459. deň: Rusi tvrdia, že Ukrajina za máj prišla o 16-tisíc vojakov. Podobný údaj bol aj za apríl

Ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že ukrajinská armáda v máji prišla o zhruba 16-tisíc vojakov. Rozhodnutie o načasovaní ďalšieho ukrajinského postupu bolo prijaté, povedal prezident Volodymyr Zelenskyj. Tretí deň za sebou útočili drony ruskej armády priamo na Kyjev. Na energetickú infraštruktúru Ukrajiny zaútočili od októbra 1200 strelami. Drony sa objavili aj nad Moskvou.

30.05.2023 06:10 , aktualizované: 22:49
Rusko Ukrajina ranení vojaci Bachmut Foto: ,
Vojenskí zdravotníci poskytujúci prvú pomoc ukrajinským obrancom Bachmutu.
debata (303)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 459. deň
  • Rusi tretí deň po sebe zaútočili dronmi na Kyjev: 1 obeť
  • Ukrajinská obrana zostrelila 29 z 31 útočiacich Šáhidov
  • V Moskve drony zasiahli obytné budovy
  • Zelenskyj: Prijali sme rozhodnutie o načasovaní protiofenzívy
  • Ukrajina chce prehĺbiť kanál na Dunaji, aby rozšírila trasy na vývoz obilia
  • USA nepodporujú útoky na území Ruska
Video
Čaputová na Globsecu: Čas aj pravda sú na strane demokracie
Ukrajinský vojak pozoruje dianie na fronte zo...
Ukrajinský vojak sedí v zákope na frontovej...
+12Ukrajinský vojak sedí v zákope na frontovej...
kyjev Čítajte viac 458. deň: Rusi po dlhom čase udreli na Kyjev. Zelenskyj sa poďakoval protivzdušnej obrane, sľubuje odplatu

22:49 Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov v utorok informoval, že ukrajinská armáda pri ostreľovaní zasiahla aj centrum, v ktorom boli ubytovaní evakuanti z obce Sereda. O život prišiel jeden muž, ktorý v centre pracoval ako člen bezpečnostnej služby.

Ďalšie dve osoby utrpeli zranenia a sú vo vážnom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti. Jeden muž má poranenú brušnú dutinu a druhý má zranený hrudník. Gladkov vo svojich statusoch tvrdí, že ubytovacie centrum, v ktorom sa nachádzali civilisti vrátane starších ľudí a detí, ostreľovalo ukrajinské delostrelectvo.

Belgorodská oblasť leží v strednom Rusku pri hraniciach s Ukrajinou — spoločné hranice má s ukrajinskou Sumskou, Charkovskou a Luhanskou oblasťou.

Problém, ktorý predstavuje pomerne časté ostreľovanie územia Belgorodskej oblasti, Gladkov v utorok vo vysielaní ruskej štátnej televízie navrhol riešiť „pripojením Charkova“ k Rusku. Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá o tom informovala, pripomenula, že ruské jednotky zaútočili na Charkov hneď v prvý deň svojej invázie na Ukrajinu, teda 24. februára 2022.

Časť Charkovskej oblasti bola vtedy obsadená; útok na samotné mesto sa však nepodaril. V septembri po ukrajinskej protiofenzíve ruské jednotky opustili takmer celú Charkovskú oblasť. Anexia Charkovskej oblasti nebola medzi oficiálne uvádzanými cieľmi tzv. špeciálnej vojenskej operácie ruskej armády na Ukrajine. (tasr)

21:57 Na Ukrajine bolo od vypuknutia ruskej invázie z vlaňajšieho februára zaznamenaných už vyše 1000 útokov na zložky tamojšieho zdravotníctva. Oznámila to v utorok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) s tým, že ide o vyšší počet než v prípade akejkoľvek inej humanitárnej núdze.

Útoky sa dotkli poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, dodávok liekov, zdravotníckych zariadení a dopravy vrátane sanitiek, uviedla európska pobočka WHO. „Dovedna 1004 útokov, ktoré preverila WHO, si za posledných 15 mesiacov totálnej vojny vyžiadali najmenej 101 obetí na životoch, vrátane zdravotníckych pracovníkov aj pacientov, a mnoho ďalších zranených,“ uviedla WHO.

„Útoky na zdravotnícke zariadenia sú porušením medzinárodného humanitárneho práva. Pripravujú ľudí o zdravotnú starostlivosť a majú rozsiahle a dlhodobé následky,“ povedal zástupca WHO na Ukrajine Jarno Habicht.

Členské krajiny WHO minulý týždeň na výročnom zhromaždení v Ženeve prijali rezolúciu, v ktorej žiadali, aby Moskva okamžite zastavila útoky na zdravotnícke zariadenia na Ukrajine. V niektorých oblastiach, najmä na východe Ukrajiny, sú podľa WHO zdravotnícke služby v dôsledku škôd po útokoch funkčné len čiastočne.

Základná zdravotná starostlivosť je pritom podľa WHO vo vojnou zasiahnutých oblastiach naďalej široko dostupná, náklady na ňu však za posledný polrok narástli. Takmer tretina obyvateľstva má pritom podľa prieskumov problém dovoliť si určité zdravotnícke služby. (afp, tasr)

20:40 Dosiahnutie rozhodnutia o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie je „absolútne možné“ ešte pred júlovým summitom NATO vo Vilniuse, vyhlásil šéf Aliancie Jens Stoltenberg. Vyjadril sa tak dva dni po tom, čo bol za prezidenta Turecka znovuzvolený Recep Tayyip Erdogan, ktorý vstup tejto škandinávskej krajiny do NATO blokuje.

„Neexistujú žiadne záruky, avšak dovtedy (do summitu 11. – 12. júla) je absolútne možné dosiahnuť riešenie a umožniť rozhodnutie o plnom členstve Švédska,“ povedal šéf NATO novinárom v Osle. Vyjadril sa tak pred začiatkom neformálneho zasadnutia Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov zahraničných vecí.

Joe Biden / Recep Tayyip Erdogan / Čítajte viac Biden hovoril s Erdoganom, reč bola o dodávkach F-16 aj o Švédsku v NATO

„Nemáme žiadnu istotu. Samozrejme, hovoríme o suverénnych rozhodnutiach národných parlamentov,“ povedal Stoltenberg. Zároveň však zdôraznil, že podľa neho je tento krok „na dosah“. Priestor na to je podľa neho hlavne po nedávnych tureckých voľbách a v čase formovania nového tureckého parlamentu. „Samozrejme, že to je možné a tvrdo pracujeme na tom, aby sa to stalo čo najskôr,“ dodal.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg... Foto: SITA/AP, Gorm Kallestad
Jens Stoltenberg Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg gestikuluje počas tlačovej konferencie v súvislosti so stretnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Gamle Logen pri Osle 30. mája 2023

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyjadril v utorok takisto vieru v to, že Švédsko by sa mohlo stať súčasťou NATO do summitu v Litve. „Je načase sfinalizovať vstup Švédska,“ povedal na spoločnej tlačovej konferencii so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom vo švédskom meste Lulea.

Turecko a Maďarsko sú jedinými členskými krajinami NATO, ktoré zatiaľ neschválili vstup Švédska do Aliancie. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý bol v nedeľu znovuzvolený na ďalších päť rokov, viní Švédsko z poskytovania útočiska militantom zo zakázanej Strany kurdských pracujúcich. Tá je v Turecku, Švédsku, USA i v Európe označovaná za teroristickú organizáciu.

Stoltenberg uviedol, že je v stálom kontakte s tureckými predstaviteľmi a usiluje sa o odstránenie posledných prekážok, ktoré Ankare bránia v odsúhlasení žiadosti Štokholmu. (afp, tasr)

19:52 Spojené štáty nepodporujú útoky na území Ruskej federácie a sústreďujú sa na pomoc Ukrajine pri opätovnom dobytí jej medzinárodne uznaného územia. Hovorca ministerstva zahraničných vecí to vyhlásil v utorok vo Švédsku, kde je šéf diplomacie USA Antony Blinken momentálne na návšteve.

Drony / Moskva / Čítajte viac USA nepodporujú útoky na území Ruska, sústreďujú sa na pomoc Ukrajine

19:28 Situácia na Slovensku i v ďalších krajinách v regióne je pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine náročná, na Slovensku však pravdepodobne nikto nechce, aby bolo jeho susedom Rusko či Moskvou dosadený režim na Ukrajine. Na konferencii Globsec to povedal šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský počas diskusie so svojím poľským kolegom Zbigniewom Rauom a estónskou exprezidentkou Kersti Kaljulaidovou.

Miroslav Wlachovský / Zbigniew Rau / Čítajte viac Wlachovský: Nikto na Slovensku zrejme nechce, aby Rusko bolo jeho susedom

18:50 Ukrajina chce ešte tento rok zvýšiť hĺbku kanála Bystre v delte Dunaja s cieľom rozšíriť alternatívne trasy na export obilnín, povedal v utorok námestník ukrajinského ministra pre infraštruktúru Jurij Vaskov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Ukrajina už zvýšila hĺbku tohto dunajského kanála z 3,9 metra na 6,5 metra a v ďalšej fáze sa počíta až so 7,2-metrovou hĺbkou. Podobnú hĺbku má aj rumunský kanál Sulina, ktorý spája ukrajinské a rumunské prístavy na Dunaji s Čiernym morom.

Tieto zmeny by pomohli zvýšiť množstvo vyvezených obilnín cez ukrajinské riečne prístavy. Ako povedal Vaskov, súčasná hĺbka kanála Bystre síce umožňuje lodiam kotvenie v prístavoch na Dunaji, avšak stále nie je postačujúca pre lode s nákladom, ktoré musia použiť hlbší rumunský kanál.

Vaskov uviedol, že v tejto veci plánuje v blízkej dobe viesť rokovania s predstaviteľmi Európskej únie.

Rumunsko vyjadrilo obavy, že akékoľvek práce na vodnej trase vedúcej cez spoločne využívanú deltu Dunaja by mohli ohroziť voľne žijúce živočíchy v tejto oblasti, ktorá je zaradená na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Bukurešť sa tiež obáva, že by mohlo dôjsť k porušeniu medzinárodných environmentál­nych zmlúv.

17:56 Takmer 1,5 milióna pasov vydalo Rusko od októbra minulého roku na okupovaných územiach Ukrajiny, oznámil v utorok na zasadnutí vlády ruský premiér Michail Mišustin. Kyjev prirovnal tieto kroky Moskvy k snahám o potlačenie ukrajinskej identity. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Rusko vlani v septembri protiprávne anektovalo Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Ruské sily však tieto regióny však plne nekontrolujú. „Je dôležité, aby všetci ich obyvatelia cítili skutočné zmeny, ktoré sa dejú v mestách a obciach, aby videli, že ulice a domy sa postupne obnovujú,“ povedal Mišustin.

AFP pripomína, že Rusko už roky vydáva pasy ľuďom žijúcim vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, ktorú od roku 2014 ovládajú proruskí separatisti, ako aj obyvateľom anektovaného Krymského polostrova.Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal koncom apríla výnos umožňujúci deportovať z anektovaných ukrajinských území tých miestnych obyvateľov, ktorí neprijali ruské občianstvo.

Britské ministerstvo obrany začiatkom mája uviedlo, že Rusko využíva vnucovanie cestovných pasov ako nástroj „rusifikácie“. Európska únia uviedla, že nebude uznávať ruské pasy, ktoré Moskva vydala v „nelegálne okupovaných“ regiónoch Ukrajiny.

17:33 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že raňajší útok dronov na Moskvu bol odvetou Kyjeva za nedávny útok ruských síl na sídlo hlavnej správy ukrajinskej vojenskej rozviedky. Samotná Ukrajina pritom zodpovednosť za utorkový útok na Moskvu popiera. Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) s tým, že toto Putinovo vyjadrenie zverejnili ruské štátne tlačové agentúry.

RFE/RL poukázala na to, že Moskva sa prvýkrát prihlásila k tomu, že pred niekoľkými dňami zaútočila na sídlo hlavnej správy rozviedky ukrajinského ministerstva obrany. Kyjev o takomto útoku ani neinformoval.

Putin Čítajte viac Putin: Útok na Moskvu bol odvetou za ruský útok na sídlo ukrajinskej rozviedky

16:20 Gruzínska vládna strana Gruzínsky sen uviedla, že nepovažuje za povinnosť koordinovať politiku krajiny so zahraničnopoli­tickou líniou Európskej únie (EÚ), pokiaľ nie je členom bloku. Ako referuje web epravda.com.ua s odvolaním sa na portál apsny.ge, povedal to starosta Tbilisi Kacha Kaladze.

Brusel v súčasnosti zvažuje žiadosť Gruzínska o kandidátsky štatút na členstvo v Únii. Kandidátsky štatút však dostane až vtedy, keď splní niektoré ciele definované Európskou komisiou.

„Gruzínsko ešte nie je členom EÚ. Sme nezávislá, suverénna krajina, ktorá chce Európu a európsku integráciu. Keď budeme mať kandidátsky štatút a staneme sa členom Európskej únie, samozrejme, urobíme rozhodnutia, aby sme vyhoveli našim spoločným záujmom,“ povedal Kaladze, bývalý dlhoročný futbalista talianskeho klubu AC Miláno, ktorý tri roky pôsobil aj na Ukrajine a po ukončení kariéry sa vydal na politickú dráhu.

Gruzínsko, ktoré nepodporilo sankcie voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine, obnovilo tento mesiac priame letecké spojenie s Ruskom, čím si vyslúžilo kritiku demokratického sve­ta.

15:38 Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov obvinil Západ, že „podporuje genocídu“ na Ukrajine tým, že podporuje mierový plán prezidenta Volodymyra Zelenského. O ňom Lavrov vyhlásil, že „zničí všetko ruské“ na východnej Ukrajine a na Kryme. Lavrov, ktorý hovoril v hlavnom meste Burundi počas svojej cesty po afrických štátoch, neposkytol žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia, napísala agentúra Reuters.

