Podľa laureáta Nobelovej ceny za mier, ktorú dostal za príspevok k podpísaniu mierovej dohody s Vietnamom, je hlavnou úlohou Západu nielen ukončiť súčasnú vojnu ale aj predísť ďalšiemu kolu konfrontácie medzi Moskvou a Kyjevom. V rozhovore pre týždenník The Economist Kissinger navrhuje prijať Kyjev do Severoatlantickej aliancie a ponechať Moskve anektovaný Krym. .
Vedela by EÚ čeliť víťaznému Rusku?Pri akejkoľvek verzii budúcej mierovej dohody si Rusko ponechá Sevastopoľ, kde sídli Čiernomorská flotila, predpovedá legendárny americký diplomat, ktorý viedol ministerstvo zahraničných vecí v administratíve Richarda Nixona a Geralda Forda. Ukrajina sa však neuspokojí s tým, že Rusko príde len o časť územných ziskov, ktoré si prisvojilo od roku 2014, upozorňuje a dodáva, že to bude zárodok obnovenia konfliktu.
Čítajte viac Kissinger: Ukrajina patrí do NATO, ale Rusko musí dostať šancu
„To, čo teraz hovoria Európania (o vyhliadkach Ukrajiny v aliancii), je podľa mňa šialene nebezpečné. Pretože Európania hovoria: ,Nechceme ich v NATO, pretože sú príliš riskantní. A tak ich pekelne vyzbrojíme a dáme im najmodernejšie zbrane,“ odhaľuje Kissinger chod svojich myšlienok.
Ukrajinu Kissinger označil za „najvyzbrojenejšiu krajinu s najmenej strategicky skúseným vedením v Európe“. Kyjev podľa neho treba prijať do NATO, aby ho aliancia zároveň chránila i zadržiavala. Hovorí tiež o potrebe iniciovať zblíženie medzi Európou a Ruskom s cieľom vytvoriť stabilnú hranicu vo východnej časti regiónu.
Čítajte viac Historik: Kissinger bol Nixonovým Frankensteinom
Ruská porážka vo vojne by mohla vytvoriť mocenské vákuum v Strednej Ázii, ktoré hrozí rizikom, že sa naplní „občianskou vojnou sýrskeho typu“, varuje Kissinger. Čína má preto podľa jeho názoru záujem na tom, aby Rusko vyšlo z vojny na Ukrajine bez ujmy.
Medzi Moskvou a Pekingom zároveň vládne inštinktívna vzájomná nedôvera. „Nikdy som nestretol ruského vodcu, ktorý by povedal niečo dobré o Číne. A nikdy som nestretol čínskeho vodcu, ktorý by povedal niečo dobré o Rusku, “ povedal bývalý minister zahraničných vecí, ktorý sa svojho času zaslúžil o zníženie napätia vo vzťahoch Washingtonu s Moskvou i Pekingom.
V čase, keď čínsky emisár v Kyjeve vyzval strany konfliktu, aby vytvorili podmienky pre mierové rozhovory, sa Kissinger v rozhovore dotkol aj motívov Pekingu pri jeho sprostredkovateľskej misii. Účasť Číny na urovnaní konfliktu exminister vysvetľuje jej národnými záujmami. „Čína to robí čiastočne preto, že nechce byť v konflikte so Spojenými štátmi. Vytvára si svoj vlastný svetový poriadok, ako najlepšie vie,“ povedal exminister. Zároveň pripustil, že Peking schváli vstup Ukrajiny do NATO.
Kyjev požiadal o vstup do NATO v septembri 2022. Medzi krajinami aliancie však panuje zhoda, že blok zatiaľ Ukrajine členstvo oficiálne neponúkne.
Kissinger za uplynulých bezmála 15 mesiacov ruskej agresie proti Ukrajine už viackrát vyjadril svoje predstavy o tom, ako by sa mala skončiť. Kyjev ale jeho návrhy na územné ústupky Rusku tvrdo odmietol.
V rozhovore pre týždenník Der Spiegel vlani v júli odmietol, že by Kyjev vyzýval, aby Rusom odovzdal časť Ukrajiny.
Čítajte viac Kissinger: Netvrdím, že Ukrajina sa má vzdať územia. Čo by spravil s vojnou?
„Nikdy som nepovedal, že by sa Ukrajina mala vzdať nejakého územia,“ poznamenal pre nemecký magazín. "Čo som povedal, bolo: Aby sa skončila táto vojna, najlepšou deliacou čiarou by bol status quo ante (stav ako pred konfliktom), čo znamená 93 percent krajiny. To je úplne iná vec. Keď si určíme status quo ante ako cieľ, znamenalo by to, že agresia bola neúspešná. Problémom je teda prímerie pozdĺž línie kontaktu z 24. februára. Územie stále kontrolované Ruskom, ktoré tvorí asi 2,5 percenta ukrajinského územia na Donbase, ako aj na Krymskom polostrove, by potom bolo súčasťou všeobecného rokovania,“ vysvetlil Kissinger svoju víziu.