Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 458. deň
- Obrana v Kyjeve zničila v noci vyše 40 ruských dronov a rakiet
- Cez deň Kyjevom otriaslo desať výbuchov
- Výbuchy sa ozývali aj z Odesy
- Zrejme partizáni opäť ostreľovali ruskú Belgorodskú oblasť
- Ruské útoky na Charkovskú oblasť zranili sedem civilistov
- Ukrajinský parlament schválil sankcie proti Iránu na 50 rokov
- Kyjev tvrdí, že Rusi prišli už o 207-tisíc vojakov
- Zahraniční investori stiahli z Ruska za rok 36 miliárd USD
- Rusi zaradili na zoznam hľadaných osôb amerického senátora Grahama
- Ódor: Slovensko bude naďalej podporovať Ukrajinu na všetkých frontoch
- Ukrajinský parlament schválil sankcie proti Iránu na 50 rokov
23:49 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok po masívnych ruských útokoch dronmi, raketami a riadenými strelami poďakoval protivzdušnej obrane svojej krajiny za „záchranu stoviek ľudských životov“.
Došlo síce k niekoľkým dopadom, väčšina dronov a rakiet však bola zostrelená, uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom videoprejave, ktorý zverejnili v pondelok večer v Kyjeve. „Svet musí byť svedkom toho, že teror prehrá,“ dodal s tým, že ukrajinská protivzdušná obrana za jediný deň zachránila niekoľko stoviek ľudských životov.
Americké systémy protivzdušnej obrany typu Patriot pomohli „v zničení zla“, povedal Zelenskyj. Zároveň požiadal o ďalšiu pomoc, ktorou by sa zdokonalila obrana Ukrajiny. „Samozrejme neexistuje väčšie poníženie pre jeden teroristický štát, než je úspech našich bojovníkov,“ podotkol ukrajinský prezident. „Neexistuje žiadna alternatíva, než je úplné oslobodenie nášho územia,“ zdôraznil.
Zelenskyj tiež potvrdil, že sa stretol s ukrajinským vojenským vedením, aby spolu prediskutovali kroky protiofenzívy proti ruskej vojenskej invázii.
Rusko v pondelok podniklo doposiaľ najmasívnejšie vzdušné útoky na Ukrajinu od začiatku tohto mesiaca. V noci na pondelok došlo k desiatkam útokov dronmi. Letecký poplach bol vyhlásený niekoľko hodín počas noci i dvakrát počas dňa. Neustále dochádzalo k masívnym explóziám pri zostreľovaní objektov.
Len v priebehu predpoludnia zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana 11 rakiet typu Iskander. Metropola Kyjev sa tento mesiac už po 16-krát stala terčom takýchto útokov. Niektoré jej mestské časti boli zasiahnuté troskami zostrelených rakiet. Od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy koncom vlaňajšieho februára ešte nedošlo k takémuto vysokému počtu útokov počas jediného mesiaca. (dpa, tasr)
22:31 Ženu z ukrajinskej Odesy odsúdili na 11 rokov a štyri mesiace väzenia za to, že zhromažďovala financie pre ruských okupantov, čím podporovala agresorský štát vedúci vojnu voči Ukrajine. Informovala o tom ukrajinská tajná služba (SBU).
SBU zverejnila správu o verdikte na svojom účte na platforme Telegram. Odsúdená žena podľa rozsudku organizovala na sociálnych sieťach výzvu na financovanie bojovníkov v Ruskom okupovanej Doneckej oblasti. Zadržali ju vlani v decembri počas operácie zameranej na odhalenie sabotérov.
Podľa SBU podporovala dvoch svojich príbuzných, ktorí sa už v roku 2016 pridali k separatistom v Doneckej oblasti, kde bojovali proti ukrajinským silám. Po vypuknutí invázie z februára minulého roku sa príbuzní tejto ženy údajne pridali k ruským jednotkám pri okupácii mesta Mariupol a častí Chersonskej oblasti.
Boje na východnej Ukrajine sa začali v roku 2014 po tom, čo bol po protivládnych protestoch zosadený vtedajší prezident Viktor Janukovyč. (dpa, tasr)
21:23 Rusi po odchode žoldnierov Wagnerovej skupiny od Bachmutu znížili u tohto východoukrajinského mesta intenzitu svojich útočných operácií. Na telegrame to v pondelok uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová, podľa ktorej Ukrajinci stále držia časť juhozápadného Bachmutu. Moskva mesto predminulý týždeň vyhlásila za dobyté, Kyjev to oficiálne nepotvrdil.
Spôsobili to Rusi. Porovnajte si Bachmut pred a po invázii
„Intenzita nepriateľskej ofenzívy sa výrazne znížila, pretože nepriateľ nahradil wagnerovcov bežnými jednotkami. Naši vojaci tento postup nepriateľovi výrazne sťažujú,“ píše v príspevku na sociálnej sieti Maljarová, podľa ktorej ale ruská armáda na bachmutskom fronte s rovnakou intenzitou pokračuje. „Naše jednotky kontrolujú juhozápadnú štvrť Bachmutu,“ uvádza Maljarová.
Wagnerovci, súkromná vojenská skupina ruského podnikateľa Jevgenija Prigožina, sa z Bachmutu začala sťahovať 25. mája. Prigožin oznámil, že svoje pozície jeho bojovníci prenechajú ruskej armáde.
