Obe krajiny vedú už desiatky rokov spor o horskú enklávu, o ktorú zviedli dve krvavé vojny, naposledy na jeseň 2020. Boje vtedy po 44 dňoch ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom.
Pašinjan sa má vo štvrtok v Moskve stretnúť s prezidentmi Azerbajdžanu a Ruska Ilhamom Alijevom a Vladimirom Putinom, zapochyboval však, že dovtedy bude pripravená mierová zmluva, hoci o nej obe strany intenzívne rokujú.
„Dúfame, že v najbližšom čase dosiahneme dohodu o texte mierovej zmluvy a dokážeme ju podpísať,“ povedal Pašinjan. „Sotva sa nám ale podarí podpísať mierovú zmluvu. Dúfame, že sa podarí dospieť k dohode o otvorení regionálnych komunikácií,“ dodal na tlačovej konferencii.
Premiér dodal, že po podpísaní mierovej zmluvy by Arménsko bola ochotná rokovať o demilitarizácii arménsko-azerbajdžanskej hranice, kde stále prepukajú prestrelky.
S Alijevom by sa Pašinjan mal znovu stretnúť 1. júna v Kišiňove. Azerbajdžanský prezident dnes po rokovaní s litovským náprotivkom vo Vilniuse vyhlásil, že považuje uzavretie mierovej dohody s Arménskom za nevyhnutné.
Dve bývalé sovietske republiky spolu už desiatky rokov vedú spor o Náhorný Karabach, ktorý je síce súčasťou Azerbajdžanu, ale ovládajú ho etnickí Arméni podporovaní z Jerevanu.
Pri zosilnení konfliktu v roku 2020 Azerbajdžan získal kontrolu nad časťou horskej enklávy a jej okolia, predtým okupovanom arménskymi separatistami. V bojoch prišlo o život viac ako 6 700 ľudí.
V Azerbajdžane bolo prímerie oslavované ako víťazstvo, v Arménsku sa naňho pozerali ako na ponižujúcu porážku. Situácia medzi oboma krajinami sa opäť vyostrila vlani v septembri, v bojoch zomrelo 155 vojakov. Na hranici medzi Azerbajdžanom a Arménskom sa tento rok 12. mája odohrala ďalšia prestrelka, pri ktorej boli nasadené aj mínomety a drony. O život prišiel jeden arménsky vojak.
Čítajte viac Vojna o Karabach sa končí. Arménsko, Azerbajdžan a Rusko podpísali dohodu