446. deň: Británia svoje stíhačky Ukrajine nedá. Západné stroje pre Kyjev vidí skepticky aj Nemecko

Británia ukrajinským silám na boj proti ruskej invázii neposkytne svoje stíhačky, pretože pre Ukrajinu nie sú vhodné. V Berlíne po rokovaní s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom to vyhlásil jeho britský kolega Ben Wallace. Dodal, že s dodávkami lietadiel Ukrajine chce však Británia pomôcť v rámci širšej medzinárodnej koalície.

17.05.2023 06:15 , aktualizované: 23:56
Ukrajina Rusko Vojna Invázia UARUS Foto: ,
Ukrajinský vojak počas bojov proti ruskej armáde neďaleko mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe krajiny.
debata (677)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 446. deň
  • Rusko súhlasilo s predĺžením platnosti obilnej dohody
  • Ukrajina poprela, že strela Kinžal zničila v Kyjeve americký systém Patriot
  • Zelenskyj privítal plány na založenie koalície na pomoc vzdušným silám Ukrajiny
  • Lídri Rady Európy podporili vznik registra škôd spôsobených Ruskom
  • Británia a Nemecko: O stíhačkách F-16 pre Ukrajinu musia rozhodnúť USA
  • Rusko zmrazilo bankové účty fínskeho veľvyslanectva

VIDEO: Prezradia tajomstvá? CIA skúša verbovať Rusov.

Video
Ukrajina Rusko Vojna Invázia UARUS Čítajte viac 445. deň: Kyjev získal pre svoje nebo silných spojencov. Briti a Holanďania avizujú medzinárodnú koalíciu

23:55 Kirgizský súd udelil desaťročný väzenský trest mužovi, ktorý vo vojne na Ukrajine bojoval na strane Ruska, informuje agentúra AFP.

Verdikt bol vynesený v období, keď sa Moskva pokúša zintenzívniť nábor bojovníkov z ázijských bývalých sovietskych republík.

V uplynulých mesiacoch prišli podľa miestnych médií na Ukrajine o život desiatky občanov stredoázijských krajín; väčšina z nich zahynula po tom, čo vstúpila do radov ruskej armády alebo sa pridala k žoldnierom z ruskej Vagnerovej skupiny.

Súd v kirgizskom hlavnom meste Biškek uznal 32-ročného muža za vinného z toho, že v rozpore so zákonmi krajiny pôsobil ako námezdný bojovník v zahraničí a vymeral mu za to desať rokov za mrežami, vyplýva z vyhlásenia, ktoré zverejnili ešte v utorok neskoro večer.

Súd potvrdil, že muž, ktorý účasť na bojoch na Ukrajine popieral, bol vo východukrajinskom regióne Donbas medzi júnom a novembrom minulého roka a dostal za to odmenu vo výške 180 000 rubľov (približne 2 300 eur) mesačne, ako aj záruku získania ruského pasu.

Obvinený sa pridal k jednotkám samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) v čase svojho pobytu v Moskve.

23:34 Maďarský komisár Európskej komisie (EK) pre politiku susedstva a rozšírenie Olivér Várhelyi varoval prezidenta Republiky srbskej (RS) Milorada Dodika, že spojenci Európskej únie nenavštevujú Rusko. S odvolaním sa na agentúru Reuters o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Várhelyi tak reagoval na politickom fóre v Sarajeve na Dodikove oznámenie, že na budúci týždeň navštívi Moskvu, kde bude rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o rozvoji hospodárskej spolupráce.

Podľa servera telex.hu slová člena EK znejú prekvapujúco, pretože práve ministri maďarskej vlády od vypuknutia rusko-ukrajinskej vojny už viackrát navštívili Rusko. Uplynulý rok tam cestoval najmä šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, ktorý Moskvu navštívil od začiatku vojny na Ukrajine už štyrikrát.

Telex.hu poznamenal, že táto etnicky rozdelená krajina nemá jednotnú zahraničnú politiku. Bosniaci a Chorváti by sa tešili zo vstupu do EÚ a NATO, vojenskú alianciu by privítalo 69 percent Bosniakov a 77 percent Chorvátov, ale iba osem percent tamojších Srbov, ktorí západnú orientáciu skôr odmietajú.

Várhelyi na tlačovej konferencii v Sarajeve vyhlásil, že EÚ potrebuje, aby Bosna a Hercegovina bola spojencom Únie. „Naši spojenci nechodia do Ruska, to je môj odkaz. Kto chce byť naším spojencom, by nemal ísť do Ruska,“ povedal ďalej eurokomisár v reakcii na novinársku otázku.

23:07 Biely dom privítal dvojmesačné predĺženie dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more. Podľa USA však svet od Ruska potrebuje väčšiu istotu v súvislosti s touto kľúčovou potravinovou zásobovacou trasou, informuje agentúra AFP.

„To, že bola dohoda predĺžená, je dobrá vec,“ uviedol poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

„Rusko žiaľ aj v momente jej predĺženia pokračuje v tom, že ju rétoricky rôznymi spôsobmi drží ako rukojemníka, aby naznačilo, že jej dni sú zrátané,“ dodal.

VIDEO: Macho v Ide o pravdu: Potravinári sa stali vazalmi šialenej politickej situácie
Video

Predĺženie tzv. čiernomorskej obilnej dohody, ktorej platnosť sa mala skončiť 18. mája, oznámil v stredu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Moskva vlani v novembri súhlasila s predĺžením dohody o 120 dní, v marci odobrila predĺženie iba o 60 dní. Až dosiaľ Moskva namietala voči predĺženiu dohody aj po 18. máji a žiadala odstránenie prekážok, ktoré bránia vývozu obilia a hnojív z Ruska.

22:48 Vojenská správa Kyjeva nariadila vyšetrovanie vo veci sťažností miestnych obyvateľov, podľa ktorých boli počas nedávnych ruských raketových útokov na mesto zamknuté protiletecké kryty.

kyjev Čítajte viac Kam sa máme schovať? Kyjevčania sa sťažujú na uzavreté kryty počas útokov

22:16 Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell navrhol členským štátom navýšenie rozpočtu Európskeho mierového nástroja (EPF), z ktorého EÚ v súčasnosti financuje najmä vojenskú pomoc Ukrajine, o 3,5 miliardy eur. Napísala to agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje v prostredí EÚ.

Z EPF už doteraz išlo na vojenskú pomoc Ukrajine 4,6 miliardy eur. Fond vznikol v roku 2021, teda pred ruskou inváziou na Ukrajinu, s cieľom pomáhať rozvojovým krajinám nakupovať vojenské vybavenie. Po tom, čo Rusko vlani vo februári napadlo Ukrajinu, však EÚ začala fond využívať na financovanie dodávok zbraní pre Kyjev.