Rusko dlhodobo obviňuje Západ, že ignoruje to, čo Moskva nazýva ukrajinským prenasledovaním ruskojazyčných obyvateľov východu a juhu Ukrajiny. Tieto obvinenia Rusko doteraz nepodporilo žiadnymi dôkazmi.

„Záver je veľmi jednoduchý – Západ priamo podporuje genocídu,“ povedal Lavrov počas tlačovej konferencie so svojím burundským náprotivkom Albertom Shingirom.

„Pokiaľ ide o hrozby, ktoré znejú na adresu Rusov, tiež sme dnes povedali našim priateľom, ako túto situáciu hodnotíme. Hrozby zabíjať Rusov zazneli z úst mnohých oficiálnych predstaviteľov kyjevského režimu, vrátane tajomníka bezpečnostnej rady (Oleksija Danilova), vrátane poradcu šéfa prezidentskej kancelárie (Mychajla Podoľaka), vrátane niekoľkých veľvyslancov Ukrajiny v zahraničí. A teraz už, ako viete, túto tému otvoril jeden z amerických senátorov,“ vyhlásil Lavrov podľa agentúry TASS.

Lavrov zjavne hovoril o senátorovi Lindseyovi Grahamovi, ktorý podľa ruskej propagandy, opierajúci sa o zostrihané video z piatkového stretnutia Grahama so Zelenským, povedal, že „Rusi umierajú“ a následne dodal, že americká podpora sú „najlepšie peniaze, ktoré sme kedy utratili“. Podľa agentúry Reuters tieto dve vyjadrenia spolu však nesúviseli a zazneli v rôznych častiach rozhovoru, ktorého kompletné znenie zverejnila kancelária ukrajinského prezidenta. Americký senátor na kritiku zareagoval vyhlásením, že ak Moskva chce, aby Rusi na Ukrajine neumierali, mala by svojich vojakov stiahnuť.

Danilov a Podoljak v minulosti tiež hovorili o zabíjaní vojakov ruských okupačných vojsk, ktoré vtrhli na Ukrajinu.

Lavrov tiež obvinil Západ z klamstva, keď tvrdí, že zbrane, ktoré dodáva Kyjevu, sa nesmú používať proti ruskému územiu. Kyjev podľa ruského ministra „už dávno prešiel k otvorene teroristickým metódam“, na čo používa západné zbrane. Toto Lavrovovo tvrdenie dala agentúra RIA Novosti do súvislosti s dnešným útokom dronov na Moskvu.

15:16 Dánska centristická vláda chce v priebehu najbližších desiatich rokov do obrany krajiny investovať približne 143 miliárd dánskych korún (asi 18,5 miliardy eur). Vláda má ambíciu do roku 2030 splniť cieľ Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a na obranu vynakladať dve percentá hrubého domáceho produktu. Čiastočne ide o reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu.

„Sme v historickom období obratu v obrannej a bezpečnostnej politike. V Európe je vojna a mier už nemôžeme považovať za samozrejmú vec,“ povedal na tlačovej konferencii úradujúci dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen. Zámer zvýšiť obranné výdavky označil za „ambiciózny plán“. „Hrozby sa môžu rýchlo meniť. V neposlednom rade to vidíme na príklade vojny na Ukrajine,“ dodal minister.

Poľský tank / Čítajte viac Putinova invázia zaktivizovala Poľsko. Do zbrojného priemyslu naleje Varšava stámilióny

Lund Poulsen konštatoval, že „náborovú základňu armády a rezervných síl dokáže rozšíriť aj posilnenie vojenských odvodov“. Dodal, že chce aj „väčšiu rovnosť medzi mužmi a ženami“. V Dánsku pre mužov platí povinná štvormesačná vojenská služba, ale ženy sa pre službu môžu rozhodnúť dobrovoľne.

14:45 Západné dodávky zbraní Ukrajine iba naťahujú konflikt, ale nezvrátia ho, vyhlásil dnes ruský minister obrany Sergej Šojgu. Ten podľa štátnej agentúry TASS hovoril o ukrajinských stratách za máj. Ukrajinské sily podľa neho tento mesiac konkrétne prišli o zhruba 16-tisíc vojakov, podobne ako v apríli. Rusku sa podľa neho podarilo zlikvidovať aj 29 striel dlhého doletu Storm Shadow, ktoré Kyjev dostal od Británie. Podobné tvrdenia nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

„Armádna podpora Ukrajiny iba naťahuje boje, ale na chod špeciálnej vojenskej operácie nemôže mať vplyv,“ tvrdil Šojgu. Špeciálnou vojenskou operáciou ruskí predstavitelia označujú ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá trvá už rok a štvrť.

Ranení ukrajinskí vojaci prichádzajú na miesto...
Ranený ukrajinský vojak brániaci mesto Bachmut...
+5Ošetrený ukrajinský vojak brániaci mesto...

V máji podľa Šojgua Ukrajina prišla o viac ako 400 tankov a ďalších obrnených vozidiel, 238 kusov delostreleckých zbraní a mínometov, 16 lietadiel, päť vrtuľníkov a 466 dronov. Straty lietadiel, vrtuľníkov a dronov sú výrazne vyššie ako v apríli, keď Ukrajina prišla o osem lietadiel a 277 dronov, zdôraznil Šojgu. Okrem toho podľa neho ruská protivzdušná obrana v máji zachytila 196 striel vypálených z amerických raketometov HIMARS a 29 striel s plochou dráhou letu Storm Shadow.

14:23 Litovský prezident Gitanas Nauseda vyzval na posilnenie prítomnosti NATO na východnom krídle aliancie vzhľadom na pokračujúcu vojnu na Ukrajine. „Je to frontová línia, ktorá musí byť veľmi silná. Potrebuje vzdušnú a raketovú obranu a väčšiu prítomnosť vojsk aliancie v regióne," uviedol s Nauseda počas stretnutia s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom vo Vilniuse.

„Dlhodobý záväzok Nemecka voči litovskej bezpečnosti je pre celé východné krídlo NATO nenahraditeľný. Litva je preto pripravená spraviť všetko, čo môže, aby sa nemeckí vojaci u nás cítili ako doma,“ uviedol Nauseda.

Nemecko má od jesene 2022 na svojom území pripravenú vojenskú jednotku určenú v prípade potreby na obranu Litvy. V samotnej Litve zatiaľ má len jednu veliteľskú pozíciu s 20 vojakmi, ktorí v krajine udržiavajú zbrane a materiál. Okrem toho je v Litve v rámci bojovej jednotky NATO vedenej Bundeswehrom ďalších 760 nemeckých vojakov.

„Spoločne budeme brániť každý štvorcový centimeter územia NATO. Naši spojenci sa na to môžu spoľahnúť, Litva sa na to môže spoľahnúť,“ vyhlásil Steinmeier.

14:01 „Smradľavé hovädá, čo ako robíte?,“ rozčuľoval sa Prigožin podľa portálu Meduza. „Ste ministerstvo obrany… Prečo ste, ku*va, dovolili, aby tie drony doleteli do Moskvy?“ pýtal sa.

Rusko Kaviareň Výbuch Bloger Pohreb Čítajte viac Prigožin zúri. Po útoku dronov na Moskvu zasypal ministerstvo obrany nadávkami

13:44 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg očakáva, že členské krajiny NATO na júlovom summite v Litve potvrdia a ďalej posilnia svoju podporu Ukrajine, ktorá čelí ruskej agresii. Ohľadom pomoci Ukrajine nie sú v západných demokratických štátoch vidieť známky únavy, uviedol Stoltenberg podľa agentúry Reuters pri stretnutí s nórskou ministerkou zahraničia Anniken Huitfeldtovou.

Na summite v litovskej metropole Vilniusu by mal byť tiež predstavený plán, na základe ktorého by Ukrajina prešla od užívania zbraní zo sovietskej éry k zbraniam zlučiteľnými so zbraňami používanými NATO, vyhlásil Stoltenberg.

Video
Príprava na Rusko? Odrazíme agresora, znie zo švédskeho cvičenia AURORA 23

Stoltenberg dnes tiež povedal, že chce plnú ratifikáciu švédskeho členstva v NATO. Švédsko o vstup do aliancie požiadalo vlani spoločne s Fínskom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Fínsko sa k aliancii pripojilo v apríli, Štokholm stále čaká na ratifikáciu zo strany Turecka a Maďarska. Turecko kritizuje Štokholm predovšetkým za to, že podľa neho poskytuje útočisko kurdským radikálom a odporcom islamu nebráni vo verejných protimoslimských prejavoch.

13:21 Poľsko podpísalo zmluvu na nákup amerických rakiet Hellfire, ktorými vyzbrojí svoje viacúčelové vrtuľníky AW149, oznámil poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.

Šéf rezortu obrany uviedol, že týmito raketami budú vybavené aj útočné vrtuľníky Apache Guardian AH-64, ktoré Varšava plánuje nakúpiť.

Rakety Hellfire vzduch-zem majú poloaktívne laserové navádzanie alebo aktivne radarové navádzanie a môžu byť použité aj pri presných útokoch dronov. Sú určené na ničenie tankov a iných odolných cieľov vrátane betónových bunkrov. Vo výzbroji ich má britská armáda a americké a izraelské vzdušné sily.

Video
Poľsko nakúpi pekelné strely z USA

Prvé viacúčelové vrtuľníky AgustaWestland AW149 budú poľskej armáde dodané do konca tohto roka. Vyrábajú sa na juhovýchode Poľska v továrni PSL Swidnik.

Poľsko vlani uviedlo, že plánuje kúpiť 96 vrtuľníkov AH-64 Apache americkej výroby. Dohodu musí ešte schváliť americký Kongres, dátum ich dodania preto zatiaľ nebol stanovený.

Vrtuľníky AW149 bude poľská armáda používať na prevoz a podporu pozemných jednotiek a na pátracie a záchranné operácie.

12:50 Vojna prišla k Moskovčanom. Ruská metropola zažila najväčší útok dronov za 15 mesiacov agresie na Ukrajine.

Časť dronu, ktorý poškodil bytový dom v Moskve...
Ruský policajt stojí blízko časti dronu, ktorý...
+11Policajti a vyšetrovatelia zbierajú časti...

12:11 Vojenské výdavky Ruska zostanú s najväčšou pravdepodobnosťou vysoké a budú vyvíjať tlak na jeho verejné financie. Na Twitteri to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) 25. mája oznámil, že ruské vojenské výdavky v roku 2022 vzrástli o 9,2 % na 86,4 miliardy dolárov. Podľa SIPRI to predstavuje 4,1 % ruského HDP.

Ako však poznamenali analytici Spojeného kráľovstva, skutočné vojenské výdavky Ruska sú veľmi neisté v dôsledku zvýšeného využívania klasifikovaných rozpočtových kategórií, najmä od februára 2022, a nedostatočnej transparentnosti.

„Rusko len nedávno obnovilo zverejňovanie hlavných rozpisov výdavkov po tom, čo to pozastavilo v máji 2022. Je takmer isté, že vojenské výdavky zostávajú zvýšené, a to vytvára tlak na financie ruskej vlády,“ uviedlo ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva vo svojej správe.

Rusko Ukrajina konflikt vojna EÚ sankcie Kremeľ Čítajte viac Rusi to zľahčujú, odchod firiem ich pripravil o desiatky miliárd eur

Britskí analytici uviedli, že Rusko v ostatnom čase zaznamenalo vo verejnom priestore viac výziev, aby prinútilo spoločnosť pracovať pre potreby vojny, čo pripomína niekdajší sovietsky prístup.

12:02 Ukrajina sa priamo nepodieľala na útoku dronmi na Moskvu z utorka rána, ale predpovedá, že počet takýchto útokov bude rásť. Uviedol to poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak.

moskva Čítajte viac Zásah do srdca: Drony v Moskve udreli na obytné domy. Teší nás to, reaguje Kyjev

11:46 Na Ukrajine za uplynulý deň podľa Kyjiva padlo ďalších 410 príslušníkov ruských ozbrojených síl. Celkový počet obetí v radoch ruskej armády tak od začiatku vojny stúpol na 207 440, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Moskva podľa neho za uplynulý deň prišla aj o jeden tank, dve obrnené bojové vozidlá pechoty, desať delostreleckých systémov a jeden systém protivzdušnej obrany.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu celkovo stratilo 3 802 tankov, 7 469 obrnených bojových vozidiel pechoty, 3 445 delostre­leckých systémov a 332 systémov protivzdušnej obrany.

11:23 Ruská armáda napriek zlému postupu v rôznych oblastiach zostáva podľa bývalého veliteľa amerických síl v Európe Bena Hodgesa mimoriadne silná v oblasti elektronického boja. Hodges to povedal na medzinárodnej konferencii Globsec a upozornil aj na nedostatky pri spolupráci systémov západných spojencov.

„V posledných 14 až 15 mesiacoch vieme, že zatiaľ čo Rusko neslávne postupovalo v mnohých oblastiach, stále sú veľmi dobrí v elektronickom boji. Každý, kto je pri nezabezpečenom telefóne alebo vysielačke, môže byť zabitý počas troch až štyroch minút,“ uviedol penzionovaný generál Hodges .

Rusko / Špehovanie / Kyberkontrola / Čítajte viac Kybernetický gulag - ako Rusko sleduje, cenzuruje a kontroluje svojich občanov

Elektronický boj slúži okrem iného na narušovanie, lokalizáciu alebo znemožňovanie správnej funkcie elektronických prostriedkov protivníka.

Podľa Hodgesa mnohonárodné bojové jednotky v rámci takzvanej predsunutej prítomnosti síl NATO nie sú schopné viesť zabezpečenú komunikáciu.

Video
Čaputová na Globsecu: Čas aj pravda sú na strane demokracie

Vyslúžilý americký generál povedal, že rýchlosť obnovy ruských síl v súvislosti s existujúcim konfliktom na Ukrajine bude závisieť od toho, či sa Ukrajine podarí získať späť polostrov Krym, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo už v roku 2014. Kyjev sa v súvislosti s očakávanou protiofenzívou nechal počuť, že chce obnoviť svoje územie v rozsahu hraníc z roku 1991, teda vrátane Krymu.

10:50 Rozhodnutie o načasovaní ďalšieho ukrajinského postupu bolo prijaté, povedal vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na jeho výrok upozorňujú agentúra Unian alebo server Meduza, ktoré ho dávajú do súvislosti s dlho očakávanou ukrajinskou protiofenzívou.

Zelenskyj vo svojom tradičnom prejave k Ukrajincom okrem iného povedal, že rokoval s veliteľmi ozbrojených síl a vypočul si ich hlásenie. „Nielen zabezpečenie munície, nielen výcvik nových brigád, nielen naša taktika. Ale aj načasovanie. To je to najdôležitejšie. Časový harmonogram, ako budeme postupovať. Budeme. Rozhodnutia boli prijaté,“ povedal prezident. Detaily ale neposkytol.

Ukrajinské úrady hovoria o rozsiahlej protiofenzíve s cieľom vytlačiť ruské invázne vojská z okupovaných ukrajinských území približne od konca roku 2022, pripomína Meduza. Pôvodne sa očakávalo, že začne na jar, ale potom bolo jej načasovanie odložené. Zelenskyj predtým v máji uviedol, že ukrajinská armáda potrebuje viac času na prípravu protiofenzívy.

Unian pripomína nedávny výrok poradcu šéfa prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljaka, ktorý talianskej televízii Rai povedal, že ukrajinské ozbrojené sily už v praxi protiofenzívu začali. Protiútok totiž podľa neho nie je jednorazová udalosť, ale množstvo akcií, medzi nimi aj systematické ničenie logistického zázemia nepriateľa.

Video
Generál Zalužnyj: Vyhubíme nepriateľov, zoberieme si, čo je naše

Zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Ihor Žovkva uviedol, že očakávaná protiofenzíva začne potom, čo Ukrajina dostane od svojich spojencov zbrane, o ktoré požiadala.

Tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov pred niekoľkými dňami britskej stanici BBC povedal, že Ukrajina je pripravená protiofenzívu začať a protiútok môže začať kedykoľvek. „Môže začať zajtra, pozajtra alebo za týždeň,“ povedal ohľadom protiútoku Danilov.

9:35 Kyjev v noci na dnešok čelil ďalšiemu ruskému vzdušnému útoku, invázne sily na ukrajinskú metropolu útočili tretiu noc v rade. Zomrel najmenej jeden človek, ďalší štyri sú zranení, informovali agentúry a ukrajinské médiá s odvolaním sa na miestne úrady. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 29 z 31 ruských dronov, väčšinu zlikvidovala pri Kyjeve alebo nad metropolou, oznámilo neskôr ukrajinské letectvo.

V meste sa ozývali výbuchy, kvôli požiaru musela byť evakuovaná výšková budova. Na rozdiel od predchádzajúceho úderu, keď Rusko použilo rôzne typy zbraní, tentoraz udrela na Ukrajinu výhradne bezpilotnými lietadlami iránskej výroby Šáhid, ktoré útočia štýlom kamikadze, napísala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Útok bol podľa nej masívny, vedený v niekoľkých vlnách, letecký poplach trval niekoľko hodín.

Ukrajinské letectvo hlási zneškodnenie väčšiny útočiacich bezpilotných lietadiel, úrady však informujú o škodách v metropole, ktoré podľa dostupných informácií spôsobili padajúce trosky zostrelených zbraní.

V jednom prípade úlomky dronu spôsobili požiar výškovej obytnej budovy, ktorú preto úrady nariadili evakuovať. Na fotografiách z miesta bolo vidieť plamene, ktoré šľahali z najvyšších poschodí budovy. Na mieste zomrel jeden človek, ďalší utrpeli zranenia. Jedna zo zranených je v nemocnici. Pod troskami podľa úradov môžu ešte byť ďalší ľudia.

V ďalších častiach Kyjeva trosky bezpilotných lietadiel poškodili obytný dom, nebytový priestor aj niekoľko automobilov.

9:00 Americký prezident Joe Biden a jeho turecký náprotivok Recep Tayyip Erdogan v pondelok telefonicky hovorili o tureckom nákupe stíhačiek F-16. Biden zároveň Erdoganovi povedal, že Washington chce, aby Ankara prestala blokovať vstup Švédska do NATO.

„Hovoril som s Erdoganom. Zagratuloval som mu (k víťazstvu vo voľbách). Stále chce pracovať na niečom na F-16-tkách. Povedal som mu, že my chceme dohodu so Švédskom, tak ju spravme. Budeme jeden s druhým v kontakte,“ uviedol Biden pre reportérov pri odchode z Bieleho domu do štátu Delaware.

Na otázku, či očakáva od Erdogana nejaký krok v súvislosti so žiadosťou Švédska o vstup do NATO, Biden uviedol: „Hovoril som mu o tom. Budeme o tom viac hovoriť budúci týždeň.“

Švédsko a susedné Fínsko sa vlani odklonili od svojej dlhoročnej politiky vojenskej neangažovanosti, keď v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu požiadali o vstup do NATO. Ich žiadosti musia schváliť všetky členské krajiny a zatiaľ čo Fínsko už do aliancie už vstúpilo, žiadosť Švédska ešte neschválili Turecko a Maďarsko.

Joe Biden / Recep Tayyip Erdogan / Čítajte viac Biden hovoril s Erdoganom, reč bola o dodávkach F-16 aj o Švédsku v NATO

7:30 Ruská invázia proti Ukrajine zmenila svet. Už 18. ročník konferencie GLOBSEC sa v Bratislave aj preto koná pod mottom prekonávania globálnej nestability.

Bachmut, Ukrajina Čítajte viac GLOBSEC: Slovensko je na frontovej línii dezinfo vojny

7:00 Bezpilotné lietadlá zasiahli v utorok skoro ráno dve obytné budovy v Moskve, uviedla na svojom webe agentúra RIA Novosti. Nikto neprišiel o život, domy sú ľahko poškodené. Rusko, ktoré pred viac ako 15 mesiacmi napadlo Ukrajinu, v poslednom čase čoraz častejšie čelí útokom na vlastnom území. Útoky tak ďaleko vo vnútrozemí sú ale veľmi nezvyčajné.

moskva Čítajte viac Zásah do srdca: Drony v Moskve udreli na obytné domy. Teší nás to, reaguje Kyjev

6:15 Kyjev podľa starostu Vitalija Klička v noci na utorok čelil ďalšiemu masívnemu ruskému útoku, ktorý si vyžiadal najmenej jednu obeť a troch zranených. V meste sa ozývali výbuchy, kvôli požiaru musela byť evakuovaná vysokopodlažná budova. Informujú o tom agentúry Reuters a Ukrinform, podľa ktorých útok trval takmer tri hodiny.

Ukrajinská metropola sa už predchádzajúce dve noci stala terčom rozsiahlych útokov, pri ktorých na ňu Rusko vyslalo desiatky dronov. Aj teraz proti bezpilotným lietadlám zasahovala protivzdušná obrana, ktorá ich podľa tamojšej vojenskej správy zostrelila vyše 20.

V jednom prípade trosky dronu spôsobili požiar vysokopodlažnej obytnej budovy, ktorú preto úrady nariadili evakuovať. Na fotografiách z miesta bolo vidieť plamene, ktoré šľahali z najvyšších poschodí budovy. Na mieste zomrela jedna osoba, traja ľudia utrpeli zranenia. Jedna zo zranených je v nemocnici. Pod troskami podľa úradov môžu ešte byť ďalší ľudia.

V ďalších častiach Kyjeva trosky dronov poškodili obytný dom, nebytový priestor aj niekoľko automobilov.

6:10 Rusko proti ukrajinskému energetickému systému od vlaňajšieho októbra do tohtoročného marca vyslalo vyše 1200 striel a bezpilotných lietadiel. V rozhovore s ukrajinským serverom magazínu Forbes to uviedol šéf spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj. Ukrajinská energetická sieť podľa neho kvôli útokom dočasne prišla o 40 až 50 percent svojej kapacity.

„Energetický systém prestal od októbra 2022 do marca 2023 15 raketových a 18 dronových útokov,“ uviedol Kudryckyj. S ťažkosťami sa podľa neho stretávajú všetky veľké tepelné a vodné elektrárne, zložitá situácia je kvôli poškodeniu v rozvodniach. Distribučná sieť je potom podľa očakávania v najhoršom stave v oblastiach pri fronte.

Hoci s „masívnymi“ ruskými útokmi ukrajinská energetická sieť prišla až o polovicu svojej kapacity, podarilo sa Ukrajincom obnoviť fungovanie zhruba 70 percent všetkých poškodených zariadení, uvádza Kudryckyj. „To neznamená, že teraz operujeme v rovnakom stave ako pred plnou inváziou, ale energetický systém funguje,“ povedal šéf Ukrenerha.

Vzdušné útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru Rusko spustilo vlani na jeseň po úspešnej ukrajinskej protiofenzíve na juhu a severovýchode Ukrajiny. Obyvatelia celej krajiny sa kvôli tomu v zimných mesiacoch stretávali s výpadkami aj odstávkami prúdu. V poslednom čase Moskva obnovila vzdušné údery proti ukrajinským mestám.

© Autorské práva vyhradené

303 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine