445. deň: Kyjev získal pre svoje nebo silných spojencov. Briti a Holanďania avizujú medzinárodnú koalíciu

Britský premiér Rishi Sunak a predseda holandskej vlády Mark Rutte prisľúbili vytvorenie "medzinárodnej koalície", ktorej cieľom bude pomáhať ukrajinským vzdušným silám vrátane "podpory od výcviku až po zaobstaranie stíhačiek F-16". Rusko v noci podniklo ďalší rozsiahly vzdušný útok na Kyjev. Ukrajinskí vojenskí predstavitelia informujú o zostrelení všetkých 18 ruských rakiet, vrátane šiestich nadzvukových striel Kinžal, ktoré je ťažké zachytiť. Ruské ministerstvo obrany neskôr oznámilo, že pri údere strelami Kinžal zasiahli ruské sily systém protivzdušnej obrany Patriot v Kyjeve. Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno priamo nezávisle overiť.

16.05.2023 06:15 , aktualizované: 23:33
Ukrajina Rusko Vojna Invázia UARUS Foto: ,
Na archívnej snímke príslušníci ukrajinskej jednotky protivzdušnej obrany počas bojov proti ruskej armáde neďaleko Kyjeva. Silné explózie rakiet protivzdušnej obrany otriasli v noci na utorok ukrajinskou metropolou Kyjev. Trosky rakiet dopadli na pozemok kyjevskej zoologickej záhrady, uviedol v utorok starosta ukrajinského hlavného mesta Vitalij Kličko.
debata (1317)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 445. deň
  • Rusko už nie je schopné rozsiahlejšej ofenzívy, tvrdí Kyjev
  • Maďarsko nečakane zablokovalo 500 miliónov eur pre Ukrajinu
  • Juhokórejský prezident sa stretol so Zelenskou
  • Na Kyjev letelo šesť rakiet Kinžal. Ukrajina tvrdí, že ich zničila
  • CIA v novom videu vyzýva Rusov, aby prezrádzali „pravdu“
  • Zomrel český zdravotník, ktorého v marci na Ukrajine zranil šrapnel
  • Syrskyj: Bachmut je pascou na myši pre ruských vojakov
  • Saudskoarabský kráľ pozval Zelenského na summit Ligy arabských štátov
  • Ukrajina: Predsedu najvyššieho súdu zadržali pre podozrenia z korupcie

VIDEO: Zbrane, zbrane, sankcie. Zelenskyj v Berlíne a Paríži.

Video
S-300, vojna na Ukrajine, Ukrajina Čítajte viac 444. deň: Nasadili ich už takmer 400. Rusi nakúpia ďalšie iránske drony, tvrdia USA

23:32 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa spojencom poďakoval prostredníctvom videoprejavu na summite Rady Európy (RE) v islandskej metropole Reykjavík a zdôraznil dôležitosť európskej súdržnosti, píše agentúra DPA.

„Rusko sa veľmi snaží zdokonaliť svoju schopnosť zabíjať. My sa veľmi snažíme zlepšiť ochranu nášho národa,“ povedal Zelenskyj. „Ďakujem všetkým krajinám a lídrom, ktorí nám pomáhajú celkovo zlepšiť našu vzdušnú obranu. Ukazujeme, čo znamená našich 100 percent aj čo znamená sila slobodného sveta,“ povedal ďalej lídrom zhromaždeným na summite v Reykjavíku.

Rusko bolo z RE vylúčené v dôsledku svojej invázie na Ukrajinu. Bielorusko, ktoré je blízkym spojencom Ruska, je na summite zastúpené len ako pozorovateľ, pripomína DPA.

23:20 Natalia Arno, ktorá vedie nadáciu Slobodné Rusko, napísala, že po návrate zo stretnutí v Prahe našla dvere svojej hotelovej izby otvorené a keď vošla dnu, zacítila zvláštny ostrý zápach podobný „lacnému parfumu“.

Natalia Arno Čítajte viac Kritička Kremľa má podozrenie, že sa ju v Prahe pokúsili otráviť

23:08 Ministerstvo zahraničných vecí USA dôrazne odsúdilo zatknutie bývalého zamestnanca misie Spojených štátov v Rusku. Obvinenia, že zadržaný ruský občan Robert Šonov nelegálne spolupracoval s cudzincami, označil Washington za ničím nepodložené, informovala agentúra Reuters.

Ruská štátna tlačová agentúra TASS v pondelok uviedla, že Šonova zadržali v meste Vladivostok na ruskom Ďalekom východe. Previezli ho do moskovskej väznice Lefortovo, ktorá je vyhradená pre podozrivých zo spáchania závažných trestných činov vrátane špionáže.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller vo svojom vyhlásení spresnil, že Šonov je ruský štátny príslušník, ktorý bol viac ako 25 rokov zamestnancom amerického generálneho konzulátu vo Vladivostoku. Pracoval tam až do roku 2021, keď Rusko nariadilo americkej misii, aby prestala zamestnávať ruských občanov.

V čase svojho zadržania Šonov pracoval v spoločnosti, ktorá mala zmluvu na poskytovanie služieb pre veľvyslanectvo USA v Moskve. Jeho úlohou bolo zostavovať súhrny správ ruských médií, uviedol Miller a dodal, že táto dohoda bola v súlade s ruskými zákonmi a nariadeniami.

Agentúra TASS v pondelok citovala zdroj z prostredia orgánov činných v trestnom konaní, ktorý uviedol, že po výsluchu bol Šonov obvinený zo spáchania trestného činu „dôverná spolupráca s cudzím štátom, medzinárodnou alebo zahraničnou organizáciou“, za ktorý hrozí až osem rokov väzenia.

Americký konzulát vo Vladivostoku je zatvorený od decembra 2020 v dôsledku napätých vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou, ktoré sa ešte viac zhoršili po invázii ruskej armády na Ukrajinu vo februári minulého roku, uvádza TASR.

22:21 Americký systém protivzdušnej obrany Patriot bol v dôsledku ruskej raketovej paľby na Kyjev a jeho okolie pravdepodobne poškodený, ale nie zničený. Pre spravodajskú televíziu CNN to uviedol nemenovaný americký predstaviteľ, ktorý komentoval následky raketových úderov z utorkového rána.

Zdroj dodal, že USA stále posudzujú rozsah škôd a snažia sa zistiť, či bude potrebné systém úplne stiahnuť, alebo ho ukrajinské jednotky opravia na mieste.

Ruské ministerstvo obrany v utorok v príspevku zverejnenom v aplikácii Telegram uviedlo, že „vysoko presný úder hypersonického raketového systému Kinžal v meste Kyjev zasiahol protilietadlový raketový systém Patriot americkej výroby“.

VIDEO: Americké Patrioty v akcii
Video

„Necháme to bez komentára. Ruské zdroje nebudeme komentovať,“ povedal na brífingu hovorca ukrajinských leteckých síl Jurij Ihnat.

CNN informovala, že Ukrajina má v súčasnosti na svojom území dva systémy protivzdušnej obrany Patriot – jeden jej darovali USA a druhý spoločne Nemecko a Holandsko.

Nie je jasné, ktorý z týchto systémov mohol byť poškodený, ale vyradenie jedného z nich z prevádzky by mohlo ovplyvniť schopnosť Ukrajiny brániť Kyjev v situácii zintenzívňujúcich sa ruských raketových útokov, upozornila CNN.

21:57 Maďarsko nečakane zablokovalo ôsmu tranžu vojenskej pomoci vo výške 500 miliónov eur. Táto pomoc by mala byť poskytnutá budúci pondelok.

Viktor Orbán Čítajte viac Putinov spojenec úraduje. Maďarsko zablokovalo 500 miliónov pre Ukrajinu

21:48 Napriek ruskej vojne proti Ukrajine mnohé členské krajiny NATO zvyšujú svoje výdavky na obranu len veľmi pomalým tempom. V roku 2023 väčšina z nich nesplní cieľ, podľa ktorého by obranné výdavky mali byť na úrovni 2 percent ich hrubého domáceho produktu (HDP). Len 11 z 30 členov 2-percentnú hranicu prekročí. Uviedol to v utorok mníchovský ekonomický inštitút Ifo.

„V Európe úroveň 2 percent dosahujú takmer výlučne východní členovia NATO. Členské štáty ďalej na západ zvyšujú svoje obranné výdavky len opatrne," uviedol expert inštitútu Ifo Marcel Schlepper. Nemecko oproti roku 2021 v tomto roku podľa výpočtov Ifo zvýši výdavky na obranu len o 0,1 percentu­álneho bodu na 1,6 percenta HDP.

VIDEO: Ako vyslať vojakov USA na východ Európy? Ukážu to manévre Defender 23
Video

Najvýraznejšie výdavky na obranu v tomto roku zvýši Poľsko. Oproti roku 2021 Varšava zvyšuje výdavky takmer dvojnásobne, a to z 2,2 percenta na 4,3 percenta HDP. V rámci NATO sú na druhom mieste USA (3,3 %), po ktorých nasleduje Grécko (3,1 %) a pobaltské štáty Estónsko (2,9 %) a Litva (2,6 %). Výdavky Veľkej Británie sa v tomto roku znížia o 0,1 percentu­álneho bodu na 2,2 percenta a výdavky Francúzska sa nezmenia a zostanú na úrovni 1,9 percenta HDP.

21:16 Na samite Rady Európy v islandskej metropole Reykjavík Slovensko zastupuje prezidentka Zuzana Čaputová. „Som rada, že sme súčasťou dobrého klubu krajín, ktoré si vážia demokraciu a demokratické hodnoty a ktoré považujú za dobré stretnúť sa a diskutovať o tom, ako ich upevniť – a, samozrejme, aj o tom, akým spôsobom ešte lepšie a viac pomôcť Ukrajine," povedala prezidentka.

Podľa vlastných slov chce zahraničných partnerov ubezpečiť, že na Slovensku je všetko v poriadku, „pretože mať vládu expertov je normálny ústavný inštitút“ a skúsenosti s tým má mnoho krajín.

Čaputová zároveň ozrejmila, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na samit osobne nepríde, ale bude pripojený online. Pripomenula, že počas nedávnej návštevy Ukrajiny s ním niekoľko hodín rokovala. Podľa nej je dôležité, že jeho myšlienky v Reykjavíku zaznejú.

20:56 Britský premiér Rishi Sunak a predseda holandskej vlády Mark Rutte prisľúbili vytvorenie „medzinárodnej koalície“, ktorej cieľom bude pomáhať ukrajinským vzdušným silám vrátane „podpory od výcviku až po zaobstaranie stíhačiek F-16“. Obaja premiéri sa zúčastňujú na summite Rady Európy v Reykjavíku, informuje agentúra AFP, ktorá v tejto súvislosti citovala hovorcu britského premiéra.

„Premiér (Sunak) zopakoval svoje presvedčenie, že miesto Ukrajiny je v NATO. Lídri sa zhodli na dôležitosti poskytovania dlhodobej bezpečnostnej pomoci Ukrajine, aby tak dokázala odstrašiť budúce útoky,“ uviedol Sunakov hovorca.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok stretol so Sunakom vo vidieckom sídle britských premiérov Chequers. Následne uviedol, že vidí „veľmi pozitívne“ vytvorenie medzinárodnej koalície, ktorá Ukrajine dodá stíhačky. Sunak zároveň uviedol, že Spojené kráľovstvo čoskoro začne cvičiť ukrajinských pilotov na používanie západných stíhačiek.

VIDEO: Ruská superstíhačka Su-35 v boji. Stretne sa aj s F-16?
Video

Výcvik ukrajinských pilotov v pondelok ohlásil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, avšak vylúčil dodanie bojových lietadiel Kyjevu.

Ukrajina už dlho vyzýva Západ na dodanie stíhačiek F-16 americkej výroby na pomoc v boji proti ruskej invázii, k oficiálnemu rozhodnutiu však v tejto súvislosti na Západe dosiaľ nedošlo.

