Nakoľko sú zahraniční bojovníci dôležití pre Ukrajinu? Majú reálny vplyv na to, čo sa deje vo vojne?
Sú dôležití zo symbolického hľadiska. Nedá sa povedať, že by Ukrajina mala k dispozícii medzinárodné brigády, toľko ich nie je. No zahraniční bojovníci vo všeobecnosti tvoria istú komunitu. Časť z nich bojuje, ďalší pomáhajú s výcvikom Ukrajincov a potom sú takí, čo podporujú dodávky materiálu pre jednotky armády a pre civilistov a humanitárne úsilie. Tieto skupiny sa aj prekrývajú a z hľadiska verejnej komunikácie sú pre Ukrajinu dôležité.
Čo znamenajú pre Kyjev?
Ukrajina môže poukázať na ich príbehy. Pomáha jej to v úsilí získať a udržať si medzinárodnú podporu. Takto nejako to pred viac ako rokom myslel aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, keď povedal, nech prídu všetci, čo chcú podporiť Kyjev a bojovať na jeho strane.
Čo sa dá povedať o štruktúre, v akej zahraniční bojovníci fungujú?
Je flexibilná a mení sa. Ako je to s väčšinou vecí na Ukrajine. A hovorím to ako kompliment. Dá sa povedať, že Zelenského výzva bol skvelý nápad. V rokoch 2014 až 2022 Ukrajinci nehovorili zahraničným bojovníkom, aby prišli. Vytvorilo to zmätok, keďže niektorí ľudia, ktorí došli, sa zapojili do dobrovoľníckych práporov, a to viedlo z hľadiska PR k nočnej more. Teraz išlo o to, aby cudzinci fungovali v štruktúre, ktorú vytvoril štát. V porovnaní s rokom 2014 je to rozdiel. Nezabúdajme ani na to, že na začiatku ruskej invázie nikto nehovoril, že Ukrajina dostane tanky, lietadlá či moderné delostrelecké systémy. Kyjev bol rád aj tomu, že prídu možno tisíce ľudí, ktorí budú vedieť používať zbrane. Čo sa týka štruktúry, Ukrajina chcela vytvoriť medzinárodnú légiu. Lenže prichádzali rôzni ľudia, preto bolo potrebné ich nejako zaradiť. Časť z nich potrebovala výcvik, aby ich mohli nasadiť, ale boli aj takí, čo sa dokázali zapojiť do boja prakticky okamžite.
Dá sa aspoň približne povedať, koľko zahraničných bojovníkov je na strane Ukrajiny a odkiaľ prichádzajú?
Z rôznych zdrojov vieme, že priamo sa za posledný rok v istom momente do boja zapojilo okolo dvetisíc ľudí. Dôležitou skupinou vo východoeurópskom kontingente sú Bielorusi a Gruzínci. Pomerne veľa ľudí došlo z anglicky hovoriacich krajín, niekoľko stoviek Američanov, Briti aj Kanaďania. Z nášho regiónu bojujú Balti, Poliaci aj Česi. Slovákov nie je veľa.
Čo ich motivuje?
Je to pre nich boj svetla proti temnote, dobra proti zlu. Je to najzákladnejšia motivácia. Títo ľudia hovoria, že prišli na Ukrajinu preto, lebo videli niečo hrozné na internete či v televízii, zabité ženy a deti. Ako som povedal, toto je základná motivácia zahraničných bojovníkov. Ale potom majú osobnejšie dôvody. Najväčšou skupinou sú ľudia, ktorí sú bývalí vojaci a Ukrajine ponúkli svoje schopnosti. Môžu teda bojovať alebo pomáhať s výcvikom. Potom sú ľudia, ktorí došli, lebo sú už starší, majú odrastené deti a nejaké peniaze. Títo v podstate hovoria, že keď sa im niečo stane, pre nikoho to nebude také hrozné. Ale na Ukrajine sú aj takí zahraniční bojovníci, čo jednoducho tvrdia, že momentálne nemajú prácu a ani práve skvelý život a toto je pre nich príležitosť, ako urobiť niečo dôležité.
Čítajte viac Rusi tancujú v ruinách Bachmutu. Je to naozaj víťazstvo Moskvy?Ako fungujú zahraniční bojovníci z praktického hľadiska? Berú plat?
Áno, dostávajú mzdu. Na rôznych úrovniach sú súčasťou ozbrojených síl Ukrajiny. Ale nebojujú za to, že majú plat. Ak ste bývalý americký vojak a zrazu je vaša základná mzda na Ukrajine 900 či tisíc dolárov, v USA si z toho určite nepostavíte dom. Áno, na Ukrajine sú aj takí cudzinci, ktorí neabsolvovali celý byrokratický proces zaradenia do ozbrojených síl. Ale zahraniční bojovníci určite nefungujú ako žoldnieri. Povedal by som, že väčšina z nich v skutočnosti investovala do toho, aby prišli a mohli fungovať, lebo základnú výbavu si museli kúpiť. Od Ukrajincov dostali zbrane a uniformu. Na zahraničných bojovníkov sa vzťahujú všetky medzinárodné normy, ktoré súvisia s vedením vojny.
Aj vo vašej štúdii spomínate, že niektorí cudzinci sa sťažovali, že Ukrajinci s nimi nezaobchádzajú dobre a že nedostali dostatočný výcvik. Je to nejaký výraznejší problém?
Ľudia sa sťažujú vždy a všade. Treba si uvedomiť, že súčasťou celého vojenského úsilia Kyjeva je aj improvizácia. Ukrajina je v tejto vojne tým slabším aktérom. No hoci sa nájdu ľudia, ktorí sa sťažujú, oveľa viac je takých, ktorí sú presvedčení, že Kyjevu je potrebné pomáhať bez ohľadu na prípadné ťažkosti. Tie sa dajú vyriešiť, hoci niektoré veci sa môžu zdať čudné. Riešia to aj ľudia, ktorí už majú bojové skúsenosti. No musia zmeniť myslenie. Ak ste americký veterán, vždy ste bojovali s tým, že ste mali vojenskú prevahu. V tejto vojne to neplatí a ísť do nej si vyžadovalo odvahu.
Mnoho zahraničných bojovníkov, ktorí prišli na Ukrajinu v roku 2014, sa priklonilo k nacionalistickej ideológii. Určite to bol problém, hoci zveličený ruskou propagandou. Aká je situácia teraz v porovnaní s rokom 2014?
Veci sa zmenili. V roku 2014 mnohí ľudia vnímali situáciu ako čudný konflikt, niektorí hovorili o občianskej vojne. A čudná vojna priťahuje čudných ľudí, ktorí patrili k radikálnym politickým skupinám, či už z pravicového, alebo z ľavicového spektra. Dnes je však vojna čierno-biela a zahraniční bojovníci sú v štruktúrach štátu. Tento fakt vytvoril úplne inú situáciu. Samozrejme, že medzi zahraničnými bojovníkmi sa nájdu aj ľudia s krajne pravicovými názormi. Ale to je kvapka v mori. Pravdou je, že jednotky, ktoré v roku 2014 naverbovali radikálov, stále fungujú. Ale dnes prichádzajú úplne iní ľudia.
Krátko ste už hovorili o Slovákoch, ktorí bojujú na Ukrajine. Čo o nich vieme?
Je to zaujímavé. V roku 2014 sa väčšina Slovákov pridala na ruskú stranu. A určite o niektorých ani nevieme, lebo nechceli, aby sa o nich niekto dozvedel. Teraz je to tak, že asi tucet Slovákov požiadalo, aby mohli bojovať na Ukrajine. Samozrejme, nie je legálne, aby bez povolenia prezidentky Zuzany Čaputovej pôsobili v cudzej armáde. Podobne je to v Česku, ale tam úrady v podstate povedali, že to nebudú riešiť. Ale Slováci na Ukrajine sú, hoci je ich naozaj len zopár. Vyplýva to z mojich rozhovorov s ľuďmi z východnej Európy medzi zahraničnými bojovníkmi. Na Ukrajine je však napríklad viac Estóncov, Lotyšov či Litovčanov, hoci ich krajiny sú menšie ako Slovensko. Asi to odráža fakt, že Slováci majú pocit, že vojna sa ich až tak netýka, a okrem toho časť politickej scény vníma Rusko pozitívne.
Čítajte viac Vojenský analytik: Keby Rusko teraz niekto napadol, zostali by mu asi len atómovkyČo Rusi bojujúci za Ukrajinu? Útokom na ruskom území sa zviditeľnil krajný pravičiar Denis Kapustin. (Rozhovor vznikol pred minulotýždňovou väčšou sabotážnou akciou ruských partizánov v Belgorodskej oblasti, pozn. red.).
Rusov bojujúcich na ukrajinskej strane nie je veľa. Pár vecí by som sa však Kyjeva spýtal. To, že Rusi bojujú proti Rusku, sa dá vnímať ako irónia či psychologická operácia. No naozaj musí Ukrajina posielať ľudí ako Kapustin? Kyjev nepotrebuje novinové titulky, že zaň bojuje nacista. Ukrajina by sa mala zamyslieť nad tým, aký priestor chce týmto ľuďom poskytnúť. Nemám nič proti tomu, aby Rusi bojovali, ale takéto jednotky nemajú ten istý cieľ ako Ukrajina. Čo chcú? Revolúciu či občiansku vojnu. Nemyslím si, že je to cieľ Ukrajiny. Tá chce Rusov vytlačiť zo svojho územia a pritom ich oslabiť natoľko, aby sa už o nič nepokúsili.
Nepredpokladám, že ľudia, čo teraz bojujú na Ukrajine, budú robiť po návrate domov revolúcie. Môžu však predstavovať nejaký problém?
Robil som o tom výskum na univerzite v Osle. Tí, čo tam boli v rokoch 2014 až 2022, mohli predstavovať istý problém, ale nepotvrdilo sa to. Áno, niektorí sa pridali k súkromným vojenským spoločnostiam a na ruskej strane k vagnerovcom. Vzniklo aj niečo, čo by som nazval tajnou skupinou západoeurópskych bojovníkov. Sú to ľudia, ktorí chodia do vojen a navzájom sa podporujú. Jeden mi pomerne otvorene povedal, že doma je príliš slabý na to, aby niečo urobil v zmysle politického násilia. Bol to človek z francúzskej krajne pravicovej scény a bojoval na strane ruských separatistov. Títo ľudia asi budú v zahraničí hľadať nejaké príležitosti. Pravdepodobne to nie je ten najhorší scenár, ale predsa by sme sa len mali zamyslieť nad tým, či nám neprekáža, že tu budeme mať skupinu občanov, ktorá sa bude presúvať medzi vojnami. Posledných 10 rokov sme sa venovali islamistickým zahraničným bojovníkom. Je načase, aby sme sa pozreli aj na iných.