Tento rok v apríli sa kyjevské úrady rozhodli zabaviť pozemok veľvyslanectva, za ktorý Rusko platilo ročný prenájom vo výške jednej hrivny, a vypovedali príslušnú zmluvu. Ale samotná budova zostáva ruským majetkom. Poslanci kyjevského mestského snemu sa obrátili na vládu a radu národnej bezpečnosti, aby budovu vyvlastnili. A potom by bolo možné zriadiť v budove múzeum terorizmu, hovorí Pašynnová.
Veľvyslanectvo si aj tak vyslúžilo zlú povesť, podotkla BBC. Od ruskej anexie Krymu a roznietenia povstania východoukrajinských separatistov proti vláde v Kyjeve v roku 2014 sa tu pravidelne protestovalo. Často pri tom dochádzalo k potýčkam s políciou, hádzaniu kameňov a petárd.
Pred anexiou Krymu ruskí diplomati plánovali veľvyslanectvo rozšíriť do kyjevskej štvrte Podil, ktorá sa nachádza v historickom centre mesta pri rieke Dneper. Teraz na miesto, kde mohla byť rezidencia ruského veľvyslanca, chodia miestni venčiť psov a miestu sa hovorí Pesopark. Oproti, kde mohli byť kancelárie zastupiteľského úradu, aktivisti zriadili záhradku.
Rusko malo na Ukrajine tiež konzuláty v Ľvove, Odese, Charkove, rezidencie, kultúrne stredisko, obchodné zastúpenie, kancelárie štátnych firiem. Ešte pred inváziou boli tieto budovy opustené a diplomati odišli.