril.

„Na začiatku roka sa na mňa cez prostredníkov obrátili zástupcovia ukrajinských špeciálnych služieb, ktorí mi ponúkli, že Zazoua vykúpia. Vedeli, ako mi na koni záleží, a mali pravdu – samozrejme som súhlasil. Aby som povedal pravdu, myslel som si, že Zazoua odovzdajú viac-menej oficiálne, so zrušením sankcií,“ napísal Kadyrov. „Ukázalo sa ale, že tajné služby mali smelý plán – jednoducho zinscenovali jeho krádež zo stajne v Českej republike, spolčili sa pritom s českými policajtmi,“ uviedol Kadyrov s tým, že Zazou je teraz na ceste domov. Svoje slová čečenský vodca ničím nepodložil.

Neznámy páchateľ podľa českej polície hnedáka na začiatku marca ukradol zo stajne v Krabčiciach pri Roudnici nad Labem na Litoměřicku. Pod sankčný režim žrebec spadal od roku 2014 kvôli ruskej anexii ukrajinského Krymského polostrova a čečenský vodca tak so zvieraťom nemohol nijako nakladať.

Čítajte viac Kadyrov bedáka nad ukradnutým koňom. Stojí 10 miliónov dolárov, tvrdí

Kadyrov uviedol, že za vrátenie milovaného žrebca teraz zaplatil v prepočte okolo 391-tisíc korún, teda zhruba rovnakú sumu, ktorú ako hodnotu koňa uvádzala česká polícia. „Vzhľadom k jeho skutočnej hodnote a perfektnému rodokmeňu sú to len drobné. Takže priatelia, ak potrebujete niečo priviezť z Európy, kontaktujte ukrajinské tajné služby. Rýchlo, profesionálne, lacno a s obídením sankcií,“ napísal Kadyrov.

22:47 Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) sa obrátila na Medzinárodný trestný súd (ICC) v súvislosti so zabitím novinára francúzskej tlačovej agentúry AFP Armana Soldina na Ukrajine. Ide už o ôsme trestné oznámenie, ktoré organizácia na súde v Haagu podala od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári, uviedla dnes agentúra AFP.

Informáciu o oznámení zverejnil generálny tajomník RSF Christophe Deloire v Kyjeve počas dnešnej pietnej ceremónie na uctenie pamiatky zabitého novinára. Soldin zomrel minulý utorok pri východekrajinskom Bachmute, ktorý bol vystavený intenzívnej ruskej delostreľbe.

Francúzsko sa hneď minulý týždeň začalo zaoberať podozrením, že išlo o vojnový zločin. Vyšetrovanie, ktoré bolo zverené policajtom z centrálneho úradu pre boj proti zločinom proti ľudskosti a zločinom z nenávisti, má zistiť okolnosti úmrtia 32-ročného francúzskeho novinára narodeného v Sarajeve.

Trestné oznámenie podané aj na ukrajinskej generálnej prokuratúre sa týka aj všeobecne novinárov, ktorí sa stávajú terčom útokov, uviedol Deloire. Je v nej napríklad spomenutý aj ukrajinský novinár Bohdan Bitik, ktorý zahynul na konci apríla, kedy sa stal pravdepodobne terčom ruských ostreľovačov v meste Cherson.

Čítajte viac Novinárov bičuje propaganda a dezinformácie, Slovensko si v rebríčku RSF výrazne polepšilo

Text oznámenia odsudzuje aj „miznutie novinárov, ako napríklad Dmytra Chyljuka“. Novinár a spolupracovník ukrajinskej informačnej agentúry Unian bol podľa Reportérov bez hraníc „minulý rok unesený ruskými silami a odvtedy je zadržiavaný v Rusku, hoci to Moskva neustále popiera“.

22:04 Paríž je otvorený výcviku ukrajinských pilotov stíhačiek vo Francúzsku, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore s televíznou stanicou TF1. Tieto výcvikové programy podľa neho môžu začať okamžite. Na otázku ohľadom dodania vojnových lietadiel na Ukrajinu Macron odvetil, že túto tému počas nedeľnej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Paríži neriešili.

