Šéf diplomacie: Keby Slovensko nebolo v NATO, boli by sme pre Rusko ďalší na rane

Predseda Smeru a expremiér Robert Fico vám ešte pred nástupom do funkcie vyčítal, že ste nedávno absolvovali návštevu USA. Súvisela aj s prípravami na summit NATO, ktorý sa bude konať v júli vo Vilniuse. Fico povedal, že si chodíte po noty do Washingtonu. Ako vnímate takéto vyjadrenie?

Príde mi to trocha zvláštne od trojnásobného expremiéra. On naozaj vie, ako to v zahraničných vzťahoch chodí. Na druhej strane rozumiem, že je to príležitosť, ktorú Fico využil na nejaké politické podpichnutie. Poviem to veľmi jednoducho. Pre mňa je to taký „bizár“ v tom zmysle, že cestu sme s poradkyňou pani prezidentky pripravovali a diskutovali sme o nej v podstate už od septembra minulého roku. Musíme sa porovnávať s inými partnermi a susedmi, ako sú Česko, Poľsko a dokonca aj Maďarsko, ktorí veľmi pravidelne navštevujú Spojené štáty. Myslím si, že ambíciou Slovenska by malo byť, aby náš hlas bol u najvýznamnejších spojencov rovnako silný ako hlas našich susedov. Považujem to za bežnú súčasť svojej práce. Rokovali sme o prípravách na vilniuský summit Severoatlantickej aliancie. Pokladám ho za mimoriadne významný aj vzhľadom na to, čo sa deje u nášho suseda na Ukrajine.

Minister vnútra Ivan Šimko v jednom rozhovore povedal, že tvrdenia o tom, že vládu a prezidentku Zuzanu Čaputovú riadi George Soros, nepokladá za vážne a v podstate ich považuje za hlúposti. Vy ich vnímate ako hrozbu pre Slovensko? Pre mnohých ľudí sú to konšpirácie.

Problematikou dezinformácií som sa zaoberal dávno predtým, než som sa stal ministrom. Považujem ich za nebezpečný fenomén, ktorý pomáha rozkladať zdravé vedomie ľudí na Slovensku a našu spoločnosť. Netýka sa len nás, vidíme ho aj v ostatných západných spoločnostiach. Pokladám ho za súčasť hybridnej vojny a hybridných operácií.

Ak je to tak, a tieto tvrdenia používajú niektorí slovenskí politici, o čom to svedčí?

Svedčí to o tom, že buď to dočasne vyhovuje ich utilitárnym záujmom, alebo jednoducho tento problém podceňujú.

S akým výsledkom už spomenutého summitu NATO bude spokojné Slovensko?

V deň, keď robíme tento rozhovor, sme na ministerstve mali konferenciu Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Hneď v jej úvode som povedal, že 24. február 2022 všetko zmenil. Nastavenia európskej bezpečnosti sú teraz úplne iné. Musí sa to odraziť aj na tom, čo urobí summit Severoatlantickej aliancie. Myslím si, že aj pre veľa Slovákov bol 24. február 2022 veľmi silným budíčkom. V roku 1997 Slovensko na summite v Madride aliancia nepozvala do svojich radov. Potom sme sedeli s kolegami a priateľmi a hovoril som, že v tejto situácii je najlepšou bezpečnostnou zárukou Slovenska nezávislá a suverénna Ukrajina. Integračný vlak sme však nakoniec dobehli a máme garantované záruky členstva v NATO. Skúsme si však predstaviť, že by sa nám to nepodarilo.

Kde by dnes bolo Slovensko?

Asi by sme v tejto chvíli boli pre Rusko ďalší na rane, keď to tak môžem povedať. Snahy vedenia v Kremli podľa mňa riadia imperiálne ambície, revizionizmus a návrat do dôb, ktoré mali byť dávno minulé. Potom mnohé závisí od toho, ako je kto silný a pripravený. Keby bolo Slovensko v tejto chvíli osamotené a nemalo by aliančné záruky, boli by sme slabým článkom. Z pohľadu našich záujmov je veľmi dobré, že sme súčasťou aliancie a máme garantovanú bezpečnosť. Chápem úsilie Ukrajiny, aby mala rovnaké záruky. Veď jej a Gruzínsku sme už na summite v Bukurešti v roku 2008 prisľúbili členstvo v NATO. Stačí si pozrieť príslušné dokumenty.

Čítajte viac Rusi tancujú v ruinách Bachmutu. Je to naozaj víťazstvo Moskvy?

No viacerí kritici toho rozhodnutia tvrdia, že to bol práve moment, keď sa Rusko rozhodlo, že povedie vojnu s Gruzínskom a neskôr aj s Ukrajinou. Nebol tento sľub chybou?

Nie. Chybou bolo, že sme nechali ruské ambície bez odozvy, respektíve sme na ne reagovali slabo.

Ak sa vrátim k summitu NATO a slovenským pozíciám, čo teda od schôdzky očakávate?

Ide nám o vojenské posilnenie východného krídla aliancie a to sa týka aj Slovenska.

Chcete, aby na Slovensku bolo viac vojakov NATO?

Nejde len o nás, ale aj o Poľsko, pobaltské krajiny či Rumunsko. Som však veľmi rád, že na Slovensku pôsobí mnohonárodná bojová skupina pod českým velením. Vraví sa, že v núdzi poznáš priateľa a vidím, ako naši partneri zareagovali na slovenské potreby. Okrem toho Česi a Poliaci chránia náš vzdušný priestor, kým prídu stíhačky F-16. Je to veľká vec, ktorá ukazuje silu spojenectva NATO.

V roku 2014 aliančné krajiny súhlasili na summite vo Walese s tým, že do 10 rokov budú na obranu vydávať dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Bude sa vo Vilniuse hovoriť o tom, že je potrebné investovať do ozbrojených síl ešte viac? Viaceré členské štáty nie sú ani na tých dvoch percentách.

Určite o tom budeme diskutovať. Myslím si, že dve percentá HDP sú optimálne a aliančná dohoda platí. Samozrejme, jednotlivé krajiny majú rôzne ekonomické výkony. Skok z jedného percenta HDP na dve v štátoch, ako sú Nemecko a Dánsko, neznamená, že hneď minú všetky peniaze.

Krajiny NATO však mali na naplnenie tohto záväzku 10 rokov.

Áno. A dve percentá sú spravodlivé aj v rámci toho, ako členovia NATO znášajú bremeno na obranu.

Čo môže od summitu očakávať Ukrajina? Asi nie členstvo, však?

Všetci spojenci sa sústreďujú najmä na praktickú pomoc pre Ukrajinu a na to, aby sme Kyjevu dokázali poskytnúť prostriedky, ktoré nevyhnutne potrebuje na obranu a jej posilnenie. Hovoríme o komplexnom balíku pomoci, na ktorý budú klásť spojenci dôraz. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že by malo ísť o sumu približne 500 miliónov eur ročne po dobu 10 rokov. Tieto prostriedky by sme mali mať pripravené a mali by sme ich vedieť vyskladať pre Ukrajinu.

Dá sa povedať, že Slovensko patrí medzi najzásadnejších podporovateľov Ukrajiny aj z vojenského hľadiska. Kyjev dostal systém protivzdušnej obrany S-300 či lietadlá MiG-29. V tejto chvíli sa však už debatuje o strojoch F-16, ktoré Slovensko, samozrejme, ešte nemá.

Bohužiaľ.

Keby ich Slovensko malo, dalo by ich Ukrajine?

Potrebujeme ich najprv pre seba. V tom treba byť realistický. Dnes slovenský vzdušný priestor chránia Česi a Poliaci. Nemohli by sme dať Ukrajine úplne nové stíhačky F-16. No ako ste povedali, Slovensko veľmi jednoznačne podporuje Ukrajinu. Nielen čo sa týka objemu pomoci. Platí pre nás aj klasické príslovie: kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Slovensko vytvorilo v prípade systému S-300 či migov precedens. Otvorilo cestu pre ostatných a bol to náš zásadný príspevok na podporu Ukrajiny. Kyjev si to veľmi cení a váži. Ale poviem aj to, že sme to do veľkej miery robili pre seba. Z toho pohľadu, ktorý som už spomínal, teda že existencia suverénnej a nezávislej Ukrajiny je jednoznačne v národnom záujme Slovenska. Už sa vytvorila koalícia, ktorá sa týka lietadiel F-16 pre Kyjev. Slovenské postoje sú dlhodobo známe a jednoznačné. Určite nikto nemusí pochybovať o tom, že podporujeme ďalšiu pomoc. Slovensko sa však dostalo do štádia, že sme už Ukrajine dali, čo bolo v našich silách. Ťažko sa nám hľadá ešte niečo ďalšie, čo by bolo pre Ukrajinu zaujímavé a zároveň by sme jej to mohli dať bez toho, aby sme oslabili vlastnú bezpečnosť, respektíve operačné schopnosti.

Čo to znamená?

Ukrajinci napríklad mali záujem o naše tanky T-72. Tieto stroje by sme im však mohli dať iba v prípade, že by sme mali za ne adekvátnu náhradu. Dlho sme o tom debatovali, takže vieme, na čom sme.

Čiže keď niektorí slovenskí politici hovoria, že keby boli pri moci, nezásobovali by Kyjev zbraňami, tvrdí sa im to možno ľahko, lebo už Ukrajine Slovensko nemá veľmi čo poslať?

Áno, dá sa na to pozrieť aj takto. Ale zároveň by som dodal, že je síce fajn vyvesiť bielu zástavu, ale to vám negarantuje, že vás nikto nenapadne. Myslím si, že nikto nemôže od Ukrajincov očakávať, že by konali takto. Stále budem opakovať, že som za mier, ale som za spravodlivý mier. Jeho súčasťou musí byť potrestanie agresora a odškodnenie obetí. Ide tu aj o to, či platí medzinárodné právo a zásady vzťahov medzi štátmi, ktoré Rusko 24. februára 2022 brutálnym spôsobom porušilo.

Aj týmito zbraňami pomáha Západ Ukrajine v boji

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Fotogaléria 14 fotiek

+11

Pôsobili ste ako poradca bývalého premiéra Eduarda Hegera. Urobila jeho vláda niekde nejakú chybu pri vysvetľovaní, prečo by Slovensko malo pomáhať Ukrajine? Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že nemalá časť ľudí možno priamo nepodporuje režim Vladimira Putina, ale minimálne si želá ukončenie vojny bez ohľadu na to, čo by to znamenalo pre Ukrajinu.

Američania majú také porekadlo: Čo je najväčšia izba na svete? Priestor na zlepšenie (room for improvement – doslovný preklad izba na zlepšenie). Určite sa to vzťahuje aj na nás. Samozrejme, o mnohých veciach sa dalo komunikovať lepšie. Myslím si, že pri hodnotení výkonu predchádzajúcej vlády sa dá povedať, že v oblasti bezpečnosti, obrany a zahraničnej politiky predviedla veľmi kvalitný výkon. Jednoznačne sa však dá zlepšiť veľa vecí v otázke komunikácie a jej koordinácie. Niekedy možno zaznievali medzi predstaviteľmi vlády rozdielne hlasy a to nie je optimálne. Je to ale dlhodobý problém. Riešenie problému dezinformácií sme viac ako jedno desaťročie zanedbávali. Na ministerstve zahraničných vecí vzniklo oddelenie strategickej komunikácie v roku 2017. No meškali sme s tým už aspoň od roku 2014. V zásade si myslím, že sme ho mali mať k dispozícii už pred dekádou. Problém bol v tom, že sme sa nevedeli brániť. Slovensko je iné ako napríklad Poľsko, ktoré má históriu trojnásobného delenia. Tam v súvislosti s Ruskom niektoré veci nie je potrebné vysvetľovať. Na Slovensku to robiť musíme, hoci máme za sebou inváziu z roku 1968. Pre mnohých by to malo byť varovanie. Stačí sa detailne pozrieť na plány ruskej invázie na Ukrajinu. Nápad urobiť výsadok do Kyjeva, rýchlo obsadiť kľúčové inštitúcie a pochytať členov vlády, sme tu mali aj v roku 1968. Je to len oprášený scenár.

Prečo ste sa rozhodli ako dlhoročný diplomat prijať funkciu ministra zahraničných vecí? Ako vznikla vaša nominácia?

Vnímam funkciu ministra v pôvodnom zmysle toho slova. Minister po latinsky znamená slúžiaci či služobník. V novembri to bude 25 rokov, čo pôsobím v tomto rezorte. Do budovy ministerstva som vošiel 9. novembra 1998 po voľbách, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili smerovanie Slovenska a posunuli ho v realite na integračnú trajektóriu. Dovtedy sa o nej len hovorilo. Už 25 rokov sa tejto línie držím a nechcem ju narušiť. Pokladám ju za absolútne zásadnú z hľadiska budúcnosti Slovenska, jeho obyvateľov aj môjho syna. Všetko to boli faktory, ktoré som zvažoval, keď som dostal ponuku od pani prezidentky prostredníctvom jej poradkyne Jany Kobzovej. Diskutovali sme o tom, že keby vznikla potreba vytvoriť úradnícku vládu, či by som bol ochotný sa na nej podieľať.

Čítajte viac Vojenský analytik: Keby Rusko teraz niekto napadol, zostali by mu asi len atómovky

Kedy ste dostali túto ponuku?

V mojom prípade to bolo v marci. Neviem, ako to bolo s ostatnými kolegami. Po ponuke som absolvoval rozhovor s Ľudovítom Ódorom, ktorého oslovili na funkciu predsedu vlády. Hovorili sme o našich predstavách, ale vnímali sme to tak, že úradnícka vláda ani nemusí vzniknúť. A mnohí z nás očakávali, že sa to možno ani nestane.

Existencia tejto vlády bude časovo obmedzená. Rozmýšľali ste už aj nad tým, čo budete robiť, keď skončíte?

Bolo by skvelé, keby som mohol pracovať naďalej ako kariérny diplomat a ísť opäť na nejaké vyslanie ako ambasádor. Samozrejme, bude to závisieť od mnohých okolností. A je pre mňa, samozrejme, podstatné, ako bude vyzerať slovenská zahraničná politika po septembrových voľbách. Či budeme svedkami kontinuity alebo dôjde k nejakým významným zmenám.

Obávate sa vývoja po voľbách?

Mám obavy z toho, ako sa pristúpi alebo môže pristúpiť k výkonu zahraničnej politiky. Boli sme toho svedkami už v období vlády Vladimíra Mečiara. Pre jeden nemecký think-tank som vtedy napísal štúdiu s názvom Dve tváre zahraničnej politiky vlády Vladimíra Mečiara. Bola o tom, že nie je možné rozprávať niečo v Bratislave na Pasienkoch a niečo iné v Bruseli. Nefunguje to. Nie je ani možné robiť doma politiku, ktorá nerešpektuje európske hodnoty, zásadné slobody a demokratický rámec, ku ktorému sme sa prihlásili naším členstvom v Európskej únii.

V súvislosti s možnou zmenou zahraničnej politiky na Slovensku vyjadrili obavy český prezident Petr Pavel a minister zahraničných vecí Jan Lipavský. Fico im odkázal, aby nezasahovali do záležitostí krajiny. Je v poriadku, že sa Pavel a Lipavský takto vyjadrili? Preháňa Fico?

Nebudem osobný. Nechcem riešiť, čo a kedy povedal pán Fico. Zdôrazním však, že Česko a jeho predstavitelia majú veľmi dobrú predstavu o tom, čo im u susedov vyhovuje, aké sú tam vlády a režimy, a čo im garantuje dobré vzťahy. Slovensko je pre nich zásadnou krajinou. Sme výrazne ekonomicky, kultúrne aj historicky prepojení. Samozrejme, že im záleží na tom, aby sa Slovensko uberalo dobrým smerom. Nevidím v tom žiadny problém. Skôr ma prekvapuje, kam sa posunula rétorika expremiéra vo vzťahu ku kľúčovému partnerovi Slovenska, ktorým Česko je.