447. deň: V Bachmute sa bojuje o každý meter. Prigožin o ruských jednotkách: Stiahli sa a nechali nás bez krytia

Čítajte viac 446. deň: Británia svoje stíhačky Ukrajine nedá. Západné stroje pre Kyjev vidí skepticky aj Nemecko

23:57 Niekdajší člen ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Andrej Medvedev, ktorý po januárovom prekročení hranice požiadal o azyl v Nórsku, sa chce vrátiť do Ruska. Podľa agentúry Reuters to 26-ročný Rus povedal v jednom z videí zverejnených v stredu na YouTube. Návrat si praje aj napriek tomu, že by ho to mohlo ohroziť na živote, uviedol Medvedev. Jeho prianie vrátiť sa do vlasti potvrdila podľa ruskej agentúry RIA Novosti ruská ambasáda v Nórsku.

Medvedev uviedol, že ide o jeho vlastné rozhodnutie. „Cítil som sa ako chlapec v nejakej veľkej hre, ktorú už ale nechcem ďalej hrať,“ vyhlásil Rus, ktorý v minulosti tvrdil, že bojoval v radoch inváznych jednotiek na Ukrajine.

Čítajte viac Zbeh, ktorý potvrdil ohavnosti vagnerovcov, sa v Nórsku pobil a zaútočil na policajta

„Nedávno som si povedal, že som pripravený vrátiť sa do Ruska. Obrátil som sa na ruské veľvyslanectvo v Osle a požiadal ich, aby mi s návratom pomohli,“ uviedol Medvedev v jednom z piatich publikovaných vi­deí.

Rus už skôr povedal, že bol na Ukrajine svedkom masových vrážd a že je ochotný svedčiť proti vedeniu Vagnerovej skupiny.

„Dúfal som, že tu (v Nórsku) nájdem pokoj, že zabudnem na politiku, na vojnu, na armádu, ale nedokázal som to,“ povedal Medvedev.

So stoickým pokojom poukázal na možnosť, že by ho mohla za zbehnutie od vagnerovcov čakať odplata. „Zavraždia ma? Možno. Nezavraždia? Veľká vďaka. Nechajú ma žiť? Ešte väčšia vďaka,“ citovala ho stanica Deutsche Welle na svojom ruskojazyčnom webe. V novembri sa na ruských sociálnych sieťach šírilo video, ktoré údajne zachytávalo brutálne zavraždenie bývalého ruského žoldniera, ktorý prešiel na stranu Ukrajiny. Muž bol ubitý údermi palice do hlavy. Podľa proruských blogerov išlo o pomstu za jeho údajnú zradu.

Čítajte viac Zajatcovi odrezali hlavu ruskí žoldnieri, tvrdí prebehlík

23:33 Ukrajinský súd dnes uvalil väzbu na bývalého predsedu najvyššieho súdu Vsevoloda Kňazeva, ktorý bol v pondelok zadržaný pri preberaní úplatku a nasledujúci deň odvolaný svojimi kolegami sudcami z čela súdu. Oznámili to ukrajinské médiá s odvolaním sa na svojich reportérov v súdnej sieni.

Kňazov má vo väzbe zotrvať do 14. júla, ale existuje možnosť prepustenia na kauciu, ktorej výška bola stanovená na 107 miliónov hrivien, uviedol server RBK-Ukrajina. Kňazov sa chce proti rozhodnutiu súdu odvolať, napísal denník Ukrajinska pravda.

Ukrajinské protikorupčné úrady zadržali Kňazeva pri prijatí úplatku vo výške takmer troch miliónov dolárov. Ukrajinský národný protikorupčný úrad (NABU), ktorý na telegrame zverejnil fotografiu zväzkov stodolárových bankoviek vyložených na gauči, uviedol, že sa mu podarilo odhaliť rozsiahlu korupciu na najvyššom súde, kde bolo možné za odplatu získavať rôzne výhody.

Čítajte viac Tri milióny od oligarchu. Šéfa ukrajinského najvyššieho súdu pre korupciu odvolali

Kňazov podľa agentúry Ukrinform dostal peniaze od ľudí, ktorí zastupovali jedného z ukrajinských oligarchov. Štyridsaťtriročný sudca stál na čele najvyššieho súdu od konca predminulého roka.

Tvrdý boj proti korupcii opakovane sľubuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý chce ukázať, že jeho krajina je pripravená na začatie prístupových rozhovorov s Európskou úniou. Prijatie protikorupčných reforiem je jednou z kľúčových požiadaviek pre vstup Ukrajiny do EÚ. Dvadsaťsedmička vlani Ukrajine udelila štatút kandidátskej krajiny.

23:14 Spojené štáty oznámili nový balíček sankcií voči Rusku v reakcii na jeho viac ako rok trvajúcu útočnú vojnu na Ukrajine. Krátko pred oficiálnym začiatkom summitu G7 v japonskej Hirošime to podľa svetových tlačových agentúr uviedol vysokopostavený americký vládny činiteľ. Cieľom nových opatrení je okrem iného zamedziť obchádzaniu už zavedených sankcií. S podobným návrhom nedávno prišla Európska únia v rámci svojho už jedenásteho balíka sankcií voči Rusku.

Ruská agresia voči Ukrajine bude jednou z hlavných tém summitu skupiny veľkých svetových ekonomík G7, ktorý začína v piatok a končí v nedeľu. Všetky zúčastnené krajiny, teda okrem Spojených štátov aj Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Británia a hosťujúce Japonsko, v konflikte podporujú Kyjev a očakáva sa, že predstaví svoje vlastné sankčné opatrenia.

Čítajte viac Vývoz ropy z Ruska sa vyšplhal na najvyššie hodnoty, od začiatku invázie ho vyviezli najviac

Nový sankčný balík Spojených štátov podľa nemenovaného amerického činiteľa „Rusku ešte viac sťaží podnecovanie vojnovej mašinérie“ a „výrazne obmedzí prístup Ruska k výrobkom potrebným pre jeho bojaschopnosť“, uviedla agentúra AFP. Zabrániť majú zhruba 70 subjektom z Ruska a ďalších krajín v obchode s tovarom americkej výroby, uviedol činiteľ, podľa ktorého sa sankcie dotýkajú celkom 300 jedincov, organizácií, spoločností, lietadiel a lodí naprieč Európou, Blízkym východom a Áziou.

22:45 Nórsko v spolupráci s Britániou poskytne Ukrajine osem salvových raketometov MLRS a tri delostrelecké lokalizačné radary Arthur. Oznámilo to v tlačovej správe nórske ministerstvo obrany, informuje TASR.

„Ukrajina potrebuje viac zbraní a tieto požadované kapacity by sme jej nemohli poskytnúť bez úzkej spolupráce s Veľkou Britániou,“ povedal nórsky minister obrany Björn Arild Gram, ktorý vo štvrtok navštívil základňu Northwood pri Londýne a podpísal tam zmluvu o bezpečnostnom partnerstve Nórska a Británie.

Oslo už predtým poskytlo Londýnu tri raketomety MLRS, čím podľa nórskeho ministerstva obrany pomohlo zvýšiť kapacity Británie vojensky pomáhať Ukrajine.

Nórsko ešte v marci dodalo Ukrajine osem bojových tankov typu Leopard 2.

22:19 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že oslobodenie Krymského polostrova, ktorý v roku 2014 nezákonne anektovalo Rusko, sa s určitosťou uskutoční. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Naďalej pracujeme na oslobodení Krymu. Dozaista sa to stane – jeho kompletný návrat do ukrajinského štátneho systému,“ povedal Zelenskyj v Kyjeve, kde sa stretol s lídrami komunity Tatárov a s vysokopostavenými predstaviteľmi.

Hovoril s nimi pri príležitosti výročia masových deportácií krymských Tatárov, ku ktorým sovietske úrady pristúpili v roku 1944. Na príkaz diktátora Josifa Stalina bolo na Sibír a do strednej Ázie deportovaných približne 200 000 Tatárov.

„Pripravujeme reintegráciu Krymu. Podpísal som dekrét o (vytvorení) poradnej rady na reintegráciu a deokupáciu nášho Krymu a (krymského prístavného) mesta Sevastopol,“ priblížil Zelenskyj.

Dodal, že čoraz viac krajín si uvedomuje, že by bolo nemožné „prinavrátiť mier do medzinárodných vzťahov… bez toho, aby sa najprv Krym dostal späť pod kontrolu Ukrajiny“.

Ukrajinskí predstavitelia opakovane tvrdia, že opätovné získanie Krymu je jedným z hlavných cieľov Kyjeva. Rusko tento polostrov využíva na raketové útoky na ukrajinské ciele a odmieta obvinenia z porušovania ľudských práv na Kryme.

Zelenskyj tiež poznamenal, že Ukrajina sa zo všetkých síl snaží dosiahnuť prepustenie krymských Tatárov zadržiavaných v Rusku.

21:56 Batériu amerického systému protivzdušnej obrany Patriot, ktorú v utorok na Ukrajine poškodil ruský vzdušný útok, sa podarilo opraviť. Podľa stanice CNN to dnes uviedol Pentagon.

„Jeden systém Patriot bol poškodený, ale bol opravený a je plne späť v prevádzke a funkčný,“ oznámila hovorkyňa amerického ministerstva obrany Sabrina Singhová.

VIDEO: Chránil Kyjev, Rusi ho vystopovali. Zásah systému Patriot na Ukrajine

Rusko systém poškodilo v noci na utorok, keď podniklo ďalší z radu vzdušných útokov na Ukrajinu. Ukrajinskí predstavitelia následne informovali o zostrelení všetkých 18 použitých ruských rakiet, vrátane šiestich nadzvukových striel Kinžal. Moskva tieto informácie odmietla, uviedla ale, že pomocou kinžalu zasiahla v Kyjeve práve systém Patriot. CNN následne s odkazom na svoje zdroje uvádzala, že poškodenie amerického systému bolo minimálne.

Patriot je americký taktický obranný raketový systém so strelami ďalekého doletu, ktorý umožňuje likvidovať nepriateľské taktické balistické rakety, strely s plochou dráhou letu aj lietadla.

20:57 Japonsko a Spojené štáty budú pokračovať v sankciách voči Rusku a podporovať Ukrajinu. Ako referuje web news.sky.com, vo štvrtok to uviedol japonský premiér Fumio Kišida.

Ten hovoril s novinármi po stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Hirošime, kde sa od piatka do nedele uskutoční samit G7. Kišida taktiež povedal, že obe krajiny potvrdili dôležitosť spolupráce na spoločných otázkach týkajúcich sa Číny.

20:29 Pentagón v dôsledku účtovnej chyby nadhodnotil americkú vojenskú pomoc Ukrajine o tri miliardy dolárov. Otvára sa tak možnosť poslať Ukrajine ďalšie zbrane. Napísala to vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje v americkom Senáte, informuje TASR.

Americké ministerstvo obrany pripísalo zaslanému vojenskému materiálu hodnotu zbraní, ktorými ho nahradilo – namiesto hodnoty, akú mal tento materiál v čase zakúpenia a po následnej amortizácii.

Od augusta 2021 – teda pol roka pred začiatkom ruskej invázie – poslali USA zo svojich skladov Ukrajine zbrane v celkovej hodnote vyčíslenej na 21,1 miliardy dolárov.

Reuters pripomína, že nateraz nie je jasné, ako na informáciu o nadhodnotení zaslaných zbraní na Ukrajinu zareaguje Kongres. Avšak administratíve prezidenta Joea Bidena to vytvára väčší priestor na poskytnutie ďalšej pomoci Ukrajine bez toho, aby musela žiadať Kongres o schválenie týchto prostriedkov – a to práve v čase, keď v USA prebieha intenzívna diskusia o zvýšení stropu štátneho dlhu.

19:56 Ruské sily sústredili k Bachmutu väčšinu svojich rezerv a značne tam posilnili svoje rady, uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová. Rusi podľa nej dnes okrem toho v Bachmute obnovili intenzívne útoky, ale ukrajinskí obrancovia ich všetky odrazili, majú pod kontrolou juhozápadnú časť mesta a na niektorých úsekoch pri Bachmute postúpili až o pol kilometra. Podobné vyhlásenia nemožno v podmienkach pokračujúcich bojov nezávisle overiť.

„Nepriateľ dnes celý deň útočil na Bachmut. Všetky útoky naši obrancovia odrazili. V súčasnej chvíli máme pod kontrolou juhozápadnú časť Bachmutu,“ napísala Maljarová na komunikačnej platforme Telegram. V minulých dňoch ukrajinská strana hlásila, že na bachmutskom úseku frontu prechádza miestami do lokálnych protiútokov a dosahuje čiastkové územné zisky.

Aj dnes podľa Maljarovej ukrajinskí vojaci dosiahli určitý postup. „V niektorých oblastiach je postup našich jednotiek o 500 metrov,“ napísala. Predtým dopoludnia hovoril o ukrajinskom postupe aj hovorca východného zoskupenia ukrajinských vojsk Serhij Čerevatyj, ktorý v televízii uviedol, že Ukrajincom sa podarilo za predchádzajúci deň v oblasti Bachmutu prekonať vzdialenosť 150 až 1700 metrov. Nepriblížil ale, kde presne sa postup odohral.

