Médiá, ale aj niektorí experti, sa od začiatku ruskej invázie sústreďujú na dodávky niektorých typov zbraní a hovoria o nich, ako všetko zmenia. Dá sa vypichnúť nejaký jeden systém, ktorý to naozaj dokázal? Boli to napríklad protitankové strely Javelin, drony alebo salvový raketomet HIMARS?
Neexistuje zbraň, ktorá by zásadne zmenila priebeh vojny. Teda v tom zmysle, že by ju niektorej z bojujúcich strán pomohla ukončiť. Vojna sa odohráva na obrovskom území a zapojili sa do nej státisíce vojakov. Skutočne dôležité je to, ako armády dokážu využiť kombinované manévre jednotlivých zložiek ozbrojených síl a či tieto vedia spolupracovať a napĺňať spoločné ciele. Pravdou však je, že niektoré systémy boli dôležité, lebo ovplyvnili isté aspekty vojny.
Napríklad?
HIMARS vlani umožnil Ukrajincom zasahovať ruské ciele hlboko v okupovanom území. Nepriateľ tomu musel prispôsobiť svoju logistiku a presunúť sklady a podobné veci ďalej od frontovej línie. Rusov to spomalilo, napríklad sa nemohli spoľahnúť na svoje delostrelectvo tak, ako chceli. Ale inváziu to nezastavilo. Podobne to bolo s protitankovými strelami. Obmedzili postup Rusov, ale nezastavili ich. Pripomenul by som však aj to, že vojna nie je len o technológiách. Vidíme aj niektoré jej takpovediac primitívne aspekty.
V akom zmysle?
Hovoríme o zákopových bojoch, čo znie ako z prvej svetovej vojny. Všetci bojujú tým, čo majú. Západ má pocit, že je potrebné mať k dispozícií najmodernejšie technológie. No, ako nám vojna ukazuje, bojuje sa všetkým. Je jedno, či je to nové, alebo staré.
Nakoľko potrebuje Ukrajina v tejto fáze bojov západné stíhačky, ako sú F-16?
Súvisí to s tým, že Ukrajinci nemajú dostatočné vzdušné sily, hoci využívajú naozaj silnú protivzdušnú obranu. Tá dokáže ničiť väčšinu ruských rakiet a ruské lietadlá sa do bojov zapájajú len veľmi opatrne, hoci v posledných týždňoch ich vidíme viac. Ukrajina bojové stroje v prvom rade potrebuje na to, aby podporila pozemnú ofenzívu. Keď sa do niečoho takého pustíte, chcete si byť istý, že máte možnosť kontrolovať nebo. Je dobré, že Ukrajina dostala stíhačky ako MiG-29 z Poľska či zo Slovenska. Vie ich využiť aj na náhradné diely. Čo sa týka strojov F-16, nie je to len o samotných lietadlách. Potrebujete pilotov a vytvoriť celý systém, v ktorom budú fungovať, čo sa týka ich umiestnenia, údržby a podobne. Bez toho nebude ich nasadenie dostatočne efektívne. Nejde o len o to, aby Ukrajinci dostali lietadlá, ale aby ich vedeli použiť ako vzdušné sily.
No o stíhačkách F-16 sa debatuje takmer rok. Už ich mohli Ukrajinci efektívne využívať, nie je to tak?
Samozrejme, je to hypotetická otázka. Vyžadovalo si to čas a politické rozhodnutia. Západné krajiny si však z tejto vojny môžu vziať poučenie, že je potrebné byť pripravený. Ukrajinci teraz musia improvizovať a ide im to dobre, ale aj tak je to zložité. Bojujú o svoje prežitie a neexistuje lepšia motivácia.
Vzhľadom na to, aké zbraňové systémy Kyjev teraz dostáva vrátane tankov, obrnených vozidiel či ďalšej protivzdušnej obrany, dá sa povedať, ako by mohla vyzerať ním pripravovaná ofenzíva?
Ako som už hovoril, veľa sa zdôrazňovalo využitie jednotlivých systémov. Teraz hovoríme o protivzdušnej obrane, protitankových zbraniach, obrnených vozidlách, tankoch, delostrelectve a tak ďalej. Je jasné, že Ukrajina buduje kombinované vojenské spôsobilosti. Mnohé západné systémy ani ešte nevyužila v boji, hoci ich má, ale v prvom rade nacvičuje ich využitie. Ofenzíva je riskantnejšia než defenzíva a vyžaduje si väčšie nasadenie techniky a ľudí. A ak chce Ukrajina oslobodiť okupované územia, a je to tak správne, hovoríme o veľkom teritóriu. Na porovnanie, je to dokopy ako plocha Švajčiarska, Belgicka a Holandska. Ukrajinci sa chcú vyhnúť problémom, ktoré mali vlani Rusi. Tí sa pustili hlboko do ukrajinského územia a nechali sa odrezať od zásob a podpory. Predpokladám, že Kyjev veľmi pozorne plánuje, ako použiť to, čo má k dispozícii. Rusko posilňuje svoju obranu, otázkou však je, nakoľko dokáže byť flexibilné vzhľadom na množstvo tankov a obrnených vozidiel, ktoré stratilo. Nemali by sme však od ukrajinskej ofenzívy očakávať priveľa, že sa podarí a možno už začiatkom jesene sa všetko skončí. Nikdy vo vojne nesmieme zabúdať na nepriateľskú stranu. Obávam sa, že boje budú trvať ešte dlho.
Keď sa vrátim k stíhačkám, keby ich Ukrajinci mali viac, bolo by jednoduchšie pre nich plánovať ofenzívu?
Áno, bolo. Ale je dobré aj to, že dostali spomenuté migy, ktoré by mali byť schopné používať anitiradarové strely HARM. Čo sa týka koalície, ktorá by Ukrajine mohla dodať stroje F-16, myslím si, že tých lietadiel by mohlo byť 40 až 50. Môžu v istom momente nahradiť zostrelené stroje MiG-29. V najlepšom prípade to však bude možné do konca roka, hoci v minulosti niektoré zbraňové systémy prišli skôr, ako sa predpokladalo. No využitie pozemných zbraní je do určitej miery jednoduchšie ako nasadenie lietadiel. Na ofenzívu potrebujete zdroje, čas a koherentný plán, ktorý sa bude dať reálne použiť. Jej cieľom je zmeniť smerovanie vojny. Ukrajina začne vtedy, keď bude pripravená. Začiatkom marca sme hovorili o jarnej ofenzíve, teraz o letnej, a Kyjev zdôrazňuje, že potrebuje ešte viac zbraní. Keď si pozriete ruské médiá, tak z hľadiska ich vnímania situácie na bojisku sa ofenzíva už rozbehla. Faktom však je, že na mape ešte nevidíme žiadne zmeny.
Čo Rusi použijú alebo chcú použiť, aby odrazili plánovaný ukrajinský útok?
Jednou z ruských výhod je počet vojakov. Áno, mnohí z nich sú asi slabo vycvičení a zle vyzbrojení, ale aj s takými musíte bojovať. Ako som povedal, výzvou je to, že Ukrajinci by radi oslobodili veľkú časť svojho územia. Samozrejme, môže sa stať, že ruské sily postihne náhly kolaps, ale to sa nedá naplánovať. Rusi pripravujú zákopy a mínové polia a majú rakety s dlhým doletom, ktoré však nepochopiteľne používajú na ostreľovanie ukrajinských miest. Po prvé to môže byť vojnový zločin. A po druhé, vždy, keď ich takto využijú, tak im ich zostane menej na boj s ukrajinskými jednotkami. To, čo robia Rusi, nedáva z vojenského pohľadu zmysel, a Ukrajincov to iba ešte viac nahnevá. Uvidíme teda, nakoľko budú okupanti schopní využiť výhody, ktoré majú na svojej strane. Som zvedavý, či Rusi budú vedieť efektívne presúvať svoje jednotky podľa potreby. Ako som už spomenul, Rusko prišlo o veľa obrnených vozidiel. Zo satelitných obrázkov vidíme, že Rusi posilňujú statickú obranu. Ale tá sa dá neraz nejakým spôsobom obísť, nie je možné, aby bola dokonalá na frontovej línii, ktorá má stovky kilometrov. Niekde bude slabšia. Samozrejme, je potrebné brať do úvahy aj terén, lesy, močiare, cesty či železnice. Vždy je to komplexné plánovanie.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Z hľadiska politických cieľov od začiatku invázie Rusko na Ukrajine v podstate nič nedosiahlo. Zvládlo niečo vojensky?
Najväčšou chybou bolo už to, ako sa Moskva rozhodla použiť svoje ozbrojené sily. Keby sa invázia vyvíjala ako anexia Krymu v roku 2014, Kremeľ by bol úspešný. Ale už samotný nápad, že sa to ani nebude volať vojna, bol čudný. V marci minulého roku som si hovoril, že ak chce Rusko ovládnuť celú Ukrajinu, potrebuje mobilizáciu. Tá prišla až za ďalších šesť mesiacov a v čase, keď Rusi už do značnej miery stratili iniciatívu na bojisku. Už to nebola vojna, na akú Moskva pripravovala svoje ozbrojené sily a vojenská doktrína krajiny o nej ani nehovorila. Naše kalkulácie hovoria, že ruské pozemné sily na Ukrajine prišli o polovicu svojich spôsobilostí. Rusko má 11 časových pásiem a keby teraz muselo niečo riešiť na Kaukaze či v Strednej Ázii, otázkou je, s čím by to mohlo urobiť. Moskva bude potrebovať roky, aby bola vojensky na tej úrovni ako pred inváziou.
Prekvapilo vás, že Rusko v podstate vôbec nedokázalo zastaviť ani narušiť dodávky západných zbraní Ukrajine?
Západ na začiatku invázie váhal. Keď sa však ukázalo, že Rusko na dodávky zbraní nechce či nevie reagovať, rozbehli sme sa. A nikto by pred vojnou nedokázal predpovedať, že to pôjde tak rýchlo. Vojny menia krajiny. Týka sa to Ukrajiny, ktorá to brutálne pocítila, ale aj Ruska a nás. Teraz hovoríme o koalícii pre stíhačky F-16 a Patrioty chránia Kyjev. V skutočnosti to naozaj bol veľmi rýchly proces. Ako som však už naznačil, mám pocit, že táto vojna sa vlastne ešte len začala. Trvá len 15 mesiacov. Druhá svetová vojna sa až za dva roky dostala do fázy, keď sa najviac rozšírila.
Hrozí to aj v prípade Ukrajiny?
Neviem. O jej výsledku však rozhodne Západ. Rusko bude obnovovať svoje ozbrojené sily. Má na to ekonomiku aj ľudí, hoci čelí obrovským problémom. Ukrajina to bez Západu robiť nemôže. Takže uvidíme, či budeme trpezliví a či budeme bojom ochotní venovať pozornosť. Vždy, keď sa pýtame, kedy už bude koniec, je to automaticky jedna nula pre Kremeľ. Vojna sa skončí až vtedy, keď sa jedna strana zastaví. Neviem, či to bude trvať desať týždňov, desať mesiacov, či desať rokov. Ale je dôležité, aby Západ pokračoval v podpore Ukrajiny v čo najväčšom možnom rozsahu.
Čítajte viac Kinžaly? Musíme sa z nich aj smiať, hovorí Ukrajinka z ostreľovaného Kyjeva
Povedali ste, že podľa vašich kalkulácií ruské pozemné sily stratili na Ukrajine polovicu svojich spôsobilostí. Bolo by Rusko schopné bez použitia jadrových zbraní čeliť situácii, keby ho teraz napadol viac-menej rovnocenný protivník?
Skutočne neviem. Záviselo by to od toho, ako by taký útok vyzeral a aké by mal ciele. Predpokladám, že Rusko by však v takej situácii nemalo príliš na výber. Muselo by použiť jadrové zbrane. A keby sa bránilo, bolo by ich využite aj jednoduchšie ospravedlniteľné.