453. deň: Rusko tvrdí, že prekazilo útok Ukrajiny na svoju bojovú loď v tureckých vodách

Čítajte viac 452. deň: Tri dediny v ruskej Kurskej oblasti sú po útoku dronom bez elektriny

23:26 Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Oleksij Makejev na mikroblogovacej sieti Twitter oznámil, že Kyjev onedlho dostane nemecké tanky Leopard 1. „110 Leopardov 1A5. Čoskoro," napísal Makejev na Twitteri. Veľvyslanec nezverejnil ďalšie detaily, ale pravdepodobne ide o tanky, ktoré vo februári Ukrajine sľúbili Holandsko, Nemecko a Dánsko, informuje web Ukrajinská pravda.

Výcvik ukrajinských posádok na tankoch Leopard 1 sa začal v závere apríla. Začiatkom mája dánsky úradujúci minister obrany Troels Lund Poulsen uviedol, že tanky Leopard 1 budú do prvého júna pripravené na nasadenie na Ukrajine.

21:25 Holandsko chce čo najskôr poskytnúť ukrajinským pilotom výcvik v obsluhe stíhačiek F-16. Oznámila to v stredu holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Čítajte viac Holandsko chce čo najskôr začať s výcvikom ukrajinských pilotov v obsluhe F-16

20:56 Rusko v stredu oznámilo, že odrazilo ukrajinský útok bezpilotnými plavidlami na jednu zo svojich vojnových lodí v tureckých vodách. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Dnes o 05.30 h miestneho času (04.30 h SELČ) ukrajinské ozbrojené sily podnikli neúspešný pokus o útok bezpilotnými motorovými člnmi na loď Ivan Churs z Čiernomorskej flotily,“ oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Dodalo, že úlohou ruskej vojnovej lode bolo strážiť plynovody vo výlučnej ekonomickej oblasti Tureckej republiky.

V oznámení ministerstvo uviedlo, že všetky tri nepriateľské člny boli zničené pri útoku približne 140 kilometrov severovýchodne od Bosporského prielivu.

„Loď Ivan Churs z Čiernomorskej flotily si ďalej plní misiu,“ doplnilo ministerstvo obrany. Turecko zatiaľ na tvrdenia Ruska nereagovalo.

19:17 Migrácia z Ruska do susedného Fínska bola vlani rekordná, vyššia ako po zániku Sovietskeho zväzu pred viac ako 30 rokmi. Informoval o tom dnes podľa agentúry AP fínsky štatistický úrad.

Úrad s odvolaním sa na oficiálne štatistické údaje o imigrácii za rok 2022 uviedol, že do severskej krajiny, ktorá má zhruba 5,5 milióna obyvateľov, vlani z Ruska prišlo viac ako 6000 ľudí. Zhruba 94 percent z nich malo ruské občianstvo a sú medzi nimi takmer rovnomerne zastúpení muži a ženy.

Keď sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz, emigrovalo do Fínska za rok zhruba 5500 ľudí spoza východnej hranice. Počet migrantov, ktorých Fínsko z Ruska prijímalo, sa v rokoch 1992 až 1995 pohyboval na úrovni od 1700 do 2600 ľudí ročne. Až do roku 2021 sa ich počet držal pod 3100.

17:55 Ukrajina nebude môcť vstúpiť do NATO, kým prebieha vojna. V stredu to v Bruseli vyhlásil šéf Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. TASR informuje podľa správy britskej televízie Sky News.

Generálny tajomník NATO uviedol: „Myslím, že si to každý uvedomuje, že stať sa členom uprostred vojny nie je na programe (rokovaní). Otázkou je, čo sa stane, keď sa vojna skončí.“

Stoltenberg v apríli povedal, že všetci spojenci NATO sa zhodujú, že Ukrajina sa stane členom vojenskej aliancie.

Stoltenberg 20. apríla počas prvej návštevy Kyjeva od začiatku ruskej invázie pred vyše rokom sľúbil, že NATO bude Ukrajinu naďalej podporovať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je vďačný za pozvanie do Aliancie, ale povedal, že jeho krajina potrebuje detailný plán smerujúci k členstvu.