„Nehovoril som o lietadlách, hovorili sme o raketách, hovorili sme o výcviku,“ povedal Macron. Pokiaľ ide o výcvik ukrajinských pilotov na francúzskych vojnových lietadlách, dodal, že ohľadom tejto témy „neexistujú žiadne tabu“.

VIDEO: Pozrite sa na nebo. Ukrajinské stíhačky zasahujú ruských okupantov

Zelenskyj navštívil Paríž v nedeľu večer po tom, čo cez víkend rokoval v Taliansku a následne v Nemecku. S Macronom sa zhodli na potrebe ďalších protiruských sankcií, Francúzsko tiež Ukrajine napadnutej Ruskom prisľúbilo ďalšie desiatky obrnencov a ľahkých tankov.

21:16 Výdavky Ruska „na obranu“ takmer dvojnásobne presiahli výdavky na sociálnu politiku a za „národnú obranu“ štát minul takmer štyrikrát viac ako za „národné hospodárstvo“.

Čítajte viac Vojna sa Putinovi predražuje. Za dva mesiace vyčerpal skoro polovicu ročného rozpočtu

21:03 Európska kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) oznámila, že v Moskve zatvorí svoj špecializovaný Úrad pre prevenciu a kontrolu neinfekčných chorôb.

Jeho agenda sa najneskôr do 1. januára 2024 presunie na regionálny úrad v Dánsku, spresnila WHO. Kancelárie WHO pre Rusko sa rozhodnutie o uzavretí netýka, informovala televízia BFM.

Toto rozhodnutie nasleduje po výzvach členských krajín WHO z apríla 2022, v ktorých žiadali zatvorenie špecializovaného úradu WHO v Moskve. Dôvodom bola invázia ruskej armády na Ukrajinu.

Pondelňajšie zasadnutie, na ktorom sa zatvorenie úradu WHO v Moskve dohodlo, bolo virtuálne. Zvolané bolo po tom, ako skupina 30 štátov v apríli listom vyzvala na zvolanie mimoriadnej schôdzky k tejto téme. V liste uviedli, že „bezprostredné a dlhodobé dôsledky na zdravie na Ukrajine a mimo nej“ spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu „sú naďalej predmetom najvyššieho znepokojenia“.

Európsky región WHO zahŕňa 53 štátov vrátane viacerých krajín zo Strednej Ázie, podotkla agentúra AFP.

20:31 Spojené štáty uviedli, že Rusko si plánuje od Iránu zakúpiť ďalšie moderné útočné drony, ktoré chce nasadiť do bojov na Ukrajine po tom, čo už nasadilo väčšinu zo 400 dronov, ktoré predtým získalo od Teheránu. TASR správu prevzala z agentúry AP.

„Irán pokračuje v dodávaní kamikadze útočných bezpilotných lietadiel Rusku. Od augusta ich poskytol Irán Rusku viac ako 400, pričom išlo hlavne o typ Šáhid,“ povedal novinárom hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

VIDEO: Sú budúcnosťou námornej vojny lodné drony?

„Rusko väčšinu týchto bezpilotných lietadiel spotrebovalo – využilo ich na ciele ukrajinskej kritickej infraštruktúry v rámci Ukrajiny,“ poznamenal Kirby. Dodal, že Irán dodávaním týchto dronov Moskve „priamo umožňuje ruskú agresívnu vojnu na Ukrajine“.

Agentúra AFP píše, že Irán a Rusko podľa Bieleho domu „rozširujú svoju bezprecedentnú obrannú spoluprácu“. Moskva posilňuje väzby s Teheránom v situácii, keď Rusko postihli tvrdé západné sankcie za inváziu na Ukrajinu. Kirby v tejto súvislosti uviedol: „Využívame všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii, aby sme odhalili a prerušili tieto aktivity a sme pripravení urobiť ešte viac.“

19:19 „Je to tam! Dámy a páni, spoločne sme dali dokopy 50 miliónov korún na raketomet RM-70 a 365 rakiet doň,“ oznámili organizátori zbierky na Twitteri. RM-70 je mobilná reaktívna delostrelecká zbraň, ktorá umožňuje páliť salvami, ale aj jednotlivo.

Čítajte viac Darček pre Putina. Česi sa vyzbierali na raketomet Grad a 365 rakiet

18:30 Ruská stíhačka Su-27 v pondelok vzlietla k jednému nemeckému a jednému francúzskemu hliadkovaciemu lietadlu nad Baltským morom. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Po tom, čo ruské stíhacie lietadlo odvrátilo cudzie vojenské lietadlá od štátnej hranice Ruskej federácie, sa bezpečne vrátilo na svoju základňu,“ vyhlásilo ruské ministerstvo obrany. Dodalo, že stíhačka vykonala svoju úlohu bez nebezpečného priblíženia sa k nemeckému lietadlu P-3C Orion či francúzskemu stroju Atlantique 2.

18:14 Medzi členskými krajinami Severoatlantickej aliancie v súčasnosti prebiehajú diskusie o tom, ako zabezpečiť, aby po skončení súčasnej vojny Rusko opätovne nenapadlo Ukrajinu. Zároveň sa však snažia vyhnúť zatiahnutiu Aliancie do konfliktu, vyhlásil v pondelok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na Kodanskom summite o demokracii. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AP.

Bezpečnostné záruky žiada od Aliancie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„V súčasnosti prebiehajú konzultácie,“ povedal v tejto súvislosti Stoltenberg bez uvedenia ďalších podrobností.

Po ruskom útoku na Ukrajinu požiadali pred rokom o členstvo v NATO severské krajiny Fínsko a Švédsko. Fínsko tento rok na jar do NATO vstúpilo, Švédsko zatiaľ nie, avšak obom krajinám ešte vlani poskytli bezpečnostné záruky Spojené štáty, Británia, Francúzsko aj Nemecko.

„Jediný spôsob, ako toto zastaviť, je zabezpečiť, aby Ukrajina bola vojensky dostatočne silná, aby vedela odstrašiť budúcu agresiu Ruska alebo prípadne sa jej ubrániť. Zároveň však treba nájsť rámec, aby (ruský) prezident (Vladimir) Putin postupne neukrajoval z európskej bezpečnosti,“ povedal Stoltenberg.

17:59 Poľský veľvyslanec v Moskve dnes odovzdal ruskému ministerstvu zahraničnú nótu týkajúcu sa odstránenia pomníkov poľským a litovským obetiam sovietskych represií pri meste Irkutsk na juhovýchode Sibíra. Informovala o tom agentúra PAP.

„Odovzdali sme dnes ruskému ministerstvu zahraničných vecí nótu v súvislosti so zrušením symbolického náhrobku, ktorý pripomínal poľské obete politických represií v Rusku, ako aj susedného kríža, ktorý pripomínal litovské obete,“ povedal veľvyslanec Krzysztof Krajewski. „Spojili sme tieto dve cenné a dôležité miesta, pretože nerozlišujeme obete podľa národnosti,“ dodal.

Veľvyslanec zdôraznil, že poľský pamätník platila Varšava a bol postavený so súhlasom miestnych úradov. „Protestujeme proti odstráneniu pamätníka a jeho premiestneniu na neznáme miesto,“ uviedol diplomat a dodal, že nóta vyzýva na objasnenie, kam bol pamätník premiestnený.

Oblastné úrady podľa irkutského serveru irCity.ru tvrdia, že poľský pamätník a litovský kríž boli na niekdajšom pohrebisku obetí politických represií v dedine Pivovaricha postavené v roku 2015 nezákonne, teda bez súhlasu úradov. Avšak Poliaci a Litovci sú spomínaní medzi ďalšími obeťami, ktorých tu stalinská tajná polícia NKVD zastrelila až 15-tisíc; známe sú mená asi 12-tisíc obetí. Pamätníky boli strhnuté za pomoci ťažkej techniky. Podľa úradov boli odovzdané do depozitára kvôli rekonštrukcii miesta.

Rusko zvyčajne búrlivo protestuje, ak sú v zahraničí odstránené pomníky predstaviteľov sovietskeho režimu, ako bolo pred tromi rokmi odstránenie sochy sovietskeho maršala Ivana Koneva v Prahe. Konev bol ruský vojvodca a sovietsky maršal. Na konci druhej svetovej vojny sa podieľal na oslobodení Prahy, časti Poľska, Sliezska a Saska. Viedol tiež krvavé potlačenie povstania v Maďarsku v roku 1956 a pôsobil v Berlíne v čase výstavby berlínskeho múru.

