Pondelňajšie odkazy z Jerevanu vyvolali zvýšenú pozornosť nielen v Baku, ale aj v Moskve, ktorá sa tento týždeň chystá hostiť schôdzku arménskeho a azerbajdžanského lídra.
Arménsky premiér Nikol Pašinian podľa telegramového kanálu Ostorožno, novosti pripustil, že Jerevan uzná Náhorný Karabach ako súčasť Azerbajdžanu. Podmienkou je, že Baku zaistí bezpečnosť tamojšieho arménskeho obyvateľstva, o čom sa podľa neho musí dohodnúť so Stepanakertom, metropolou Karabachu.
Čítajte viac Arménsko a Azerbajdžan sa vinia z rozpútania paľby pri Lačinskom koridore
Po Moskve Kišiňov
„Dúfame, že v blízkej budúcnosti dosiahneme dohodu o texte mierovej zmluvy a budeme ju môcť podpísať,“ povedal Pašinian. Do štvrtka, keď sa má stretnúť s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Aliyevom a šéfom Kremľa Vladimirom Putinom podľa neho mierová dohoda ešte zjavne nebude hotová. Vyjadril však nádej, že by sa to mohlo stihnúť už do ďalšej schôdzky s Aliyevom, ktorá sa má konať o týždeň neskôr pod západným patronátom v moldavskom Kišiňove.
O tom, či je to reálne, pochybujú viacerí Rusi, a to nielen z provládneho tábora. „A ľud Arménska s tým súhlasí? A Karabachu sa spýtali? Kto bude garantovať bezpečnosť Arménov v Karabachu?“ pýta sa na Telegrame jeden z hlavných televíznych propagandistov Kremľa Vladimir Soloviov. Skepticky reagovali aj viacerí odporcovia Kremľa.
„Otázka teraz znie, či do podpisu zmluvy zostane Nikol Pašinian 1) nažive 2) premiérom Arménska,“ poznamenal na Telegrame v pražskom exile žijúci politológ Ivan Preobraženskij.
Prečo museli padnúť?
Pašinian skutočne musí rátať doma so silným odporom. Dve krvavé vojny o Karabach si vyžiadali dohromady desaťtisíce obetí. Len v tej poslednej na jeseň 2020 padlo vyše štyritisíc Arménov a pozostalí sa teraz oprávnene budú pýtať, či smrť ich blízkych nebola zbytočná.
Druhú vojnu po 44 dňoch ukončilo Ruskom sprostredkované prímerie. Azerbajdžan, ktorý získal kontrolu nad časťou Karabachu a priľahlými okresmi, ktoré dovtedy kontrolovali Arméni, výsledok bojov oslávil ako víťazstvo. Arméni ho vnímali ako ponižujúcu porážku. Pašinian už vtedy čelil násilným demonštráciám. Premiér na výzvu opozície i velenia armády napokon rezignoval, ale po predčasných parlamentných voľbách sa na čelo vlády znova vrátil.
Pašinian potvrdil, že Jerevan uzná Azerbajdžan v jeho hraniciach z čias Sovietskeho zväzu, to isté však žiada aj opačne, čo by znamenalo navrátenie 140 kilometrov štvorcových arménskeho územia, ktoré podľa neho okupuje Baku.
Čítajte viac Rusi obvinili Azerbajdžan z útoku dronom na arménske pozície v Náhornom Karabachu
„Územie Azerbajdžanu s rozlohou 86 600 km2 zahŕňa aj Náhorný Karabach. Ak si správne rozumieme, Arménsko uzná územnú celistvosť Azerbajdžanu v rámci daných hraníc a Baku uzná územnú celistvosť Arménska v rámci 29 800 km2,“ cituje arménskeho premiéra Ostorožno, novosti.
Sklamanie z Ruska
Pašinian na pondelňajšej tlačovej konferencii netajil sklamanie z Moskvy, ktorú Jerevan dlho považoval za svojho kľúčového spojenca. Naznačil tiež, že ak si Ruskom vedený vojenský blok nebude plniť svoje záväzky voči Arménsku, jeho krajina z neho môže vystúpiť.
„Začali sme diskutovať o bezpečnosti s našimi západnými partnermi, pretože vidíme, že bezpečnostný systém v regióne nefunguje,“ povedal arménsky premiér, ktorého krajina je členom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB). Moskve vyčítal okrem iného nečinnosť ruského „mierového kontingentu“, ktorý napriek sľubom neuvoľnil azerbajdžanskú blokádu jedinej pozemnej spojnice Arménska a Karabachu.
Pašinian pripustil buď zmrazenie členstva, alebo konečný odchod z vojenského bloku. Podľa ruského publicistu Anatolija Nesmiana by to znamenalo definitívny krach šesťčlenného vojenského bloku. „Ak zvážime, že krajiny Strednej Ázie už podpísali deklaráciu o zámere budovať obranné štruktúry regiónu spolu s Čínou, tak OZKB sa v istý moment môže scvrknúť na spoluprácu medzi Bieloruskom a Ruskom,“ napísal Nesmian na Telegrame.