17:28 Nemecko sa bude aj naďalej zúčastňovať na posilňovaní východného krídla NATO v reakcii na vojnu na Ukrajine. Uviedol to v stredu v Rumunsku nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Východné krídlo NATO sa podľa Steinmeierových slov musí posilniť. Pripomenul účasť Nemecka na zabezpečovaní vzdušného priestoru vo východnej časti NATO. „Nemecko sa v tejto súvislosti nebude vyhýbať zodpovednosti,“ povedal.

Steinmeier rumunského prezidenta Klausa Iohannisa ubezpečil, že Nemecko vníma potreby Rumunska v oblasti bezpečnosti. Takisto ocenil Rumunsko za prijímanie utečencov z Ukrajiny, s ktorou má takmer 650 kilometrovú spoločnú hranicu.

16:24 Pravoslávna cirkev Ukrajiny v rámci ďalšieho odklonu od Ruskej pravoslávnej cirkvi po ruskej invázii na Ukrajinu schválila prechod k novému cirkevnému kalendáru. Zmeny sa týkajú okrem iného pravoslávnych Vianoc, ktoré sa teraz budú oslavovať 25. decembra namiesto 7. januára. Napríklad dátum konania Veľkej noci sa ale nezmení, píše server BBC News Ukrajina.

Okrem Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny na Ukrajine pôsobí aj Ukrajinská pravoslávna cirkev, ktorá bola až do mája minulého roka autonómnou súčasťou Ruskej pravoslávnej cirkvi. S ňou sa oficiálne rozišla, keď odsúdila ruskú agresiu voči Ukrajine. Ukrajinské úrady ale túto cirkev naďalej podozrievajú zo spolupráce s Moskvou, jej budovy niekoľkokrát prehľadávala polícia a tajná služba.

Cirkev o prechode k novému kalendáru formálne rozhodne 27. júla. Zmeny začnú podľa BBC platiť od 1. septembra.

Prechod k novému kalendáru už vo februári tohto roku ohlásila Ukrajinská gréckokatolícka cirkev, ktorá je tretím najväčším náboženským zoskupením na Ukrajine. V súvislosti s ruskou inváziou pred minuloročnými Vianocami prejavovalo záujem oslavovať tieto sviatky v decembri čím ďalej tým viac Ukrajincov. Vianoce oslavujú 25. decembra napríklad pravoslávne cirkvi v Bulharsku, Rumunsku a Grécku. (čtk)

16:22 Vagnerova skupina stratila v bitke o východoukrajinské mesto Bachmut vyše 20-tisíc bojovníkov, uviedol šéf tejto žoldnierskej skupiny Jevgenij Prigožin.

Prigožin povedal, že v Bachmute zahynulo približne 20 percent z 50-tisíc ruských väzňov naverbovaných počas 15-mesačnej vojny, ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine.

Údaj je v ostrom protiklade s tvrdením Moskvy, že vo vojne prišla iba o vyše 6-tisíc vojakov. Tento údaj je tiež vyšší ako oficiálny odhad sovietskych strát vo vojne v Afganistane, kde v rokoch 1979 až 1989 zomrelo 15-tisíc vojakov. Oficiálny údaj o svojich stratách od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 neoznámila ani Ukrajina. (tasr, reuters)

15:19 Pravoslávna cirkev Ukrajiny v rámci ďalšieho odklonu od Ruskej pravoslávnej cirkvi po ruskej invázii na Ukrajinu schválila prechod k novému cirkevnému kalendáru. Zmeny sa týkajú okrem iného pravoslávnych Vianoc, ktoré sa teraz budú oslavovať 25. decembra namiesto 7. januára. Napríklad dátum konania Veľkej noci sa ale nezmení, píše server BBC News Ukrajina.

