Navrátením artefaktov podľa gréckych predstaviteľov vyústil právny spor so spoločnosťou britského obchodníka so starožitnosťami. Robin Symes tisíce predmetov zhromaždil cez nelegálnu sieť obchodníkov.
O tom, že bude Grécku vrátených 351 predmetov zo Symesovej zbierky po 17 rokov trvajúcom súdnom spore, v piatok informovala grécka ministerka kultúry Lina Mendoniová. Neoznámila však, či to súvisí s nálezom talianskej a švajčiarskej polície z roku 2016, kedy bolo v ženevskom sklade údajne nájdených mnoho archeologických pokladov práve zo Symesovej zbierky.
Grécko sa o získanie ukradnutých artefaktov, ktoré sa nachádzajú vo svetových múzeách a súkromných zbierkach, usiluje dlhodobo. Podľa všetkého najznámejší spor sa týka pamiatok z aténskeho Parthenonu, ktoré má v zbierkach Britské múzeum v Londýne.
Tieto takzvané Elginove mramory vyviezol z Atén na začiatku 19. storočia vtedajší britský veľvyslanec v Carihrade (dnešný Istanbul) Thomas Bruce, gróf z Elginu. Tvrdil, že na to dostal povolenie úradov Osmanskej ríše, pod ktorou vtedy grécka metropola spadala. Sochy potom v roku 1816 zakúpila britská vláda a umiestnila ich do Britského múzea.
Podľa Grécka ale k tomu neexistujú dokumenty. Samostatné Grécko navyše považovalo Osmanskú ríšou za okupačnú mocnosť, ktorej nadvlády sa zbavilo vo vojne o nezávislosť v roku 1829. Rokovania o vrátených sôch údajne pokračujú.
V marci Vatikán vrátil Grécku tri zlomky sochárskej výzdoby z Parthenonu, ktoré boli dve storočia v zbierkach Vatikánskych múzeí.