Štyridsaťdeväťročný Rinkévičs pôsobí na čele diplomacie od roku 2011. Ako hlava štátu, ktorá má v Lotyšsku prevažne ceremoniálnu úlohu, sa zúčastní júlového summitu NATO vo Vilniuse.
O funkciu, ktorú teraz zastáva Egils Levits, sa uchádzali traja kandidáti, nikto z nich pritom podľa agentúry AP nebol jasným favoritom. Najväčšia šanca stáť na čele krajiny, ktorá susedí aj s Ruskom a Bieloruskom, mal práve Rinkévičs a podnikateľ a architekt Uldis Píléns. Opozícia do volebného súboja vyslala aktivistku Elínu Pintoovú, ktorá má na starosti záležitosti Lotyšov žijúcich v zahraničí.
Čítajte viac Rusi v Lotyšsku podstupujú skúšky z lotyštiny, aby neboli vyhostení
Lotyšský prezidentský úrad je do značnej miery ceremoniálnou funkciou a hlava štátu v krajine, kde takmer tretina obyvateľov hovorí po rusky, pôsobí predovšetkým ako názorový vodca a zjednocujúca autorita, poznamenala AP. Prezident zastupuje Lotyšsko v zahraničí, je vrchným veliteľom ozbrojených síl, podpisuje zákony, menuje predsedu vlády a okrem iného má aj právo rozpustiť parlament.
Levits, ktorý na čele zhruba dvojmiliónového Lotyšska stojí od roku 2019, sa rozhodol mandát neobhajovať. Dlhoročný šéf lotyšskej diplomacie Rinkévičs sa podľa AP teší vo vlasti popularite a je silným zástancom Ukrajiny, ktorá sa už 15 mesiacov bráni ruskej vojenskej agresii.