O východoukrajinské mesto, ktoré má teraz podľa pozorovateľov už skôr symbolickú než strategickú hodnotu, bojovali ruskí a ukrajinskí vojaci tvrdo po dlhé mesiace. Prevzatie kontroly nad Bachmutom Moskva ohlásila 20. mája. (čtk)
21:07 Uzbekistan v pondelok oznámil, že jeden z jeho občanov padol v bojoch na Ukrajine, kde bojoval na strane ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Táto stredoázijská krajina zároveň zverejnila video, v ktorom svojich občanov vystríhala pred tým, aby sa pridávali k ruskými ozbrojeným silám bojujúcim na Ukrajine.
„Telo muža bojujúceho na strane súkromnej (ruskej) vojenskej Vagnerovej skupiny bolo repatriované na letisko v Namangane (na východe Uzbekistanu),“ povedal predstaviteľ uzbeckej polície. „Potom bolo prevezené do oblasti Ferghana (na juhu Uzbekistanu), odkiaľ pochádzal,“ dodal.
Uzbecká bezpečnostná služba SGB oznámila mužovo úmrtie už cez víkend, avšak neuviedla, kde presne ani kedy bol zabitý. Ide už o druhé takéto úmrtie, ktoré služba potvrdila. Muž podľa informácií SGB odcestoval do Ruska, aby finančne zabezpečil rodinu. Na rusko-ukrajinských hraniciach ho vraj prichytili s heroínom. Skončil v ruskom väzení, kde ho naverbovali do bojov na Ukrajine.
SGB zverejnila v súvislosti s týmto prípadom aj video snažiace sa Uzbekov odradiť od toho, aby sa pridávali k ruským silám bojujúcim na Ukrajine. Na zázname je zúfalá žena, údajne matka zabitého Uzbeka. Tvrdí, že jej syn nemal nijaké vojenské skúsenosti.
Vagnerovci zrejme v Rusku naverbovali do svojich radov desaťtisíce väzňov, ktorým šéf tejto žoldnierskej skupiny Jevgenij Prigožin sľúbil za účasť v bojoch amnestiu. Prigožin pritom povedal, že približne 10-tisíc z nich už bolo na bojisku zabitých.
Médiá v Kazachstane, Uzbekistane, Kirgizsku a Tadžikistane informujú o desiatkach svojich takto zabitých občanov už od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajine z vlaňajšieho februára. Viacerí z týchto padlých pritom údajne boli do boja naverbovaní práve v ruských väzniciach. (tasr)
21:03 Rusko nebude ochotné vyjednávať, pokiaľ sa bude snažiť vyhrať vojnu na Ukrajine, vyhlásil v pondelok šéf únijnej diplomacie Josep Borrell. Dodal, že nie je „optimistický“ ohľadom toho, čo by sa na Ukrajine mohlo stať tento rok v lete.
„Vidím koncentráciu vojsk na oboch stranách, jasnú vôľu Ruska pokúsiť sa vyhrať vojnu,“ povedal Borrell. Moskva podľa neho dala opakovane najavo, že inváziu neukončí, kým nedosiahne svoje vojenské ciele.
Borrellove komentáre prišli v ten istý deň, keď Rusko uviedlo, že jeho armáda zasiahla ukrajinské letecké základne a ukrajinské sily ostreľovali priemyselné objekty na území Ruska. Obe strany sa teraz snažia získať prevahu pred tým, čo Kyjev dúfa, že bude rozhodujúcou protiofenzívou.
„Obávam sa, že od tejto chvíle do leta bude vojna pokračovať. (Ruský prezident Vladimir) Putin tam zhromaždil vyše 300-tisíc mužov, čo je dvakrát viac, než mal pri začatí invázie,“ povedal Borrell novinárom.
Dodal, že ruská vojenská prítomnosť na Ukrajine je „obrovská“ a Rusko stále denne bombarduje Ukrajinu a ničí civilnú infraštruktúru. „Obávam sa, že to nerobia bez plánu. Musíme byť pripravení, čo znamená pokračovať v pomoci Ukrajine, pretože ak jej nepomôžeme, Ukrajina sa nemôže (sama) brániť,“ povedal Borrell. (čtk)
20:31 Poľsko zavádza nové obmedzenia na hraniciach s Bieloruskom a od 1. júna zakáže vjazd kamiónom s bieloruskou a ruskou poznávacou značkou, oznámil v pondelok minister vnútra Mariusz Kaminski. Príslušné nariadenie už vyšlo v úradnom vestníku a 30. mája nadobudne účinnosť, uviedol poľský rozhlas. Zákaz bude platiť do odvolania.
Ministerstvo krok odôvodnilo starosťou o verejnú bezpečnosť, ale v médiách sa objavilo, že ide o reakciu na výzvu ruských poslancov ruskej vláde, aby zakázala poľským kamiónom vjazd do Ruska v odvete za sankcie Európskej únie.
Ministerstvo vnútra tiež v reakcii na piatkové potvrdenie verdiktu nad aktivistom poľskej menšiny v Bielorusku uvalilo sankcie na 365 Bielorusov v podobe zákazu vstupu do Poľska a do schengenského priestoru.
Postih sa týka nielen politikov, hodnostárov a sudcov autoritárskeho režimu, ale aj prorežimných športovcov, športových funkcionárov či novinárov. Na „čiernej listine“ sa tak ocitlo aj 159 poslancov bieloruského parlamentu – na ostatných Varšava uvalila sankcie už skôr – 76 sudcov, sedem prokurátorov, 32 zástupcov miestnych úradov a 28 veliteľov a pracovníkov silových zložiek.
Minister Kaminski tiež zmrazil financie a majetok 20 firiem a 16 jednotlivcov spätých s ruským kapitálom, napísal server Onet.
Ide o prisľúbenú odvetu poľskej vlády za rozhodnutie bieloruského Najvyššieho súdu, ktorý v piatok potvrdil trest ôsmich rokov väzenia novinárovi a aktivistovi poľskej menšiny Andrejovi Pačobutovi (v poľskom prepise Andrzej Poczobut). Poľsko už vo februári v reakcii na Poczobutovo odsúdenie uzavrelo jeden hraničný prechod s Bieloruskom. (čtk, onet.pl)
20:26 Ukrajinský parlament schválil v pondelok balík sankcií voči Iránu, ktorý podľa Kyjeva a jeho západných spojencov dodáva Rusku bojové drony. Nové sankčné opatrenia voči Teheránu majú byť v platnosti 50 rokov a zahŕňajú zákaz obchodovania s „vojenským tovarom a tovarom dvojakého použitia“ a tiež „pozastavenie ekonomických a finančných záväzkov“ voči iránskej islamskej republike.
Predmetom sankcií je aj zákaz investícií a transferu technológií. „Uznesenie zosúlaďuje ukrajinské sankcie s krokmi celého civilizovaného sveta na ceste k úplnej izolácii Iránu,“ uviedol ukrajinský parlament na svojej webovej stránke.
Parlament v Kyjeve schválil sankčný balík voči Teheránu deň po tom, čo Ukrajina uviedla, že Rusko použilo drony Šáhid iránskej výroby počas najväčšieho dronového útoku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ku ktorému došlo v noci na nedeľu.
Sankcie voči Iránu ešte musí odsúhlasiť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. To sa ale považuje za formálny krok, keďže návrh zákona predložil parlamentu samotný Zelenskyj. Ukrajinský líder sa minulý týždeň prihovoril Iráncom slovami: „Prečo chcete byť komplicmi ruského teroru?“
„Teherán sa stal kľúčovým spojencom Moskvy v tejto vojne, zámerne jej dodáva zbrane na útoky na mestá, kde žije civilné obyvateľstvo,“ uviedol v nedeľu na Twitteri ukrajinský prezidentský poradca Mychajlo Podoľak. (afp, dpa, tasr)
20:07 Bieloruský vodca Alexander Lukašenko nebude disponovať ruskými jadrovými zbraňami rozmiestnenými v Bielorusku, hoci verejne tvrdil opak, a tieto jadrové zbrane sa napriek verejným vyhláseniam do Bieloruska v skutočnosti zrejme vôbec nedostanú. Tvrdí to expert Pavel Podvig z Ústavu OSN pre výskum odzbrojenia, ktorého citoval bieloruský opozičný server Zerkalo.
Čítajte viac Ruské jadrové zbrane v Bielorusku? Veľmi málo pravdepodobné, tvrdí expert OSN19:15 Ukrajinský parlament schválil dodatočné sankcie proti Iránu, ktoré majú platiť 50 rokov. Oznámil to v pondelok poslanec Jaroslav Železniak, podľa ktorého za sankcie hlasovalo 328 členov parlamentu. O uvalenie dodatočných sankcií požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Ide o komplexný zákaz všetkých obchodných aktivít s Iránom, vrátane investícií a transferu technológií. Cieľom sankcií je tiež zastavenie tranzitu iránskych produktov cez ukrajinské územie a zákaz výberu iránskych aktív na Ukrajine.
Irán Rusku dodáva drony, ktoré Moskva používa na rozsiahle útoky proti ukrajinskej infraštruktúre.
19:00 Náčelník hlavnej správy rozviedky ukrajinského ministerstva obrany Kyrylo Budanov prisľúbil odplatu za najnovšiu vlnu masívnych ruských raketových útokov a útokov dronmi na Kyjev a ďalšie mestá Ukrajiny. Podľa ukrajinských predstaviteľov ruské jednotky od nedeľňajšej noci vypálili na Ukrajinu viac ako 70 dronov a rakiet, pričom veľkú väčšinu z nich ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila.
Čítajte viac Ukrajina sľubuje rýchlu odvetu za vlnu ruských raketových a dronových útokov18:26 Prípadná mierová dohoda medzi Moskvou a Kyjevom by mala podľa slov ukrajinského prezidentského poradcu Mychajla Podoľaka obsahovať nielen plnú územnú obnovu Ukrajiny, ale aj vytvorenie demilitarizovanej zóny v Rusku s hĺbkou 100 až 120 kilometrov pozdĺž ukrajinských hraníc. Informuje o tom TASR.
„Kľúčovou témou povojnového usporiadania by malo byť vytvorenie záruk, ktoré v budúcnosti zabránia zopakovaniu agresie,“ napísal Podoľak v príspevku na sociálnej sieti Twitter.
Dodal, že na zaistenie bezpečnosti pre obyvateľov Charkovskej, Černihivskej, Sumskej, Záporožskej, Luhanskej a Doneckej oblasti a ich ochranu pred ostreľovaním ruskými silami bude potrebné zaviesť demilitarizovanú zónu na území ruskej Belgorodskej, Brianskej, Kurskej a Rostovskej oblasti. „V prvej fáze pravdepodobne s povinnou prítomnosťou medzinárodného kontrolného kontingentu,“ doplnil.
18:14 Tri staršie ženy, jednu tehotnú ženu a dve deti zranil v pondelok ruský útok raketou Iskander na mesto Kivšarivka v Charkovskej oblasti. Staršie zranené ženy sú vo veku 73, 85 a 90 rokov a deti vo veku 14 a 10 rokov. Oznámil to gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Útok poškodil aj dva súkromné domy a plynovod. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Terčom bombardovania zo strany ruskej armády bola aj dedina Hluškivka v okrese Kupiansk. Šrapnely v dedine zranili 60-ročnú ženu. „Všetkých zranených vzali do nemocnice a lekári im teraz poskytujú zdravotnícku pomoc. Záchranári pracujú na mieste útokov," dodal Synjehubov.
18:05 Pre jedných je mierotvorca, pre druhých vojnový profitér. Faktom je, že Recep Tayyip Erdogan je jediný zahraničný politik, ktorému sa za pätnásť mesiacov ruskej agresie proti Ukrajine podarilo znepriatelené krajiny priviesť k aspoň čiastkovým dohodám.
Čítajte viac V Turecku vyhral Putin. Zelenskyj neprehral17:58 Krajiny Slavkovského formátu (S3) sa zhodujú v podpore Ukrajiny aj jej európskej perspektívy. Je tiež podľa nich potrebné pokračovať v integračnom procese krajín západného Balkánu do Európskej únie. Po stretnutí so šéfom rakúskej diplomacie Alexandrom Schallenbergom a ministrom zahraničných vecí Českej republiky Janom Lipavským to vyhlásil slovenský šéf diplomacie Miroslav Wlachovský.
„Vo vzťahu k ruskej agresii na Ukrajine sme sa jednoznačne zhodli na jasnej a principiálnej podpore suverenity Ukrajiny, jej nezávislosti a teritoriálnej integrity. V tomto kontexte je dnešné stretnutie aj vyslaním politického signálu politickej podpory Ukrajiny a jej európskej perspektívy,“ uviedol Wlachovský.
Skonštatoval, že úlohou naďalej zostáva získať pre Ukrajinu čo najširšiu medzinárodnú podporu a prispieť tak k ukončeniu konfliktu. Zdôraznil tiež nevyhnutnosť kontinuity procesu aktívnej a efektívnej obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny. „Ku ktorej chceme jednoznačne prispieť spoločným úsilím všetkých členských krajín EÚ,“ dodal.
Zástupcovia krajín S3 diskutovali aj o spoločných aktivitách smerom ku krajinám západného Balkánu a nevyhnutnosti pokračovať v ich integračnom procese. „Aby sa stali v blízkej budúcnosti členmi EÚ,“ poznamenal Wlachovský. Spolupráca v rámci Slavkovského formátu je podľa neho veľmi užitočná, potvrdil tiež, že členské krajiny sa zhodujú vo viacerých otázkach zahraničnej politiky.
17:22 Moldavská prezidentka Maia Sanduová v pondelok upozornila na nebezpečenstvo ruskej propagandy a dezinformácií a navrhla vytvorenie novej vládnej organizácie, ktorej úlohou bude čeliť tejto hrozbe. Zamýšľané „Vlastenecké centrum" má koordinovať a implementovať štátnu stratégiu boja proti dezinformáciám, uviedla prezidentka. Informuje o tom web Kyiv Independent.
„Rusko nemôže zaútočiť na našu krajinu vojenskými prostriedkami, preto pokračuje v útokoch lžami, propagandou a dezinformáciami," vyjadrila sa Sanduová. Kremeľ podľa nej vynakladá veľké sumy peňazí na šírenie lží v médiách, na sociálnych sieťach a používa špinavé peniaze na financovanie kriminálnych skupín, ktoré sa snažia brzdiť rozvoj Moldavska. „Používajú veľké sumy peňazí a nepretržite pracujúce trollie farmy v snahe oslabiť Moldavsko," dodala prezidentka.
16:26 Slovensko bude naďalej podporovať Ukrajinu na všetkých frontoch aj po tom, ako sa vymenila vláda. Uviedol to v pondelok predseda vlády SR Ľudovít Ódor po stretnutí s predsedníčkou vlády Litvy Ingridou Šimonyté. Počas stretnutia hovorili aj o bilaterálnej spolupráci oboch krajín a venovali sa aj blížiacim sa témam júlového samitu NATO vo Vilniuse.
Ódor ubezpečil premiérku, že SR bude aj naďalej dobrým partnerom či už v otázkach európskej integrácie, alebo Severoatlantickej aliancie. „Nastavenie našej zahraničnej politiky sa nemení ani po zmene vlády. Budeme pokračovať v nastavenom kurze a iniciatívach, ktoré tu boli pred nami,“ povedal predseda vlády. Slovensko podľa neho bude naďalej podporovať Ukrajinu nielen pri obrane voči Rusku, ale aj pri integrácii smerom do EÚ.
Premiérka Litvy poznamenala, že to najmenej, čo sa dá spraviť, je pomáhať Ukrajine každým možným spôsobom. Slovensko je v tomto smere podľa jej slov skvelým príkladom. Ako ďalej poznamenala, pred samitom bude dôležité posilnenie spolupráce medzi Ukrajinou a NATO a bude dôležité nájsť jasnú cestu k tomu, aby sa Ukrajina mohla raz stať členom NATO.
Litva aj Slovensko podľa prezidentky Šimonyté prechovávajú tie isté hodnoty a sú to rovnako zmýšľajúce krajiny vo viacerých témach. Demokracie musia podľa jej slov úzko spolupracovať, ak chcú zabezpečiť a posilniť medzinárodný poriadok. Témou spoločného stretnutia oboch premiérov boli aj sankcie voči Rusku a Bielorusku, povedala premiérka Litvy. Počas stretnutia sa dotkli aj témy rozšírenia NATO o Fínsko.
Ódor ocenil aj spoluprácu medzi oboma krajinami. V najbližšom období sa má týkať najmä bezpečnosti a obrany. „Sme pripravení aj na možnú spoluprácu v ekonomických oblastiach,“ dodal. Šimonyté vidí významný potenciál v hospodárskej spolupráci, najmä v oblasti energetiky, finančných technológií či laserov.
15:58 Dánsko plánuje v priebehu tohto a budúceho roku zvýšiť svoje výdavky na vojenskú pomoc Ukrajine o 17,9 miliardy dánskych korún (2,42 miliardy eur). V pondelok to oznámila tamojšia premiérka Mette Frederiksenová.
Dánsko, ktoré má menej než šesť miliónov obyvateľov, v marci založilo fond za 0,93 miliardy eur určený na vojenskú, civilnú a obchodnú pomoc Ukrajine v roku 2023.
Frederiksenová pre dánsky verejný rozhlas povedala, že jej vláda plánuje do uvedeného fondu tento rok vložiť ďalších 7,5 miliardy dánskych korún a budúci rok 10,4 miliardy korún.
Na oznámenie Kodane reagoval na Twitteri ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj slovami: „Tento významný príspevok ešte viac posilní bojové schopnosti ozbrojených síl Ukrajiny v krátkodobom a strednodobom horizonte.“ „Naša sila je v jednote!“ dodal.
15:44 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Twitteri oznámil, že absolvoval telefonát s kambodžským premiérom Hun Senom a „poďakoval sa mu za zásadový postoj k podpore ukrajinskej nezávislosti a územnej celistvosti“. Zelenskyj dodal, že Kambodža cvičí ukrajinských špecialistov v odmínovaní, keďže patrí v tejto oblasti k najlepším na svete.
Zelenskyj ďalej v tvíte napísal: „Dúfam, že táto spolupráca bude pokračovať. Rozprával som (s premiérom) aj o (ukrajinskom) mierovom pláne a apeloval som na Kambodžu, aby urobila konkrétne kroky smerujúce k jeho uvedeniu do praxe.“
Spomínaný desaťbodový mierový plán prezidenta Zelenského obsahuje napríklad podmienku úplného stiahnutia ruských vojakov z Ukrajiny a zriadenie osobitného medzinárodného súdu pre vojnové zločiny Ruska.
Ukrajina sa v dôsledku ruskej invázie a okupácie stala najväčším zamínovaným územím na svete, uvádza sa v aprílovej správe mimovládnej organizácie Globsec. Situácia vo východoeurópskej krajine je podľa organizácie horšia než v štátoch, ktoré zažívajú dlhodobejšie konflikty, ako je Afganistan či Sýria.
Dôkladne preskúmať a zistiť, či po sebe ruská armáda nezachala muníciu alebo výbušniny, je teraz potrebné takmer na tretine územia Ukrajiny, teda na približne 174.000 štvorcových kilometroch.
15:15 Ruská invázna armáda dnes po dlhšej dobe výlučne nočných vzdušných útokov udrela na Kyjev vo dne, keď bola väčšina ľudí v práci a na ulici, uviedla správa ukrajinskej metropoly na platforme telegram. Kyjev sa pritom stal terčom útokov už v noci na dnešok; po niekoľkých hodinách sa potom mestom znovu rozozneli sirény a boli ohlásené explózie. Ukrajinská protivzdušná obrana ale podľa veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného zlikvidovala všetkých 11 ruských striel.
„Iba šesť hodín po nočnom útoku začala agresorská krajina ďalší raketový útok na Kyjev,“ uviedol Serhij Popko, šéf kyjevskej vojenskej správy, ktorý vzdušný úder na metropole označil za už šestnásty od začiatku mája. O pätnástom útoku predtým médiá informovali v súvislosti s nočnou sériou ostreľovania. Kyjev čelil ruským raketám aj v noci na nedeľu.
Dnes okolo 11:30 (10:30 SELČ) nepriateľ zaútočil na Kyjevskú oblasť jedenástimi balistickými strelami a strelami s plochou drahou letu typu Iskander-M a Iskander-K, uviedol Zalužnyj na facebooku s poznámkou, že ukrajinská protivzdušná obrana všetky zničila.
Podľa dostupných informácií nebol zasiahnutý žiadny kyjevský objekt, uviedol ďalej Popko, podľa ktorého úrady evidujú dopady trosiek rakiet v rôznych častiach mesta, ale nie zásadné škody. Agentúra Ukrinform písala o náleze šiestich úlomkov ruských rakiet, niektoré z nich dopadli na cesty. Starosta metropoly Vitalij Kličko bez bližších podrobností informoval o jednom zranenom, ktorého zdravotníci hospitalizovali.
14:58 V oblasti kontroly zbraní vzniká podľa Kremľa v dôsledku zhoršených vzťahov medzi viacerými krajinami vákuum. Hovorca Dmitrij Peskov to v pondelok povedal, keď reagoval na otázku o rozhodnutí vodcu Vladimira Putina formálne „vypovedať“ Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách z konca studenej vojny. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
„V tejto oblasti kontroly zbrojenia a strategickej stability sa teraz, samozrejme, vytvára veľké vákuum, ktoré by v ideálnom prípade bolo urýchlene vyplnené novými aktmi medzinárodného práva na reguláciu tejto situácie,“ povedal Peskov s tým, že je to v záujme celého sveta. „Ale aby sa tak stalo, potrebujeme fungujúce bilaterálne vzťahy s celým radom štátov, ktoré v súčasnosti chýbajú,“ vyhlásil a dodal, že to „nie je naša chyba“.
Čítajte viac Pentagón nemá dôkazy, že zbrane pre Ukrajinu končia na čiernom trhuZmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe z roku 1990 stanovila limity pre rozmiestnenie vojenského vybavenia v Európe. Rusko pozastavilo účasť na nej v roku 2007 a celkom ju ukončilo v roku 2015. Tento mesiac Putin podpísal výnos, ktorým symbolicky vypovedá zmluvu po diskusii a hlasovaní v ruskom parlamente v tejto veci.
14:31 Po nedeľných správach o výbuchoch v ukrajinskom meste Mariupoľ okupovanom Rusmi exilová mestská rada v pondelok uviedla, že počet útokov na ruské základne v meste na pobreží Azovského mora a v jeho okolí sa zvyšuje. Referuje o tom spravodajský web CNN, ktorý však podotkol, že nemôže nezávisle overiť tieto tvrdenia.
„Počet útokov na základne ruských okupantov v oblasti Mariupoľa sa zvyšuje. Nedávno bolo v Mariupoli a okolí počuť výbuchy,“ uviedla mestská rada v príspevku na komunikačnej platforme Telegram.
„Podľa predbežných informácií boli útoky uskutočnené najmä v mestách Jurivka, Nikoľske a Urzuf, kde sú ruské vojenské sklady a základne. Nedávno okupanti považovali tieto osady za zázemie, ale situácia sa mení,“ dodal príspevok.
Strategicky dôležité mesto Mariupoľ sa stalo symbolom ukrajinského odporu, keď celé mesiace vzdorovalo ruským silám. Ruské obliehanie mesta trvalo takmer tri mesiace a neprestajná delostrelecká paľba zanechala väčšinu mesta v troskách. Ukrajinské úrady odhadujú, že pri útokoch zomrelo zhruba 25-tisíc civilistov.
Ukrajinská vojenská rozviedka obvinila ruských predstaviteľov, že počas obliehania dohliadali na vojnové zločiny proti civilnému obyvateľstvu Mariupoľa.
14:23 „Ukrajinci preukazujú pozoruhodnú odvahu, odolnosť a obetu. Platia najvyššiu cenu za mier a ich neochvejnosť slúži ako inšpirácia pre nás všetkých,“ uviedol Róbert Vass.
Čítajte viac Prezident Globsecu Vass: O budúcnosti Západu sa rozhoduje v strednej a východnej Európe14:14 Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev vyhlásil, že jeho krajina sa nepotrebuje pripojiť k Zväzovému štátu Rusko a Bielorusko a nepotrebuje ani jadrové zbrane.
Čítajte viac Lukašenko: Pridajte sa k nám, jadrové zbrane sú pre všetkých. Tokajev: Dobrý vtip13:51 „Naša solidarita s našimi partnermi má výhody aj pre našu vlastnú bezpečnosť. Tým, že pomáhame Ukrajincom, pomáhame ponechávať ruského agresora čo najďalej od našich hraníc," uviedla prezidentka Zuzana Čaputová.
Čítajte viac Čaputová na Globsecu: Čas aj pravda sú na strane demokracie13:29 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 207 030 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišlo o život 430 ruských vojakov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3801 tankov, 7467 bojových obrnených vozidiel, 6207 vozidiel a palivových nádrží, 3435 delostreleckých systémov, 575 odpaľovacích raketových systémov, 331 systémov protivzdušnej obrany, 298 vrtuľníkov, 313 lietadiel, 3054 dronov, 1056 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 453 kusov špeciálnej techniky.
13:04 V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev bolo v pondelok o 11.10 h miestneho času (10.10 h SEČ) počuť najmenej desať výbuchov. Kyjev v noci na pondelok čelil už druhú noc po sebe leteckým útokom. Informovala o tom agentúra AFP.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko uviedol, že explózie nastali v „štvrtiach v centrálnej oblasti“ mesta a vyzval obyvateľov, aby „zostali v úkrytoch“. „Útok na Kyjev pokračuje,“ dodal.
Vedenie mesta po zaznení protileteckého poplachu oznámilo, že kyjevská protivzdušná obrana je aktivovaná.
Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko ráno oznámil, že pri nočných útokoch na ukrajinskú metropolu nikto neutrpel zranenia.
Išlo už o 15. ruský útok proti Kyjevu od začiatku mája. Predchádzajúci úder v nedeľu v noci bol najväčším útokom dronmi od začiatku ruskej invázie a zahynuli pri nich dvaja ľudia. Po ňom sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval protivzdušnej obrane a uviedol, že „je vďačný každému jednému človeku“.
12:26 „Rusko je na trajektórii konfliktu s Alianciou. Ak by vojna vypukla, od prvej chvíle sme aktívnym účastníkom,“ povedal náčelník českého generálneho štábu.
Čítajte viac Vojna medzi Ruskom a NATO je možná, vyhlásil náčelník českého generálneho štábu12:09 Poľský prezident Andrzej Duda oznámil, že podpíše zákon o zriadení komisie na posúdenie vplyvov Ruska v Poľsku v rokoch 2007 až 2022. Poľská opozícia ale zákon označuje za hon na čarodejnice proti politickým oponentom národno-konzervatívnej vlády v roku, keď krajinu čakajú parlamentné voľby. Duda tiež podľa médií povedal, že po podpise pošle zákon na ústavný súd, aby zhodnotil tie jeho časti, ktoré budia pochybnosti.
„Rusko, ruské vedenie, sa mnoho rokov rôznymi spôsobmi snažilo ovplyvňovať politiku rôznych krajín, snažilo sa, aby na ňom boli závislé,“ povedal Duda. „Nech ľudia, ktorí sa rozhodli byť súčasťou verejného života, nájdu odvahu postaviť sa pred komisiu a povedať, akú úlohu v tých rokoch odohrávali, o čo im išlo,“ uviedol tiež.
Vládnuca nacionalistická strana Právo a spravodlivosť (PiS) hovorí, že liberálna opozičná Občianska platforma (PO) dovolila, aby sa Poľsko stalo nebezpečne závislým na ruských fosílnych palivách v čase vlády PO v rokoch 2007 až 2015. To podľa PiS vyvoláva otázky, či boli členovia PO pod nadvládou Moskvy, napísala agentúra Reuters.
PO túto kritiku odmieta a opozícia zákon prekrstila na „Lex Tusk“ s využitím latinského termínu pre „zákon“. Podľa nich je cieľom zákona odstaviť predsedu PO a bývalého premiéra Donalda Tuska z politickej scény pred parlamentnými voľbami plánovanými na tohtoročnú jeseň.
Poslanec PO Marciń Kierwiński v televízii TVN24 povedal, že Dudovo rozhodnutie „je zbabelé a ukazuje, že Poľsko nemá prezidenta, ale vykonávateľa príkazov (šéfa PiS) Jaroslawa Kaczyńského“.
11:32 Niekoľko obcí v Belgorodskej oblasti ostreľujú ukrajinské ozbrojené sily, uviedol na platforme telegram Vjačeslav Gladkov, gubernátor ruského regiónu, ktorý susedí s Ukrajinou. Podľa Gladkova sa terčom ostreľovania stali dva priemyselné podniky a štyria ľudia utrpeli zranenie. Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné ihneď nezávisle overiť. Rusko medzitým podniklo na Ukrajinu ďalšiu vlnu vzdušných útokov.
„V Šebekine boli napadnuté dva priemyselné podnikly. V dôsledku zásahu granátov v jednom z podnikov vzplanula výrobná hala s farbami a lakmi,“ píše Gladkov, podľa ktorého sa jeden zo štyroch zranených mužov nachádza v nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti a jeho zdravotný stav je vážny . „V druhom závode nie sú žiadne viditeľné poškodenia ani zranenia,“ dodal gubernátor.
V obci Novaja Tavolžanka je poškodené elektrické vedenie, uviedol ďalej Gladkov s poznámkou, že niekoľko ďalších miest je bez dodávok elektrického prúdu. V obci Kozinka v Grajvoronskom okrese bola podľa neho zasiahnutá budova hotela a umývačky.
Belgorodská oblasť podobne ako ďalšie ruské regióny susediace s Ukrajinou od začiatku ruskej invázie pomerne často hlásia útoky na svojom území, okrem iného z dronov. Minulý pondelok sa stala dejiskom ozbrojených stretov, ktoré podľa ruských úradov vyvolal vpád ukrajinských „sabotážnych skupín“. Podľa Kyjeva aj médií do oblasti prenikli Rusi z oddielov Légie Sloboda Rusku a Ruského dobrovoľníckeho zboru bojujúceho na strane Ukrajiny. Neskôr sa stiahli.
11:16 Zahraniční investori, ktorí odišli z Ruska po predaji svojich podnikov v období od marca 2022 do marca 2023, stiahli z krajiny približne 36 miliárd USD (33,48 miliardy eur). Uviedla to v pondelok štátna tlačová agentúra RIA s odvolaním sa na analýzu údajov centrálnej banky. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
Množstvo najväčších svetových spoločností zastavilo alebo obmedzilo svoje aktivity v Rusku po tom, ako Moskva vyslala vojakov na Ukrajinu. Západ v reakcii na ruskú inváziu zaviedol bezprecedentné sankcie proti Moskve.
Čítajte viac Titanom ruského obchodu došla trpezlivosť. Prišli s novou požiadavkouMinulý týždeň ruská centrálna banka bagatelizovala vplyv odchodov zahraničných spoločností na ekonomiku a finančnú stabilitu. Uviedla pritom, že v období od marca 2022 do 23. marca 2023 bolo uzavretých približne 200 zmlúv o predaji, pričom len 20 % z nich zahŕňalo predaje veľkých aktív, ktoré presiahli 100 miliónov USD.
„Vplyv odchodu zahraničných investorov, ktorí predávajú svoje dcérske spoločnosti v Rusku, nie je z ekonomického hľadiska významný,“ uviedla centrálna banka minulý týždeň v správe o finančnej stabilite.
10:39 Ruské útoky v noci na pondelok zasiahli vojenské zariadenia v Chmeľnickej oblasti na západe Ukrajiny. Informovala o tom miestna samospráva. Je to zriedkavé priznanie Ukrajiny, že Rusko zasiahlo vojenský cieľ, informuje TASR podľa agentúry AFP.
„Ruskí vojaci zasiahli niekoľko lokalít vrátane jednej vojenskej v Chmeľnickej oblasti,“ uviedla samospráva na sociálnej sieti Telegram. Zásah dostali sklady paliva, maziva, munície a päť lietadiel. Tie teraz nefungujú a je nutné opraviť aj ranvej. Záchranári stále bojujú s požiarom, ktorý tam vypukol.
Chmeľnická oblasť na západe Ukrajiny leží v značnej vzdialenosti od frontovej línie.
Rusko vyslalo v noci na pondelok na Ukrajinu 40 riadených striel a asi 35 dronov, ukrajinská protivzdušná obrana dokázala zostreliť 37 striel a 29 dronov Šáhid iránskej výroby. Trosky z nich dopadli na niekoľko štvrtí v Kyjeve a v Kyjevskej oblasti. Nikto nezahynul ani neutrpel zranenia.
V Odese trosky zo zostreleného samovražedného dronu zasiahli prístav. Vypukol požiar, ktorý rýchlo uhasili. Prístav je kľúčový pre vývoz ukrajinských obilnín do sveta a nie je jasné, či ho škody ohrozia.
10:22 Asi 80 ruských vojakov v okupovanom meste Lysyčansk v Luhanskej oblasti, ako aj asi 30 žoldnierov z Vagnerovej skupiny pri meste Bachmut v Doneckej oblasti dezertovalo z bojiska. Ako referuje web Kyiv Independent, tvrdí to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.
Ruskí vojaci z jednotky Storm-Z „dobrovoľne opustili svoje bojové pozície“ v Lysyčansku, ktorý sa v júli minulého roka stal posledným mestom v Luhanskej oblasti, nad ktorým Ukrajinci stratili kontrolu.
Ešte 25. mája z mesta Svatove v Luhanskej oblasti dezertovalo aj ďalších 20 ruských vojakov, z ktorých všetci sú bývalí väzni, ktorí súhlasili so službou v armáde výmenou za skoré prepustenie na slobodu.
Podľa správy generálneho štábu ukradli ťažký nákladný automobil Kamaz ruskej výroby a „odišli neznámym smerom“.
9:55 Ruské ministerstvo vnútra zaradilo do zoznamu hľadaných osôb amerického senátora Lindseyho Grahama. Informovala o tom ruská štátna tlačová agentúra TASS, podľa ktorej proti tomuto politikovi o deň skôr šéf ruského vyšetrovacieho výboru, teda federálnej kriminálnej ústredne, Alexander Bastrykin nariadil začať trestné konanie za jeho „rusofóbne výroky“.
Na zostrihanom videu z piatkového stretnutia Grahama s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré zverejnila kancelária ukrajinskej hlavy štátu, bolo počuť, ako Graham hovorí, že „Rusi zomierajú“ a nasleduje výrok, že americká podpora sú „najlepšie peniaze, ktoré sme kedy minuli“.
Podľa agentúry Reuters však tieto dve vyjadrenia spolu nesúviseli.
9:15 Ruský oligarcha a zakladateľ žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin zrejme nepriamo kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho režim, domnievajú sa analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Čítajte viac Prigožin kritizuje Putina: Ak začínate vojnu, prosím, majte charakter, vôľu a oceľové gule9:00 Prečo zahraniční bojovníci pomáhajú Ukrajine brániť sa proti ruskej invázii? Pre Pravdu na túto otázku odpovedal Kacper Rekawek z Centra pre výskum extrémizmu na univerzite v Osle. Vlani vydal knihu Hnedo-červený koktail: Extrémistickí zahraniční bojovníci vo vojne na Ukrajine a nedávno publikoval štúdiu Zahraniční bojovníci po roku na Ukrajine: Chytanie rýb holými rukami?
Čítajte viac Ruskí partizáni môžu byť pre Ukrajinu aj problém, myslí si expert8:20 Ukrajinské hlavné mesto Kyjev zažilo v noci na pondelok už druhú noc po sebe vzdušné útoky. Nikto pri nich neutrpel zranenia, oznámil ráno šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko.
Išlo už o 15. útok ruských síl na Kyjev od začiatku mája. Predchádzajúci úder v nedeľu v noci bol najväčším útokom dronmi od začiatku ruskej invázie a zahynuli pri nich dvaja ľudia. Po ňom sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval protivzdušnej obrane a uviedol, že „je vďačný každému jednému človeku“.
Popko v pondelok ráno na sociálnej sieti Telegram napísal, že Rusko sa snaží intenzívnejšími útokmi vyčerpať protivzdušnú obranu Ukrajiny. „Nepriateľ sa snaží držať civilné obyvateľstvo v nadmernom psychickom napätí,“ uviedol.
6:55 Protivzdušná obrana v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev zničila v noci na pondelok pri útoku ruských inváznych síl viac ako 40 dronov a rakiet. Informovala o tom ruskojazyčná verzia BBC o odvolaním sa na šéfa kyjevskej vojenskej správy Serhija Popka.
Podľa neho nepriateľ nasadil do útoku drony iránskej výroby Šahíd-136, riadené strely iránskej výroby a takmer súčasne s tým odpálili lietadlá TU-95MS z oblasti Kaspického mora riadené strely, pravdepodobne Ch-101/555.
"Útok na hlavné mesto bol preto kombinovaný z rôznych smerov,“ napísal Popko na platforme Telegram.
6:10 Ukrajina v noci na pondelok čelí ďalšej vlne ruských útokov, smerujú aj proti Kyjevu a Odese. V oboch mestách sú počuť explózie, nasadená je protivzdušná obrana. Informujú o tom agentúra Reuters a ruskojazyčná verzia spravodajského servera BBC. Na celom území Ukrajiny je vyhlásený letecký poplach.
Kyjev sa už v noci na nedeľu stal terčom masívneho útoku dronov, ktorých Rusko na ukrajinskú metropolu vyslalo mnoho desiatok. V pondelok podľa tunajšej vojenskej správy Rusko zaútočilo viac ako 40 dronmi a raketami, ktoré sa ale podarilo zostreliť.
„Pre hlavné mesto to bola ďalšia ťažká noc,“ uviedol k už 15. útoku na metropole za tento mesiac na telegrame kyjevský starosta Vitalij Kličko. Nikto podľa neho neutrpel zranenie. Šéf tunajšej vojenskej správy Serhij Popko poznamenal, že pád trosiek poškodil strechu jedného z obytných domov.
Výbuchy sa ozývajú aj v prístavnej Odese na juhozápade krajiny, kde úrady obyvateľov varovali pred niekoľkými možnými vlnami ruských útokov.