19:22 Robert Fico žiadal ministra obrany Martina Sklenára, aby predložil najmä informácie o tom, koľko a akého druhu výzbroje vrátane munície bolo odovzdaných akýmkoľvek právnym spôsobom tretiemu štátu, osobitne Ukrajine.

Čítajte viac Fico žiadal informácie o obranyschopnosti SR. Neuspel. Naď: Čo všetko ste predali?

18:36 Dolná komora ruského parlamentu definitívne schválila návrh zákona, ktorý umožňuje konanie volieb počas vojnového stavu. Tento zákon Moskve umožní usporiadať parlamentné voľby a voľby gubernátorov v tých oblastiach Ukrajiny, ktoré vlani anektovala.

K anektovaniu štyroch oblastí Ukrajiny – Doneckej, Záporožskej, Luhanskej a Chersonskej – pristúpilo Rusko v októbri roku 2022 na základe sporných referend.

Z hľadiska ruského práva sú teraz tieto ukrajinské oblasti ruskými. Kyjev a medzinárodné spoločenstvo tento stav neuznávajú.

Čítajte viac Most na Krym má už päť rokov. Rozstrieľajú ho Ukrajinci?

Vo všetkých štyroch ukrajinských oblastiach bolo po ich anexii výnosom ruského prezidenta Vladimira Putina vyhlásené stanné právo (vojnový stav).

Podľa ruského zákona sa v regiónoch, v ktorých bol zavedený takýto režim, nesmú konať žiadne referendá, voľby do štátnej správy ani do samosprávy.

V zákonoch o prijatí nových subjektov do Ruska sa však uvádza, že voľby sa tam musia konať na jeseň tohto roku.

17:55 Ukrajinci už použili strely s plochou dráhou letu Storm Shadow, ktoré im darovala Británia. Podľa agentúry Reuters to dnes bez ďalších podrobností uviedol britský minister obrany Ben Wallace. Británia sa minulý týždeň stala prvou krajinou, ktorá oznámila, že Ukrajine začala dodávať riadené strely dlhého doletu, ktoré umožnia ukrajinským silám zasiahnuť ruské ciele ďaleko za frontovými líniami.

VIDEO: Dostrel 250 km. Kam sa schovajú Rusi pred britskými raketami Storm Shadow?

„Jediné, čo môžem povedať, je, že podľa mojich informácií boli použité od chvíle, keď sme oznámili ich nasadenie na Ukrajine. Ale nebudem zabiehať do ďalších podrobností,“ povedal Wallace na tlačovej konferencii so svojím nórskym náprotivkom Björnom Arildom Gramom. Ten dodal, že darovanie stíhačiek F-16 Ukrajine nie je v súčasnej dobe na programe dňa. Predstavitelia Kyjeva, vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského, svojich západných partnerov o dodávky moderných stíhacích lietadiel opakovane žiadajú.

Rusko v pondelok uviedlo, že sa mu podarilo zlikvidovať strelu Storm Shadow vypálenú ukrajinskými silami. Podľa Moskvy Ukrajinci tieto strely minulý piatok použili na útoky na Luhansk, ktorý je už od roku 2014 pod kontrolou proruských separatistov. Wallace predtým vyhlásil, že strely s doletom cez 250 kilometrov môžu byť používané iba v rámci ukrajinského územia. Okupované časti ukrajinskej Luhanskej oblasti sa Rusko v rozpore s medzinárodným právom pokúsilo pripojiť k Ruskej federácii po narýchlo zorganizovanom a svetom neuznanom hlasovaní.

17:22 Pretrvávajúci vojenský konflikt na Ukrajine by mohol pripraviť Rusko o silnú pozíciu v stredoázijských krajinách, pričom túto situáciu by mohla využiť Čína. Ako referuje web Sky News, naznačila to Jün Sun, riaditeľka čínskeho programu vo washingtonskom think-tanku Stimson Center.

„Stredná Ázia je vždy vnímaná ako zadný dvor Ruska a Čína rozširuje svoj vplyv v regióne,“ povedala a pripomenula, že čínsky prezident Si Ťin-pching momentálne hostí lídrov niekdajších sovietskych krajín v rámci dvojdňového samitu. Jeho cieľom je upevniť „trvalé“ priateľstvá, čo by podľa analytikov mohlo znamenať posilnenie čínskeho vplyvu v Strednej Ázii.

Lídri Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu sa zišli v meste Si-an. „Najdôležitejším kontextom tohto samitu je ukrajinská vojna a neistota regiónu, čo sa týka budúceho záväzku, vplyvu a úlohy Ruska v regióne,“ povedala Jün Sun a podotkla, že existujú nové príležitosti pre vzťahy medzi Čínou a Strednou Áziou, ktoré „v minulosti neboli prítomné alebo dostupné“.

16:47 Počas série nočných náletov na Ukrajinu boli zasiahnuté všetky určené ciele, uviedlo vo štvrtok ruské ministerstvo obrany.

Ruské sily podľa ministerstva podnikli údery na veľké sklady zbraní a techniky zahraničnej výroby a zálohy ukrajinskej armády. V dôsledku úderov boli zničené značné zásoby zbraní a munície a bol znemožnený postup záloh do oblastí bojov, tvrdí ruský rezort obrany. Zasiahnuté ciele nekonkretizoval.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj predtým oznámil, že ruská armáda vypálila celkovo 30 riadených striel, z ktorých sa podarilo 29 zostreliť. Zničené boli aj štyri bezpilotné lietadlá.

Čítajte aj Zničiť Patriot Kinžalom? Nemožné, odkázal Kyjev do Kremľa. USA: Poškodenie je minimálne

16:37 Viaceré poľské spravodajské weby zasiahli tzv. DDoS útoky, za ktoré sú podľa vlády vo Varšave zrejme zodpovedné ruské hackerské skupiny. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na ministra pre digitalizáciu Janusza Cieszyňského.

„Po tom, čo sme získali informácie, že sa takéto útoky pripravujú, sme okamžite informovali všetky zainteresované redakcie, aby mali možnosť na túto situáciu reagovať,“ citovala Cieszyňského poľská tlačová agentúra PAP. Na otázku, či sú za útokmi ruské skupiny, Cieszyňski odpovedal, že „máme také informácie“.

Medzi zasiahnutými webmi boli podľa PAP denníky Gazeta Wyborcza, Rzeczpospolita a Super Express. DDoS útok zasiahol aj spravodajský portál wPolityce.pl.

Poľsko, ktoré patrí medzi hlavných spojencov Kyjeva v boji proti ruskej vojenskej agresii, podľa Reuters tvrdí, že čelí opakovaným pokusom Moskvy destabilizovať situáciu v krajine.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť Reuters o vyjadrenie v súvislosti s DDoS útokmi bezprostredne nereagovalo. Moskva vytrvalo odmieta, že by podnikala hackerské operácie.

16:21 Rusko vo štvrtok uviedlo, že v júni alebo začiatkom júla navštívia Moskvu africkí lídri v rámci mierovej iniciatívy na urovnanie konfliktu na Ukrajine, o ktorej v utorok informoval juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa.

Podľa Ramaphosu ukrajinský prezident Volodymyr Zelensykj a šéf Kremľa Vladimir Putin súhlasili s prijatím šesťčlennej mierovej misie, ktorá má navštíviť Moskvu aj Kyjev.

„Berúc do úvahy želania prezidenta (JAR) Ramaphosu, rozprávame sa o polovici, konci júna alebo o začiatku júla“ čo sa týka plánovanej návštevy, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Vyjadril sa tak na tlačovej konferencii so šéfom diplomacie Ugandy Jejem Odongom.

„Prezident (Putin) je vždy pripravený hovoriť so všetkými našimi partnermi, ktorí majú úprimný záujem o stabilitu vo svete,“ povedal Lavrov. Dodal, že Rusko sa bude tešiť na „konkrétne iniciatívy“, ktoré predloží delegácia zástupcov afrických krajín.

Okrem Ugandy majú byť členmi delegácie prezidenti Konžskej demokratickej republiky, Egypta, Senegalu, Zambie a JAR.

Podľa Ramaphosu trpia konfliktom na Ukrajine aj africké krajiny, ktoré zasiahlo predovšetkým zdražovanie obilnín a z toho vyplývajúce dôsledky pre svetový obchod.

15:45 Viac ako tisíc ruských občanov utieklo do Fínska v snahe vyhnúť sa mobilizácii. Severská krajina teraz čaká na pokyny Európskej únie (EÚ), čo s nimi robiť. Referuje o tom web news.sky.com.

Fínsko pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o udelení azylu čaká na stanovisko Európskej únie k osudu Rusov, ktorí utiekli pred brannou povinnosťou. Ako uviedla fínska imigračná služba, celkovo v krajine evidujú 1 109 ruských občanov utekajúcich pred povolávacím rozkazom do armády.

Zatiaľ nie sú žiadne informácie o tom, kedy EÚ dokončí svoje usmernenia k tejto otázke. Fínsko v januári pozastavilo posudzovanie žiadostí o azyl pre Rusov utekajúcich pred brannou povinnosťou.

15:22 Ukrajinská armáda tento rok zakúpila stovky dronov za peniaze, ktoré zhromaždili tamojšie protikorupčné úrady z korupčných prípadov. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov. Úrady poslali v tomto roku už viac ako 17 miliónov dolárov na vládou podporovanú kampaň nazvanú Army of drones (Armáda dronov).

Ako uviedla Špecializovaná protikorupčná prokuratúra (SAP), peniaze boli použité na nákup bezpilotných lietadiel pre armádu a vojenské spravodajstvo, ale aj na nákup bojových vozidiel pre novovznikajúce brigády. Veľvyslancom kampane Armády od Drones je známy herec Mark Hamill, predstaviteľ Luka Skywalkera vo Hviezdnych vojnách.

Ukrajina sa pripravuje na dlho očakávanú protiofenzívu proti ruským jednotkám. Kedy by sa mohla začať, nie je však jasné. Ukrajinské sily sa chcú pokúsiť získať späť územie okupované Ruskom. Ruské sily medzitým podľa BBC posilňujú svoju obranu pozdĺž frontu, ktorá sa tiahne v dĺžke 1450 kilometrov od východnej Luhanskej a Doneckej oblasti až po Záporožskú a Chersonskú oblasť na juhu Ukrajiny.

„Vojna nielenže nezastavila náš boj proti korupcii na najvyššej úrovni, ale ešte nás viac motivovala v práci,“ uviedol vo svojom vyhlásení šéf prokuratúry SAP Oleksandr Klymenko. Celkovo protikorupčné úrady od začiatku ruskej invázie vlani vo februári poslali armáde vyše 46 miliónov dolárov (jednu miliardu Kč), okrem iného získaných pri urovnaní prípadov.

15:00 Kremeľ vo štvrtok potvrdil, že Rusko súhlasilo s predĺžením dohody o vývoze obilia po Čiernom mori o ďalšie dva mesiace. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Nová dohoda bude platiť do 18. júla.

„Môžeme potvrdiť, že aj ruská strana sa rozhodla pokračovať v tejto takzvanej čiernomorskej dohode na obdobie dvoch mesiacov,“ povedal Peskov novinárom. Označil to za „relatívny výsledok“ pre Rusko a dodal, že osud paktu je „v rukách tých, s ktorými sa OSN musí dohodnúť na jej ruskej časti“.

Dohodu, ktorá umožnila Ukrajine vyvážať obilie po Čiernom mori a zmierniť tak globálnu potravinovú krízu zhoršenú ruskou vojnou, sprostredkovali vlani v lete Turecko a OSN. Prišla so samostatnou dohodou o uľahčení dodávok ruských potravín a hnojív, o ktorej Moskva tvrdí, že sa neuplatňovala.

Podľa Európskej komisie predstavuje Ukrajina 10 % svetového trhu s pšenicou, 15 % trhu s kukuricou a 13 % trhu s jačmeňom. Je tiež kľúčovým globálnym „hráčom“ na trhu so slnečnicovým olejom.

14:40 Rakúsky prezident a vláda sa nevedia zhodnúť na tom, či by Rakúsko malo ponúknuť Ukrajine pomoc pri civilnom odmínovaní. Minister obrany i opozičná Slobodná strana Rakúska (FPÖ) poukazujú na možné dôsledky pre rakúsku vojenskú neutralitu.

Prezident Alexander Van der Bellen, ktorý je formálne hlavný veliteľ armády, ale nemá žiadne slovo v každodennej politike, pre rakúsku agentúru APA povedal, že nechápe, prečo vláda v tejto veci váha. „Podpora pri odmínovaní civilných oblastí, ako sú obytné budovy, školy, škôlky alebo poľnohospodárske oblasti, rozhodne nie je v rozpore s rakúskou neutralitou, je to humanitárna záležitosť,“ vyjadril sa.

Ministerka obrany Klaudia Tanner však nesúhlasí. V rádiu Ö1 vo štvrtok povedala, že „situácia je teraz taká nejasná, že nie sme v pozícii, aby sme dokázali rozlíšiť medzi humanitárnym a vojenským odmínovaním“. Rakúsko tiež podľa nej v súčasnosti poskytuje odmínovaciu expertízu na západnom Balkáne a „po skončení vojny to naozaj dáva zmysel“. Ak vznikne celoeurópska humanitárna odmínovacia misia, Rakúsko ju finančne podporí, dodala ministerka.

Krajne pravicová FPÖ, ktorej popularita narastá a ktorá kritizuje európske sankcie voči Rusku, obvinila Van der Bellena z toho, že absolútne ignoruje rakúsku vojenskú neutralitu. „Uskutočnenie vojenského nasadenia v bojujúcej krajine určite nemožno zlúčiť s našou neutralitou,“ uviedol v stredajšom vyhlásení líder strany Herbert Kickl.

14:25 Moldavsko chce čím skôr vstúpiť do EÚ, aby sa ochránilo pred hrozbami z Ruska. Dúfa, že čoskoro bude prijaté rozhodnutie, aby mohlo už budúci mesiac začať rokovania o vstupe. V rozhovore pre agentúry AFP to uviedla moldavská prezidentka Maiou Sanduovou.

Podľa prezidentky by bolo členstvo v EÚ jedinou zárukou pre Moldavsko, aby sa nestalo ďalším cieľom Ruska. Na území Moldavska totiž leží odštiepenecký región Podnestersko, v ktorom má Moskva menší počet vojakov.

„Samozrejme v porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, je to nič, no tie riziká vidíme a veríme, že našu demokraciu dokážeme zachrániť len ak budeme súčasťou EÚ,“ povedala Sanduová.

Podľa prieskumov verejnej mienky podporuje vstup Moldavska do EÚ veľký počet jeho obyvateľov.

„Veríme, že Rusko bude aj naďalej v nasledujúcich rokoch veľkým zdrojom neistoty,“ uviedla Sanduová.

Moldavská prezidentka obvinila vo februári Rusko, že sa snažilo zorganizovať v krajine prevrat a chopiť sa moci. „Vojna na Ukrajine sfarbila veci na čierno a na bielo. Takže je nám všetkým veľmi jasné, čo znamená slobodný svet a čo znamená autoritársky svet,“ povedala.

Čítajte aj Rusko má plány, ako zabrániť Moldavsku v prozápadnej orientácii

14:13 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil vo štvrtok na sociálnych sieťach príspevky ku Dňu pamiatky krymských Tatárov, ktorých nútene deportovali sovietske úrady, a tiež ku Dňu Vyšívanky, tradičného ukrajinského o­devu.

Zelenskyj uviedol: „Tento rok sa v jednom dátume, 18. mája, spájajú dva významy. V tento deň pred 79 rokmi začali sovietske úrady deportovať krymských Tatárov. Tento národ chceli vymazať. Zbaviť domova, zbaviť práva na život. Ale tento národ prežil. A bude žiť slobodne.“

Prezident pokračoval: „Mám na sebe jedinečnú výšivku s ozdobami, ktoré symbolizujú jednotu ukrajinského a krymskotatárskeho národa. Symboly našej sily a túžby žiť v našich domovoch. Nech je tohtoročný Deň Vyšívanky na Ukrajine pripomienkou toho, čím si naši ľudia museli prejsť a aká silná je naša kultúra. Na večnú pamiatku všetkých našich ľudí, ktorým vzali život totalitné režimy.“

Politička krymskotatárskeho pôvodu a námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Emine Džepparová zverejnila na Twitteri fotografiu budovy ministerstva a pred ňou mierne spustenú vlajku krymských Tatárov. Pamiatku ich núteného vysťahovania z Krymského polostrova počas éry Sovietskeho zväzu si Ukrajina pripomína 18. mája.

Džepparová zopakovala, že cieľom Ukrajiny je obnoviť svoje hranice do stavu spred roka 2014, vrátane znovuzískania Ruskom okupovaného Krymu.

V tvíte napísala: „Dnes sme pred ministerstvom zahraničných vecí spustili vlajku krymských Tatárov – na pamiatku obetí nútenej deportácie pôvodných obyvateľov Krymu pred 79 rokmi. Sovietsky režim 18. mája 1944 začal genocídu národa krymských Tatárov, aby ich vymazal a prepísal dejiny polostrova. História sa zopakovala v roku 2014. Novodobé Rusko uplatňuje na Kryme tie najhoršie represívne praktiky. Ale predtým sa mu to nepodarilo a teraz sa mu to znova nepodarí. Oslobodenie Krymského polostrova ukončí zvrátené imperialistické túžby a vo svete sa obnoví rešpekt k ľudským právam.“

13:55 Vstup ruského kapitálu do zahraničia by sa mal zakázať a zastaviť by sa mali aj investície v Rusku, aby sa obmedzila schopnosť Moskvy viesť vojnu proti Ukrajine. Vyhlásil to vo štvrtok na konferencii venovanej rusko-ukrajinskému konfliktu poľský prezident Andrzej Duda.

Prezident zároveň vyzval na uvalenie ďalších sankcií voči Rusku zo strany skupiny G7 aj EÚ. Ich cieľom má byť „úplné zastavenie ruského kapitálu a investícií v Rusku, aby krajina nemohlo zarábať na svojich prírodných zdrojoch“.

Duda dodal, že na ukrajinských bojiskách sa rozhoduje o osude sveta. „Keďže úspech Ruska by povzbudil ďalšie krajiny k realizácii svojej agresívnej politiky, musíme teraz posilniť podporu globálneho mieru. Musíme dokázať, že z agresie nemôže mať nikto prospech,“ vyhlásil poľský prezident.

V súvislosti s blížiacim sa samitom NATO 11. a 12. júla v litovskom Vilniuse Duda vyjadril nádej, že „budú prijaté rozhodnutia, ktoré posunú Ukrajinu bližšie k členstvu v Severoatlantickej aliancii“.

13:45 Ukrajinská armáda oznámila, že v ťažkých bojoch okolo mesta Bachmut na východe krajiny dosiahla ďalšie územné zisky. Kyjev už v uplynulých dňoch uviedol, že ukrajinské jednotky zosilneli tlak na ruské sily severne a južne od Bachmutu. Ruské žoldnierske sily tvrdia, že postúpili vo vnútri mesta, kde sa Kyjevu zatiaľ podarilo uspieť len nepatrne, napísala agentúra Reuters.

Čítajte viac Ukrajinci dosiahli pri Bachmute ďalšie územné zisky. Vagnerovci postúpili vo vnútri mesta

13:11 Muža s nášivkou Vagnerovej skupiny a písmenom Z počas protivládnej demonštrácie potrestal súd vo štvrtok polročným väzením s podmienečným odkladom na dva roky. Okrem toho má na rok zakázaný pobyt na území Prahy a zaplatiť pokutu 12.000 korún (približne 500 eur).

Čítajte aj Českého demonštranta s logom Vagnerovej skupiny súd potrestal

12:55 Lídri skupiny najvyspelejších krajín sveta (G7) budú v Japonsku koncom týždňa diskutovať aj o usporiadaní medzinárodného mierového summitu o Ukrajine. Vo štvrtok to uviedol predstaviteľ Európskej únie, informuje TASR podľa tlačovej agentúry Reuters.

Lídri skupiny G7 stretnú v japonskej Hirošime 19.-21. mája.

Krajiny G7 plánujú na summite rokovať aj o obmedzení vývozu diamantov z Ruska. Sankcie v tejto záležitosti by mali prísť v neskoršej fáze ako trest za pokračovanie v invázii na Ukrajinu, povedalo pre agentúru DPA niekoľko diplomatov.

„Môžete očakávať, že sa to bude spomínať aj v komuniké G7,“ uviedol predstaviteľ EÚ novinárom počas brífingu. K dohode o vývoze diamantov ešte v Hirošime podľa neho nedôjde, ale otvorí sa cesta na vytvorenie systému pre uplatňovanie takýchto obmedzení.

Podľa predstaviteľa EÚ prioritou lídrov G7 bude zastaviť obchádzanie už existujúcich sankcií proti Rusku.

Do skupiny G7 patria Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA.

12:40 Ukrajina zostrelila 29 z 30 rakiet, ktoré v noci na štvrtok na jej územie vypálilo Rusko, oznámili ukrajinský predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a Reuters.

V rámci útoku odpálili Rusi z mora, vzduchu a zeme strely s plochou dráhou doletu, dva iránskeho drony Šahíd a dva prieskumné drony. „Všetky ciele nad Kyjevom boli zostrelené,“ uviedol hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.

Niekoľko vĺn útokov smerovalo na ukrajinské územie od stredajšieho včera do skorého rána, uviedol Zalužnyj.

V Kyjeve bolo počuť hlasné výbuchy a úlomky zostrelených rakiet spôsobili požiare vo východných častiach mesta. Spôsobili menšie škody, ale nijaké obete. Celkovo to bol tento mesiac už deviaty ruský útok na ukrajinskú metropolu.

Jednu obeť a dvoch ranených však hlásili z Odeskej oblasti, kde raketa zasiahli priemyslenú budovu, uviedol hovorca vojenskej správy mesta Serhij Bratčuk.

Rusko zintenzívnilo v posledných týždňoch útoky na Ukrajinu, pričom Kyjev sa pripravuje na protiofenzívu, počas ktorej sa pokúsi získať späť Rusmi okupované územie.

Po utorkových útokoch Ukrajina oznámila, že sa zostrelila šesť ruských hypersonických striel. Moskva zostrelenie týchto rakiet, ktoré označila za nezastaviteľné neskôr poprela.

Čítajte aj CNN: Je ukrajinská protivzdušná obrana nepreniknuteľná? Alebo ju chcú Rusi opotrebovať?

12:17 Moldavsko už nepoužíva ruský plyn ani elektrinu. Jeho premiér Dorin Recean to povedal na bezpečnostnej konferencii v Bukurešti, informuje spravodajský portál Sky News.

Keď sa začala vojna na Ukrajine, Moldavsko pokračovalo v používaní ruských energií. „Ak na začiatku vojny malo 100 % energií spotrebovaných v Moldavsku pôvod v Rusku, dnes dokáže Moldavsko fungovať bez zemného plynu alebo elektriny z Ruska,“ povedal Recean. „Moldavsko už nespotrebúva ruský plyn, je začlenené do európskej energetickej siete technicky aj komerčne,“ dodal.

Rusko za ostatný rok v odvete na západné sankcie úplne alebo čiastočne prerušilo dodávky plynu do viacerých krajín.

12:00 Gubernátor Kurskej oblasti informoval o explózii v obci Gluškovo, pri ktorej podľa neho dvaja ľudia utrpeli zranenia. „Ukrajinské ozbrojené sily zhodili výbušné zariadenie na športový a rekreačný komplex v obci Gluškovo,“ napísal na Telegrame regionálny šéf Roman Starovojt. Ruské prihraničné regióny hlásia od ruskej invázie na Ukrajine pomerne často ostreľovanie alebo útoky bezpilotných lietadiel na svoje územia, z ktorých zvyčajne viní Ukrajinu. Kyjev sa ani k týmto úderom oficiálne nehlási.

Čítajte viac Vojna prišla k Rusom domov. Sabotáží rekordne pribúda

11:55 Predseda proruského krymského parlamentu Vladimir Konstantinov podľa agentúry TASS obvinil z incidentu na trati ukrajinskú stranu. „Nepochybne sú to všetko machinácie ukrajinského nacistického tímu,“ vyhlásil Konštantínov v ruskej televízii Rossija-24, pričom použil tézu o údajnom ukrajinskom „nacizme“, ktorú ruská propaganda opakuje dlhodobo.

Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov v reakcii na incident na Kryme uviedol, že železničná trať už bola „unavená“. „Po tejto trati sa okrem iného prepravujú zbrane, munícia, obrnené vozidlá a ďalšie prostriedky, ktoré sa používajú pre inváznu vojnu proti Ukrajine. Za účelom zabíjania ukrajinských civilistov a obrancov. Je prirodzené, že trať nevydržala, unavila sa a teraz nejaký čas nefunguje,“ uviedol podľa webu Ukrajinska pravda v národnej televízii Jusov. Infraštruktúra na Kryme podľa neho bude fungovať normálne a bezpečne, keď sa polostrov vráti Ukrajine.

11:45 Britský minister obrany Ben Wallace prejavil záujem stať sa nástupcom Jensa Stoltenberga vo funkcii generálneho tajomníka NATO. Uviedol to v rozhovore pre agentúru DPA, informuje TASR.

Wallace by podľa svojich slov rád zastával funkciu generálneho tajomníka NATO a označil ju za fantastickú úlohu. „NATO je mimoriadne dôležité pre bezpečnosť nás všetkých. Bolo by pre mňa potešením, ak by som mohol prispieť,“ povedal.

Takisto však uviedol, že aj súčasná úloha britského ministra obrany mu prináša naplnenie.

Stoltenberg pôsobí vo funkcii generálneho tajomníka NATO od októbra 2014. Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bol jeho mandát predĺžený do 30. septembra 2023. Nórsky diplomat vo februári tohto roka uviedol, že nepožiada o ďalšie predĺženie svojho mandátu.

11:25 Taliansky torpédoborec vyzbrojený riadenými strelami čoskoro pripláva k poľskému pobrežiu a posilní protivzdušnú obranu, oznámil vo štvrtok poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry PAP.

Podľa Blaszczaka, ktorý sa v stredu v Taliansku stretol s talianskym kolegom Guidom Crosettom, má torpédoborec doraziť do Poľska do niekoľkých dní.