17:24 Prezident Ruska Vladimir Putin v pondelok podľa webovej stránky ruskej vlády podpísal dekrét o zjednodušení procesu udelenia občianstva cudzím štátnym príslušníkom a ľuďom bez občianstva, ktorí budú bojovať v radoch ruskej armády na Ukrajine. Ruské občianstvo zjednodušenou cestou poskytnú tým, ktorý podpíšu zmluvu o službe v ruskej armáde na jeden rok. Nárok na občianstvo podľa dekrétu budú mať aj ich manželky, deti a rodičia. Dekrét nadobudol okamžitú účinnosť. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

Rusko čelí ťažkostiam pri udržiavaní počtu vojakov, keďže sa snaží vyhnúť úplnej mobilizácii na svojom území.

16:23 V Zaporožžskej a Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny je v súčasnosti rozmiestnených približne 152-tisíc ruských vojakov, ktorí sa pripravujú na obranu svojich pozícií počas očakávanej ukrajinskej protiofenzívy. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie predstaviteľa ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrija Černiaka pre spravodajský web RBC Ukraine.

„Nevidíme sťahovanie jednotiek zo Zaporožžskej alebo Chersonskej oblasti. Áno, robia určité kroky – berú niektoré veci, evakuujú niektorých ľudí, rabujú, ale nevidíme sťahovanie vojenských jednotiek. Napríklad v Enerhodare berú všetko, čo sa dá, ako autá a lekárske vybavenie, ale nesťahujú sa. Jasne si uvedomujú, že sa tam bude bojovať,“ povedal Černiak. Podotkol, že ruskí vojaci sa pripravovali na obranu, posilňovali svoje existujúce obranné opevnenia a stavali nové, pretože vedia, že nemajú dostatok síl na ofenzívu.

Černiak tvrdí, že hlavným cieľom ruských okupačných síl je udržať svoje súčasné pozície. Vysvetlil tiež, že Rusi využívajú takzvanú „evakuáciu“ z okupovaných území na juhu Ukrajiny ako zásterku pre činnosť kontrarozviedky a filtračné operácie. Násilne deportujú aj prívržencov Ukrajiny, pretože sa obávajú, že by sa mohli rozvinúť partizánske hnutia.

15:48 Vo východoukrajinskom Luhansku, okupovanom ruskými vojskami, bol spáchaný atentát na úradujúceho ministra vnútra neuznávanej Luhanskej ľudovej republiky, ktorú Rusko vlani na jeseň anektovalo. Minister Igor Kornet bol vážne zranený, teraz je na jednotke intenzívnej starostlivosti, uviedla ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z bezpečnostných zložiek. „Bol ťažko ranený. Pokúsili sa ho zabiť. Je na jednotke intenzívnej starostlivosti,“ povedal zdroj.

Kornet, považovaný za jedného v najvplyvnejších ľudí medzi východoukrajinskými separatistami, ktorí od roku 2014 s ruskou pomocou viedli ozbrojený konflikt s prozápadnou vládou v Kyjeve, podľa ruských médií utrpel zranenia pri výbuchu v luhanskom salóne krásy. TASS pôvodne hlásil, že pri výbuchu bolo zranených päť ľudí, z toho traja ťažko.

15:32 Kremeľ v pondelok tvrdil, že nové zbrane, ktoré chce Británia dodať Ukrajine, spôsobia jedine „ďalšiu deštrukciu a boje“. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Británia sa usiluje stavať na popredné miesto krajín, ktoré naďalej pumpujú zbrane na Ukrajinu,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého krajina vedie už od vlaňajšieho februára masívnu vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine. Kyjev sa preto musí pri obrane svojho územia a obyvateľstva spoliehať na dodávky zbraní od západných spojencov.

14:53 Spojené kráľovstvo čoskoro začne poskytovať výcvik ukrajinským pilotom na západných stíhačkách. Predseda britskej vlády Rishi Sunak to povedal v pondelok po rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo vidieckom sídle britských premiérov Chequers. TASR o tom informuje na základe správy stanice Sky News.

Sunak uviedol, že Británia otvorí novú leteckú školu, ktorá ukrajinským pilotom poskytne výcvik na rôznych typoch lietadiel. To im umožní lepšie brániť svoju krajinu proti ruskej agresii.

14:34 Ruskej protivzdušnej obrane sa v uplynulých 24 hodinách podarilo zlikvidovať strelu s plochou dráhou letu Storm Shadow vypálenou ukrajinskými silami, tvrdí podľa agentúry Interfax ruské ministerstvo obrany. Dodávku týchto striel, ktoré majú dolet vyše 250 kilometrov, potvrdila minulý týždeň Británia s tým, že sľúbená munícia je buď na ceste, alebo už na Ukrajine. Kyjev o jej nasadení zatiaľ oficiálne neinformoval, podľa Moskvy ale ukrajinské sily tieto strely v piatok použili na útoky na Luhansk, ktorý je už od roku 2014 pod kontrolou proruských separatistov.

„Prostriedkami protivzdušnej obrany bolo počas uplynulých 24 hodín zlikvidovaných sedem protiradarových striel HARM, jedna riadená strela ďalekého dosahu Storm Shadow a tiež desať kusov munície vypálených zo salvových raketometov HIMARS,“ citovala agentúra Interfax hovorcu ruského ministerstva obrany Igora Konašenkova. Miesto, kde bola údajne strela Storm Shadow zlikvidovaná, nespresnil.

14:23 Poľsko dostalo svoju prvú zásielku raketometov HIMARS vyrobených v Spojených štátoch, ktoré sú súčasťou modernizácie poľskej obrany uprostred bezpečnostných obáv v dôsledku vojny na susednej Ukrajine.

Minister obrany Mariusz Błaszczak a ďalší vojenskí predstavitelia sa v pondelok zúčastnili na preberaní vojenského vybavenia na leteckej základni vo Varšave. Błaszczak zdôraznil, že odpaľovacie zariadenia HIMARS sa osvedčili v boji na Ukrajine a že Poľsko ako členský štát NATO sa snaží zaobstarať ďalšie odpaľovacie zariadenia, ktoré by dosiahli celkovú silu približne 500 jednotiek.

Na základe zmluvy z roku 2019 Poľsko vynaloží približne 414 miliónov dolárov na nákup 18 pokročilých bojových odpaľovacích zariadení HIMARS a dvoch cvičných odpaľovacích zariadení HIMARS s muníciou a súvisiacim vybavením. Poľsko nakupuje zbrane za miliardy dolárov, predovšetkým od USA a Kórejskej republiky, aby modernizovalo svoje ozbrojené sily. Dohoda zahŕňa taktiež logistiku a výcvik.

14:21 Kyjev nedokáže vylúčiť, že dohodu, ktorá v čase prebiehajúcej vojny umožňuje vývoz obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov, po 18. máji nepredĺžia. Na tento týždeň nie sú na túto tému naplánované ďalšie rokovania, povedala v pondelok predstaviteľka ukrajinského ministerstva zahraničných vecí. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Ukrajinská veľvyslankyňa so zvláštnym poslaním Oľha Trofimcevová povedala, že Ukrajina dostáva protichodné signály o budúcnosti predmetnej dohody. O jej ďalšom predĺžení sa minulý týždeň diskutovalo v Turecku.

Dohodu o vývoze ukrajinských obilnín cez Čierne more medzi Ruskom a Ukrajinou sprostredkovali vlani v júni Turecko a Organizácia Spojených národov. Dohoda pomohla znížiť ceny potravín vo svete, ktoré narástli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V rámci dohody sa z Ukrajiny vyviezlo už viac než 30 miliónov ton obilia a poľnohospodárskych produktov.

13:01 Tvrdenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že Moskva sa stáva vazalom Pekingu, je „mylné“ a je dôkazom Macronovho „chybného chápania“ vzťahov Ruska Číny. Podľa agentúry AFP to dnes uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal tiež, že vzťah s Čínou považuje Moskva za „špeciálne strategické partnerstvo“.

Macron v rozhovore zverejnenom v nedeľu denníkom L 'Opinion uviedol, že Rusko kvôli vojne na Ukrajine už geopoliticky prehralo a Moskva vstúpila do „istej formy vazalstva“ voči Číne. Rozhovor vyšiel krátko pred Macronovým stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého krajina od vlaňajšieho februára čelí ruskej invázii.

„Tento prístup je úplne mylný a vyplýva zo úplne chybného chápania podstaty toho, čo sa deje,“ povedal Peskov. „Kategoricky nesúhlasím“ s postojom, ktorý zastáva Macron, dodal hovorca Kremľa.

12:46 Predseda britskej vlády Rishi Sunak privítal v pondelok vo vidieckom sídle britských premiérov Chequers ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Témou rokovaní má byť ďalšia vojenská a finančná pomoc Ukrajine. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice BBC.

Sunak v úvode stretnutia povedal, že Zelenskyj je prvým lídrom inej krajiny, ktorého od svojho nástupu do úradu premiéra privítal v Chequers. Tiež pripomenul, že bývalý britský premiér Winston Churchill v priestoroch tohto sídla absolvoval množstvo svojich prejavov počas druhej svetovej vojny.

Zelenskyj sa poďakoval za podporu Spojenému kráľovstvu, britskej vláde i kráľovi Karolovi III.

Spojené kráľovstvo v pondelok oznámilo, že dodá Ukrajine veľký počet protilietadlových rakiet a stovky bojových dronov.

12:26 Najmenej štyria ľudia zahynuli pri ruskom raketovom údere na mesto Avdijivka vo východoukrajinskej Doneckej oblasti. Útok zasiahol aj tamojšiu nemocnicu. Uviedol to v pondelok gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Útok zasiahol Avdijivku v pondelok ráno, napísal Kyrylenko v príspevku na sociálnej sieti.

Mesto Avdijivka leží len 13 kilometrov od Donecka – Ruskom ovládaného administratívneho centra Doneckej oblasti. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári sa Avdijivka stala jedným z hlavných ohnísk bojov.

12:17 Ukrajinské vojská postupujú v oblasti východoukrajinského Bachmutu, a to napriek mimoriadne ťažkým podmienkam, uviedol na mediálnej platforme ukrajinskej vlády Military Media Center veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj. Postup označil za prvý čiastkový úspech ukrajinských útočných operácií pri obrane Bachmutu. Ruská okupačná správa dnes okrem toho informovala o ďalších explóziách vo východoukrajinskom Luhansku, ktorý leží asi 90 kilometrov od frontovej línie.

Z Luhansku, ďalšieho mesta na ukrajinskom Donbase, ktoré na rozdiel od Bachmutu leží ďaleko od frontovej línie, dnes prišla správa o dvoch explóziách. Predstaviteľ miestnej proruskej správy Rodion Mirošnik na komunikačnej platforme Telegram napísal, že mesto pravdepodobne čelilo raketovému útoku, pričom podľa neho išlo o ukrajinský útok strelami Storm Shadow s dlhým doletom, ktorých dodávku na Ukrajinu minulý týždeň potvrdil Londýn.

11:30 Uniknuté odposluchy, ktoré sa podarili získať denníku The Washington Post odhaľujú možné agresívne inštinkty Volodymyra Zelenského. Ukrajinský prezident podľa nich plánoval nie len útoky na území Ruska, ale aj zničenie ropovodu Družba, ktorým tečie ropa aj na Slovensko. Americkí spravodajcovia sú však názoru, že tieto slová boli prednesené v afekte a išlo len o „bezvýznamné hrozby“.

Čítajte viac Zelenskyj chcel podľa odposluchov vyhodiť do vzduchu ropovod Družba. Tečie ním ropa aj na Slovensko

10:43 Hraničnými priechodmi s Ukrajinou prešlo v uplynulom týždni na Slovensko 16 456 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 451 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 15 979 ľudí. TASR o tom informovali z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od vlaňajšieho vypuknutia vojny na Ukrajine, je 1 421 475. Dočasné útočisko udelili 116 202 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu od 24. februára 2022 prešlo 1 221 024 ľudí.

10:12 Lídri skupiny siedmich najvyspelejších krajín (G7) plánujú tento týždeň na summite v Japonsku sprísniť sankcie proti Rusku. Opatrenia budú zamerané na energetiku a vývoz tovaru, ktorý v súčasnosti pomáha Moskve vo vojne na Ukrajine. Informovali o tom predstavitelia priamo oboznámení s diskusiami na túto tému, napísala v pondelok tlačová agentúra Reuters a následne portál britského denníka The Guardian.

Nové sankcie, ktoré lídri G7 oznámia na stretnutiach 19. – 21. mája, budú cieliť na obchádzanie sankcií cez tretie krajiny a majú oslabiť budúcu výrobu energií v Rusku i obmedziť obchod, ktorý pomáha ruskej armáde, spresnili dobre informované zdroje.

Ako samostatne uviedli predstavitelia USA, očakávajú dohodu členov G7 na tom, že zjednotia svoj postoj k sankciám tak, aby bol všetok vývoz aspoň určitých kategórií tovaru automaticky zakázaný, ak sa nebudú nachádzať na zozname povolených položiek. Takáto zmena by sťažila Moskve nájsť medzery v režime sankcií. O presných oblastiach, v ktorých sa tieto nové pravidlá budú zavádzať, sa ešte diskutuje. (reuters, tasr)

9:19 Británia v pondelok Ukrajine prisľúbila poslanie stoviek bojových dronov a rakety protivzdušnej obrany. Drony by mali mať dolet viac ako 200 kilometrov. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na vyhlásenie britskej vlády. Do Londýna v pondelok dorazil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa stretne s britským premiérom Rishim Sunakom.

„(Drony a rakety protivzdušnej obrany) budú dodané v nadchádzajúcich mesiacoch, keď sa Ukrajina chystá zintenzívniť svoj odpor proti prebiehajúcej ruskej invázii,“ uviedla podľa agentúry Reuters britská vláda. Dodala tiež, že poskytnutie vojenskej pomoci dnes potvrdí Sunak.

Zelenskyj v posledných dvoch dňoch navštívil aj Taliansko, Nemecko a Francúzsko, ktoré tiež prisľúbili ďalšiu podporu Ukrajiny.

9:17 Obrana mesta Bachmut na východe Ukrajiny pokračuje a uplynulé dni ukázali, že ukrajinská armáda v tejto oblasti dokáže postupovať a čeliť ruským silám. V pondelok to uviedol veliteľ pozemných síl ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj.

„Naši vojaci postúpili pri Bachmute – ide o prvú úspešnú útočnú operáciu pri obrane mesta,“ citoval Syrského slová kanál ukrajinskej armády na platforme Telegram. „Posledných niekoľko dní ukázalo, že dokážeme postupovať a zničiť nepriateľa aj v takýchto extrémne náročných podmienkach… Obrana Bachmutu pokračuje,“ dodal.

Rusi sa pokúšajú dobyť toto mesto v Doneckej oblasti už od vlaňajšieho augusta, ide o najdlhšiu a najkrvavejšiu bitku počas viac ako ročnej ruskej invázie. V Bachmute žilo pred vypuknutím vojny na Ukrajine približne 70-tisíc ľudí.

Ukrajinské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že sa jeho armáde podarilo dobyť viac než desať ruských pozícií na predmestí Bachmutu.

Ruskú ofenzívu v bojoch o Bachmut vedú bojovníci z polovojenskej Vagnerovej skupiny. Ich šéf Jevgenij Prigožin sa však v uplynulom období viackrát sťažoval na nedostatočné dodávky munície pre jeho bojovníkov zo strany Moskvy. Navyše pohrozil stiahnutím vagnerovcov z Bachmutu v prípade, ak nedostanú požadovanú muníciu. (reuters, tasr)

8:37 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že absolvuje v pondelok v Londýne dôležité rokovania s britským premiérom Rishim Sunakom. „Spojené kráľovstvo je veľkým lídrom v spojitosti s rozširovaním našich spôsobilostí v teréne i vo vzduchu. Táto spolupráca bude dnes pokračovať,“ napísal Zelenskyj na Twitteri.

Dodal, že s britským premiérom bude rokovať osobne a uskutoční sa aj rokovanie na úrovni delegácii. Zelenskyj Britániu naposledy navštívil vo februári, keď sa stretol so Sunakom i kráľom Karolom III.

7:00 Šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin v januári Ukrajine ponúkol, že jej prezradí pozície ruských jednotiek, ak Kyjev stiahne svojich vojakov od Bachmutu, tvrdí denník The Washington Post s odvolaním sa na uniknuté americké dokumenty.

Čítajte viac Washington Post: Šéf vagnerovcov Ukrajine ponúkol prezradenie pozícií ruských jednotiek

6:00 Francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj sa zhodli na potrebe ďalších protiruských sankcií. Uviedli to vo vyhlásení po nedeľňajšej viac ako trojhodinovej pracovnej večeri v Paríži. Francúzsko podľa agentúry AFP tiež Ukrajine napadnutej Ruskom prisľúbilo ďalšie desiatky obrnencov a ľahkých tankov. Paríž Kyjev podporí aj pri ďalšom výcviku vojakov a v úsilí zlepšiť ukrajinskú protivzdušnú obranu.

„Ukrajina a Francúzsko sa zhodujú na potrebe zvýšiť spoločný tlak na Rusko prostredníctvom nových sankcií, aby sme oslabili schopnosť Ruska pokračovať v nelegálnej agresívnej vojne,“ uviedli obe krajiny, ktorých vrcholní predstavitelia rokovali tiež o možnom vstupe Ukrajiny do Európskej únie a NATO.

Rusko vojnu na Ukrajine už geopoliticky prehralo a stáva sa vazalským štátom Číny. Vyhlásil to francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore, ktorý francúzsky denník L'Opinion zverejnil v nedeľu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„De facto sa dostalo do formy podriadenosti voči Číne a prišlo o svoj prístup k Baltskému moru, čo bolo rozhodujúce, pretože to podnietilo Švédsko a Fínsko prijať rozhodnutie vstúpiť do NATO,“ uviedol Macron.

„Toto bolo len pred dvoma rokmi nemysliteľné. Takže už to je geopolitická porážka,“ dodal francúzsky prezident.

Rusko podľa Macrona nemôže vojnu na Ukrajine vyhrať ani vojensky. „Takže je na nás zistiť, ako pomôcť Ukrajincom s ich protiútokom a pripraviť bezpečnostné záruky na rokovania, ktoré sa nevyhnutne uskutočnia,“ povedal.

„Vždy som hovoril, že nakoniec bude musieť európska bezpečnostná architektúra plne brániť Ukrajinu,“ uviedol Macron s tým, že zároveň musí počítať s nekonfrontačnou politikou voči Rusku a zamerať sa na opätovné vybudovanie udržateľnej rovnováhy síl.

„Predtým, ako sa k tomu dostaneme, však treba prijať ešte veľa krokov,“ dodal francúzsky prezident.

VIDEO: Zelenskyj v Ríme aj vo Vatikáne, potriasol si ruky s pápežom.

Zelenskyj na twitteri vyjadril vďačnosť Macronovi a francúzskemu ľudu za vojenskú podporu, ktorá pomáha v boji proti „ruským teroristom“. Spoločné úsilie podľa neho približuje všetkých Ukrajincov a Európanov mieru.

Ukrajinský prezident v sobotu rokoval v Taliansku s vrcholnými predstaviteľmi tejto juhoeurópskej krajiny a stretol sa tiež s pápežom Františkom. V nedeľu diskutoval v Berlíne s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom a so spolkovým kancelárom Olafom Scholzem. Neskôr sa presunul do Aachenu, kde prevzal Cenu Karla Veľkého, ktorú získal on a ukrajinský ľud.

Taktiež nemeckým predstaviteľom a nemeckému ľudu Zelenskyj na twitteri poďakoval, a to za obranu životov pred „ruským terorom“. Cenu Karola Veľkého ukrajinský prezident chápe aj ako uznanie, že Ukrajinci bránia slobody svojej i celej Európy.

Na návšteve francúzskej metropoly bola ukrajinská hlava štátu už druhýkrát od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. V Paríži tento rok vo februári rokovala zároveň aj s nemeckým kancelárom Scholzem.