20:31 Šéfovia štátov a vlád krajín Rady Európy na summite, ktorý sa dnes začal v Reykjavíku, hľadajú spôsoby, ako Rusko pohnať pred zodpovednosť za škody spáchané počas jeho invázie na Ukrajinu. V rámci Rady Európy, ktorá dohliada na dodržiavanie ľudských práv, slobody a princípov právneho štátu, má vzniknúť register škôd spôsobených v dôsledku vpádu Ruska do susednej krajiny. Súčasná vrcholná schôdzka je počas existencie Rady Európy štvrtá, naposledy sa konala v roku 2005 vo Varšave.

„Je to veľký krok vpred, aby zločiny, ktoré sú páchané vo vojnových konfliktoch, nezostali nepotrestané,“ povedal o chystanom registri pri príchode na rokovania lídrov viac ako 40 európskych krajín český prezident Petr Pavel.

Register škôd spôsobených ruskou agresiou na Ukrajine bude spravovať nový úrad v rámci Rady Európy, ktorý bude pôsobiť v Haagu, kde sídlia rôzne medzinárodné súdy. Bude mať ale aj pobočku priamo na Ukrajine. Straty vzniknuté jednoznačne kvôli ruskej agresii budú môcť hlásiť ukrajinskí občania, ale aj právnické osoby ako napríklad obce. Očakáva sa, že takýchto oznámení budú tisíce. Počas niekoľkých ďalších rokov má potom vzniknúť systém odškodnenia obetí, zatiaľ však nie je jasné, ako bude fungovať.

VIDEO: Na Putina je zatykač. Zadržali by ho na Slovensku?
Video

Rada Európy tiež usiluje o zriadenie tribunálu, ktorý by stíhal zločin agresie proti Ukrajine. Ďalšie už existujúce nadnárodné justičné inštitúcie, Medzinárodný trestný súd (ICC), sa zaoberá inými prehreškami proti medzinárodnému právu, ako sú vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocída.

Rusko bolo do minulého marca členom Rady Európy, kvôli vpádu na Ukrajinu bolo ale vylúčené. Stalo sa to prvýkrát od roku 1949, kedy táto organizácia sídliaca v Štrasburgu vznikla.

**19:00 Ruský vývoz ropy sa napriek sankciám zo strany EÚ či USA dostal na najvyššiu úroveň od začiatku invázie na Ukrajinu. Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vo svojej správe uviedla, že Rusko v apríli exportovalo 8,3 milióna barelov surovej a rafinovej ropy denne.

shutterstock 602443307 Čítajte viac Vývoz ropy z Ruska sa vyšplhal na najvyššie hodnoty, od začiatku invázie ho vyviezli najviac

18:33 Litovskí vojenskí inštruktori doteraz poskytli výcvik viac ako tisíc príslušníkom ukrajinských ozbrojených síl. „Inštruktori litovskej armády už vycvičili viac ako tisíc ukrajinských vojakov a do konca tohto roka budú cvičiť najmenej ďalších tisíc," napísal na mikroblogovacej sieti Twitter litovský minister obrany Arvydas Anušauskas. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Litovský prezident Gitanas Nausėda minulý týždeň vyzval západných partnerov Ukrajiny, aby Kyjivu poskytli moderné bojové lietadlá a riadené strely s dlhým doletom.

VIDEO: Pechota sa pripravuje na ofenzívu. Česi cvičia Ukrajincov do boja s Rusmi
Video

17:45 Ukrajinské sily tvrdia, že v posledných dňoch dobyli späť zhruba 20 kilometrov štvorcových územia v okolí mesta Bachmut na východe krajiny, ktoré predtým obsadili ruské invázne jednotky. V utorok to uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová, ktorú citujú denník The Guardian a agentúra AFP.

„Za posledné dni oslobodili naši vojaci približne 20 kilometrov štvorcových severne a južne od predmestia Bachmutu,“ napísala Maľarová na platforme Telegram. Dodala, že „nepriateľ do istej miery postupuje v samotnom Bachmute, pričom toto mesto delostrelectvom úplne ničí“. Moskva zároveň podľa jej slov zhromažďuje jednotky profesionálnych výsadkárov.

„Ťažké boje pokračujú s rôznymi výsledkami. V súčasnej situácii robia naši vojaci všetko, čo je v ich silách,“ uviedla Maľarová na sociálnej sieti. „Skutočnosť, že obrana Bachmutu trvá toľko mesiacov a v určitých oblastiach dochádza k postupu, je dôkazom sily našich bojovníkov a vysokej úrovne profesionality obranného velenia,“ dodala.

Pripomenula, že „nepriateľ má výhodu v počte ľudí a zbraní“. Zároveň však podľa jej slov nedokázalo Rusko „vďaka konaniu našej armády od minulého leta uskutočniť svoje plány“ v oblasti Bachmutu.

17:17 V ruskom zajatí zostáva rok po bitke o železiarne a oceliarne Azovstaľ v ukrajinskom Mariupole okolo 2 000 jeho obrancov. Uviedla to dnes podľa agentúry Ukrinform Natalka Zarycká, šéfka organizácie združujúcej príbuzných mariupoľských obrancov nazvanej Ženy z ocele. Do vlasti sa podľa nej podarilo v rámci výmen vrátiť zhruba 500 členov ukrajinských ozbrojených síl, ktorí pred rokom dostali od velenia armády rozkaz, aby sa v obkľúčených metalurgických závodov inváznym jednotkám vzdali.

„Presne pred rokom – 16. mája – dostali ukrajinskí vojaci, ktorí držali svoje pozície a 86 dní bránili Mariupoľ pred okupantmi, rozkaz prestať brániť Azovstaľ a zložiť zbrane,“ uviedla na sociálnej sieti telegram organizácia nazvaná Asociácia rodín obrancov Azovstaľu. Zároveň vyzvala na ich prepustenie. Bojovníci podľa združenia na seba pútali pozornosť ruských inváznych síl, čo umožnilo ukrajinskej armáde preskupiť svoje jednotky a počkať na dodávky zbraní od západných partnerov.

zväčšiť Pohľad na oceliareň Azovstaľ v Mariupole. Závod... Foto: SITA/AP
Mariupoľ Pohľad na oceliareň Azovstaľ v Mariupole. Závod bol takmer úplne zničený počas ruského obliehania mesta.