„Veľmi ma teší rozhodnutie Talianov poslať do Poľska torpédoborec vybavený silnými protilietadlovými a protiraketovými zbraňami, pretože posilní protilietadlovú a protiraketovú obranu poľského pobrežia,“ uviedol Blaszczak.

Minister Blaszczak dodal, že s Crosettom diskutovali o vzťahoch medzi armádami oboch krajín, vrátane modernizácie poľských ozbrojených síl, prebiehajúcom rusko-ukrajinskom konflikte a ďalšej podpore Kyjeva.

Témou rokovania bol aj nadchádzajúci samit Severoatlantickej aliancie 11. a 12. júla v litovskom hlavnom meste Vilnius, dodal poľský minister.

11:07 Rusko podľa hovorkyne ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej podnikne odvetné kroky, ak bude Česko spätne žiadať nájom za pozemky, ktoré dosiaľ zadarmo využívalo ruské veľvyslanectvo. Informuje spravodajkyňa TASR v Prahe na základe správy stanice ČT24.

Česká vláda v stredu zrušila uznesenia, ktoré umožňovali Rusku bezplatne využívať niektoré miestne pozemky. Medzi rokmi 1970 a 1982 ich uzavreli vlády vtedajšieho komunistického Československa a Sovietskeho zväzu.

„Rusko nereagovalo na opakované upozornenia zo strany ministerstva zahraničných vecí, preto sme sa rozhodli pristúpiť k zrušeniu týchto uznesení. Povedie to k narovnaniu vzťahov s Ruskom,“ komentoval tento krok v stredu český premiér Petr Fiala.

„Teraz budeme za tieto pozemky požadovať od Ruska nájom, ktorý je pre podobný typ pozemkov na danom mieste obvyklý,“ dodal Fiala. Vláda chce od Ruska nájom aj za tri roky spätne.

Podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského Rusko v Česku vlastní 42 budov. Mnohé z nich však neslúžia diplomatickým účelom. Podľa zistení niektorých médií ich využíva aj na komerčné účely, napríklad prenajíma byty a kancelárie či prevádzkuje hostel.

10:35 Rusko pravdepodobne prijíma opatrenia, ktoré vysokopostaveným úradníkom zakazujú opustiť ich funkcie počas vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe štvrtkového vyjadrenia britského ministerstva obrany.

„Tieto opatrenia sa údajne vzťahujú na vrcholných regionálnych politikov, predstaviteľov bezpečnosti a členov prezidentskej administrácie,“ uviedlo britské ministerstvo obrany.

Predstavitelia, ktorí odstúpia z funkcie, by na základe nových opatrení mohli čeliť vykonštruovaným obvineniam.

Ruské úrady sú podľa britského ministerstva znepokojené stratou spôsobilostí úradov, ktoré by po odchodoch mohli nastať. Takisto sa pokúšajú zabrániť prejavom porazenectva a chcú posilniť zmysel pre kolektívnu zodpovednosť za vojnu.

Mnohí predstavitelia úradov sa v súkromných rozhovoroch vyjadrujú kriticky o vojne a náročnom pracovnom zaťažení v nefunkčnom vojnovom aparáte, píše britský rezort obrany.

Britské ministerstvo obrany zverejňuje pravidelné odhady spravodajských služieb s cieľom lepšie vysvetliť konflikt na Ukrajine. Používa v nich špeciálny jazyk na vyjadrenie miery pravdepodobnosti odhadov.

10:18 Na vyriešenie vojny na Ukrajine neexistuje všeliek, vyhlásil vo štvrtok po návšteve Kyjeva osobitný čínsky vyslanec Li Chuej. Zároveň opäť vyzval Kyjev a Moskvu, aby sa zapojili do rokovaní o ukončení vojny.

„Neexistuje všeliek na vyriešenie tejto krízy. Všetky zúčastnené strany musia začať samy od seba, vybudovať si dôveru a vytvoriť podmienky na ukončenie vojny a rokovať,“ uviedol Li, predstaviteľ čínskeho ministerstva zahraničných vecí pre eurázijské záležitosti.

„Čína je ochotná podporovať medzinárodnú komunitu pri vytvorení veľkého spoločného menovateľa na vyriešenie ukrajinskej krízy a vynaloží vlastné snahy na zastavenie bojov a čo najrýchlejšie nastolenie prímeria a mieru,“ cituje z vyhlásenia čínskeho rezortu diplomacie agentúra Reuters.

Li dodal, že počas rokovaní s ukrajinským predstaviteľmi sa Čína zaviazala, že bude aj ďalej poskytovať Ukrajine v rámci svojich možností pomoc. „Čína vždy zohrávala svojím vlastným spôsobom konštruktívnu úlohu pri zmierňovaní humanitárnej kríza na Ukrajine,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Li navštívil Ukrajinu v utorok a v stredu a rokoval okrem iného s prezidentom Volodymyrom Zelenským či ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. Išlo o súčasť európskeho turné zameraného na presadzovanie čínskeho návrhu na ukončenie vojny na Ukrajine.

Kuleba počas schôdzky zdôraznil, že Kyjev neakceptuje žiadne mierové návrhy, ktoré by zahŕňali stratu ukrajinských území.

9:28 Medzi Simferopoľom a Sevastopoľom na ukrajinskom polostrove Krym, ktorý anektovalo Rusko, stojí železničná doprava. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters. Na trati vykoľajil vlak prevážajúci obilie, oznámil podľa ruskojazyčného webu BBC šéf proruskej správy Krymu Sergej Aksjonov. Agentúra Reuters predtým uviedla, že internetové spravodajské médium Baza prepojené s ruskými bezpečnostnými zložkami informovalo, že na vlakovej trati na Kryme prišlo k výbuchu.

Nákladný vlak sa „vykoľajil v dôsledku zásahu nepovolaných osôb do železničnej prevádzky, nie sú žiadne zranenia“, uviedla podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS krymská železničná spoločnosť. Ruské médiá informovali o vykoľajení niekoľkých vagónov s obilím. Kto môže stáť za dnešným incidentom, nie je jasné.

V stredu Rusko súhlasilo s predĺžením dohody o preprave poľnohospodárskych komodít z ukrajinských prístavov cez Čierne more, ktorej platnosť mala skončiť dnes. (reuters, čtk, tasr)

8:41 Pri stredajšom ostreľovaní Ukrajiny ruskými silami zomrelo najmenej osem ľudí a 17 utrpelo zranenia. Medzi obeťami bol aj päťročný chlapec. Tri osoby vrátane päťročného chlapca prišli o život a ďalšie dve utrpeli zranenia v dedine Zelenivka v Chersonskej oblasti, píše BBC s odvolaním sa na tamojšieho gubernátora Olexandra Prokudina. Delostrelecký granát zasiahol obchod v dedine.

„Bol do ďalší delostrelecký útok ruských teroristov,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Twitteri. Ľudia boli podľa jeho vyjadrení v tom čase na ulici pred obchodom. Zelenskyj dodal, že zabitý chlapec sa volal Vsevolod a v júli by dovŕšil šesť rokov.

„Pravidelné ruské bombardovanie Sumskej, Černihivskej, Dnepropetrovskej a Záporožskej oblasti a Donbasu znovu a znovu potvrdzuje, že vo svete potrebujeme ešte pevnejšiu pozíciu s cieľom vyvinúť tlak na Rusko,“ uviedol prezident.

V Ruskom okupovanom Donecku si ukrajinské ostreľovanie vyžiadalo päť obetí a 15 zranených, uviedol Moskvou dosadený starosta mesta Alexej Kulemzin. Ukrajinské sily obvinil, že len v stredu na mesto dopadlo 163 delostreleckých granátov a 20 rakiet. Medzi zranenými bol údajne aj 13-ročný chlapec. Rovnaký počet obetí a až 23 zranených uviedol aj ďalší predstaviteľ ruských úradov. BBC nebola schopná bezprostredne overiť údaje ani jednej zo strán. (bbc.com, tasr)

8:25 Jeden človek zahynul pri ruskom raketovom útoku na Odesu na juhu Ukrajiny a vzdušný útok na Kyjev spôsobil dva požiare vo štvrtiach na východe mesta. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry Reuters a z portálu britského denníka The Guardian.

„Väčšinu rakiet nepriateľa zostrelili nad morom sily protivzdušnej obrany. Žiaľ, zasiahnutý bol priemyselný objekt: jeden človek zomrel, dvaja sú zranení,“ spresnil na platforme Telegram hovorca vojenskej správy mesta Serhij Bratčuk.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko na Telegrame napísal, že troska jednej z rakiet podpálila garáže v kyjevskej štvrti Darnyckyj. Ďalšie trosky spadli aj v Dnepropetrovskej štvrti. Podľa Klička si ani jeden incident nevyžiadal obete. Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko na Telegrame informoval o ďalšom požiari v nebytovej budove v Desnianskej štvrti.

Popko dodal, že všetky útočiace riadené strely zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana. Podľa neho išlo tento mesiac už o deviaty vzdušný útok na Kyjev. Ruský raketový útok bol podniknutý zo strategických bombardérov z oblasti Kaspického mora a Rusko neskôr poslalo nad hlavné mesto Kyjev výzvedné lietadlo. (tasr, reuters, theguardian.com)

6:17 Ukrajinská armáda podľa agentúry Reuters uviedla, že v stredu dosiahla nové úspechy v ťažkých bojoch pri východnom meste Bachmut a že Rusko naďalej posiela nové jednotky vrátane výsadkárov.

Vyjadrenia vojenského hovorcu Serhija Čerevatyja o Bachmute boli poslednými vyjadreniami Kyjeva za ostatný týždeň, ktoré naznačujú, že ruské sily boli v niektorých oblastiach zatlačené späť.

„Úspešne vedieme obrannú operáciu, protiútoky a počas dnešného dňa naše jednotky prenikli v niektorých častiach až do vzdialenosti 500 metrov,“ povedal podľa Reuters pre ukrajinskú televíziu.

Uviedol tiež, že nevidí žiadne známky toho, že by ruské sily mali nedostatok munície, čo je v rozpore s vyhláseniami Jevgenija Prigožina, šéfa žoldnierskej skupiny vagnerovcov, ktorá je na čele útoku na Bachmut.

„Nepriateľ sa snaží obsadiť mesto podľa svojej ľubovôle, útočí všetkými systémami a kalibrami,“ povedal Čerevatyj. „Presúvajú tam (do Bachmutu) nové jednotky, predovšetkým výsadkárov, v snahe dosiahnuť nejaký prechodný úspech“.

Moskva považuje Bachmut, mesto s približne 70 000 obyvateľmi pred ruskou inváziou, za odrazový mostík k ovládnutiu zvyšku východného priemyselného regiónu Donbas hraničiaceho s Ruskom. Ukrajinskí predstavitelia podľa Reuters signalizovali, že postup v okolí Bachmutu nie je súčasťou širšej protiofenzívy, ktorú Kyjev plánuje na zatlačenie ruských síl.

Moskva sa k Čerevatyjovým vyjadreniam bezprostredne nevyjadrila, hoci ruská tlačová agentúra RIA Novosti citovala ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého jeho sily pokračujú v boji o dobytie západnej časti Bachmutu.

Prigožin vo zvukovom vyhlásení zrejme potvrdil, že ukrajinské sily majú teraz v Bachmute prevahu, a kritizoval ruských veliteľov.

„Napriek tomu, že nepriateľ má v Bachmute len niekoľko percent územia, obkľúčenie nepriateľa sa nezdá byť možné,“ povedal. „V dôsledku postupu nepriateľa… Ruské výsadkové jednotky zaujali pozície, ktoré sú pre nepriateľa výhodné“.

Agentúra Reuters podotkla, že situáciu na bojisku nie je možné overiť.

Ukrajinský vojenský analytik Oleksandr Musijenko uviedol, že zdĺhavá bitka pripomína porážku nacistických vojsk v Stalingrade v roku 1943 po piatich mesiacoch bojov, uviedla tiež agentúra Reuters.

Čítajte aj Ukrajinci dosiahli pri Bachmute ďalšie územné zisky. Vagnerovci postúpili vo vnútri mesta

6:15 Ukrajinská armáda vo štvrtok skoro ráno informovala o niekoľkých výbuchoch, ku ktorým došlo v Kyjeve a v ďalších častiach krajiny. Ľudí zároveň vyzvala ľudí, aby zostali v protileteckých krytoch, informuje agentúra AFP.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko na platforme Telegram uviedol, že trosky zaznamenali v kyjevskej štvrti Darnyckyj. „Informácie o obetiach a škodách sa v súčasnosti preverujú,“ dodal.

Podľa kyjevského starosta Vitalija Klička vypukol v tejto štvrti v dôsledku spadnutých trosiek požiar. K explózii došlo podľa Klička aj v kyjevskej štvrti Desňanskyj. „Útok na hlavné mesto pokračuje. Neopúšťajte kryty počas leteckého poplachu!“ vyzval Kličko obyvateľov prostredníctvom Telegramu.

Ukrajinská armáda okrem toho informovala o útokoch „riadenými strelami“ vo Vinnyckej oblasti v strednej časti krajiny. Miestne médiá tiež hlásili výbuchy v Chmeľnyckej oblasti ležiacej približne 100 kilometrov západne od Vinnyckej.

Armáda dodala, že letecký poplach bol ráno vyhlásený na celom území Ukrajiny.