„Ale vtedy to bude znamenať, že k nim priletia rakety s jadrovými hlavicami. Také sú nezvratné zákony vojny. Ak dôjde na jadrové zbrane, budeme musieť zasadiť preventívny úder,“ povedal Medvedev novinárom počas návštevy Vietnamu. Vyjadril sa takto deň po tom, čo ministri obrany Bieloruska a Ruska podpísali dokumenty o rozmiestnení ruských taktických jadrových zbraní v Bielorusku.
Čítajte viac Ruské jadrové zbrane bližšie k Európe. Presun do Bieloruska sa už začal
Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 spustila najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny a najväčšiu konfrontáciu medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962. Rusko, ktoré má viac jadrových zbraní ako ktorýkoľvek iný štát, opakovane vyhlásilo, že Západ je zapojený do zástupnej vojny s Ruskom o Ukrajinu, ktorá by sa mohla rozvinúť v oveľa väčší konflikt, napísala v súvislosti s Medvedevovými vyjadreniami agentúra Reuters.
Európa eskaluje situáciu
Niekdajší šéf ruského štátu sa tiež vyjadril, že podľa jeho názoru sa „Európa zbláznila“, zatiaľ čo Spojené štáty konajú v súlade so svojimi pragmatickými záujmami. „Čo sa týka Európy, tak pre mňa je to udivujúci príbeh. Svojimi rozhodnutiami ustavične prihrievajú a eskalujú situáciu,“ vyhlásil.
Medvedev tiež tvrdí, že podľa jeho súdu ukrajinská vláda testuje, ako by Ukrajinci pristúpili k rozdeleniu krajiny. O tom podľa neho vypovedajú výroky o „severokórejskom scenári“ pre ukončenie vojny. „Kyjevský režim takto skúša, či je verejnosť pripravená na takýto variant rozdelenia krajiny. Pre nich je to bezpochyby lepšia možnosť ako rozdelenie podľa (kyjevskej hlavnej ulice) Chreščatyku či západných oblastí,“ vyhlásil.
Rozdelia Ukrajinu analogicky?
Ruský denník Kommersant pripomenul, že tento rok v januári tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov vyhlásil, že Rusko by mohlo navrhnúť „kórejský scenár“ ukončenie vojny, teda rozdelenie Ukrajiny a právne zakotvenie straty ukrajinských území na východe krajiny analogicky s rozdelením Kórejského polostrova na 38. rovnobežke. V Kremli toto vyjadrenie označili za „ďalšiu kačicu“.
Kommersant tiež pripomenul, že USA vystupovali proti dodaniu stíhačiek F-16 Ukrajine, avšak tento mesiac bezpečnostný poradca amerického prezidenta ohlásil, že stíhačky budú dodané, ale USA sa ešte nerozhodli, či F-16 dodajú samy, alebo to len umožnia svojim európskym spojencom. Ukrajinskí vojaci očakávajú, že ako prvé dodá tieto stíhačky Holandsko.
Naopak o dodaní jadrových zbraní Ukrajine sa doteraz žiadny západný činiteľ nezmienil. O jadrových zbraniach ale od začiatku krízy hovoria ruskí predstavitelia, ktorí si tak podľa komentátorov zrejme kompenzujú frustráciu z neúspechov na ukrajinskom bojisku. Od Kyjeva sa ruské vojská museli stiahnuť ešte vlani na jar a západné oblasti Ukrajiny nikdy nedosiahli. Ukrajinskí predstavitelia oficiálne označujú za svoj vojnový cieľ oslobodenie všetkého okupovaného územia, vrátane Krymu, ktorý Rusko anektovalo v rozpore s medzinárodným právom ešte na jar 2014. Vojna Ruska proti Ukrajine dnes pokračuje 457. dňom.
Čítajte viac Nie je tam Ukrajina, teší sa Putin. Svoje "švédske" rodisko a tatársky Krym si na starej mape nevšimol