Na prvú zahraničnú návštevu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 sa Zelenskyj vydal vlani 21. decembra do USA. V americkom Kongrese vtedy vyhlásil, že americká finančná pomoc Ukrajine nie je charita, ale investície do globálnej bezpečnosti a demokracie. Ukrajina je živá a bojovná a nikdy sa nevzdá, povedal. Zelenskyj dovtedy od začiatku invázie podnikol len niekoľko ciest po Ukrajine, pri ktorých zavítal do regiónov oslobodených od okupačnej armády.
Na svojej druhej zahraničnej ceste začiatkom februára navštívil Zelenskyj Francúzsko, Britániu a summit EÚ. Pri stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzem v Paríži 8. februára žiadal o rýchle dodávky ťažkých zbraní a lietadiel.
Ešte v ten istý deň Zelenskyj zavítal na vopred neohlásenú návštevu Británie. Rokoval s britským premiérom Rishim Sunakom a zavítal medzi ukrajinských vojakov, ktorí sa cvičia v Británii. V britskom parlamente pri prejave okrem iného uviedol, že víťazstvo Ukrajiny zmení svet a odradí všetkých budúcich agresorov. Rovnako zdôraznil, že Británia stála za Kyjevom „od prvého dňa“. Zelenského prijal aj kráľ Karol III. a stretol sa s vedením britskej armády.
Nasledujúceho dňa, 9. februára, sa Zelenskyj zúčastnil na samite EÚ v Bruseli. V prejave v Európskom parlamente (EP) vtedy upozornil, že Ukrajina bojuje s najviac protieurópskym režimom moderného sveta a svojím nasadením bráni aj európske hodnoty. Taktiež poďakoval za pomoc, ktorú Kyjevu európske krajiny poskytujú.
Na oficiálnu návštevu Poľska pricestoval Zelenskyj 5. apríla aj s manželkou Olenou. Pri rokovaní s poľským prezidentom Andrzejom Dudom vo Varšave uviedol, že boj o slobodu nemožno vyhrať len čiastočne, víťazstvo ale nie je ďaleko. Zdôraznil, že každá víťazná bitka Ukrajincov vo vojne proti ruskej agresii chráni aj nezávislosť Poľska.
Na neohlásenú návštevu do fínskych Helsínk priletel Zelenskyj 3. mája na stretnutie s vysokými predstaviteľmi európskych severských krajín. Tu poprel, že by Ukrajina poslala drony na moskovský Kremeľ, sídlo ruského prezidenta Vladimira Putina. „Bojujeme na svojom území, neútočíme na Putina alebo Moskvu,“ povedal na tlačovej konferencii v Helsinkách v reakcii na predchádzajúci incident.
O deň neskôr, 4. mája, Zelenskyj pri návšteve Holandska zavítal do holandského parlamentu a stretol sa so zástupcami oboch parlamentných komôr, ako aj s predsedami vlád Holandska a Belgicka. Pri návšteve poznamenal, že pre Ukrajinu je zásadné, aby západné vlády Kyjevu dodávali zbrane čo najrýchlejšie. Povedal tiež, že Ukrajina už je de facto členom NATO, ale mala by sa ním stať aj de iure.
Zatiaľ posledná Zelenského cesta do Európy sa odohrala minulý víkend. V sobotu 13. mája priletel do Talianska, kde sa stretol s prezidentom Sergiom Mattarellom a premiérkou Giorgiou Meloniovou, a prijal ho aj pápež František. Meloniová po stretnutí uviedla, že Taliansko bude aj naďalej podporovať Ukrajinu v boji proti ruskej agresii, a to vrátane vojenských dodávok. Podľa Zelenského sa počas stretnutia s Meloniovou rokovalo o bezpečnosti Ukrajiny a padli „významné rozhodnutia o ochrane nášho neba“. Pri rokovaní s pápežom Františkom vo Vatikáne požiadal Zelenskyj o odsúdenie ruských zločinov na Ukrajine a podporu ukrajinskému návrhu pre dosiahnutie mieru. Rokovali o politickej a humanitárnej situácii, ktorú na Ukrajine vytvorila vojna. Pápež vyzval na „činy ľudskosti“ v prospech najzraniteľnejších osôb.
V nedeľu 14. mája rokoval Zelenskyj v Berlíne s nemeckým prezidentom Frankom-walterom Steinmeierom a so spolkovým kancelárom Scholzem. Ten vyhlásil, že Nemecko bude podporovať Ukrajinu, kým to bude potrebné. Zelenskyj novinárom povedal, že naďalej usiluje o získanie stíhačiek od západných krajín. Považuje to za dôležité pre zlomenie ruskej vzdušnej prevahy. A ďalej vyhlásil, že verí v ukončenie vojny do konca tohto roka. Očakáva, že sa tak stane vďaka porážke Ruska na Ukrajine. Neskôr toho dňa sa Zelenskyj presunul do Cách, kde prevzal Cenu Karla Veľkého, ktorú získal on a ukrajinský ľud. Kancelár Scholz pri tej príležitosti vyhlásil, že Ukrajina patrí do európskej rodiny, v ktorej ju čaká európska budúcnosť.
Ešte v nedeľu 14. mája večer Zelenskyj navštívil tiež Paríž, kde povečeral s francúzskym prezidentom Macronom a spoločne sa zhodli na potrebe ďalších protiruských sankcií. Francúzsko rovnako Ukrajine napadnutej Ruskom prisľúbilo ďalšie desiatky obrnencov a ľahkých tankov.
Do svojej prvej zahraničnej návštevy vlani 21. decembra v USA prehovoril Zelenskyj k svetovej verejnosti iba vo videoprejavoch pri rôznych príležitostiach. Mierovú reč predniesol napríklad na summite svetových lídrov G20, pri odovzdávaní cien Grammy či na filmovom festivale v Cannes. S videoprejavom vystúpil vlani v septembri aj na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Svetových lídrov vtedy vyzval, aby Rusku odobrali hlasovacie právo v medzinárodných inštitúciách aj možnosť práva veta v Bezpečnostnej rade OSN.
V polovici vlaňajšieho júna predniesol Zelenskyj on-line prejav k českým poslancom a senátorom, ktorý odvysielala aj Česká televízia. Takto on-line z Kyjeva vystúpil Zelenskyj v mnohých parlamentoch, vrátane európskeho, britského, nemeckého, izraelského a slovenského, a tiež v americkom Kongrese.