Okrem Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny na Ukrajine pôsobí aj Ukrajinská pravoslávna cirkev, ktorá bola až do mája minulého roka autonómnou súčasťou Ruskej pravoslávnej cirkvi. S ňou sa oficiálne rozišla, keď odsúdila ruskú agresiu voči Ukrajine. Ukrajinské úrady ale túto cirkev naďalej podozrievajú zo spolupráce s Moskvou, jej budovy niekoľkokrát prehľadávala polícia a tajná služba.

Cirkev o prechode k novému kalendáru formálne rozhodne 27. júla. Zmeny začnú podľa BBC platiť od 1. septembra.

Prechod k novému kalendáru už vo februári tohto roku ohlásila Ukrajinská gréckokatolícka cirkev, ktorá je tretím najväčším náboženským zoskupením na Ukrajine. V súvislosti s ruskou inváziou pred minuloročnými Vianocami prejavovalo záujem oslavovať tieto sviatky v decembri čím ďalej tým viac Ukrajincov.

14:48 Počas prvého roka po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu imigrovalo do susedného Fínska najviac Rusov za uplynulých najmenej 30 rokov, uviedol v stredu fínsky štatistický úrad. V roku 2022 zaznamenalo Fínsko viac než 6000 ruských prisťahovalcov, čo je viac než dvojnásobný počet oproti predchádzajúcemu roku. Počet ruských imigrantov nebol takýto vysoký dokonca ani v roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.

Fínsko vlani zaznamenalo všeobecne rekordne vysoké čísla v súvislosti s prisťahovalec­tvom, ktoré sa počas uplynulých rokov pohybovali od 29-tisíc do 36-tisíc – v priebehu minulého roka prišlo do tejto škandinávskej krajiny, ktorá je členským štátom EÚ, takmer 50-tisíc ľudí.

Keďže tento počet zahŕňa výlučne o prisťahovalcov a nie ú utečencov, nie sú doň zatiaľ zahrnutí žiadatelia o azyl z Ukrajiny. Podľa informácií fínskej rozhlasovej stanice Yle dostalo v roku 2022 vo Fínsku ochranný štatút viac než 45-tisíc Ukrajiniek a Ukrajincov. Štatistiky ukazujú, ž najviac prisťahovalcov do Fínska prúdi okrem Ruska aj z Filipín či Turecka. (dpa, tasr)

14:29 Nepomerne veľký počet ľudí vo vyššom veku trpel a zomieral v prvom roku od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine. Niektorí zahynuli preto, lebo si nedokázali zadovážiť potrebné lieky či nemohli opustiť pivnice, v ktorých sa ukrývali pred útokmi, vyplýva zo správy Organizácie Spojených národov (OSN), ktorú zverejnili v stredu.

Správu zostavili agentúry OSN zamerané na monitorovanie ľudských práv. Uvádza sa v nej, že zhruba jedna tretina civilistov, ktorí zahynuli v prvom roku vojny – teda 1346 zo 4187 zdokumen­tovaných obetí – bola vo veku nad 60 rokov.

Zo záverov OSN má vyplývať, že starší ľudia boli obzvlášť ťažko postihnutí výpadkami elektriny, ku ktorým na Ukrajine dochádzalo od októbra 2022 v dôsledku ruských útokov na kritickú infraštruktúru. Mnohí napríklad zostali uviaznutí vo svojich bytoch na horných poschodiach bytoviek, v ktorých v dôsledku výpadku prúdu nefungovali výťahy.

Ďalší boli evakuovaní len veľmi narýchlo, v niektorých prípadoch len odvezení na fúrikoch, keďže nebol čas vziať aj pomôcky, ktoré im pomáhali v pohybe. Mnohí boli aj ponechaní napospas osudu, uvádza sa v správe.