Medzi 16. a 20. májom minulého roka potom vyšlo z bunkrov Azovstaľu 2 439 bojovníkov, ktorí skončili v ruskom zajatí, poznamenal server Ukrajinska pravda. Vyše 1 900 obrancov Azovstalu, vrátane asi 700 členov pluku Azov, podľa asociácie združujúcej ich rodiny zostáva v zajatí. Zarycká zo spolku Ženy z ocele hovorí o zhruba 2 000 obrancoch a upozorňuje, že napriek snahám sa podarilo do vlasti za rok vrátiť len 20 percent bojovníkov. V ruskom zajatí podľa nej panujú otrasné podmienky, ukrajinskí vojaci čelia mučeniu a hladu.

16:38 Predsedu ukrajinského najvyššieho súdu zadržali pre podozrenia z korupcie, oznámil v utorok prokurátor Špeciálnej protikorupčnej prokuratúry Ukrajiny (SAPO) Olexandr Omeľčenko.

Prokurátor na tlačovom brífingu nepovedal meno sudcu, avšak uviedol, že zadržaný je šéf najvyššieho súdu Ukrajiny. Ten vedie Vsevolod Kňazev. Agentúra Reuters sa pokúsila získať od sudcu reakciu, avšak nepodarilo sa jej zastihnúť ho.

Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) a SAPO v pondelok oznámili, že na najvyššom súde „odhalili rozsiahlu korupciu“ a zverejnili fotografiu zväzkov bankoviek rozložených na pohovke. Kňazeva vraj prichytili pri braní úplatku v hodnote 2,76 milióna eur. Malo ísť o plán na získane neoprávnených výhod prostredníctvom vedenia súdu a sudcov.

sudca, kladivko, zákony Čítajte viac Tri milióny od oligarchu. Šéfa ukrajinského najvyššieho súdu pre korupciu odvolali

16:20 Je to po prvý raz, čo Ukrajina hlási zničenie hneď niekoľkých hypersonických striel, a ak sa to potvrdí, bude to ukážka účinnosti novorozmiestnenej Západom dodanej protivzdušnej obrany, poznamenala agentúra Reuters. Predtým bola podľa nej schopnosť systémov Patriot zachytiť strely Kinžal iba teoretická. Zničenie šiestich nadzvukových striel naraz by naznačovalo, že by mohlo ísť o spoľahlivú obranu, nie o šťastie.

Kinžaly sú súčasťou radu hypersonických zbraní, ktoré ruský prezident Vladimir Putin predstavil v roku 2018, keď tvrdil, že môžu zasiahnuť takmer akékoľvek miesto na svete a úspešne sa vyhnúť protiraketovému štítu Spojených štátov. Rusko použilo túto zbraň vo vojne po prvý raz práve počas svojej invázie na Ukrajine a odpálenie striel Kinžal od vlaňajška priznalo len niekoľkokrát, píše Reuters.

Moskva po niekoľkotýždňovej pauze vzdušné útoky proti Kyjevu obnovila koncom apríla. Ten dnešný bol tento mesiac už ôsmy. „Bol výnimočný svojou hustotou – maximálny počet útočných rakiet v najkratšom čase,“ uviedol k nemu na Telegrame šéf vojenskej správy v Kyjeve Serhij Popko.

Reuters poznamenal, že Rusko teraz podniká vzdušné údery z veľkej vzdialenosti s najvyššou frekvenciou od začiatku invázie a robí tak v čase, keď sa ukrajinské sily chystajú na protiofenzívu. Počas zimy podnikali Rusi na Ukrajinu rozsiahle vzdušné údery približne s týždňovou frekvenciou. Kyjev zároveň teraz zvyčajne hlási zničenie väčšiny ruských striel.

16:10 Švédsky premiér Ulf Kristersson neočakáva nijaký skorý pokrok týkajúci sa žiadosti Švédska o vstup do NATO. Vyjadril sa tak vzhľadom na dosiaľ nejasný výsledok tureckých prezidentských volieb, ktoré čaká 28. mája druhé kolo.

„Teraz by sme nemali čakať, že sa niečo v tomto procese udeje. Turecko je v súčasnosti zaneprázdnené domácou politikou,“ uviedol Kristersson pre švédsku agentúru TT. „Je jasné, že nám dochádza čas,“ dodal premiér. Odkazoval pritom na ambíciu svojej krajiny vstúpiť do Severoatlantickej aliancie do júlového summitu NATO, ktorý sa uskutoční v litovskom Vilniuse.

Napriek tomu sa však Kristersson stále nevzdáva nádeje, že Ankara do summitu švédsku žiadosť schváli.

Švédsko požiadalo o vstup do NATO vlani v spolu s Fínskom, pričom obe severské krajiny takto reagovali na inváziu Ruska na Ukrajinu.

Erdogan Čítajte viac Expert: Erdogan nakoniec vyhrá. Voľby v Turecku boli slobodné, ale nie spravodlivé

16:00 Manželka nemeckého spolkového exkancelára Gerharda Schrödera bola pre svoju účasť na recepcii ku Dňu víťazstva na ruskom veľvyslanectve v Berlíne prepustená zo zamestnania v nemeckej štátnej agentúre pre rozvoj podnikania. Informoval o tom britský denník The Guardian.

Denník sa odvolal na vyjadrenie hovorcu ministerstva hospodárstva v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorý potvrdil, že zamestnanecký vzťah medzi Soyeon Schröderovou-Kimovou a agentúrou NRW.Global Business bol s okamžitou platnosťou ukončený.

The Guardian dodal, že pred tým sa do médií dostali fotografie, ktoré zachytávajú Schrödera a jeho manželku, ako boli 9. mája na recepcii na ruskom veľvyslanectve v Berlíne.

Gerhard Schröder Čítajte viac Nemecký exkancelár Schröder opäť pod paľbou kritiky: Dôvodom je účasť na recepcii ruskej ambasády

15:50 Šesť ľudí bolo za posledných 24 hodín zabitých v Charkovskej a Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, informovali v utorok tamojší gubernátori.

Pri ostreľovaní obce Dvorična v Charkovskej oblasti zahynuli žena a muž, ďalšieho muža so zraneniami previezli do nemocnice, uviedol gubernátor Oleh Synehubov.

Pri ruských útokoch na mesto Avdijivka v Doneckej oblasti prišli o život štyria ľudia, oznámil gubernátor Pavlo Kyrylenko.

Ďalší traja ľudia utrpeli zranenia v meste Časiv Jar, ležiacom tiež v Doneckej oblasti, približne 15 kilometrov západne od Bachmutu, ktorý je niekoľko mesiacov centrum urputných bojov ukrajinských a ruských síl.

15:48 Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, v utorok jednomyseľne schválila zákon o odstúpení Ruska od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE). Rusko plnenie tejto zmluvy pozastavilo už v roku 2015.

Príslušný návrh zákona parlamentu predložil ruský prezident Vladimir Putin 10. mája. Zároveň podpísal výnos, ktorým vymenoval námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova za svojho zástupcu pri posudzovaní tejto iniciatívy v parlamente.

Ten v utorok štátnej Dume povedal, že členské krajiny NATO znemožnili Rusku zostať signatárom zmluvy tým, že umožnili rozšírenie Aliancie do strednej a východnej Európy. Riabkov tiež uviedol, že zmluva je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Ruska. Skompletizovanie procesu odstúpenia podľa jeho slov potrvá približne šesť mesiacov.

15:25 Alexander Lukašenko sa na verejnosti neobjavil od vojenských prehliadok v Moskve a v Minsku 9. mája a v nedeľu chýbal tiež na ceremónii k pocte štátnej vlajky, čo priživilo špekulácie o jeho zhoršujúcom sa zdravotnom stave. Minsk špekulácie nekomentoval. Nezaváhal však a bieloruské štátne médiá zverejnili fotografiu, ktorá má zachytávať Lukašenkovu návštevu veliteľstva letectva a protivzdušnej obrany. Bieloruská opozičná líderka Svjatlana Cichanovská uviedla, že je potrebné sa pripraviť „na akýkoľvek scenár“. Podľa odborníkov by diktátorov koniec vyvolal nepokoje, ktoré by sa teraz Rusku rozhodne nehodili.

lukašenko Čítajte viac Čo bude s Bieloruskom po Lukašenkovi? Treba sa pripraviť na všetko

15:20 Prezident Juhoafrickej republiky Cyril Ramaphosa uviedol, že Rusko a Ukrajina súhlasia s prijatím africkej misie, ktorá by prerokovala plán na mierové ukončenie konfliktu týchto dvoch krajín. Informovala o tom agentúra Reuters. Podľa Ramaphosu sú rokovaniam priaznivo naklonení ruský prezident Vladimir Putin aj jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj. Na mierovej misii sa majú okrem JAR zúčastniť aj zástupcovia Senegalu, Zambie, Konga, Ugandy a Egypta, píše agentúra AFP.

„Moje debaty s oboma lídrami ukázali, že sú pripravení prijať lídrov afrických krajín a rokovať s nimi o ukončení konfliktu,“ uviedol Ramaphosa. Hlavy šiestich afrických štátov by podľa juhoafrického prezidenta mali do Kyjeva a Moskvy odletieť „čo najskôr“, píše AFP.

15:15 Saudskoarabský kráľ Salmán pozval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na piatkový summit Ligy arabských štátov (LAŠ) v meste Džidda na pobreží Červeného mora.

Podľa diplomatických zdrojov v Rijáde sa tak saudskoarabskému korunnému princovi Muhammadovi bin Salmánovi naskytne príležitosť diskutovať so Zelenským o možnostiach, ako dosiahnuť ukončenie vojny na Ukrajine.

Kyjev túto informáciu zatiaľ nepotvrdil.

Saudská Arábia sa opakovane ponúkla, že bude sprostredkovateľom riešenia konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou. DPA uvádza, že toto kráľovstvo a susedné štáty v Perzskom zálive od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu udržiavajú vzťahy s Ruskom.

15:00 Rusko v utorok uviedlo, že sa stále nerozhodlo o predĺžení dôležitej dohody s Ukrajinou o vývoze obilnín. Dohodu v minulom roku sprostredkovali OSN a Turecko a jej platnosť má vypršať 18. mája.

„Je veľa nezodpovedaných otázok týkajúcich sa našej časti dohody… Musíme sa teraz rozhodnúť,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou – dvoma hlavnými vývozcami obilnín – vyvolal obavy z celosvetovej potravinovej krízy, pretože bojové lode Moskvy zablokovali veľké ukrajinské prístavy.

Dohoda podpísaná v júli 2022 umožnila obnovenie vývozu ukrajinských obilnín a súbežné memorandum plynulý vývoz ruských potravín a hnojív.

Rusko sa však opakovane vyhrážalo odstúpením od dohody a tvrdilo, že stále sú kladené prekážky jeho vývozu potravín. Tieto problémy sú podľa Moskvy vedľajším efektom západných sankcií uvalených na prepravné lodné a poisťovacie spoločnosti i banky.

14:50 Dánsko, ktoré je členskou krajinou NATO, chce posilniť svoje obranné vzťahy s ostatnými severskými krajinami, aby spoločne čelili hrozbám Ruska v oblasti Baltského mora a bránili kritickú infraštruktúru.

Dánsko vo svojej novej stratégii zahraničnej a obrannej politiky žiada organizovanie väčšieho počtu spoločných vojenských cvičení a koordináciu obranných plánov medzi severskými krajinami.

„Severské krajiny sú teraz v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky zjednotenejšie než kedykoľvek predtým,“ uvádza sa v dokumente. Stratégia upriamuje pozornosť na nedávny vstup Fínska do NATO a švédsku žiadosť o prijatie do tejto aliancie.

14:45 V ruskej Kurskej oblasti blízko hraníc s Ukrajinou utrpelo zranenia päť ruských pohraničníkov, keď bezpilotné lietadlo zhodilo muníciu na budovu pohraničnej správy ruskej tajnej služby FSB. Upozornili na to informačné kanály na platforme Telegram. Ďalší incident s dronom sa odohral v ďalšom ruskom prihraničnom regióne, Brjanskej oblasti.

Russia Fire Čítajte viac Ruské pohraničie hlási ďalšie dronové útoky a päť zranených

14:15 Ruský prezident Vladimir Putin nariadil, aby bola ikona Najsvätejšej Trojice od Andreja Rubľova odovzdaná ruskej pravoslávnej cirkvi. Moskovský patriarchát uviedol, že ikona bude rok vystavená v Chráme Krista Spasiteľa v Moskve a potom sa vráti do kláštora v meste Sergijev Posad, do jej Katedrály Najsvätejšej Trojice.

Podľa internetovej stránky ruskej pravoslávnej cirkvi sa ikona vracia cirkvi v reakcii „na početné žiadosti pravoslávnych veriacich“.

Agentúra AFP dodala, že ikona sa do rúk pravoslávnej cirkvi sa dostala na niekoľko dní aj vlani v júli, keď sa slávil sviatok spojený so sv. Sergijom Radonežským. Rubľovovu ikonu vtedy cirkvi zapožičala moskovská Tretiakovská galéria.

Muzeálna obec tento krok vtedy ostro kritizovala: pracovníci galérie, výskumníci a reštaurátori i milovníci umenia sa obávali, že premiestnenie ikony a zmena podmienok jej vystavenia na nej spôsobia škody. Neskôr sa objavila informácia, že po vrátení diela sa na ňom objavilo 61 poškodení.

Zástancovia presunu ikony do chrámu argumentovali, že ikona bola do 20. storočia uchovávaná v kláštornom komplexe Trojicko-sergijevská lavra v Sergijevom Posade a bola vyvlastnená štátom – preto by sa mala vrátiť svojim historickým majiteľom – teda pravoslávnej cirkvi.

AFP vo svojej správe doplnila, že aj svetoznáma petrohradská galéria Ermitáž v nedeľu informovala, že na 49 rokov – s možnosťou predĺženia – cirkvi poskytne rakvu Alexandra Nevského, stredovekého kniežaťa a hrdinu ruských dejín. Barokovú rakvu zhotovenú zo striebra dostane rovnomenný mužský kláštor v Petrohrade.

Agentúra AFP objasňuje, že po vojenských neúspechoch ruskej armády vo vojne rozpútanej na Ukrajine moskovské vedenie často pracuje aj s náboženským naratívom, aby zdôvodnilo tzv. špeciálnu vojenskú operáciu.

Aj Ermitáž vo svojom vyhlásení uviedla, že v danom „geopolitickom okamihu“ nadobúda spojenie relikvií sv. Alexandra Nevského s rakvou a ich uloženie na území kláštora osobitný význam. Sakrálny význam pamiatky je dnes dôležitejší ako jej umelecká hodnota, píše sa vo vyhlásení.

Na fronty na Ukrajine boli vyslané desiatky pravoslávnych kňazov, aby duchovne a morálne podporovali ruských vojakov. Patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill v kázni v septembri minulého roka vyhlásil, že padlí ruskí vojaci svojou smrťou vo vojne na Ukrajine „zmyjú všetky (svoje) hriechy,“ dodala AFP.

13:25 Mesto Bachmut na východe Ukrajiny je pre ruských vojakov ako pasca na myši, vyhlásil v utorok veliteľ pozemných síl ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj. Britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej analýze vývoja bojov na Ukrajine potvrdilo určitý postup ukrajinských vojakov pri východoukrajinskom Bachmute, o ktorom predtým informovala ukrajinská armáda. Veliteľ Syrskyj v pondelok postup označil za prvý čiastkový úspech ukrajinských útočných operácií pri obrane tohto mesta, ktoré sa Rusi snažia dobyť už mesiace a kontrolujú jeho značnú časť.

soledar, vojna na ukrajine, ukrajina Čítajte viac Syrskyj o okupantoch: Lezú do Bachmutu ako krysy do pasce na myši

12:40 Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov vo svojom hlásení o vývoji invázie podľa agentúry TASS okrem iného oznámil, že ruské sily v noci na utorok vykonali „sústredený úder vysoko presnými zbraňami dlhého doletu“ na jednotky ukrajinskej armády, sklady munície, zbraní a vojenského vybavenia dodaného Ukrajine západnými krajinami. „Cieľ úderu bol dosiahnutý. Všetky určené objekty boli zasiahnuté,“ vyhlásil Konašenkov, ktorý rovnako tvrdil, že Rusi zasiahli v Kyjeve systém Patriot americkej výroby.

12:35 Osobitný čínsky vyslanec pre Ukrajinu Li Chuej pricestuje do Varšavy v piatok 19. mája po dvojdňovej návšteve Kyjeva, oznámilo v utorok poľské ministerstvo zahraničných vecí.

„Je to tak,“ uviedol hovorca ministerstva Lukasz Jasina pre AFP a potvrdil tým skoršie správy v poľských médiách. Dodal, že čínsky vyslanec sa vo Varšave stretne s námestníkom poľského ministra zahraničných vecí.

Peking oznámil Liovu cestu minulý týždeň. Okrem Ukrajiny a Poľska navštívi aj Rusko, Francúzsko a Nemecko.

Čína uviedla, že cieľom tejto cesty je „komunikovať so všetkými stranami o politickom urovnaní ukrajinskej krízy“. Táto ázijská krajina, ktorá má s Ruskom blízke vzťahy, sa snaží zaujať úlohu sprostredkovateľa vo vojne na Ukrajine.

12:20 Žoldnieri ruskej Vagnerovej súkromnej spoločnosti pôsobiacej na Ukrajine sa dostávajú do sporov s bojovníkmi iných novovzniknutých súkromných vojenských skupín, ktoré sú údajne napojené na ruskú plynárenskú spoločnosť Gazprom. Podľa ruskojazyčného serveru BBC News na to už niekoľko týždňov upozorňujú médiá a proruskí internetoví komentátori.

vagnerovci, vagnerova skupina, žoldnieri Čítajte viac Vagnerovci pri Bachmute vedú spory s ruskými žoldniermi iných zoskupení

11:25 Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že Rusko vypálilo v noci na utorok 18 rakiet rôznych druhov, vrátane dronov, riadených striel a balistických rakiet. Všetky boli zachytené a zostrelené, informoval hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat. Útok bol „výnimočný svojou hustotou – maximálny počet útočiacich rakiet za najkratší čas“, vyhlásil šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko.

Na Kyjev bolo vypálených zo stíhačiek MiG-31K šesť hypersonických balistických rakiet Kinžal, z lodí v Čiernom mori deväť riadených striel a zo zeme tri riadené strely S-400, napísal Ihnat na sociálnej sieti Telegram.

Po prvej vlne Rusko vypálilo aj útočné drony Šáhid iránskej výroby a podniklo vzdušnú výzvednú akciu, dodal Ihnat.

Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov označil šesť zostrelených Kinžalov za neuveriteľný úspech.

11:03 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastní sa summite Rady Európy (RE) na Islande. Potvrdila to prezidentka SR Zuzana Čaputová. Informuje o tom osobitný spravodajca TASR.

Medzi lídrami približne 30 európskych krajín sa očakáva účasť napríklad nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či talianskej premiérky Giorgie Meloniovej.

Slovensko bude reprezentovať prezidentka Zuzana Čaputová. S lídrami európskych krajín bude diskutovať o bilaterálnych vzťahoch aj aktuálnom dianí. „Prezidentka sa svojím podpisom pripojí pod záverečnú deklaráciu, ktorej súčasťou je tiež posilnenie ochrany demokracie, ale aj výzva na ochranu ukrajinských detí zavlečených do Ruska a ich okamžitý návrat na Ukrajinu,“ povedal jej hovorca Martin Strižinec.

Summitu sa zúčastnia aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel a pozorovatelia z Organizácie Spojených národov (OSN) a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Od vzniku Rady Európy v roku 1949 pôjde o štvrtý summit lídrov tejto organizácie – naposledy ho v roku 2005 hostilo Poľsko.

10:50 Juhokórejský prezident Jun Sok-jol sa v utorok stretol s ukrajinskou prvou dámou Olenou Zelenskou, ktorá pricestovala do Soulu ako špeciálna vyslankyňa svojho manžela prezidenta Volodymyra Zelenského. Oznámila to Junova kancelária, informuje TASR podľa správ agentúr Jonhap a Reuters.

Zelenská pricestovala do Južnej Kórey na mediálnu konferenciu. V rozhovore pre Jonhap vyjadrila ochotu pozvať Juna na návštevu Ukrajinu. Takúto cestu by totiž podľa nej vnímali Ukrajinci ako veľkú podporu.

Zároveň varovala pred rizikom únavy z vojny a vyzvala na „radikálnejšiu“ podporu Ukrajiny v jej boji proti ruskej agresii.

Južná Kórea je dôležitým výrobcom delostreleckým granátov. Uviedla, že Ukrajine neposkytne smrtonosné zbrane, pričom sa odvolala na svoje vzťahy s Ruskom.

Jun v rozhovore s agentúrou Reuters v apríli uviedol, že jeho vláda možno nebude trvať iba na humanitárnej alebo finančnej pomoci Kyjevu, ak bu

10:25 Český zdravotník a zakladateľ projektu Phoenix, ktorý bol v marci na Ukrajine vážne zranený po zásahu šrapnelom, v pondelok zomrel. Na sociálnej sieti Facebook to uviedli zástupcovia projektu, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Taylor, zakladateľ Projektu Phoenix, náš kamarát a hrdina, ktorý osobne zachránil mnoho zranených bojovníkov na východnom fronte a ktorého výučbou bojovej medicíny prešli tisíce vojakov a civilistov, dňa 15. 5. 2023 po niekoľkých týždňoch boja podľahol svojmu ťažkému zraneniu,“ uviedli zástupcovia projektu.

Muž na ukrajinskom fronte pôsobil pod prezývkou Taylor. Po zásahu šrapnelom v polovici marca ho o niekoľko dní previezli do nemocnice v Kyjeve a začiatkom apríla, keď už to umožňoval jeho zdravotný stav, ho dopravili do Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) v Prahe.

Projekt Phoenix sa venuje pomoci v oblastiach konfliktu na Ukrajine už približne rok. Jeho členovia učia ukrajinských vojakov taktickú medicínu a zároveň im pomáhajú priamo na frontovej línii.

Podľa oficiálnych informácií ministerstva zahraničných vecí zomreli na Ukrajine v boji proti ruskej agresii dvaja Česi – jeden vlani v júni a druhý tento rok v marci. České straty na bojisku sú zrejme vyššie, uviedol už skôr Jan Zamrazil, predseda organizácie zdravotnizajis­teni.cz, ktorá poskytuje zdravotnícku a humanitárnu pomoc na Ukrajine.

10:00 USA do Nemecka dodali 31 tankov Abrams určených na výcvik ukrajinských vojakov. Ten by sa mal začať v najbližších týždňoch.

Hovorca Pentagónu Pat Ryder v pondelok potvrdil, že 31 výcvikových tankov typu Abrams M1A1 už je vo výcvikovom priestore amerických ozbrojených síl Grafenwöhr v spolkovej krajine Bavorsko.

V najbližších týždňoch očakávajú príchod príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, aby začali výcvik na týchto tankoch pre obranu Ukrajiny proti ruskej okupácii.

USA v januári oznámili, že Ukrajine poskytnú 31 tankov typu Abrams M1A2. Americké ministerstvo obrany tento zámer v marci prehodnotilo a rozhodlo sa zmodernizovať starší model M1A1 s cieľom skrátiť čas dodania.

Ryder vtedy povedal, že M1A1 má spôsobilosti veľmi podobné modelu M1A2.

VIDEO: Čo dokáže Abrams?
Video
Podľa odborníkov je to jeden z najlepších tankov, možno dokonca najlepší, na svete. Poľsko už v apríli podpísalo so Spojenými štátmi dohodu o dodávke 250 tankov M1A2 Abrams SEPv3. Kontrakt má hodnotu 4,75 miliardy dolárov. A hovorí sa, že len čo bude mať Poľsko prvé Abramsy, poľské tanky PT-91 by mohli zamieriť na Ukrajinu.

9:40 Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) v pondelok zverejnila na platforme Telegram video zacielené na ľudí frustrovaných situáciou za vlády prezidenta Vladimira Putina. Snaží sa tak presviedčať Rusov, aby prezrádzali utajované informácie o svojej krajine.

vladimir putin Čítajte viac Ste frustrovaní z Putina? CIA verbuje Rusov

9:30 Rusko v noci na utorok podniklo rozsiahly útok na Kyjev. Podľa úradov pri ňom použilo drony aj rakety, a to zrejme vrátane balistických. Agentúra Ukrinform informovala o zhruba 20 explóziách, ktoré bolo v ukrajinskej metropole počuť. Podľa starostu mesta Vitalija Klička si útoky vyžiadali najmenej troch zranených. Letecký poplach platil v noci na dnes aj vo väčšine ďalších častí Ukrajiny.

Úrady v noci na dnes obyvateľov Kyjeva opakovane varovali a vyzvali ich, aby sa uchýlili do krytov a zotrvali tam do odvolania. Letecký poplach bol v metropole Ruskom napadnutej krajiny podľa Ukrinformu vyhlásený hneď dvakrát.

„Dnes nepriateľ opäť vykonal masívny útok na Ukrajinu s nasadením rôznych typov striel. V posledných 24 hodinách boli zaznamenané dva raketové údery na Kosťantinivku v Doneckej oblasti, kde nepriateľ použil systém protivzdušnej obrany S-300. Okrem toho Ruská federácia vykonala 48 vzdušných úderov a viac ako 50 útokov s pomocou salvových raketometov,“ uviedol ukrajinský generálny štáb v rannej správe.

Agentúra Ukrinform písala o zhruba 20 explóziách, ktoré boli počuť v Kyjeve. Starosta Kličko na telegrame napísal, že padajúce trosky dopadli na zoologickú záhradu, jednu budovu a tiež na niekoľko áut, ktoré zapálili.

Náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj ráno oznámil, že ukrajinské sily zostrelili všetkých 18 striel rôzneho typu, ktoré Rusko pri sústredenom nočnom útoku na Ukrajinu použilo. Rusko podľa neho odpálilo šesť balistických rakiet Kinžal zo vzduchu, deväť riadených striel s plochou dráhou letu Kalibr z lodí v Čiernom mori a tri taktické rakety Iskander zo zeme.

8:00 Korupciu v miliónovej výške odhalili na ukrajinskom najvyššom súde – jeho predsedu Vsevoloda Knjazeva mali prichytiť pri braní úplatku v hodnote 2,76 milióna eur.

sudca, kladivko, zákony Čítajte viac Tri milióny od oligarchu. Šéfa ukrajinského najvyššieho súdu pre korupciu odvolali

7:33 Ruské jednotky už nie sú schopné na Ukrajine podniknúť rozsiahlu ofenzívnu akciu a sú prevažne v defenzíve. Moskva je však naďalej schopná zachovať súčasnú intenzitu raketových útokov, uviedla v pondelok ukrajinská armáda.

UA Vojak / Vojna na UA / Bachmut / Delo / Čítajte viac Ukrajinská armáda: Rusko už nie je schopné rozsiahlejšej ofenzívy

6:45 Silné explózie rakiet protivzdušnej obrany otriasli v noci na utorok ukrajinskou metropolou Kyjev. Trosky rakiet dopadli na pozemok kyjevskej zoologickej záhrady, uviedol v utorok starosta ukrajinského hlavného mesta Vitalij Kličko.

Ako dodal, následne začalo horieť aj viacero vozidiel a došlo tiež k poškodeniu väčšej budovy. Informácie o prípadných obetiach alebo zranených neboli bezprostredne zná­me.

Tamojšia vojenská správa v tejto súvislosti uviedla, že explózie sa týkali štyroch mestských častí Kyjeva. Sirény leteckého poplachu sa v noci na utorok rozozvučali na celej Ukrajine. Ukrajina sa už viac než 14 mesiacov bráni voči ruskej invázii a pripravuje sa na plánovanú protiofenzívu. (dpa, tasr)

6:15 Niekoľko dronov zasiahlo 3. mája ruské armádne letisko Sešča približne 150 kilometrov od ukrajinských hraníc a pravdepodobne poškodilo nákladné lietadlo An-124. Uviedlo to v pondelok na Twitteri britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na poznatky britskej vojenskej rozviedky.

Informácie o útoku na letisko sa pred dvoma týždňami šírili na ruských telegramových účtoch. Hlavná pozornosť médií sa ale upierala k oznámeniu Moskvy z toho istého dňa, že Kremeľ údajne čelil útoku ukrajinských dronov.

Sešča je hlavnou základňou vojenského dopravného letectva v západnom Rusku a zohráva tiež zásadnú úlohu počas ruskej invázie na Ukrajinu, uviedlo britské ministerstvo. Základňu Rusko používa aj na vysielanie jednorazových dronov iránskej výroby na Kyjev.

Britské ministerstvo v súvislosti s útokom na letisko v Sešče podotklo, že ruská protivzdušná obrana je naďalej zraniteľná voči útokom, čo predstavuje riziká pre kľúčové objekty ako základne vojenského dopravného letectva. Pre Rusko je vzhľadom na jeho rozľahlosť práve táto zložka letectva podľa Londýna zásadná.

Ukrajina sa k podobným útokom na ruské územie nehlási, jej predstavitelia ale niektoré z nich ironicky komentujú na sociálnych sieťach. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa častými terčmi útokov stávajú sklady pohonných hmôt v ruských prihraničných oblastiach alebo infraštruktúrne objekty.

© Autorské práva vyhradené

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine