462. deň: Majú sa Ukrajinci snáď vzdať? Čína vyzvala Západ, aby prestal Kyjevu posielať zbrane

Čítajte viac 461. deň: Ukrajina podľa Macrona musí na summite NATO dostať jasné a silné bezpečnostné záruky

22:48 Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyhlásil, že Arménsko nie je spojencom Ruska vo vojne s Ukrajinou. Uviedol to v rozhovore pre českú televíziu CNN Prima News, ktorú monitorovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov medzičasom uviedol, že Moskva toto Pašinjanovo vyhlásenie berie na vedomie.

Podľa tlačovej služby arménskej vlády Pašinjan v televíznom rozhovore priznal, že túto vojnu Arménsko vníma so znepokojením, pretože tento konflikt „sa priamo dotýka všetkých našich vzťahov“. Pašinjan uviedol, že na Západe si „viac“ všímajú, že Arménsko je spojencom Ruska, zatiaľ čo samotná Moskva vidí, že Jerevan nepodporuje vojnu na Ukrajine.

„Ukazuje sa, že Arménsko v tejto situácii nie je spojencom nikoho, čo znamená, že je zraniteľné,“ konštatoval Pašinjan s tým, že platí premisa, že čím je situácia zložitejšia, tým menší je manévrovací priestor.

„Manévrujeme nie preto, že by sme na situáciu nemali názor, ale preto, že máme, žiaľ, príliš veľa vlastných problémov, čo nám bráni viac sa angažovať v iných otázkach,“ vysvetlil arménsky premiér. Predtým Pašinjan povedal, že Arménsko si „nemôže dovoliť“, aby sa dostalo pod sankcie Západu za podporu Moskvy.

Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov v reakcii na Pašinjanove výroky uviedol, že „Moskva berie na vedomie a zohľadňuje postoj Jerevanu, že Arménsko nie je spojencom Ruska v konflikte na Ukrajine“. „Berieme to na vedomie, je to dôležité vyhlásenie. Vieme, že v prístupe Arménska ku konfliktu okolo Ukrajiny sú určité nuansy, berieme ich do úvahy, sme si ich vedomí,“ povedal Peskov v piatok novinárom.

Peskov zároveň zdôraznil, že „samozrejme, naďalej rozvíjame naše koncepčne spojenecké vzťahy s Arménskom“. Pašinjan je známy svojím kritickým postojom k Organizácii Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti – vojenskej aliancii šiestich bývalých sovietskych republík -, pretože nezaujala dostatočne jasné stanovisko ku konfliktu Arménska s Azerbajdžanom. Zároveň však Pašinjan doteraz nikdy výslovne nepovedal, že Jerevan má v úmysle z tejto organizácie vystúpiť.

Arménsky premiér bol súčasne jedným zo siedmich lídrov Spoločenstva nezávislých štátov, ktorí sa 9. mája zúčastnili na prehliadke ku Dňu víťazstva v Moskve. (tasr)

21:42 Slovenské ozbrojené zložky sú v Severoatlantickej aliancii veľkým prínosom a prispievajú k posilňovaniu spoločnej bezpečnosti, povedala pre TASR veľvyslankyňa Spojených štátov v NATO Julianne Smithová, ktorá zároveň Slovensku poďakovala za všestrannú pomoc, ktorú poskytuje Ukrajine.

„Sme Slovensku vďační za každú podporu, či už vojenskú, ekonomickú alebo humanitárnu, ktorú Ukrajine poskytuje. Stačí sa len pozrieť na počet utečencov, ktorí na Slovensku našli bezpečný prístav,“ povedala Smithová.

Veľvyslankyňa vyzdvihla aj bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a USA, najmä dohodu o obrannej spolupráci (DCA), ktorú vlani vo februári podpísali vtedajší minister obrany SR Jaroslav Naď a šéf americkej diplomacie Antony Blinken. Smithová uviedla, že DCA posilní pripravenosť ozbrojených síl oboch krajín a tiež schopnosť absolvovať spoločné výcviky a deliť sa tak o najlepšie postupy v oblasti obrany.

Smithová tiež hovorila o nadchádzajúcom summite NATO vo Vilniuse, na ktorom by niektoré krajiny chceli dať Ukrajine konkrétne záruky v súvislosti s jej členstvom v NATO. „Všetci dúfame, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj príde do Vilniusu osobne a budeme ho môcť uistiť o našej nielen krátkodobej, ale i dlhodobej podpore. Zhodli sme sa, že v otázke zväčšovania NATO Moskva nemôže nijako hlasovať ani využiť právo veta,“ povedala Smithová a dodala, že „dvere NATO sú stále otvorené“.

Veľvyslankyňa tiež hovorila o novom balíku „praktickej podpory“ pre Ukrajinu, a to nielen v kontexte jej aktuálnych potrieb, ale aj v súvislosti s politickou podporou a zlepšením vzťahov Kyjeva a Aliancie. Dodala však, že Spojené štáty ešte stále dolaďujú detaily svojho stanoviska k Ukrajine a NATO. „Nemyslím si, že by prezident Zelenskyj odišiel sklamaný,“ podotkla. (tasr)

21:20 Ukrajina nebude môcť vstúpiť do Severoatlantickej aliancie skôr, ako sa skončí ruská invázia, priznal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Sme rozumní ľudia a chápeme, že nezatiahneme ani jednu krajinu NATO do vojny,“ povedal Zelenskyj v piatok na brífingu s estónskym prezidentom Alarom Karisom.

Čítajte viac Členstvo Ukrajiny v NATO je nemožné pred ukončením ruskej invázie, uznal Zelenskyj

18:00 Jedna žena zomrela a tri deti utrpeli zranenia, keď autom narazili na mínu v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Uviedol to v piatok gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. Podľa jeho slov žena a tri deti cestovali autom medzi dedinami Morozova Dolyna a Lemiščyne, ktoré sa nachádzajú v blízkosti hraníc s Ruskom.

Tridsaťsedemročná žena zomrela na mieste. Dve dievčatá vo veku 12 a 15 rokov a dvanásťročného chlapca hospitalizovali so zraneniami a „lekári bojujú o ich život," povedal Synjehubov. Informuje o tom web Kyiv Independent.

„Chcem opäť zdôrazniť, že riziko, ktoré predstavujú míny v Charkovskej oblasti, je veľmi vysoké," dodal gubernátor.

17:26 Predstaviteľ Severoatlantickej aliancie vyzval Čínu, aby bola ako svetová veľmoc otvorenejšia, pokiaľ ide o zrýchľujúce sa rozširovanie čínskeho arzenálu jadrových zbraní. TASR informácie prevzala od agentúry AFP.

Aliancia je ochotná hovoriť s Pekingom o tejto záležitosti, uviedol v piatok námestník generálneho tajomníka NATO pre obrannú politiku a plánovanie Angus Lapsley na regionálnej bezpečnostnej konferencii Šangri-la v Singapure.

Čína „má ako globálna veľmoc globálnu povinnosť byť transparentnejšia“, povedal Lapsley s tým, že rozsah a tempo budovania čínskeho nukleárneho arzenálu je „skutočne zarážajúce“.

Lapsley zdôraznil, že NATO, z ktorého členov majú jadrové zbrane USA, Francúzsko a Británia, nechce zasahovať do tohto regiónu, chce však viesť dialóg. Upozornil, že Čína má právo modernizovať a rozširovať svoju výzbroj. „NATO je otvorené dialógu, nemôže to však byť náhrada za dialóg medzi USA a Čínou,“ doplnil.

Americké ministerstvo obrany vo svojej výročnej správe o Číne z novembra 2022 uviedlo, že Peking v roku 2021 zjavne zrýchlil rozširovanie nukleárneho arzenálu a v súčasnosti má viac ako 400 jadrových hlavíc. Je to stále zďaleka menej, než ich majú USA a Rusko, no podľa hodnotenia Pentagónu sa tento počet do roku 2035, ktoré si čínske komunistické vedenie stanovilo na zavŕšenie úplnej modernizácie armády, pravdepodobne zvýši na 1500. V tomto horizonte bude tiež Peking disponovať celou škálou moderných rakiet.

17:13 Prezident Vladimir Putin na dnešnom zasadnutí ruskej bezpečnostnej rady vyhlásil, že „neprajníci“ sa čoraz viac snažia destabilizovať Rusko a že je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa im to nepodarilo. Informovala o tom štátna tlačová agentúra TASS. Podľa nej šéf Kremľa členom bezpečnostnej rady navrhol prerokovať „vnútropolitickú bezpečnosť“; Putin sa pritom zmienil o medzietnických vzťahoch v krajine.

„Pre Ruskú federáciu sú tieto otázky nesmierne dôležité …žije u nás 190 etnických skupín,“ predniesol Putin s poznámkou, že je nutné sa touto tematikou zaoberať, a to z hľadiska bezpečnosti.

Ruské úrady od vlaňajšieho februára, keď ruské jednotky na Putinov príkaz napadli Ukrajinu, zintenzívnili represie proti opozícii, médiám a kritikom Kremľa.

16:45 Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v piatok odmietlo výzvu maďarského premiéra Viktora Orbána na mierové rokovania s Ruskom, informovala britská stanica BBC. V rozhlasovom rozhovore zverejnenom v piatok sa Orbán vyslovil za mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom pred začiatkom očakávanej ukrajinskej protiofenzívy.

Čítajte viac Ukrajina odmietla Orbánovu výzvu na prímerie a mierové rokovania s Ruskom

16:10 Proces zaobstarania systému protivzdušnej obrany by slovenská vláda odborníkov chcela dokončiť ešte do septembrových predčasných parlamentných volieb, pričom projekt by mohli urýchliť aj skúsenosti Česka. Po stretnutí s českou rezortnou partnerkou Janou Černochovou to v piatok v Prahe uviedol slovenský minister obrany Martin Sklenár.

Čítajte viac Minister Sklenár: Systém protivzdušnej obrany by mohla zaobstarať ešte táto vláda

15:33 V meste Berďansk, ktoré na juhovýchode Ukrajiny okupuje Rusko, sa dnes ozvali výbuchy. Predstaviteľ okupačnej správy Vladimir Rogov neskôr uviedol, že pri ukrajinskom ostreľovaní mesta utrpelo zranenie deväť ľudí. Kyjev sa zatiaľ nevyjadril.

Na záznamoch je vidieť dym v blízkosti námorného prístavu, pričom médiá hovoria o najmenej šiestich explóziách. O výbuchoch v meste informuje aj ukrajinská agentúra Ukrinform s odvolaním sa na vyjadrenie ukrajinskej správy mesta, podľa ktorej boli zasiahnuté pozície okupačných síl.

Zástupca Ruskom dosadenej okupačnej správy ukrajinskej Záporožskej oblasti Rogov najprv napísal, že ukrajinské ozbrojené sily „sa pokúsili vykonať na mesto raketový úder“ a pracovala protivzdušná obrana; následne informoval o zásahu námorného prístavu.

Neskôr Rogov na telegrame písal o deviatich zranených, ktorí boli hospitalizovaní. „Informácie o zabitých sa upresňujú,“ povedal a zdieľal rovnaké video, ktoré predtým publikoval kanál Politika krajiny, pričom Rogov zverejnil iba jeho časť. Agentúra Reuters k záberom poznamenala, že bola schopná potvrdiť, že pochádzajú z Berďansku, ale nemohla overiť dátum, kedy boli natočené.

Rogov okrem toho podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS povedal, že útok bol uskutočnený pravdepodobne raketami Storm Shadow, ktoré Kyjev dostal od Británie.

15:09 Mnoho európskych krajín si je podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova vedomých problémov, ktorý by vznikli v prípade vstupu Ukrajiny do NATO, ale tón v Alianci udávajú Spojené štáty.

To, že by Ukrajina chcela vstúpiť do NATO, podľa Peskova dokladá jej neochotu riešiť problémy pri rokovacom stole. Členstvo Kyjeva v Aliancii by spôsobilo problémy na mnoho ďalších rokov, uviedol hovorca prezidenta Vladimíra Putina podľa agentúry Reuters. Varoval, že Rusko bude chrániť svoju bezpečnosť a záujmy.

Keď Ruská federácia vo februári minulého roka Ukrajinu napadla, zdôvodňoval Putin agresiu snahou o „denacifikáciu“ a „demilitarizáciu“ susednej krajiny. Moskva však tiež opakovane hovorí o svojom záujme zastaviť rozširovanie aliancie k ruským hraniciam. Tento rok na jar sa však novým členom NATO stal ruský sused Fínsko, krajina o vstup a teda silnejšie záruky bezpečnosti požiadala práve pod dojmom ruského útoku na Ukrajinu.

Putinov hovorca dnes tiež povedal, že Rusko si všíma pribúdajúce diskusie o mieri na Ukrajine, ale neukazuje sa pri nich vraj „politická vôľa“ brať do úvahy aj záujmy Moskvy. Kyjev si ako zásadnú podmienku na rokovanie kladie odchod ruských vojsk z celého medzinárodne uznaného ukrajinského územia a západná krajina uvádza, že je na brániacich sa Ukrajincoch, aby určili, kedy a za akej situácie plánujú začať prípadné rozhovory.

O možnosti pristúpenia Ukrajiny k Severoatlantickej alianci sa bude rokovať v júli na summite v litovskom Vilniuse.

14:33 V Ruskom okupovanom meste Berďansk na juhovýchode Ukrajiny bolo počuť niekoľko výbuchov, informuje stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe s odvolaním sa na fotografie a videá publikované na telegramovom kanáli Politika krajiny. Predstaviteľ okupačnej správy potvrdil zásah v priestore tamojšieho prístavu. Berďansk leží na juhu Záporožskej oblasti na brehu Azovského mora.

Na záznamoch je vidieť dym v blízkosti námorného prístavu, pričom médiá hovoria o najmenej šiestich explóziách. O explóziách v meste informuje aj ukrajinská agentúra Ukrinform s odvolaním sa na vyjadrenie ukrajinskej správy mesta, podľa ktorej boli zasiahnuté pozície okupačných síl.

Zástupca Ruskom dosadenej okupačnej správy ukrajinskej Záporožskej oblasti Vladimir Rogov najprv napísal, že ukrajinské ozbrojené sily sa „pokúsili vykonať na mesto raketový úder“, neskôr informoval o zásahu námorného prístavu. „Podľa predbežných informácií nie sú obete ani škody,“ povedal na telegrame Rogov.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť. Ukrajinská armáda sa k dianiu v Berďansku oficiálne nevyjadrila.

Ruská armáda obsadila Berďansk, kde pred vojnou žilo vyše 100-tisíc ľudí, koncom minulého februára, niekoľko dní po začiatku invázie do susednej krajiny.

14:14 Ak existuje jeden národ, ktorý vstúpi do dejín tým, že zmenil geopolitickú a bezpečnostnú realitu v Európe k lepšiemu, budú to Ukrajinci, vyhlásila predsedníčka českej Poslaneckej snemovne.

Čítajte viac Pekarová Adamová vidí Ukrajinu v NATO: Zakladajúci akt s Ruskom treba zrušiť

13:45 Poľský prezident Andrzej Duda v neočakávane oznámil, že navrhuje významné zmeny v novom zákone umožňujúcom vytvorenie výboru na vyšetrovanie „ruského vplyvu“ v Poľsku. Duda zákon podpísal iba pred niekoľkými dňami. Kritici vrátane Európskej únie a Spojených štátov vyjadrili obavy, že takýto výbor bude postihovať predovšetkým politických odporov vládnucej strany.

Prezident vysvetlil, že jeho pozmeňovacie návrhy, ktoré konzultoval s nezávislými odborníkmi, odstránia väčšinu sporov okolo zákona. V súčasnej podobe tresty zahŕňajú desaťročný zákaz zastávania verejnej funkcie, kde dochádza k nakladaniu s verejnými financiami či utajovanými skutočnosťami. Dudove dodatky majú tvrdé postihy zo zákona odstrániť.

Čítajte viac Poľská vláda na opozíciu uplietla ruský bič

Hoci je zákon namierený na vyšetrovanie ruského vplyvu v Poľsku, kritici ho v súčasnej podobe vnímajú ako nástroj na odstránenie politických oponentov vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) z politického života, predovšetkým opozičného lídra Donalda Tuska.

Poľský parlament minulý týždeň schválil tento zákon z dielne vládnucej strany PiS, ktorý by podľa niektorých mohol ovplyvniť aj výsledok jesenných parlamentných volieb. Podľa odborníkov zákon tiež porušuje poľskú ústavu a opozícia Dudu vyzývala, aby ho odmietol. Duda však vtedy uviedol, že zákon schváli, pretože o vplyve Ruska na politiku sa diskutuje aj v USA a iných európskych krajinách. Dodal, že podobné výbory na vyšetrovanie ruského vplyvu by mali vzniknúť aj v iných krajinách a na úrovni Európskej únie.

13:11 Čínsky osobitný vyslanec pre Ukrajinu Li Chuej apeloval na vlády, aby „prestali posielať zbrane na bojisko“ a viedli mierové rozhovory. O výsledkoch svojej nedávnej cesty do regiónu však neinformoval. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AP.

Výzva čínskeho vyslanca prišla v období, keď Washington a jeho európski spojenci zrýchľujú dodávky zbraní Ukrajine, ktorá sa pokúšajú oslobodiť územia okupované Ruskom.

Vláda čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga tvrdí, že je vo vojne neutrálna a chce slúžiť ako sprostredkovateľka mieru. Politicky pritom podporuje Moskvu.

Čítajte viac Ruskej a čínskej propagande sa darí ako nikdy. Ťaží zo zmien na Twitteri

„Čína je presvedčená, že ak naozaj chceme ukončiť túto vojnu, zachrániť životy a zaviesť mier, je dôležité, aby prestali dodávky zbraní na bojisko, inak bude napätie iba prudko stúpať,“ povedal Li novinárom.

Li navštívil 15.-28. mája Ukrajinu, Rusko, Francúzsko, Nemecko a sídlo Európskej únie. Politickí analytici dávali iba malú šancu, že čínska iniciatíva prinesie pokrok. Napriek tomu dali Pekingu príležitosť uplatniť sa aj takto ako dôležitý hráč vo svetovej diplomacii.

Čítajte viac Ruské jadrové zbrane v Bielorusku? Veľmi málo pravdepodobné, tvrdí expert OSN

Čínsky diplomat Li na tlačovom brífingu v piatok vyhlásil, že Rusko a Ukrajina musia podniknúť „konkrétne opatrenia“ na zabránenie jadrovej nehody. Podľa neho je riziko vyostrenia vojny „stále vysoké“, píše portál britskej televízie Sky News.

„Všetky strany musia zaistiť bezpečnosť jadrových zariadení a podniknúť konkrétne opatrenia na ochladenie horúčky,“ vyhlásil.

12:43 Ukrajinská armáda podľa šéfa ruskej okupačnej správy v ukrajinskej Záporožskej oblasti Vladimira Rogova ostreľovala ruskú poľnú nemocnicu na východe regiónu. Rogov o tom bez ďalších podrobností informoval na telegrame.

„Informácie o obetiach sa upresňujú,“ uviedol. Útok podľa neho prišiel okolo 11:00 miestneho času (10:00 SELČ).

Rusi časť ukrajinskej Záporožskej oblasti obsadili vlani na jar po začiatku svojej invázie na Ukrajinu. Moskva ju vlani na jeseň spoločne s Chersonskou, Doneckou a Luhanskou oblasťou vyhlásila za súčasť územia Ruskej federácie. Medzinárodné spoločenstvo však začlenenie týchto ukrajinských území do Ruska neuznáva.

12:19 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken označil za „strategický neúspech“ pre Moskvu vojnu na Ukrajine.

Čítajte viac Vojna bude trvať roky, intenzita sa oslabí, mieni americký minister

12:02 Dvaja civilisti zomreli v piatok pri ostreľovaní ruskej Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. V poslednom čase sa tu zintenzívnili útoky a cezhraničné prieniky. Oznámil to tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Šrapnely zasiahli okolo prechádzajúce autá. V jednom z nich cestovali dve ženy, ktoré zahynuli na mieste na následky zranení,“ uviedol Gladkov. Dodal, že ukrajinské sily ostreľovali cestu v obci Maslova Pristaň v okrese Šebekino, ktoré je najviac zasiahnuté nedávnymi ostreľovaniami.

„V druhom aute sú dvaja zranení. Muž so zranením od šrapnelu na hrudi a druhý muž so zraneniami dolných končatín,“ uviedol Gladkov s tým, že obaja sú vo vážnom stave a boli prevezení do nemocnice.

Ostreľovanie spôsobilo škody aj v druhej obci v Belgorodskej oblasti, odkiaľ však nehlásia žiadne obete.

11:31 Ukrajina zničila v noci na piatok všetky útočiace rakety a drony. Išlo už o šiesty ruský útok na Kyjev za šesť dní a vyžiadal si dvoch ranených. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Zranenia utrpeli 11-ročné dieťa a 68-ročný senior, uviedol generálny prokurátor v oznámení. Podľa šéfa kyjevskej polície Andrija Nebytova bolo padajúcimi troskami poškodených päť bytových domov. Poplašné sirény zneli vyše dve hodiny, dodal Nebytov.

„Okupanti sa neprestávajú snažiť terorizovať hlavné mesto Ukrajiny útokmi dronov a rakiet,“ oznámili ukrajinské vzdušné sily. „Všetkých 15 striel s plochou dráhou letu a 21 útočných dronov bolo zničených,“ dodali.

Kyjev bol až donedávna relatívne ušetrený od vzdušných útokov. Od začiatku mája však Rusko útočí takmer denne a v pondelok 29. mája dokonca útočilo za bieleho dňa.

„Za posledných šesť dní (Rusi) podnikli šesť útokov na toto mesto!“ napísal na sociálnej sieti Telegram vojenský veliteľ Kyjeva Serhij Popko. „Po balistických raketách predchádzajúci deň bol tentoraz útok kombinovaný: útočili naraz drony a strely s plochou dráhou letu,“ spresnil.

11:02 Európska investičná banka (EIB) vyčlení 50 miliónov eur pre Ukrajinskú štátnu agentúru pre obnovu a rozvoj na nákup provizórnych mostov. Agentúra to oznámila v piatok. Účelom grantu je zlepšiť mobilitu ukrajinskej populácie, ktorú negatívne ovplyvnili ruské útoky na infraštruktúru. Provizórne mosty by mali Ukrajincom uľahčiť najmä prístup k základným službám a nevyhnutnej pomoci. Informuje o tom web Kyiv Independent.

„Zničené cesty a mosty môžu počas vojny stáť životy. Sanitky, záchranárske a opravárske posádky nestihnú prísť. Ceníme si, že EIB a partneri v Európskej únii sú ochotní podporiť nás pri obnove mostov,“ povedal šéf ukrajinskej agentúry pre obnovu Mustafa Naiem.

Podľa utorkovej správy agentúry Rusko od začiatku invázie na Ukrajine zničilo 346 mostov. Ukrajina 12 z nich obnovila a zriadila 85 dočasných premostení. Grant na nákup provizórnych mostov poskytuje EIB Kyjivu prostredníctvom Platformy pre investície v susedstve EÚ.

https://kyivindependent.com/…nal-bridges/

10:21 Švajčiarsky parlament hlasoval proti mimoriadnemu povoleniu nepriameho vývozu zbrojného materiálu pochádzajúceho zo Švajčiarska na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra DPA, podľa ktorej však ešte nie je na konci diskusia o zmene zákona o vývoze vojenského materiálu.

Väčšina poslancov švajčiarskej Národnej rady podľa DPA hlasovala proti návrhu, ktorý vypracoval bezpečnostný výbor. Takzvaný „lex Ukrajina“ predpokladal, že by iné štáty mohli Ukrajine dodávať zbrojný materiál švajčiarskej proveniencie. Švajčiarsko doteraz s odkazom na svoju neutralitu odmieta vývoz svojho zbrojného materiálu na Ukrajinu a zmluvne to zakazuje aj svojim obchodným partnerom. Napríklad neumožňuje ani to, aby bola Ukrajine odovzdaná munícia, ktorú Bern pred rokmi predal Nemecku.

Čítajte viac Švajčiarsky Ruag sa vzoprel vláde. Ukrajine chce poslať 96 vyradených Leopardov

Zástancovia schválenia výnimky v prípade Ukrajiny argumentujú tým, že by Švajčiarsko malo Ukrajinu silnejšie podporiť, a prispieť tak k európskej bezpečnosti. Odporcovia, medzi nimi Zelení a konzervatívna Švajčiarska ľudová strana (SVP), sa obávajú porušenia neutrality a silného príklonu k NATO.

Podľa DPA štvrtkovým hlasovaním ešte neskončila diskusia o zásadnej zmene zákona o vojenskom materiáli. Parlamentný bezpečnostný výbor sa okrem iného zaoberá myšlienkou povoliť dodávky zbraní a munície v prípade, že Bezpečnostná rada OSN alebo dve tretiny Valného zhromaždenia OSN konštatujú, že daná krajina je obeťou útočnej vojny odporujúcej medzinárodnému prá­vu.

9:38 Ruské vedenie musí naliehavo riešiť dilemu, či posilniť vlastnú obranu v regiónoch susediacich s Ukrajinou, alebo upevniť pozície na fronte. V súvislosti s útokmi partizánskych skupín v Rusku v miestach pri hraniciach s Ukrajinou to uvádza britská vojenská rozviedka.

Čítajte viac Rusko rieši dilemu: Posilniť vlastnú obranu alebo pozície na Ukrajine

9:20 Brianska oblasť na západe Ruska sa dostala v noci na piatok pod paľbu, informoval gubernátor tohto regiónu Alexander Bogomaz. Ide o najnovší príklad, že vojna na Ukrajine sa čoraz viac prelieva do Ruska, píše portál britskej televízie Sky News.

Vypálená munícia zasiahla dve dediny blízko hranice s ukrajinskou Černihivskou a Sumskou oblasťou, uviedol Bogomaz.

Ďalšia delostrelecká paľba zasiahla okres Šebekino v ruskej Belgorodskej oblasti, odkiaľ bolo evakuovaných vyše 2 500 ľudí, oznámil oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov.

Ruskí predstavitelia hlásili v posledných dňoch zintenzívnenie útokov zo severnej Ukrajiny na Rusko. Sky News pripomenula, že nemá možnosť nezávisle overiť tieto správy.

8:45 Izraelskí a ukrajinskí vojaci spolupracujú v Poľsku pri nasadení izraelského systému včasného varovania na Ukrajine. Vo štvrtok to podľa agentúry Ukrinform pri svojej návšteve Viedne vyhlásil minister obrany Izraela Eli Kohen.

„Kým my tu hovoríme, pracujú izraelskí a ukrajinskí vojaci v Poľsku spoločne na tom, aby začlenili náš systém varovania, ktorý bude zachraňovať životy civilistov na Ukrajine,“ cituje Ukrinform Kohena.

Ukrajinské médiá už skôr informovali o tom, že Izrael v máji začne v Kyjeve testovať svoj systém včasného varovania pred raketovými útokmi. Očakáva sa, že jeho napojenie na ukrajinský radarový systém umožní rýchlejší prenos výstrahy k užívateľom mobilných telefónov a spustenie sirén iba v miestach, kde naozaj hrozí nebezpečenstvo raketového útoku.

Rusko v posledných týždňoch výrazne zosilnelo útoky na Kyjev, mesto ich teraz zažíva prakticky každú noc. Len v noci na piatok Rusi na Kyjev vyslali 15 rakiet a 18 dronov Šáhed iránskej výroby.

8:30 Predseda Zboru náčelníkov štábov americkej armády Mark Milley upozornil na význam moderných tankov pre Ukrajinu v protiofenzíve. Dodanie stíhačiek F-16 však označil za dlhodobé úsilie.

Tanky podľa Milleyho poskytujú palebnú silu a môžu zohrať významnú úlohu v očakávanej ofenzíve. „Tanky sú veľmi dôležite, pre obranu i útok,“ povedal Milley počas cesty do Francúzska, kde sa zúčastní na slávnosti pri príležitosti 79. výročia vylodenia spojencov v Normandii počas druhej svetovej vojny. „Zdokonalené moderné tanky, výcvik a schopnosť používať ich budú pre úspech Ukrajiny zásadné,“ dodal. Tanky budú podľa jeho slov spolupracovať s delostrelectvom a pechotou.

Približne 400 ukrajinských vojakov nedávno začalo výcvik na tankoch Abrams M1A1 americkej výroby, pripomína CNN. Ten by mal trvať približne 12 týždňov. USA sľúbili Ukrajine celkovo 31 takýchto tankov. Británia poslala tanky typu Challenger 2 a Nemecko stroje typu Leopard 2.

V spojitosti s dodávkou stíhačiek F-16 na Ukrajinu uviedol, že dlhodobým plánom je poskytnutie moderných vzdušných síl, ktoré budú lepšie schopné čeliť Rusku. „Všetci si uvedomujú, že Ukrajina potrebuje moderné vzdušné sily a všetci to vedia,“ povedal a dodal, že vybudovanie takýchto síl si bude vyžadovať značné množstvo času, úsilia a peňazí.

8:20 V Bazilike svätého Petra vo Vatikáne sa muž vyzliekol a postavil sa nahý na oltár. Prípad sa stal vo štvrtok krátko pred zatvorením chrámu.

Evidentne to bol protest proti invázii Ruska, pretože nápis na mužovom chrbte vyzýval na záchranu detí na Ukrajine, uviedol vatikánsky zdroj.

Švajčiarska garda, ktorá dohliada na bezpečnosť vo Vatikáne, muža odovzdala talianskej polícii. Škrabance na tele si spôsobil sám vlastnými nechtami, dodal zdroj.

7:45 Rusko prišlo pri snahách o dobytie ukrajinského mesta Bachmut o viac ako 60-tisíc vojakov. Ako referuje web news.sky.com, pod podmienkou anonymity to povedal západný predstaviteľ.

„Usudzujeme, že úsilie o dobytie Bachmutu v priebehu ročných bojov v oblasti Bachmut – Popasna pravdepodobne stálo Rusko najmenej 60-tisíc obetí,“ uviedol predstaviteľ. Dodal, že 60-tisíc je „konzervatívny odhad“ ruských strát v tejto oblasti kontaktnej línie, pričom najmenej tretina z tohto počtu prišla o život.

Západný predstaviteľ označil mesto za „strategicky nevýznamné“ a dodal, že podľa Západu sa „ukrajinské jednotky stiahli z hlavnej zastavanej oblasti mesta“.

Celkový počet ruských strát vo vojne s Ukrajinou podľa západného predstaviteľa presahuje číslo 200-tisíc.

7:40 Ukrajina zostrelila v noci na piatok vyše 30 rakiet a dronov, ktorými Rusko útočilo na hlavné mesto Kyjev.

Vojenská správa Kyjeva na sociálnej sieti Telegram oznámila: „Podľa predbežných informácií ukrajinská protivzdušná obrana zistila a zničila vo vzdušnom priestore nad Kyjevom a okolo Kyjeva vyše 30 vzdušných cieľov rôznych druhov.“

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko predtým oznámil dve samostatné vlny útokov a neskôr na Telegrame napísal, že záchranné služby nemali žiadne telefonáty so žiadosťou o pomoc.

Rusko sa zatiaľ k najnovšiemu útoku nevyjadrilo.

7:05 Poľsko pomôže Ukrajine s výcvikom pilotov na stíhačky typu F-16. Vo štvrtok to vyhlásil poľský premiér Mateusz Morawiecki. Dodal však, že jeho vlasť Kyjevu stíhačky poskytnúť nemôže.

Poľsko v súčasnosti disponuje 48 stíhačkami F-16, nie všetky z nich sú však bojaschopné. „Počet stíhačiek F-16, ktoré má Poľsko momentálne k dispozícii, nie je nateraz dostatočný na to, aby sme ich poslali na Ukrajinu, preto v tejto záležitosti nie sú žiadne očakávania,“ povedal Morawiecki na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Moldavsku.

Premiér dodal, že Varšava už poslala Ukrajine svoje bojové lietadlá MiG, ktoré označil za „dobré lietadlá a stíhačky“. Zároveň uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mu poďakoval za to, že sa Poľsko podieľa na tvorbe koalície krajín ochotných poskytnúť Ukrajine stíhačky.

Morawiecki tiež ozrejmil, že Varšava nemôže Ukrajine poskytnúť systém protivzdušnej obrany Patriot, pretože ich nemá dostatok. Apeloval však na ostatných zúčastnených summitu, aby niektoré zo svojich Patriotov Kyjevu ponúkli.

7:00 Dolná komora švajčiarskeho parlamentu zahlasovala vo štvrtok proti návrhu zákona, ktorý by výslovne povolil transfer zbraní švajčiarskej výroby na Ukrajinu. Iniciatívu podporilo 75 poslancov, no proti sa ich vyslovilo 98.

Jean-Luc Addor z populistickej, pravicovej a najväčšej parlamentnej Švajčiarskej ľudovej strany (SVP) povedal, že „prijatie tejto iniciatívy by znamenalo zaujať stanovisko k jednému z protagonistov (konfliktu), o čom značí aj samotný názov ("Lex Ukrajina“)". Legislatíva by preto podľa jeho slov porušovala vojenskú neutralitu Švajčiarska, čo je postoj, ktorý táto krajina dlhodobo zastáva.

O neutralite Švajčiarka sa horlivo diskutuje už od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho februára, konštatuje AFP. Bern síce nasledoval kroky EÚ a uvalil sankcie na Moskvu, v otázke vojenskej neutrality však zatiaľ takú flexibilitu nepreukázal.

Napriek tlaku zo strany Kyjeva a jeho spojencov dosiaľ Švajčiarsko odmietalo povoliť krajinám, ktoré vlastnia zbrane švajčiarskej výroby, ich reexport na Ukrajinu.

6:45 Ruské zbrojovky tento rok vyrobili už viac ako 600 tankov, vyhlásil bývalý ruský prezident a premiér Dmitrij Medvedev, ktorý je v súčasnosti zástupcom predsedu štátnej bezpečnostnej rady. Podobné tvrdenia nemožno v podmienkach vojnového konfliktu bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

Čítajte viac Výroba ruských zbraní sa fantasticky zvýšila, len tankov je 600, tvrdí Medvedev

6:30 Francúzsko sa zmenilo. Šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron to potvrdil aj na konferencii GLOBSEC v Bratislave. Slovensko navštívil v stredu.

Čítajte viac Chápe už Macron východ Európy? Ukrajinu vyslal na cestu do NATO

6:00 Letecký poplach na Ukrajine bol podľa BBC vyhlásený po tom, ako ruské bombardéry nad Kaspickým morom vypustili strely s plochou dráhou letu mieriace na ukrajinské mestá. Ruská protivzdušná obrana počas noci zostrelila nad Kurskom niekoľko ukrajinských dronov, uviedol na sociálnej sieti Roman Starovojt, gubernátor Kurskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou. „Prosím obyvateľov Kurska zachovať pokoj, mesto spoľahlivo chránia naši vojaci,“ napísal. Obete a ranených tentoraz nehlási ani jedna strana.

Ruské prihraničné regióny hlásia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pomerne často ostreľovanie alebo útoky bezpilotných lietadiel na svoje územia. Viní z nich Kyjev, ktorý ale tieto správy ponecháva bez komentára, alebo odmieta, že by útočil na ruské územie.

Kyjevské úrady vyzvali obyvateľov ukrajinského hlavného mesta, aby zostali v krytoch až do odvolania leteckého poplachu a aby nezdieľali v sociálnych sieťach zábery vyhotovené počas náletu. „V oblasti je zvýšené nebezpečenstvo vzdušného útoku. Protivzdušná obrana zasahuje proti nepriateľským cieľom,“ uviedla oblastná vojenská správa podľa denníku Ukrajinska pravda. „V meste sú výbuchy, zasahuje protivzdušná obrana. Ďalšia vlna bezpilotných lietadiel utočí na Kyjev,“ uviedol starosta Vitalij Kličko.

„Terorizácia Kyjeva vzdušnými útokmi pokračuje,“ napísal v sociálnej sieti šéf vojenskej správy Serhij Popko, podľa ktorého „šialení teroristi prakticky bez prestávky útočia na hlavné mesto – o šesť dní podnikli už šiesty vzdušný útok“. Konštatoval, že nepriateľ zakaždým mení zbrane, a tak po balistických raketách z predchádzajúceho dňa tentoraz zaútočil súčasne dronmi Šáhed iránskej výroby a strelami s plochou dráhou letu, vypustenými zo strategických bombardérov Tu-95MS z oblasti Kaspického mora. "Ale naše sily protivzdušnej obrany sú jednoducho úžasné! Podľa predbežných informácií odhalili nad Kyjevom a v okolí a zničili viac ako 30 vzdušných cieľov rôzneho typu, "napísal Popko s tým, že presnejšie údaje už čoskoro oznámi letectvo.

Žiadne obete neboli doteraz hlásené. Starosta Kličko, ktorý predtým ohlásil dve vlny útokov, uviedol, že počas leteckého poplachu neboli privolaní záchranári a zdravotníci k zásahu, a neskôr dodal, že na dvoch miestach zasahujú hasiči kvôli doutnajúcim troskám striel.

O deň skôr pri ruskom nálete na ukrajinskú metropolu zomreli traja ľudia, vrátane deväťročného dievčaťa.

Rusko od začiatku mája podniklo okolo dvoch desiatok vzdušných útokov strelami a dronmi na ukrajinské mestá, napísal agentúra Reuters.