Rusko opakovane popiera, že zámerne cieli na civilistov a civilnú infraštruktúru na Ukrajine. OSN od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 zaznamenala na územiach pod kontrolou ukrajinskej vlády najmenej 18.500 mŕtvych alebo zranených, z toho viac než 6600 obetí na životoch. (theguardian.com, reuters, tasr)

13:44 Moskva bude „mimoriadne tvrdo“ reagovať na útoky na ruské územie, upozornilo v stredu ruské ministerstvo obrany. Ruské delostrelectvo a stíhačky museli začiatkom týždňa zasahovať proti ozbrojenej skupine, ktorá do pohraničnej Belgorodskej oblasti prenikla z Ukrajiny.

Čítajte viac Šojgu: Rusko mimoriadne tvrdo zasiahne voči akýmkoľvek útokom na svoje územie

13:16 Poľsko ešte tento rok chce spustiť proces obstarania nových ponoriek spolu s transferom potrebných technológií, ohlásil dnes poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. Nové ponorky majú byť vyzbrojené nielen torpédmi, ale aj strelami s plochou dráhou letu s dlhým doletom.

Poľsko investuje miliardy do rýchlej modernizácie a posilnenia svojich ozbrojených síl pod vplyvom obáv, aby sa po Ukrajine nestalo ďalším terčom ruskej agresie.

Čítajte viac Tanky, stíhačky, húfnice či mínomety. Teraz Poľsko pokukuje po amerických ponorkách

13:09 Gruzínsky premiér Irakli Garibašvili v stredu vyhlásil, že jeho vláda si nemôže dovoliť uvaliť sankcie na Rusko za inváziu na Ukrajinu, keďže by to zničilo gruzínsku ekonomiku.

Čítajte viac Uvalenie sankcií na Rusko by zničilo gruzínsku ekonomiku, tvrdí premiér Garibašvili

12:57 Len v Moskve sa nachádza 250-tisíc monitorovacích kamier, pri vchode do obytných budov, vo verejnej doprave aj na uliciach, tvrdí Sarkis Darbinjan zo skupiny Roskomsvoboda, ktorá bojuje proti reštrikciám na internete a bola Kremľom označená za „zahraničného agenta“. Podobné systémy fungujú aj v Petrohrade a ďalších veľkých mestách, ako sú Novosibirsk a Kazaň.

Kremeľ zasahuje aj do internetového prostredia. Po tom, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, vzrástla cenzúra na internete a rovnako stíhanie za príspevky a komentáre na sociálnych sieťach natoľko, že prekonali všetky doterajšie rekordy.

Čítajte viac Kybernetický gulag - ako Rusko sleduje, cenzuruje a kontroluje svojich občanov

12:35 Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) odsúdili v stredu ruskú inváziu na Ukrajinu a útoky Moskvy na ukrajinské zdravotnícke zariadenia. Členské krajiny WHO hlasovali na schôdzke v Ženeve v pomere 80 ku deviatim hlasom za čo „najostrejšie odsúdenie pokračujúcej agresie Ruskej federácie voči Ukrajine vrátane útokov na zariadenia zdravotnej starostlivosti…ako aj rozsiahlych útokov na civilistov a kritickú civilnú infraštruktúru,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Päťdesiatdva krajín sa hlasovania zdržalo. Ukrajina sa už 15 mesiacov bráni voči ruskej vojenskej invázii, ktorú Moskva spustila 24. februára 2022. (afp, tasr)

12:31 Ruskom dosadené úrady na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym v stredu uviedli, že Kerčský most, ktorý predstavuje kľúčovú logistickú spojnicu pre ruské jednotky operujúce na juhu Ukrajiny, bol po niekoľkých hodinách „vojenských cvičení“ opätovne otvorený.

O uzatvorení Kerčského mosta spájajúceho Krymský polostrov s ruskou Krasnodarskou oblasťou predtým bez ďalších podrobností informoval Ruskom dosadený krymský gubernátor Sergej Axionov.

Ten zároveň oznámil, že tamojšia proruská správa znárodní ďalšie ukrajinské aktíva na Kryme vrátane bytu patriaceho ukrajinskej prvej dáme Olene Zelenskej a oficiálneho sídla krymskotatárskej menšiny.

„Krym pokračuje v znárodňovaní majetku nepriateľov Ruska,“ uviedol Axionov na sociálnych sieťach, podrobnosti o ďalšom znárodnenom majetku však neuviedol. Predchádzajúcu vlnu znárodňovania ohlásili ruské úrady na Kryme ešte vo februári tohto roka. (theguardian.com, afp, tasr)

11:38 Britský minister obrany Ben Wallace pricestoval do Kyjeva na neohlásenú návštevu. Informovalo o tom v stredu na svojom webe ukrajinské ministerstvo obrany, podľa ktorého sa Wallace už stretol so šéfom rezortu Oleksijom Reznikovom. Obaja ministri hovorili o pokračujúcom výcviku ukrajinských vojakov v Británii či nadchádzajúcom summite NATO vo Vilniuse.

„Samozrejme sme diskutovali o perspektíve členstva Ukrajiny v NATO,“ uviedol v tlačovom vyhlásení Reznikov, podľa ktorého bol súčasťou diskusie aj mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a tiež vyzbrojovanie Ukrajiny.

„Najmä pokiaľ ide o zbrane, ktoré umožňujú poškodiť nepriateľa na veľké vzdialenosti, ako sú strely Storm Shadow,“ uviedol Reznikov. Tieto riadené strely s plochou dráhou letu majú dosah cez 250 kilometrov a ide o prvú muníciu s tak ďalekým dostrelom, ktorú spojenci Kyjevu poskytli.

Británia je spolu so Spojenými štátmi a ďalšími európskymi krajinami jedným z kľúčových podporovateľov Ukrajiny, ktorá sa od februára minulého roka bráni ruskej invázii. Zelenskyj iba od začiatku tohto roka dvakrát navštívil Londýn, naposledy na začiatku minulého týždňa. (čtk, mil.gov.ua)

11:09 Most spájajúci Rusko s anektovaným polostrovom Krym bol dnes uzavretý. Rusmi dosadený šéf Krymu Sergej Aksjonov tvrdí, že dôvodom je cvičenie a že uzavretie mosta potrvá niekoľko hodín. Most vlani v októbri poškodil výbuch, ktorý Moskva pripísala sabotáži zorganizovanej ukrajinskou tajnou službou. Aksjonov dnes vyzval verejnosť, aby dôverovala len oficiálnym informáciám.

Ukrajinské ozbrojené sily sa chystajú oslobodiť Krym počas protiofenzívy očakávanej počas jarnej a letnej kampane, napísala dnes agentúra Unian. Pripomenula, že na polostrove pribúda explózií a ďalších incidentov. Jeden z najvážnejších sa odohral na konci apríla v okupovanom Sevastopole, kde zhorel obrovský zásobník pohonných hmôt pre vojenské lode.

Most zvaný Krymský alebo tiež Kerčský, pretože vedie nad Kerčským prielivom, otvoril v priamom televíznom prenose ruský prezident Vladimir Putin 15. mája 2018. Zhruba 19 kilometrov dlhú spojnicu medzi ruskou pevninou a Krymom ako prvý prešiel práve Putin za volantom.

10:49 Útok ruských dobrovoľníkov na Belgorodskú oblasť hraničiacu s Ukrajinou znamenal ponižujúci morálny úder pre šéfa Kremľa Vladimira Putina, napísal španielsky denník El Mundo.

Čítajte viac Útok na Belgorodskú oblasť je ponižujúci morálny úder pre Putina

10:22 Ruská Belgorodská oblasť hraničiaca s Ukrajinou sa v noci na stredu stala terčom početných útokov dronmi, uviedol jej gubernátor Viačeslav Gladkov, informuje agentúra AFP.

„Noc nebola úplne pokojná. Došlo k veľkému počtu útokov dronmi. Väčšinu z nich eliminoval systém protivzdušnej obrany,“ uviedol Gladkov v príspevku na sociálnych sieťach s tým, že počas útokov nedošlo k civilným obetiam.

V Belgorodskej oblasti od pondelka prebiehali boje po tom, čo tam z územia Ukrajiny prenikli ozbrojenci.

Britská vojenská rozviedka vo svojej zvodke z utorka píše, že zatiaľ nie je možné presne určiť, aké diverzné skupiny prenikli z Ukrajiny na ruské územie.

9:32 Počet ruských dezertérov z vojny proti Ukrajine v poslednom období výrazne stúpol, vyplýva zo zistení britských tajných služieb. Ruské vojenské súdy zaznamenali v období od januára do mája dovedna 1053 prípadov dezercie, uviedlo v stredu ministerstvo zahraničných vecí v Londýne.

Počet dezertérov je od začiatku tohto roka vyšší, než bol zaznamenaný v priebehu celého vlaňajška, uviedlo britské ministerstvo, ktoré sa odvolalo aj na zistenia nezávislých ruských novinárov.

Z dokumentov ruských vojenských súdov vyplýva, že väčšinu dezertérov odsudzujú len na podmienečné tresty, aby bolo možné ich opätovné nasadenie do bojov na Ukrajine.

„Ruská armáda od začiatku operácií na Ukrajine vynakladá úsilie na zlepšenie disciplíny v svojich radoch, tieto problémy sa však s najväčšou pravdepodobnosťou zhoršili po nútenej mobilizácii záložníkov v októbri 2022,“ uvádza britský rezort obrany.

„Ruské úsilie na zlepšenie disciplíny sa sústreďuje na to, aby sa dezertérom dával dobrý príklad a aby sa podporovala ich vlastenecká horlivosť, a nie na to, aby sa riešili základné príčiny nespokojnosti vojakov,“ dodalo ministerstvo, ktoré od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu denne zverejňuje informácie o priebehu vojny s odvolaním sa na zistenia britských tajných služieb.

9:12 Nová ruská strategická jadrová ponorka Generalissimus Suvorov, vybavená medzikontinen­tálnymi balistickými raketami, sa v auguste presunie na svoju stálu základňu na polostrove Kamčatka, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru TASS.

Ponorka, ktorú zaradili do ruského námorníctva koncom roka 2022, je vybavená 16 balistickými raketami typu Bulava, z ktorých každá je schopná niesť viac než jednu jadrovú hlavicu.

„Ponorka Generalissimus Suvorov bude v auguste presunutá zo Severnej flotily do Tichomorskej flotily,“ uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj blízky ruskému rezortu obrany.

Ponorka má za cieľ posilniť ruskú tichomorskú flotilu jadrových ponoriek na námornej základni Rybačij na polostrove Kamčatka na ruskom Ďalekom východe, spresňuje Reuters.

Generalissimus Suvorov je šiestym plavidlom menších a nenápadnejších ponoriek triedy Borej, ktoré nahradia predchádzajúcu generáciu ponoriek s balistickými raketami, uviedli ruské médiá.

8:28 Ruské sily za uplynulý deň opakovane ostreľovali ciele v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny a útoky si vyžiadali životy dvoch civilistov, uviedol šéf chersonskej regionálnej vojenskej správy Oleksandr Prokudin. Ďalší traja ľudia podľa neho utrpeli zranenia. Cherson čelil celkovo jedenástim vlnám ostreľovania.

Mesto pri ústí rieky Dneper je v posledných mesiacoch pravidelne terčom ruských delostreleckých a vzdušných útokov po tom, ako sa z neho vlani v novembri okupanti po niekoľkých mesiacoch stiahli. Na začiatku mesiaca ostreľovanie Chersonu a jeho okolia podľa ukrajinských úradov zabilo za jediný deň 23 ľudí.

V utorok podľa Prokudina Rusi na ciele v oblasti vypálili skoro 300 striel z húfníc, tankov či dronov. Terčom boli aj rezidenčné oblasti, uviedol vo vyhlásení na facebooku. Skoro 150 striel podľa neho dopadlo priamo na Cherson.

Generálny štáb ukrajinskej armády v rannom hlásení uvádza, že Rusi za posledný deň vykonali 41 leteckých úderov a vypálili 53 salv z raketometov. Vyhlásenie hovorí o nešpecifikovanom počte zranených civilistov, o škodách na obytných domoch i civilnej infraštruktúre.

Ukrajinská protivzdušná obrana podľa generálneho štábu v utorok a v noci na dnes zničila ruský vrtuľník a štyri útočné drony iránskej výroby.

8:10 Šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vyhlásil, že jeho muži sú momentálne najlepšími bojovníkmi na svete. Ako referuje spravodajský web CNN, zároveň podotkol, že ruskí vojaci nie sú schopní bojovať nielen proti Ukrajincom, ale dokonca ani na vlastnom území.

Čítajte viac Prigožin: Ruské jednotky nie sú schopné bojovať na Ukrajine, ani na vlastnom území

7:38 Ministri kultúry Poľska, Ukrajiny a Litvy v utorok podpísali vyhlásenie o spolupráci pri ochrane ukrajinskej kultúry. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry PAP. Dokument podpísali v juhopoľskom meste Krakov Piotr Glinski (Poľsko), Oleksandr Tkačenko (Ukrajina) a Simonas Kairys (Litva).

„Účelom dohody je podporiť záchranu a zachovanie kultúrneho dedičstva Ukrajiny, ktorému hrozí zničenie alebo poškodenie, s osobitným dôrazom na pamiatky svetového dedičstva UNESCO a pamiatky zapísané do predbežného zoznamu svetového dedičstva UNESCO,“ uvádza sa v dokumente.

Tieto tri krajiny sa tiež zaviazali spolupracovať na zdokumentovaní rozsahu kultúrnych strát v oblastiach postihnutých vojnou a podporiť prácu ukrajinských umelcov tým, že im umožnia pracovať v Poľsku a Litve.

V Poľsku sa medzitým začal výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16, oznámil v utorok šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell.

K tomuto kroku dochádza po tom, ako dal minulý týždeň prezident USA Joe Biden západným spojencom súhlas na začatie výcviku ukrajinských pilotov na obsluhu lietadiel F-16 americkej výroby. Tým sa položil základ pre ich prípadné poskytnutie Ukrajine.

7:00 V záujme podpory mieru a stability v našom regióne a vo svete je pokračovanie podpory Ukrajiny prioritou číslo jeden. Uviedol to minister obrany SR Martin Sklenár po utorkovej schôdzke šéfov rezortov obrany krajín EÚ v Bruseli. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kakaščíková.

Ministri počas stretnutia v Bruseli rokovali najmä o vojenskej pomoci pre Ukrajinu, napredovaní v iniciatíve dodávky munície pre ukrajinskú armádu, ako aj o dôsledkoch vojny pre budúce obranné spôsobilosti EÚ.

Šéf slovenského rezortu obrany na zasadnutí zdôraznil potrebu čo najrýchlejšieho schválenia súboru opatrení na zvýšenie výrobných kapacít obranného priemyslu na splnenie ambície poslať milión delostreleckých nábojov na Ukrajinu.

„Ako EÚ chceme zostať kredibilným partnerom, preto je potrebné pretaviť spoločné ambície našej podpory do konkrétnych krokov. V utorok sme sa preto stretli s cieľom prediskutovať viacero otázok, a to vrátane zaistenia udržateľnosti poskytovanej pomoci pre našich východných susedov,“ uviedol Sklenár. Zároveň potvrdil odhodlanie SR ďalej vytrvať v podpore Ukrajiny.

Sklenár absolvoval v Bruseli aj bilaterálne stretnutie so svojím nemeckým kolegom Borisom Pistoriusom, ktorého informoval o prioritách nového vedenia MO SR v obrannej politike. Slovenský minister absolvoval aj rokovanie za účasti generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga, kde s ostatnými ministrami zhodnotili spoluprácu medzi EÚ a NATO.

6:51 Milície, ktoré tento týždeň rozpútali strety v ruskej Belgorodskej oblasti susediacej s Ukrajinou, použili pri útoku taktické vozidlá vyrobené v Spojených štátoch, napísal denník Financial Times (FT). K zodpovednosti za udalosti v Belgorodskej oblasti sa prihlásili dve skupiny – Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK) a Légia Sloboda Rusku (LSR).

Čítajte viac FT: Ruskí partizáni použili pre vpád do Belgorodskej oblasti americké vozidlá

6:00 Západoruská Belgorodská oblasť v utorok zrušila režim protiteroristickej operácie, ktorý zaviedla v pondelok v súvislosti s bojom proti jednotkám, ktoré na jej územie prenikli z Ukrajiny. Na telegrame o tom informoval gubernátor oblasti Vjačeslav Gladkov. Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že sa ruským silám podarilo „diverzantov“ zatlačiť späť za hranice. Viac ako 70 útočníkov pri tom zahynulo, citovala agentúra Reuters z vyhlásenia ministerstva. Podobné správy z bojiska nie je možné nezávisle overiť.

Ukrajina už skôr odmietla, že by mala s udalosťami v Belgorodskej oblasti niečo spoločné. Podľa predstaviteľov Kyjeva ide o operáciu ruských partizánov.

Čítajte viac Rusi tvrdia, že zatlačili späť sily, ktoré prenikli do Ruska, a zabili 70 ľudí

„Rozhodli sme o zrušení prvého režimu protiteroristickej operácie na území Belgorodskej oblasti,“ uviedol na telegrame Gladkov. Špeciálny režim znamenal dočasné obmedzenia a opatrenia vrátane kontrol dokladov miestnych obyvateľov alebo umožnenia ich presunu, kontrol telefonických rozhovorov alebo obmedzení dopravy.

„Diverzanti, ktorí napadli Belgorodskú oblasť, boli zablokovaní a porazení,“ uviedlo predtým ruské ministerstvo obrany. Ešte dopoludnia však podľa Gladkova v oblasti pokračovali strety. „Zvyšky nacionalistov boli zahnané späť na územie Ukrajiny, kde budú neustále ostreľovaní dovtedy, kým budú definitívne zlikvidovaní. Zlikvidovaných bolo vyše 70 ukrajinských teroristov, štyri vojenské obrnené autá a päť pick-upov,“ dodalo ruské ministerstvo obrany.

Čítajte viac Za útokmi na ruskom území stojí, samozrejme, Ukrajina. A má na to právo, tvrdí analytik Kofroň

Gladkov tiež na telegrame odmietol špekulácie o tom, že diverzanti vstúpili do dedín Bogun-gorodok či Capovka západne od hraničného priechodu v Kozinke, podľa neho ale spomínané obce ostreľovala ukrajinská armáda.

Ako na twitteri uviedol spravodajca denníka Financial Times na Ukrajine Christopher Miller, podarilo sa mu spojiť s Denisom Nikitínom, ktorý velí Ruskému dobrovoľníckemu zboru, jednej z jednotiek, ktorá sa vniknutia na územie Belgorodskej oblasti zúčastnila. Dodal, že operácia v Belgorode stále pokračuje.

Ruská Belgorodská oblasť na hraniciach s Ukrajinou sa v pondelok stala dejiskom ozbrojených stretov, ktoré podľa ruských úradov vyvolal vpád ukrajinských „sabotážnych skupín“. Podľa Kyjeva aj médií do oblasti prenikli oddiely ruských dobrovoľníkov, konkrétne malo ísť o ruských občanov z Légie Sloboda Rusku a práve Ruského dobrovoľníckeho zboru, ktorý od vlaňajšieho leta bojuje ako súčasť ukrajinských ozbrojených síl.

„Légia a Ruský dobrovoľnícky zbor pokračujú s oslobodzovaním Belgorodskej oblasti… V Belgorodskej oblasti vládne panika, čiastočne je tu organizovaná evakuácia, ale prevažne ide o spontánny útek,“ napísala na telegrame Légia Sloboda Rusku.