EPF nespadá pod rozpočet EÚ, z ktorého nie je možné financovať vojenské operácie.

orban Čítajte viac Maďari vydierajú Kyjev: 500 miliónov odklepneme, keď túto banku vyradíte zo sponzorov vojny

Vojna na Ukrajine spôsobila, že fond sa značne vyčerpal. Preto sa Borrell teraz snaží zabezpečiť ďalšie prostriedky, z ktorých by EÚ mohla preplácať zásielky vojenského vybavenia pre Ukrajinu, ale aj ďalšie štáty.

„Musíme ho navýšiť,“ povedal pre Reuters nemenovaný predstaviteľ z prostredia EÚ. „EPF má univerzálny charakter. Nebol koncipovaný pre Ukrajinu, ale pre každý konflikt, ktorý by EÚ mohla riešiť,“ dodal.

21:44 Japonsko zrejme od júna poskytne zdravotnú starostlivosť niekoľkým raneným ukrajinským vojakom. Ošetrovať ich budú v ústrednej vojenskej nemocnici v Tokiu. Japonsko takto snaží preukázať podporu Ukrajine pred trojdňovým summitom G7 v Hirošime, ktorý sa začína v piatok. S odvolaním sa na svoje zdroje to napísal japonský spravodajský web Kyodo News.

O ošetrenie ranených vojakov požiadala Japonsko samotná Ukrajina. O pláne by mal vo štvrtok rokovať japonský minister obrany Jasukazu Hamada s ukrajinským veľvyslancom Serhijom Korsunským.

Teruko Jahataová, Hirošima Čítajte viac Prežila skazu Hirošimy. Nenávidela Ameriku a má odkaz pre Putina

Kým USA a mnohé európske štáty poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc vrátane ťažkých zbraní, Japonsko sa musí držať svojich prísnych pravidiel vývozu vojenského materiálu. Ukrajine tak poslalo iba neútočné prostriedky, ako nepriestrelné vesty či prilby.

Ako pripomína Kyodo News, aj plán poskytnutia zdravotnej starostlivosti ukrajinským vojakom musí byť dôkladne vypracovaný. Ak by sa totiž ošetrení vojaci vrátili na front, mohlo by sa to považovať za priamu bojovú podporu cudzej krajine. Japonská vláda musí podľa zdrojov Kyodo News takisto zvážiť finančnú stránku pomoci.

21:12 Po zverejnení videonahrávok fungovania protivzdušnej obrany v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev prinútila Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) viacero blogerov k tomu, aby svoje konanie verejne oľutovali. Uviedla to v stredu agentúra DPA.

„Plne priznávam svoju vinu, prosím ukrajinský ľud o odpustenie a zaväzujem sa, že to už nikdy neurobím,“ uviedla známa instagramová blogerka Inna Voronovová vo videu nakrútenom v sídle SBU, ktoré ukrajinská tajná služba zverejnila v stredu.

Voronovová sa predtým ospravedlnila aj z vlastnej iniciatívy po tom, čo sa stala terčom ostrej kritiky za zverejnenie záberov explózií pri jednej z pozícií protivzdušnej obrany.

VIDEO: Chránil Kyjev, Rusi ho vystopovali. Zásah systému Patriot na Ukrajine
Video

SBU okrem toho zverejnila aj úryvky podobných vyhlásení troch ďalších mužov a žien. Za šírenie informácií o armáde hrozí celkovo šiestim blogerom až osemročné väzenie.

Ukrajinská protivzdušná obrana pri utorkovom ruskom útoku síce včas zlikvidovala všetky rakety, podľa medializovaných informácií však predsa len došlo k poškodeniu najmenej jedného odpaľovacieho zariadenia amerického mobilného systému Patriot, ktorý bol Ukrajine dodaný len nedávno.

20:40 Je to prvýkrát po 28 rokoch, čo sa na 1 239 kilometrov dlhej bielorusko-ruskej hranici začali opäť vykonávať kontroly. Začalo sa s nimi ešte 5. mája, ale bieloruské orgány sa k tomuto vývoju vyjadrili až v stredu.

rusko Čítajte viac Rusi na hraniciach chytajú brancov, Bielorusi takmer dva týždne mlčali

20:06 Doživotný trest odňatia slobody dostal 47-ročný Ukrajinec za kolaboráciu s Ruskom v čase pokračujúcej invázie ruských síl. Ako v stredu oznámila Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU), odsúdený muž odovzdával Moskve informácie o pozíciách ukrajinských vojakov a strategicky dôležitých podnikoch na západe Ukrajiny.

Muž z mesta Ľvov mal Rusku hlásiť okrem iného aj následky raketových útokov na cesty a priemyselné objekty na západnej Ukrajine. Ruské tajné služby si ho najali po vlaňajšom začiatku invázie po tom, čo zaznamenali jeho aktivity na ruských kanáloch na platforme Telegram.

krym Čítajte viac Zbúrať most, stíhať kolaborantov. Kyjev predstavil plán pre Krym

Následne ho vlani v máji zadržala ukrajinská kontrarozviedka. Vynesený rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

19:37 Kyjev sa poďakoval OSN a Turecku po tom, čo turecký prezident Recep Tayyip Erdoga oznámil predĺženie platnosti dohody o vývoze obilia z Ukrajiny cez Čierne more na svetové trhy o ďalšie dva mesiace.

„Čiernomorská obilná iniciatíva bola odblokovaná a je naďalej v platnosti“ do 18. júla, uviedol na Twitteri ukrajinský minister pre infraštruktúru Olexandr Kubrakov. Ako povedal, Kyjev je „vďačný našim partnerom“ za ich úsilie pri „zaistení potravinovej bezpečnosti“.

zväčšiť Na archívnej snímke z 8. augusta 2022 nákladná... Foto: TASR/AP, Khalil Hamra
Turecko Rusko Ukrajina dohoda obilná predĺženie uarus Na archívnej snímke z 8. augusta 2022 nákladná loď Polarnet pláva do prístavného mesta Derince v Izmitskom zálive na severozápade Turecka.

„Vítame pokračovanie tejto iniciatívy, avšak zdôrazňujeme, že musí fungovať efektívne,“ povedal Kubrakov v ďalšom vyhlásení. „Je potrebné odstrániť problémy, ktoré Rusko vytvára už niekoľko mesiacov,“ zdôraznil.

AFP pripomína, že Kyjev obviňuje Moskvu z blokovania lodí tým, že ich odmieta zaregistrovať a vykonáva zdĺhavé kontroly. Kubrakov v tejto súvislosti uviedol, že „takmer 70 plavidiel v súčasnosti stále čaká v tureckých teritoriálnych vodách“, pričom „90 percent z nich je pripravených doručiť produkty našich poľnohospodárov do sveta“.

Emil Macho, Ide o pravdu Čítajte viac Macho v Ide o pravdu: Potravinári sa stali vazalmi šialenej politickej situácie

Turecko a OSN sprostredkovali predmetnú dohodu medzi Kyjevom a Moskvou v júli 2022. Dohoda umožnila vznik bezpečných koridorov na export ukrajinského obilia s cieľom zmierniť svetovú potravinovú krízu, ktorá bola dôsledkom ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.

19:11 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba počas schôdzky s osobitným čínskym vyslancom, ktorý pricestoval do Kyjeva, zdôraznil kľúčový význam zachovania suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Ukrajinská vláda podľa neho neakceptuje žiadne mierové návrhy, ktoré by zahŕňali stratu ukrajinských území, informuje agentúra AFP.

Na dvojdňovú návštevu Kyjeva pricestoval v utorok osobitný predstaviteľ čínskeho ministerstva zahraničných vecí pre eurázijské záležitosti Li Chuej. Témou jeho rokovaní boli snahy o politické riešenie situácie na Ukrajine.

Dmytro Kuleba čínskemu vyslancovi „detailne vysvetlil princípy obnovenia stabilného a spravodlivého mieru založeného na rešpektovaní suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny,“ uvádza sa v stredajšom vyhlásení rezortu diplomacie v Kyjeve.

Li Chuej, Putin, Čína, Ukrajina Čítajte viac Ukrajina: je čínsky mierový plán aj súčasťou súboja veľmocí?

Kuleba v tejto súvislosti zdôraznil, že „Ukrajina neakceptuje žiadne návrhy, ktoré by znamenali stratu jej území alebo zmrazenie konfliktu“.

Ukrajinský minister zároveň vyzdvihol „dôležitosť“ sprostredkova­teľského úsilia Číny, napríklad v otázke tzv. čiernomorskej obilnej dohody i v oblasti jadrovej bezpečnosti.

Ukrajinská a čínska strana sa počas rokovaní zhodli aj na „zintenzívnení dialógu o kľúčových otázkach“.

Čína udržiava úzke vzťahy s Ruskom, avšak v konflikte na Ukrajine sa snaží zaujať neutrálnu pozíciu sprostredkovateľa medzi Moskvou a Kyjevom.

18:30 Ukrajina požiadala Ministerstvo obrany o univerzálne dokončovacie stroje, potvrdil slovenský rezort. Ministerstvo žiadosť posudzuje. Deklarovalo, že prípadné rozhodnutie bude plne v súlade so stavom zásob a reálnymi kapacitnými limitmi Ozbrojených síl SR.

„Slovenská republika individuálne posudzuje a vyhodnocuje každú žiadosť Ukrajiny o poskytnutie materiálnej pomoci s cieľom pokryť jej urgentné potreby. Rovnako postupujeme aj v tomto prípade,“ uviedlo ministerstvo v stanovisku. Ak bude vo veci prijaté rozhodnutie, bude podľa MO SR plne v súlade so stavom zásob a reálnymi kapacitnými limitmi Ozbrojených síl SR tak, aby boli zaistené ich potreby.

VIDEO: Ukrajinci majú aj vlastné tanky. Poradia si s ruskými?
Video

Ozbrojené sily SR aktuálne disponujú 27 kusmi univerzálnych dokončovacích strojov. „V rámci krízového manažmentu sú tieto stroje využívané na vykonávanie výkopových a zemných prác pri živelných pohromách všetkých druhov. Vytvárajú výborné podmienky pre rýchle a jednoduché použitie pri práci so širokou škálou materiálu. Dôležitú úlohu plnia aj vo vojenskom nasadení, pri zaistení technických prostriedkov a stavieb podporujúcich činnosť bojových jednotiek,“ priblížil rezort.

17:53 Banka v Rusku patrí medzi 50 najväčších bánk v krajine. Banka tiež poskytuje výhodné úvery ruským vojakom, ktorí zabíjajú Ukrajincov, a umožňuje im odklad splácania pôžičiek, napísala agentúra Unian.

orban Čítajte viac Maďari vydierajú Kyjev: 500 miliónov odklepneme, keď túto banku vyradíte zo sponzorov vojny

17:34 Moskovský súd poslal na sedem rokov do väzenského tábora aktivistu a pravidelného účastníka protestných akcií Michaila Krigera. Podľa verdiktu sa Kriger na facebooku dopustil schvaľovania terorizmu a svojimi príspevkami vyvolával nenávisť. Súd aktivistovi narodenému na Ukrajine tiež na štyri roky zakázal spravovať internetové stránky.

Dôvodom na obvinenie zo schvaľovania terorizmu sa stali Krigerove príspevky o Michailovi Chlibickom, ktorý ako sedemnásťročný v roku 2018 pri samovražednom atentáte v priestoroch tajnej služby FSB v Archangeľsku zranil troch dôstojníkov, a o Jevgenijovi Maňurovovi, ktorý v roku 2019 v moskovskom ústredí FSB zastrelil jedného pracovníka FSB a ďalších päť ľudí zranil, vrátane jedného okoloidúceho. Sám pri prestrelke prišiel o život. Kriger si obvinenia z vyvolávania nenávisti vyslúžil príspevkom z roku 2020, v ktorom podľa prokurátora napísal, že prezident Vladimír Putin by mal byť obesený.

Kriger vinu odmietol. Vo svojom záverečnom vystúpení pred súdom vyhlásil, že pokladá obvinenia za príspevky na sociálnych sieťach za formálne, ale v skutočnosti ho chcú zavrieť za to, že sa stavia proti vojne a podporuje Ukrajinu.

Natalia Arno Čítajte viac Kritička Kremľa má podozrenie, že sa ju v Prahe pokúsili otráviť

„Pokladám túto vojnu (Ruska proti Ukrajine) za vzácny konflikt, v ktorom je pravda stopercentne na jednej strane, a to ukrajinskej,“ vyhlásil podľa ruskej redakcie BBC.

„Teraz, kvôli šialeným ambíciám nášho führera (Putina) sedia v mojom rodnom Dnipre moji početní príbuzní, spolužiaci a priatelia z detstva v pivniciach, kde sa snažia prečkať ostreľovanie a nálety,“ povedal Kriger podľa agentúry Reuters. Vyhlásil tiež, že Putin „si zaslúži popravu ako ostatní vojnoví zločinci, ktorých norimberský tribunál odsúdil na obesenie“.

Kriger potvrdil, že neznáša „tajných“ a Putina, a zaprisahal sa, že ak sa niekedy zriekne svojich názorov, bude to znamenať, že sa on osobne alebo jeho najbližší ocitli v ohrození. Na záver ukrajinsky zaželal Ukrajine víťazstvo vo vojne.

16:50 Stíhačky F-16 neposkytne Ukrajine ani Poľsko. Poľský prezident Andrzej Duda na summite v Reykjavíku podľa agentúry PAP uviedol, že Varšava ich Kyjevu dať nemôže, keďže sama nemá dostatok moderných bojových lietadiel. Duda zároveň podotkol, že jeho krajina svojmu susedovi bude naďalej poskytovať vojenskú podporu a je pripravená trénovať ukrajinských pilotov. Poľsko už skôr poskytlo Ukrajine osem lietadiel MiG-29 a ďalších šesť je pripravených dodať.

Podľa výrobcu stíhačiek F-16 firmy Lockheed Martin je na svete v službe okolo 3 000 kusov týchto strojov, a to v 25 krajinách vrátane USA. V Európe ich majú Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Grécko a Turecko, objednalo si ich aj Slovensko. F-16 používa tiež rad arabských štátov a tieto stroje lietajú aj v Pakistane, Japonsku alebo Čile.

16:45 Ukrajina sa drží na podstatných miestach v okolí Bachmutu, o ktorých tvrdí, že ich prevzala späť od ruských jednotiek, pričom ukrajinské sily naďalej postupujú v určitých oblastiach. Ako referuje spravodajský web CNN, tvrdí to námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

„Takmer 20 kilometrov štvorcových oslobodených na predmestiach v ostatných dňoch sa nestratilo. Ideme ďalej. V niektorých oblastiach napredujeme,“ uviedla Maľarová na svojom telegramovom konte. Povedala, že v okolí tohto mesta na východe Ukrajiny pokračujú „zúrivé boje“ a dodala, že ruské jednotky tiež „trochu postupujú“.

Maľarovej vyhlásenie nebolo možné overiť a mnohí pozorovatelia si myslia, že pokrok Ukrajiny bol skromnejší, ako sa tvrdilo. V utorok Maľarová povedala, že ukrajinské jednotky „oslobodili asi 20 kilometrov štvorcových na predmestiach Bachmutu severne a južne od mesta“.

16:35 Česká vláda zrušila uznesenia, ktoré umožňovali Rusku bezplatne využívať niektoré miestne pozemky. Medzi rokmi 1970 a 1982 ich uzavreli vlády vtedajšieho komunistického Československa a Sovietskeho zväzu. Na sociálnej sieti Twitter to uviedol minister pre európske záležitosti Martin Dvořák. Rusko bude musieť zaplatiť za využívanie budov aj tri roky spätne, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Zrušili sme rozhodnutia vlády učinené pod hlavňami ruských tankov po okupácii našej krajiny, ktorá dodnes umožňovala Rusku bezplatne využívať rozsiahle pozemky na našom území,“ napísal Dvořák. Neoprávnené zisky z využívania týchto pozemkov podľa neho nesmú slúžiť na podporu súčasnej okupácie Ukrajiny.

16:30 Ukrajina sa stala členom Centra výnimočnosti Severoatlantickej aliancie pre kybernetickú obranu (CCDCOE), ktoré sídli v estónskom Tallinne, oznámilo v stredu CCDCOE. Kyjev v tejto súvislosti uviedol, že ide o „krok na ceste“ k členstvu v NATO.

Okrem Ukrajiny sa členmi CCDCOE stali aj Island, Írsko a Japonsko.

„Mimoriadnu radosť máme hlavne z toho, že tu s nami vidíme Ukrajinu,“ uviedol vo vyhlásení CCDCOE estónsky minister obrany Hanno Pevkur. „Poskytuje to jedinečnú príležitosť prispievať k obrane Ukrajiny v brutálnej ruskej vojne a zároveň sa poučiť z priebehu kybernetického boja s cieľom zlepšiť kybernetickú bezpečnosť pre všetkých členov,“ povedal.

16:20 Rusko súhlasilo s predĺžením platnosti dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more o dva mesiace. V stredu to oznámil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Platnosť dohody mala vypršať vo štvrtok.

„Vďaka úsiliu našej krajiny, s podporou našich ruských priateľov a prispením našich ukrajinských priateľov bolo rozhodnuté o predĺžení čiernomorskej obilnej dohody o dva mesiace,“ vyhlásil Erdogan.

AP konštatuje, že tento krok prospeje predovšetkým krajinám z Afriky, Blízkeho východu a Ázie, ktoré sa spoliehajú na dodávky ukrajinskej pšenice, jačmeňa, rastlinného oleja a ďalších cenovo dostupných potravinových produktov.

16:10 Moskovský súd nariadil zatknutie popredného filmového producenta Alexandra Rodňanského a divadelného režiséra Ivana Vyrypajeva za údajné „šírenie falošných informácií“ o ruskej armáde. Obvinenie súvisia s ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine, informuje agentúra AP.

Úvodné súdne pojednávania v prípade obvinení voči Rodňanskému a Vyrypajevovi, ktorí sa nachádzajú mimo územia Ruska, prebehli už 27. apríla, ale tlačová služba moskovského súdu to oznámila až v stredu.

V súlade s nariadením súdu budú obaja muži oficiálne vzatí do väzby, ak by sa ruským úradom podarilo ich zadržať, alebo dosiahnuť ich vydanie z inej krajiny. Vyrypajeva okrem toho pridali aj na ruský federálny zoznam hľadaných osôb.

16:00 Počet Kazachov, ktorí si myslia, že susedné Rusko možno napadne ich vlasť, sa za posledných šesť mesiacov zdvojnásobil. Vyplýva to z kazašského prieskumu verejnej mienky.

Postsovietska stredoázijská krajina s 20 miliónmi obyvateľov má s Moskvou blízke historické, ekonomické a bezpečnostné vzťahy. V ukrajinskom konflikte si však zachováva neutralitu a odmieta uznať ruskú anexiu častí ukrajinského územia.

Podľa prieskumu takmer 60 percent opýtaných má k tejto vojne neutrálny postoj; 12,8 percenta podporuje Rusko a 21,1 percenta Ukrajinu. Podobné údaje priniesol aj prieskum z vlaňajšieho decembra.

Avšak počet ľudí, ktorí si myslia, že Rusko možno vpadne do Kazachstanu, stúpol na 15 percent oproti 8,3 percenta v predchádzajúcom prieskume.

Takmer tretina opýtaných uviedla, že ich vnímanie Ruska vojna zhoršila, vyše polovica odpovedala, že sa nezmenilo, a iba u 4,7 percenta respondentov sa vnímanie Ruska zlepšilo.

Prieskum medzi 1100 respondentmi urobili kazašské mimovládne organizácie MediaNet a PaperLab od 3. do 12. mája.

15:30 Zničiť systém protivzdušnej obrany Patriot hypersonickou strelou Kinžal nemožno, vyhlásil hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat v ukrajinskej televízii. Reagoval tak na tvrdenia Moskvy, že jej armáda pri utorňajšom vzdušnom údere na Ukrajine zasiahla Západom dodaný systém Patriot svojou nadzvukovou strelou. Americký denník The New York Times s odvolaním sa na dvoch nemenovaných amerických činiteľov napísal, že Rusko systém Patriot skutočne poškodilo, ten však zostal funkčný.

Patriot, vojna na Ukrajine Čítajte viac Zničiť Patriot Kinžalom? Nemožné, odkázal Kyjev do Kremľa. USA: Poškodenie je minimálne

15:00 Británia ukrajinským silám na boj proti ruskej invázii neposkytne svoje stíhačky, pretože pre Ukrajinu nie sú vhodné. V Berlíne po rokovaní s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom to vyhlásil jeho britský kolega Ben Wallace. Dodal, že s dodávkami lietadiel Ukrajine chce však Británia pomôcť v rámci širšej medzinárodnej koalície. Nemecko na odovzdanie západných stíhačiek Ukrajine hľadí skepticky, podľa Pistoriusa sa chce Berlín sústrediť na protivzdušnú obranu a dodávky munície. Pokiaľ ide o ukrajinské členstvo v NATO, tak podľa Wallaca teraz nie je možné, Londýn však po vojne Kyjevu pomôže obnoviť sily, aby sa Ukrajina k obrannej aliancii v budúcnosti pripojiť mohla.

„Británia sa nechystá poslať na Ukrajinu stíhačky,“ povedal Wallace. Poznamenal, že Ukrajina chce stroje F-16, ktoré Británia nemá. „Umožníme ale ostatným, ktorí by chceli, aby stíhačky Ukrajine dali,“ uviedol.

V utorok na okraj summitu šéfov štátov a vlád krajín Rady Európy v Reykjavíku sa britský premiér Rishi Sunak so svojím holandským kolegom Markom Ruttom dohodli na vzniku medzinárodnej koalície, ktorej členovia by Ukrajine poskytli svoje bojové letecké kapacity od výcviku až po dodávku lietadiel F-16. K tomu Wallace poznamenal, že Británia môže z časti prispieť výcvikom a podporou.

Pistorius o stíhačkovej koalícii povedal, že teraz sa treba sústrediť na to, čo Ukrajina naozaj potrebuje, to je protivzdušná obrana a munícia. Nemecko navyše podľa neho nemá výcvikové kapacity, aby mohlo byť aktívnym členom koalície. O záležitosti sa navyše podľa neho nerozhoduje v Berlíne. „Ak je mi známe, tak je na Bielom dome, aby rozhodol, či je možné dodať stíhacie lietadlá F-16,“ uviedol Pistorius.

14:50 Rusko podľa Ukrajincov naďalej sústreďuje svoje hlavné vojnové úsilie pri mestách Lyman, Bachmut, Avdijivka a Marjinka na východe Ukrajiny, pričom Bachmut a Marjinka sú epicentrom súčasných bojov.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov oznámil, že ruské sily pri Bachmute zaujali lepšiu obrannú líniu a zároveň pokračujú v snahe o ovládnutie západnej časti mesta. „Najzložitejšia situácia bola v oblastiach obcí Krasnoje a Bogdanovka,“ uviedol hovorca s odvolaním sa na dedinu, ktorých ukrajinské názvy sú Ivanivske a Bohdanivka a nachádzajú sa západne od Bachmutu. Pri týchto miestach Rusi podľa Konašenkova odrazili sedem útokov ukrajinských vojakov.

14:48 Rusko v noci strelami Kalibr ostreľovalo Mykolajiv. Útok si v meste vyžiadal jedného zraneného a spôsobil požiare. Moskva tvrdí, že tam zasiahla muničný sklad.

„Dnes v noci ozbrojené sily Ruskej federácie vykonali úder skupinou vysoko presných zbraní s dlhým doletom na veľký muničný sklad na územie podniku na opravu lodí v meste Mykolajiv. Ciele útoku boli splnené. Určený objekt zasiahnutý,“ vyhlásil neskôr podľa agentúry TASS hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

14:45 Ukrajina sa v súvislosti s ďalšou vykurovacou sezónou pripravuje na to, že ruské sily budú pokračovať v útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, predovšetkým po nástupe budúcej zimy. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko.

Masívny utorňajší ruský útok dronmi a raketami podľa neho dokázal, že ukrajinská protivzdušná obrana „funguje perfektne, a to nám dáva nádej do budúcnosti“. „Zároveň chápeme, že Rusko sa nevzdá svojich zámerov a bude naďalej udierať do našej energetickej infraštruktúry, najmä so začiatkom ďalšej vykurovacej sezóny. Preto sa už teraz pripravujeme na zimu,“ poznamenal Haluščenko.

Zdôraznil tiež dôležitosť spustenia vynoveného elektrického vedenia na trase medzi ukrajinským mestom Chmeľnyckyj a poľským Rzeszówom, ktoré posilní energetickú bezpečnosť vďaka exportu a importu elektriny.

Podľa Haluščenka v súčasnosti vytvárajú zásoby vybavenia, ktoré môže byť potrebné na obnovu zariadení po ďalších ruských útokoch. Medzi najnaliehavejšie potreby patria zariadenia, ktoré Ukrajine pomôžu pri distribúcii výroby, konkrétne mobilné plynové turbíny a plynové piesty.

14:40 Ukrajina bude potrebovať na zotavenie ekonomiky počas päťročného obdobia približne 250 miliárd dolárov. Konštatuje to správa Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), o ktorej informuje web Kyiv Independent.

Správa EBOR poukazuje na to, že väčšina ekonomík po vojnových konfliktoch nedosahuje udržateľný mier a úplné zotavenie na predvojnovú úroveň najmenej 25 rokov. Avšak 29 percent ekonomík po vojnovom konflikte dosahuje predvojnovú úroveň hrubého domáceho produktu do piatich rokov.

EBOR ako najväčší inštitucionálny investor na Ukrajine zdôrazňuje význam vyrovnaného zapojenia sa súkromného a verejného sektora do povojnovej obnovy. Súkromné a verejné investície sa totiž považujú za navzájom sa doplňujúce. EBOR sa už doteraz zaviazala do konca roku 2023 investovať na Ukrajine 3,3 miliardy dolárov. Cieľom týchto investícií je udržať ekonomiku v chode a zabezpečiť činnosť systému výroby a distribúcie elektriny a dopravného systému.

14:35 Prvé kolo spoločného nákupu zemného plynu zorganizovaného Európskou komisiou prilákalo 25 dodávateľov, ktorých ponuky vo výške 13,4 miliardy kubických metrov (m3) plynu takmer o dve miliardy m3 prekročili dopyt štátov.

Maroš Šefčovič Čítajte viac Ruský plyn Európa postupne vyraďuje. Nových dodávateľov utešene pribúda

14:30 Okolo štyroch desiatok členských krajín Rady Európy (RE) na končiacom sa summite v Reykjavíku podporilo vznik registra škôd, ktoré Ukrajinci utrpeli v dôsledku ruskej agresie. Pripojí sa k nemu tiež Európska únia alebo Spojené štáty. Zriadenie tohto nového orgánu Rady Európy naopak nepodporilo Maďarsko, Srbsko alebo Turecko.

Rusko, Ukrajina, vojna, Bachmut, vojenský konflikt Čítajte viac Lídri Rady Európy podporili vznik registra škôd spôsobených Ruskom, Maďarsko je proti

14:15 Ruské aerolínie čelia rastúcim problémom s údržbou lietadiel v dôsledku sankcií, ktoré odrezali civilné letectvo od náhradných dielov a aktualizácií softvéru.

Sudán Británia nepokoje boje RAF evakuácia odlet Čítajte viac Na ruské lietadlá tvrdo dopadli západné sankcie. Aerolinky zatajujú poruchy, chýbajú im náhradné diely

13:15 Úlohou Rady Európy (RE) je chrániť demokraciu, právny poriadok a ľudské práva, sú totiž základom mieru v Európe a najlepšou ochranou pred autoritárskymi režimami, uviedla prezidentka Zuzana Čaputová na summite RE v islandskej metropole Reykjavík.

Čaputová Čítajte viac Čaputová: Všetci v Rade Európy majú jasno, kto je vo vojne na Ukrajine agresorom

12:47 Biely dom je podľa ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova v telefonickom kontakte s predstaviteľmi Kremľa a požaduje prepustenie Američanov zadržiavaných v Rusku Evana Gershkovicha a Paula Whelana. Podľa ruského ministerstva zahraničia to Lavrov povedal v rozhovore s ruskou televíziou Cargrad. Lavrov zároveň oznámil, že kontakty na úrovni ministrov USA a Rusko nemajú.

„Niekedy volajú z Washingtonu (z Bieleho domu) poradcovia prezidenta Ruskej federácie Juriju Ušakovovi a vysielajú stále ten istý signál – prepustite Paula Whelana, a teraz ešte takzvaného novinára Evana Gershkovicha,“ uviedol Lavrov.

12:35 Ruský politický veterán a bývalý vojenský veliteľ Viktor Sobolev vyzval na zakročenie proti neslávne známej súkromnej vojenskej organizácii Vagnerova skupina. Bývalý generálporučík Sobolev, ktorý je teraz poslancom za komunistickú stranu, v utorok vo vyhlásení označil organizáciu za „nelegálnu ozbrojenú formáciu“. „Nie je jasné, kde je Vagnerova skupina registrovaná a čo robí,“ uviedol Sobolev. Upozornil pritom vojakov z riadnej armády, že za prechod do radov tejto skupiny by im mohlo hroziť väzenie do 15 rokov. Informuje o tom web Politico.

Moskva v posledných týždňoch poverila veľkou časťou bojov v oblasti ukrajinského mesta Bachmut Vagnerovu skupinu. Jej zakladateľ Jevgenij Prigožin však v sérii rozhnevaných útokov na velenie ruskej armády obvinil generálov z toho, že nezásobujú jeho vojakov.

12:25 Ukrajinský zákonodarca Jevhen Ševčenko na žiadosť ukrajinských špeciálnych služieb tajne rokoval so samozvaným prezidentom Bieloruska Alexandrom Lukašenkom. Ako referuje web Ukrajinská pravda, tvrdí to šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov.

Alexander Lukašenko Čítajte viac Kyjev tajne rokoval s Lukašenkom, aby Bielorusko nevstúpilo do vojny

12:15 Účastníci summitu Rady Európy (RE) sa jasne postavili na stranu Ukrajiny v jej obrane proti Rusku. Zdôraznili, že Moskva sa bude zodpovedať za škody a ničenie počas svojej invázie. Prispieť k tomu chcú vytvorením registra škôd spôsobených ruskou agresiou.

„Ukrajina bojuje za demokraciu a slobodu. Je to náš spoločný boj,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na summite, ktorý v utorok a stredu prebieha na Islande.

Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzval na potrestanie ruských vojnových zločinov, no tiež udržanie kontaktov so zástupcami „iného Ruska“. Register škôd by mal podľa neho byť základom pre obnovu Ukrajiny.

Register škôd spôsobených ruskou agresiou bude dokumentovať dôkazy a oznámenia o takýchto škodách na Ukrajine. Podľa hovorcu RE umožní každému poškodenému nahlásiť škody v nádeji na kompenzáciu. Vzniknúť by mal v Haagu a môžu k nemu pristúpiť všetky členské krajiny RE, no tiež pozorovateľské štáty i iné krajiny.

K registru škôd sa podľa agentúry AP odmietlo pripojiť desať zo 46 členov RE vrátane Maďarska, Turecka a Srbska. Švajčiarsku v tom bránia vlastné právne normy, tvrdia jeho predstavitelia, podľa ktorých by sa aj táto krajina chcela stať signatárom čo najskôr.

12:10 Ukrajina v stredu poprela tvrdenie Ruska, že ruská hypersonická strela Kinžal v utorok počas leteckého útoku na Kyjev zničila raketový systém protivzdušnej obrany Patriot. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters a portál britského denníka The Guardian.

Ruské ministerstvo obrany v utorok po nočnom útoku tvrdilo, že systém Patriot americkej výroby bol zničený. Dvaja predstavitelia USA neskôr povedali, že bol zrejme poškodený, ale nezdá sa, že by bol zničený.

„Chcem povedať: nebojte sa o osud Patriota,“ povedal v stredu hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat pre ukrajinskú televíziu. Vylúčil možnosť, že ruská hypersonická strela Kinžal vyradila systém Patriot.

„Zničiť tento systém jednou takou strelou ako Kinžal nie je možné. Všetko, čo o tom hovoria, je stále len ich typická propaganda,“ povedal Ihnat.

11:30 Bankové účty fínskych zastupiteľských úradov v Rusku boli zmrazené, uviedlo podľa agentúry Reuters fínske ministerstvo zahraničia. Ruská centrálna banka na žiadosť o komentár agentúre Reuters zatiaľ neodpovedala.

Okrem fínskeho veľvyslanectva v Moskve sa zmrazenie účtov týka aj fínskeho generálneho konzulátu v Petrohrade. Fínske ministerstvo zahraničia podľa televízie Yle uviedlo, že vec je vážna a že je v kontakte s ruskými úradmi.

Vzťahy oboch krajín, ktoré spolu zdieľajú dlhú pozemnú hranicu, sa zhoršili po tom, čo sa Fínsko v apríli oficiálne stalo členom Severoatlantickej aliancie. Helsinki o členstvo požiadali spoločne so Švédskom po vlaňajšej ruskej invázii na Ukrajinu.

11:20 Z Ukrajiny v stredu vyplávala posledná loď, na ktorú sa vzťahuje súčasná dohoda s Ruskom o vývoze obilnín cez Čierne more. Podľa údajov OSN plavidlo DSM Capella s 30.000 tonami kukurice z Čornomorska smeruje do Turecka.

Platnosť dohody má vypršať vo štvrtok, pričom Moskva dosiaľ nepotvrdila, či ju predĺži. Ak dôjde k ukončeniu dohody, hrozí zhoršenie globálnej potravinovej krízy, ktorú vyvolala vojna na Ukrajine.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok novinárom povedal, že obnovenie dohody stále závisí od mnohých otvorených otázok. Minulý týždeň v Istanbule o dohode rokovali zástupcovia Ruska, Ukrajiny, Turecka i OSN. Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu uviedol, že dohoda by sa mohla predĺžiť aspoň o dva mesiace.

11:15 Rusko vynakladá viac munície ako zvyčajne v snahe prekonať a zmiasť ukrajinskú protivzdušnú obranu. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na amerického predstaviteľa oboznámeného so situáciou.

kinžal, MiG-31K Čítajte viac Rusko sa zrejme rozsiahlejšími útokmi pokúša oddialiť ukrajinskú protiofenzívu

11:00 Počet sabotáží v Rusku sa oproti celému roku 2022 za necelých päť mesiacov tohto roku viac ako zdvojnásobil. Vyplýva to zo štatistiky, ktorú zostavil nezávislý spravodajský kanál Viorstka.

Russia Fire Čítajte viac Vojna prišla k Rusom domov. Sabotáží rekordne pribúda

10:35 O čo ide Rusom raketovými útokmi na Kyjev a o čom svedčia pribúdajúce sabotáže a útoky na rusmi okupovanom území? Dodá už západ Ukrajine moderné stíhačky, po ktorých tak dlho volá? A čo znamenajú slová šéfa ukrajinskej armády, že za víťazstvo bude považovať až stav, keď Rusko už nikdy nebude schopné na Ukrajinu zaútočiť? V podcaste denníka Pravda odpovedá generál vo výslužbe Pavel Macko.

F16 / Stíhačka / Čítajte viac Generál Macko: Dodanie západných stíhačiek Ukrajine je na spadnutie

10:30 Čo sa deje medzi elitami putinovského režimu v súvislosti s inváziou na Ukrajinu? Pre Pravdu to zhodnotil Anton Barbašin, analytik a editor webovej stránky Riddle (Hádanka), ktorá sa venuje dianiu v Rusku.

Putin, Kadyrov, Prigožin Čítajte viac Prežili by Prigožin či Kadyrov Putinov pád? Odpovedá ruský analytik

10:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj privítal sľub Británie a Holandska vybudovať medzinárodnú koalíciu, ktorej cieľom bude pomôcť Ukrajine získať stíhačky F-16.

Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore uviedol, že ide o dobrý začiatok koalície. „Všetkým ďakujem,“ povedal. Ocenil aj podporu Francúzska pre túto koalíciu.

Britský premiér Rishi Sunak a predseda holandskej vlády Mark Rutte v utorok prisľúbili vytvorenie „medzinárodnej koalície“. Jej cieľom bude pomáhať ukrajinským vzdušným silám od výcviku pilotov až po zaobstaranie stíhačiek F-16.

9:35 Rusko podľa ukrajinskej strany podniklo v utorok tri desiatky raketových útokov a ukrajinských vojakov aj obývané oblasti ostreľovali tiež okrem iného zo salvových raketometov. Generálny štáb tiež hlási, že aj ukrajinská armáda útočila na ruské pozície, okrem iného na vojenský personál alebo nepriateľské protilietadlové raketové systémy.

Rusko podľa Ukrajincov naďalej sústreďuje svoje hlavné vojnové úsilie pri mestách Lyman, Bachmut, Avdijivka a Marjinka na východe Ukrajiny, pričom Bachmut a Marjinka sú epicentrom súčasných bojov.

9:30 Za uplynulý deň na Ukrajine podľa Kyjeva padlo ďalších 610 príslušníkov ruských ozbrojených síl. Počet obetí na životoch v radoch ruskej armády tak podľa ukrajinského generálneho štábu stúpol na 200 590. Generálny štáb ďalej na Facebooku v stredu uviedol, že za uplynulý deň Moskva stratila aj deväť tankov, sedemnásť obrnených bojových vozidiel pechoty, šestnásť delostreleckých systémov a dva systémy protivzdušnej obrany.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva prišlo o 3 771 tankov, 7 365 obrnených bojových vozidiel pechoty, 3 166 delostre­leckých systémov a 318 systémov protivzdušnej obrany.

Rusko aj Ukrajina zverejňujú len minimum informácií o svojich vlastných vojenských stratách. Moskva naposledy v septembri pripustila, že od začiatku invázie padlo 5 937 jej vojakov. Hovorca Rady pre národnú bezpečnosť Bieleho domu John Kirby na začiatku mája povedal, že invázia si vyžiadala podľa odhadu Washingtonu len za posledných päť mesiacov 100 000 obetí na ruskej strane, z toho vyše 20 000 mŕtvych. Moskva jeho tvrdenia vzápätí označila za nezmyselné. Západní činitelia už skôr odhadovali celkový počet ruských zabitých a zranených vojakov na viac ako 200 000, v prípade ukrajinskej armády hovorili západné odhady o približne 100 000 zabitých alebo zranených obrancoch krajiny.

7:12 Rusko v noci na stredu zasiahlo juhoukrajinský Mykolajiv dvoma strelami s plochou dráhou letu Kalibr, uviedol ukrajinský generálny štáb v pravidelnom hodnotení situácie na Ukrajine. V mnohých ukrajinských oblastiach sa v utorok neskoro večer rozozneli protiletecké sirény. Úrady už skôr uviedli, že sa v Mykolajive pri poplachu ozývali explózie. Útok si v meste vyžiadal jedného zraneného a spôsobil požiare, ktoré sa podarilo uhasiť.

Ruské sily podľa šéfa regionálnej vojenskej správy Vitalija Kima na Mykolajiv zaútočili v utorok krátko po jedenástej hodine večer miestneho času (po 22.00 h SELČ). Pri vzdušnom údere bolo čiastočne zničené obchodné centrum a autosalón. Tlaková vlna poškodila niekoľko obytných domov a podnikov. "Navyše bol zasiahnutý objekt priemyselnej infraštruktúry. Zatiaľ je známy jeden zranený, "uviedol dnes na telegrame.

Okrem Mykolajivu sa cieľom večerných útokov stala civilná infraštruktúra v Kosťantinivke v Doneckej oblasti, uvádza generálny štáb. Mesto podľa neho zasiahli dve protilietadlové strely S-300, ktoré ruské sily používajú na útoky na pozemné ciele.

6:15 Šéfovia štátov a vlád krajín Rady Európy na summite, ktorý sa v utorok začal v Reykjavíku, hľadajú spôsoby, ako Rusko pohnať k zodpovednosti za škody spáchané počas jeho invázie na Ukrajinu. V rámci Rady Európy, ktorá dohliada na dodržiavanie ľudských práv, slobody a princípov právneho štátu, má vzniknúť register škôd spôsobených v dôsledku ruského vpádu do susednej krajiny. Súčasná vrcholná schôdzka je počas existencie Rady Európy štvrtá, naposledy sa konala v roku 2005 vo Varšave. Po štátnikoch je aj príležitosťou pre dvojstranné rokovania o ďalšej pomoci Ukrajine.

„Je to veľký krok vpred, aby zločiny, ktoré sú páchané vo vojnových konfliktoch, nezostali nepotrestané,“ povedal o chystanom registri pri príchode na rokovania lídrov viac ako 40 európskych krajín český prezident Petr Pavel.

Register škôd spôsobených ruskou agresiou na Ukrajine bude spravovať nový úrad v rámci Rady Európy, ktorý bude pôsobiť v Haagu, kde sídlia rôzne medzinárodné súdy. Ale bude mať aj pobočku priamo na Ukrajine. Straty vzniknuté jednoznačne kvôli ruskej agresii budú môcť hlásiť ukrajinskí občania, ale aj právnické osoby ako napríklad obce. Očakáva sa, že takýchto oznámení budú tisíce. V priebehu niekoľkých ďalších rokov potom má vzniknúť systém odškodnenia obetí, zatiaľ však nie je jasné, ako bude fungovať.

čaputová, pavel Čítajte viac Čaputová vyzdvihla historický význam samitu Rady Európy. Na Island s ňou pre úsporu priletel aj Pavel

„Musí sa niekde začať, keby sme nezačali zhromažďovať žiadosti (obetí) a nezačali vyčísľovať škody, nedostaneme sa ani k ďalšiemu kroku,“ povedal novinárom český veľvyslanec pri Rade Európy Petr Válek. Prezident Pavol podotkol, že bude potrebné byť pri tvorbe právnych podmienok pre systém odškodnenia kreatívny. „Ide aj o to, akým spôsobom zabezpečiť finančné prostriedky pre reparácie… a myslím, že právnici intenzívne hľadajú cesty, ako konfiškovať majetok ruského štátu a tento majetok použiť pre nápravu škôd na Ukrajine,“ uviedol Pavel.

Rada Európy sa tiež usiluje o zriadenie tribunálu, ktorý by stíhal zločin agresie proti Ukrajine. Ďalšia už existujúca nadnárodná justičná inštitúcia, Medzinárodný trestný súd (ICC), sa zaoberá inými prehreškami proti medzinárodnému právu, ako sú vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocída. ICC tento rok v marci vydal medzinárodný zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú splnomocnenkyňu pre práva detí Mariju Ľvovovú-Bělovovú kvôli údajným deportáciám detí z Ukrajiny do Ruska.

Rusko bolo do vlaňajšieho marca členom Rady Európy, kvôli vpádu na Ukrajinu bolo ale vylúčené. Stalo sa to prvýkrát od roku 1949, keď organizácia sídliaca v Štrasburgu vznikla. Nemecký kancelár Olaf Scholz na summite vyzval demokratické spoločenstvo, aby „nebúralo mosty k inému Rusku a Bielorusku“, teda odporcom režimu v týchto krajinách. Malo by podľa neho pre tieto krajiny nechať otvorenú perspektívu demokratickej budúcnosti, „hoci sa nám to dnes môže zdať nepravdepodobné“.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron chce, aby Rozvojová banka Rady Európy uvoľnila peniaze na zriadenie centier pre duševné zdravie na Ukrajine, pretože po skoro 15 mesiacoch vojny „je toľko ľudí traumatizovaných“.

Počas schôdzky popri summite sa britský premiér Rishi Sunak so svojím holandským kolegom Marekom Ruttom dohodli na vzniku medzinárodnej koalície, ktorej členovia by Ukrajine poskytli svoje bojové letecké kapacity, od výcviku až po dodávku lietadiel F-16, uviedla agentúra AFP. Stíhačky od západných spojencov žiada ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Súčasný summit je pre Island, krajinu s asi 372 500 obyvateľmi, jednou z najväčších medzinárodných akcií, aká sa tu kedy konala. Agentúra Reuters píše, že krátko pred príchodom účastníkov vrcholnej schôdzky islandskej verejnej i súkromnej inštitúcie zasiahli na prechodnú dobu kybernetické útoky. Prihlásila sa k nim jedna ruská hackerská organizácia, ktorá na sociálnej sieti Telegram uviedla, že sa výslovne zamerala na schôdzku Rady Európy. Islandskí predstavitelia ale povedali, že útoky rokovania nenarušili a že sú len dôkazom toho, aké dôležité je, že sa terajšie dvojdňové stretnutie koná.

677 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine