476. deň: Ukrajina nemá proti ruskej armáde šancu, tvrdil Putin. Zelenskyj vylúčil rokovania

Čítajte viac 475. deň: Ukrajinci si zobrali späť 100 km² územia, pri Vuhledare postúpili o kilometer

23:20 Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov oznámil podpísanie deklarácie so zástupcami Česka a Slovenska o možnej budúcej spolupráci pri nákupe a údržbe bojových vozidiel pechoty. Ako Reznikov uviedol na twitteri, dokument podpísali česká ministerka obrany Jana Černochová a jej slovenský kolega Martin Sklenár.

Stretnutie troch ministrov sa uskutočnilo na okraj schôdzky Kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, ktorá sa konala v Bruseli. „Detaily budú spresnené neskôr. Avšak ide o dôležitý krok v spolupráci medzi našimi krajinami,“ dodal Reznikov.

Ako v tejto súvislosti poznamenal denník Ukrajinska pravda, minulý týždeň sa dostala na verejnosť informácia, že český štátny podnik VOP CZ zo Šenova pri Novom Jičíne začne v najbližšom čase opravy tankov T-64 ukrajinskej armády. Tanky, ktoré boli desiatky rokov v skladoch, by po modernizácii mali zamieriť priamo do bojov na Ukrajine napadnutej Ruskom. Zmluva pritom vychádza z memoranda medzi VOP CZ a ukrajinským štátnym koncernom Ukroboronprom z tohtoročného februára.

22:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom videovyhlásení o súčasnej ofenzíve povedal, že „každý meter ukrajinskej pôdy dobytý späť od ruských síl je pre nás nanajvýš dôležitý“.

„Náš pohyb vpred je najviac rozhodujúci,“ povedal Zelenskyj po rokovaní s najvyššími vojenskými veliteľmi. „Každý náš vojak, každý náš nový krok, ktorý urobíme, každý meter ukrajinskej pôdy oslobodený od nepriateľa, je nanajvýš dôležitý,“ dodal.

22:30 Epicentrum bojov na Ukrajine sa presunulo na cestu vedúcu do mesta Mariupol, kde ukrajinská ofenzíva pomaly zatláča ruské sily, s britskými tankmi Challenger pripravenými zapojiť sa do bojov. Informovala o tom podľa denníka The Guardian námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

Čítajte viac Epicentrum bojov sa presunulo smerom na Mariupol, Challengery sú pripravené zapojiť sa

21:55 Časť delegácie, ktorá sprevádza prezidenta Juhoafrickej republiky Cyrila Ramaphosu na ceste do Poľska, na Ukrajinu a do Ruska, uviazla vo Varšave na letisku, informujú poľské médiá s tým, že sto ľudí vôbec nesmelo z lietadla. Priviezli si totiž zbrane, ktoré nemali povolenie na dovoz do Poľska, a chýbali im aj ďalšie doklady.

Ramaphosa do Varšavy vo štvrtok pricestoval iným lietadlom, v ktorom boli jeho najbližší spolupracovníci a členovia ochranky. Tento stroj neskôr odletel do Rzeszówa na juhovýchode Poľska, odkiaľ Ramhaposa spoločne s ďalšími africkými prezidentmi odišiel vlakom do Kyjeva. Druhé lietadlo, v ktorom boli ďalší členovia ochranky a novinári, však zostalo vo Varšave.

„Členovia delegácie so sebou mali zbrane, ale nemali povolenie na ich dovoz do Poľska. Samotné lietadlo opustiť mohli, ale bez zbraní. Rozhodli sa zostať na palube dovtedy, kým bude lietadlo pokračovať v lete,“ cituje internetový portál rozhlasovej stanice Radio TOK FM hovorkyňu poľskej pohraničnej stráže Annu Michalskú. Dodala, že piloti lietadla a jeho posádka bežnú hraničnú kontrolu absolvovali a išli odpočívať. Cestujúci dostávali jedlo a pitie, niektorí z nich vraj postávali na schodoch pri dverách lietadla, na letiskovú plochu však zísť nesmeli.

21:30 Ruský prezident nevylúčil, že v prípade inej americkej administratívy k vojne na Ukrajine vôbec nemuselo dôjsť. Podľa agentúry Reuters to Vladimir Putin vyhlásil na ekonomickom fóre v Petrohrade. Pokiaľ ide o kontakty so Spojenými štátmi, podľa Putina prakticky žiadne neexistujú. „Neboli sme to ale my, kto ich odmietol,“ uviedol ruský prezident.

„Nevylučujem, že sme pod inou americkou administratívou mohli ísť cestou mieru,“ povedal Putin. Na adresu amerického prezidenta uviedol, že Joe Biden je „dospelý muž a ostrieľaný politik“. „Neprislúcha mi hovoriť, čo má robiť. Nech robí, čo uzná za vhodné a my budeme robiť to, čomu veríme, že je v záujme Ruskej federácie a ruského ľudu. A každý s tým bude musieť počítať,“ vyhlásil ruský vodca.

20:50 Severoatlantická aliancia (NATO) v piatok uviedla do prevádzky nové centrum na ochranu podmorských potrubí a káblov. Centrum, ktorého vznik schválili ministri obrany NATO, sa nachádza v Northwoode na severozápade Londýna, informovala agentúra AP.

Centrum vzniklo ako dôsledok stále nevyriešeného útoku na plynovody Nord Stream zo septembra 2022 i v súvislosti s obavami, že Rusko mapuje dôležitú západnú infraštruktúru pre energetiku a internet vo vodách okolo Európy.

„Hrozba stále rastie sa vyvíja,“ povedal generálporučík Hans-Werner Wiermann, ktorý vedie špeciálnu jednotku zameranú na túto oblasť.

Uviedol, že „ruské lode aktívne mapujú našu kritickú podmorskú infraštruktúru“. „Rastú obavy, že Rusko sa môže zamerať na podmorské káble a inú kritickú infraštruktúru v snahe narušiť život na Západe,“ povedal Wiermann novinárom v sídle NATO v Bruseli.

20:45 Najmenej 23 ľudí zranilo v piatok popoludní masívne ruské delostrelecké bombardovanie mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Podľa ukrajinských predstaviteľov medzi zranenými sú aj tri deti. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak uviedol, že ruské údery zasiahli tri rôzne časti Chersonu, pričom poškodili zdravotnícke zariadenie a materskú školu.

20:30 Belgická vláda v piatok schválila pätnásty balík vojenskej pomoci Ukrajine. Oznámila to belgická ministerka obrany Ludivine Dedonderová. Súčasťou pomoci sú obrnené vozidlá M113, ktoré belgická armáda prestala používať pred desiatimi rokmi. Krajina ich Kyjevu dodá hneď po tom, ako ich belgické zbrojovky upravia do riadneho stavu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Minulý týždeň Belgicko uviedlo, že Ukrajine poskytne 105-milimetrovú muníciu pre delostrelectvo v hodnote 32,4 milióna eur.

19:40 Mierové rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou sú možné iba po stiahnutí ruských vojsk z okupovaných oblastí Ukrajiny, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po stretnutí s africkými lídrami. Delegácia prezidentov a premiérov viacerých afrických krajín začala svoju mierovú misiu v Kyjeve. Neskôr zamieria do Petrohradu, kde afrických štátnikov v sobotu čaká podobné rokovanie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii uviedol, že pozval afrických lídrov na účasť na celosvetovom mierovom summite. Nápad začať teraz mierové rozhovory s Moskvou odmietol s tým, že by to viedlo „k zmrazeniu vojny na Ukrajine“. Ukrajina podľa neho potrebuje skutočný mier so stiahnutím ruských jednotiek z okupovaného územia.

Zelenskyj myšlienku globálneho mierového summitu po prvý raz spomenul v novembri, keď predstavil svoj desaťbodový mierový plán pre Ukrajinu. V ňom trvá okrem iného na navrátení všetkých ukrajinských území, ktoré Rusko obsadilo, na reparáciách za vojnové škody spôsobené ruskou inváziou a na vytvorení osobitného tribunálu, ktorý by súdil ruské vojnové zločiny. Takéto návrhy však Moskva odmieta.

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa vyzval Ukrajinu aj Rusko „na deeskaláciu“. Mier by sa podľa neho mal dosiahnuť prostredníctvom vyjednávaní a diplomatických prostriedkov. Ako dodal, je potrebné tiež vymeniť vojnových zajatcov a tiež deti musia byť vrátené do ich domovov.

19:23 Putin oznámil, že prvé ruské jadrové hlavice už sú v Bielorusku. Spojené štáty v reakcii uviedli, že nevidia žiadne známky toho, že by sa Rusko chystalo jadrovú zbraň použiť. „Nemáme dôvod upravovať svoj jadrový postoj,“ povedal novinárom podľa AFP šéf americkej diplomacie Antony Blinken.

19:00 Ukrajinskí piloti sa zúčastnia na „oboznamovacom tréningu“ na švédskych bojových lietadlách JAS 39 Gripen. Potvrdilo to švédske ministerstvo obrany. Podľa vyhlásenia ministerstva Švédske ozbrojené sily „budú mať za úlohu vykonať oboznamovací výcvik ukrajinských pilotov a príslušného leteckého technického personálu na strojoch JAS 39“. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Ukrajinské ozbrojené sily vyjadrili želanie mať možnosť rýchlo posúdiť JAS 39, pretože posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny systémom moderných stíhacích lietadiel je jedným z najnaliehavejších opatrení,“ konštatovalo vyhlásenie švédskeho rezortu obrany.

18:50 Šéf Kremľa Vladimir Putin v piatok potvrdil, že do Bieloruska bola dodaná prvá časť taktických jadrových hlavíc, ktoré majú byť rozmiestnené na bieloruskom území, informovala agentúra AFP.

„Je to len prvá časť. Úlohu splníme v plnom rozsahu do konca roka,“ prisľúbil Putin vo vystúpení adresovanom delegátom na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (PMEF-23).

Západom neuznávaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko tento týždeň vyhlásil, že Moskva poskytla Minsku jadrové zbrane „trikrát silnejšie ako Hirošima a Nagasaki“.

„Jedna bomba je trikrát silnejšia. To je, ja neviem, pod milión ľudí, ktorí naraz zomrú. Nedajbože, aby som sa v súčasnej dobe musel rozhodovať o použití týchto zbraní. Ale nebude žiadne váhanie, ak by došlo k agresii proti nám,“ povedal Lukašenko.

Na plenárnom zasadnutí PMEF-23 Putin tiež vyhlásil, že Rusko má veľký počet jadrových zbraní a ich zásoby nezníži – napriek tomu, že NATO chce znížiť počet jadrových zbraní.

„Máme viac takýchto zbraní ako krajiny NATO. Oni to vedia a neustále nás vyzývajú, aby sme začali rokovania o znížení ich počtu,“ vyhlásil Putin, pričom podľa tlačovej agentúry RIA Novosti následne použil vulgárne slovné spojenie z ľudového jazyka vo význame „kašľať na nich“.

18:40 Ruská armáda v piatok oznámila, že odrazila päť ukrajinských útokov pri osadách Rivnopiľ a Urožajne, teda v oblastiach, ktoré doteraz ovládala. TASR správu prevzala z agentúry AFP, podľa ktorej to môže znamenať napredovanie ukrajinských jednotiek.

Aktuálne boje na týchto miestach podľa AFP naznačujú, že Ukrajincom sa podarilo zatlačiť ruské obranné línie v tejto oblasti na pomedzí Záporožskej a Doneckej oblasti, avšak niekoľko desiatok kilometrov južnejšie majú Rusi silnejšie opevnené obranné línie.

Osady Rivnopiľ a Urožajne sa nachádzajú v blízkosti dedín, o ktorých Ukrajina minulý týždeň uviedla, že sa jej ich podarilo opätovne získať.

17:39 Európska únia dúfa, že piatkový ruský raketový útok proti Kyjevskej oblasti v čase, keď mesto navštívila africká mierová misia, donútil afrických lídrov „jasne si uvedomiť“ zámery Moskvy. „Myslím si, že ich (afrických lídrov) to núti veľmi jasne si uvedomiť, kto je agresor a ako sa tento agresor správa, aké sú jeho zámery,“ povedal hovorca Európskej komisie Peter Stano. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Delegácia afrických štátov, ktorú vedie juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, v piatok pricestovala na Ukrajinu. Ide o africkú mierovú misiu s cieľom rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ich ďalšou zástavkou má byť Petrohrad, aby hovorili s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom. Členmi delegácie sú okrem juhoafrickej hlavy štátu aj lídri Senegalu, Egypta, Konga, Ugandy, Komor a Zambie. Niekoľko hodín po ich príchode na Ukrajinu Rusko zaútočilo na Kyjivskú oblasť dvanástimi raketami, pričom všetky ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila.

Podľa hovoru EK Európska únia víta akúkoľvek vážnu a zmysluplnú snahu o dosiahnutie mieru, keďže „nikto nechce mier viac ako Ukrajinci a Európania“. „Mier by mohol byť okamžite, ak Putin prestane terorizovať ukrajinský ľud a stiahne svojich vraždiacich, mučiacich a rabujúcich vojakov z územia Ukrajiny,“ uzavrel Stano.

17:22 „Už od detstva mám veľa židovských priateľov. Hovoria mi: Zelenskyj nie je Žid. Je to hanba židovského národa,“ vyhlásil ruský prezident, v sále podľa ruských médií zaznel potlesk.

Čítajte viac Putin urazil Zelenského korene: Je hanbou židovského národa, a vlastne ani nie je Žid

17:03 Ukrajine čoskoro dôjde vojenské vybavenie a stane sa úplne závislou na dodávkach zo západných krajín, vyhlásil dnes na ekonomickom fóre v Petrohrade ruský prezident Vladimír Putin. Podľa agentúry Reuters tiež tvrdil, že Ukrajina nijako nepostupuje vo svojej protiofenzíve a chválil vlastnú armádu, proti ktorej vraj tá ukrajinská „nemá žiadnu šancu“.

„Hlavné je, že nie sú úspešní v žiadnej z oblastí,“ povedal Putin na adresu ukrajinskej armády s odvolaním sa na ruské vojenské velenie. Armáda krajiny, ktorú ruské vojská vlani vo februári napadli, potom podľa neho má „obrovské straty, v porovnaní s ruskou armádou až viac ako jeden ku desiatim. To je fakt,“ povedal Putin v odpovedi na otázku na ekonomickom fóre.

Podobné tvrdenia z oblasti konfliktu nemožno nezávisle overiť.

Kyjevu západné krajiny vojensky aj inak pomáhajú od začiatku ruskej agresie. Ukrajinská armáda, čiastočne vybavená západnou technikou, teraz na niekoľkých miestach prešla do ofenzívy s cieľom oslobodiť Ruskom okupované územie.

Ukrajinskí predstavitelia uvádzajú, že postupujú v oblasti frontu na východe a juhu krajiny. Svoje vojenské straty Kyjev oficiálne neuvádza. Moskva od začiatku svojej invázie do susednej krajiny niekoľkokrát uviedla, že prišla o tisíce vojakov, podľa pozorovateľov sú ale tieto čísla mnohonásobne vyššie.

16:32 Letecké cvičenie Severoatlantickej aliancie nad Nemeckom je symbolom spojeneckej spolupráce a ukážkou pripravenosti brániť aliančné územie. Dnes to počas návštevy manévrov, ktoré začali v pondelok a potrvajú do 23. júna, vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz. Letecké cvičenie Air Defender 23, na ktorom sa zúčastňuje 25 krajín, je najväčšie v dejinách NATO.

„Je to veľmi dôležité cvičenie,“ povedal Scholz. „Ukazuje, že spolupracujeme, čo je v týchto časoch významné posolstvo,“ uviedol. „Vieme, že ruská útočná vojna proti Ukrajine je spojená so zmenou epochy, keď jedna mocná krajina, ak má silu, je pripravená prepadnúť suseda, aby sa zmocnila časti alebo celého jeho územia,“ povedal.

Súčasné cvičenie, ku ktorému sa k aliančným štátom pripojili aj Japonsko so Švédskom, je podľa Scholza demonštráciou obrany. „Takže vyhlásenie, že sme pripravení brániť každý centimeter nášho územia, berú všetci vážne,“ povedal.

Pre manévre sú v nemeckom vzdušnom priestore vyčlenené tri rozsiahle územia, konkrétne na juhozápade krajiny, na severovýchode vrátane Baltu a na severe so zapojením oblastí nad Severným morom. Nasadených je 250 lietadiel, ktoré majú naplánovaných okolo 2000 letov. Do cvičenia sa zapojilo aj zhruba 10 000 vojakov.

15:57 Krajiny Severoatlantickej aliancie by sa na nadchádzajúcom summite mali zhodnúť na spôsobe, ako priblížiť Ukrajinu NATO. Priamu pozvánku síce Kyjev nedostane, jeho pozícia sa však posunie smerom k postaveniu členských štátov. Po piatkovom rokovaní aliančných ministrov obrany to v Bruseli novinárom povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Zástupcovia vlád podľa neho tiež schválili zvýšenie národných cieľov pre zásoby munície. Šéf aliancie však tiež pripustil, že ministri nedokázali zhodnúť na nových regionálnych obranných plánoch, ktoré mali byť prvými od konca studenej vojny.

14:49 Štyri osoby zahynuli a ďalšie dve utrpeli zranenia počas ruského ostreľovania zaplavených oblastí v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Zranené sú dve ženy vo veku 69 a 86 rokov, oznámila civilno-vojenská správa oblasti v aplikácii Telegram.

Časť Chersonskej oblasti, ktorú má pod kontrolou Ukrajina, bola zaplavená po minulotýždňovom poškodení priehradného múra Kachovskej vodnej nádrže. Záchranárske práce tam pokračujú, avšak Moskva túto oblasť opakovane ostreľuje. Ukrajinské krízové stredisko v piatok oznámilo, že záplavová voda ustupuje a jej hladina klesla na 1,67 metra. Pod vodou je však ešte 30 dedín, z toho 17 pod kontrolou Ruska. (tasr)

14:35 Od začiatku niekoľko mesiacov avizovanej ukrajinskej protiofenzívy sa na sociálnych sieťach objavilo viacero videí z frontu, ktoré ukazujú ako rozmiestnené míny ničia ruské i ukrajinské vozidlá či tanky.

Videá pochádzajú z nespresnených lokalít, je ale vysoko pravdepodobné, že boli natočené na územiach, ktoré už niekoľko mesiacov ovládajú ruské okupačné jednotky a teraz ich ukrajinská armáda postupne oslobodzuje.

Čítajte viac Rozhodnú míny o osude protiofenzívy? Na kusy trhajú Rusov i Ukrajincov

13:00 Ruský prezident Vladimir Putin je stále otvorený akémukoľvek kontaktu na rokovania o vyriešení konfliktu na Ukrajine, vyhlásil v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Prezident Putin bol a je otvorený akémukoľvek kontaktu na rokovania o možných scenároch riešenia ukrajinského problému,“ citovala agentúra Interfax Peskova.

Hovorca sa takto vyjadril deň pred návštevou afrických lídrov, ktorý majú Putinovi v sobotu predstaviť novú mierovú iniciatívu.

Čítajte viac Putin je otvorený akémukoľvek kontaktu na rokovania o Ukrajine

12:46 Neexistuje bojové riešenie rusko-ukrajinského konfliktu, vyhlásil v piatok v Petrohrade ruským novinárom šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. Zároveň vyzval obe strany, aby čo najskôr začali mierové rokovania.

Čítajte viac Szijjártó v Rusku: Neexistuje bojové riešenie rusko-ukrajinského konfliktu

12:18 Nemecko dodá Ukrajine ďalších 64 rakiet zem-vzduch pre systém protivzdušnej obrany Patriot. Oznámil to v piatok šéf nemeckého rezortu obrany Boris Pistorius v rámci schôdzky ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli.

Systém protivzdušnej obrany Patriot v akcii

Toto rozhodnutie je dôležitou súčasťou poskytovania nepretržitej podpory ukrajinskej armáde, ktorá sa snaží oslobodiť svoje Ruskom okupované územia, povedal Pistorius. Dodal, že rakety budú Kyjevu dodané čo najskôr. Systémy Patriot americkej výroby patria k najefektívnejším systémom protivzdušnej obrany, ktoré má Ukrajina k dispozícii.

Spojené štáty, Británia, Dánsko a Holandsko vo štvrtok oznámili, že Ukrajine spoločne poskytnú stovky rakiet do systémov protivzdušnej obrany i súvisiace systémy potrebné na ochranu kritickej infraštruktúry Ukrajiny a na zabezpečenie úspechu ukrajinskej protiofenzívy. Dodávka rakiet sa už začala a mala by byť ukončená v priebehu niekoľkých týždňov, uviedli v spoločnom vyhlásení. (dpa, tasr)

12:05 Rusko v piatok raketami útočilo na ukrajinskú metropolu Kyjev. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba to považuje za „odkaz“ Moskvy pre lídrov afrických krajín, ktorí pricestovali na Ukrajinu.

Ukrajinská armáda oznámila, že v piatok nad Kyjevom zostrelila šesť ruských hypersonických rakiet Kinžal, šesť striel Kalibr a dva prieskumné drony. Kyjevský starosta Vitalij Kličko predtým hlásil výbuch v mestskej časti Podil. V meste na útok v tom čase upozorňovali sirény leteckého poplachu.

Lídri afrických štátov vrátane prezidenta Juhoafrickej republiky Cyrila Ramaphosu pricestovali do Kyjeva v rámci mierovej iniciatívy na urovnanie konfliktu na Ukrajine. Počas útoku sa museli presunúť do krytov.

Ruský prezident Vladimir „Putin ‚buduje dôveru‘ spustením najväčšieho raketového útoku na Kyjev za posledné týždne, presne počas návštevy afrických lídrov v našom hlavnom meste,“ uviedol Kuleba. Podľa jeho slov sú ruské rakety odkazom pre Afriku, že „Rusko chce viac vojny, nie mier“. (news.sky.com, tasr, afp)

11:35 Ukrajina plánuje poslať „niekoľko desiatok“ pilotov na výcvik na obsluhu stíhačiek F-16 americkej výroby. Uviedol to v piatok hovorca vzdušných síl ukrajinskej armády Jurij Ihnat. Spojenci Kyjeva v tomto období pripravujú spustenie výcvikového programu.

Ihnat v ukrajinskej štátnej televízii povedal, že v súčasnosti sa robí všetko preto, aby sa ukrajinskí piloti začali učiť obsluhovať stíhačky F-16 čo najskôr. „Nie je to výcvik, ale preškolenie,“ dodal a pripomenul, že piloti vybraní na výcvik už budú mať bojové skúsenosti.

Ukrajina ich ešte nemá. No F-16 už dozerajú na Rusko

Ukrajina v uplynulých mesiacoch viackrát žiadala spojencov o dodanie západných stíhačiek, ktoré jej majú pomôcť úspešne čeliť ruskej vzdušnej prevahe. Americký prezident Joe Biden v máji súhlasil s výcvikom ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16, čím sa položil základ pre ich prípadné poskytnutie Ukrajine.

Holandsko a Dánsko, členské štáty NATO, sú v čele medzinárodnej koalície krajín, ktoré budú cvičiť pilotov a neskôr majú Ukrajine stíhačky aj poskytnúť. Holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová tento týždeň povedala, že výcvik Ukrajincov na obsluhu stíhačiek F-16 by mohol začať už v lete. Možným miestom výcvikového programu je Dánsko.

Ollongrenová uviedla, že konečné rozhodnutie o dodaní stíhačiek F-16 na Ukrajinu ešte nepadlo. Do výcvikového programu pre ukrajinských pilotov sa zapoja aj Belgicko a Luxembursko, pomoc ponúkli aj Francúzsko a Británia, dodala. (reuters, theguardian.com, tasr)

10:21 Ruskí vojaci, ktorí zničili nemecké tanky Leopard a americké obrnené vozidlá používané ukrajinskou armádou, dostanú finančnú odmenu. Oznámilo to v piatok ruské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Podľa rezortu to bude súčasťou širšieho balíka odmien, v rámci ktorého vyplatili individuálne bonusy od začiatku invázie na Ukrajinu už viac ako 10.000 príslušníkom ruskej armády.

Na základe správ od ruských poľných veliteľov sú v súčasnosti uskutočňované platby pre vojakov, ktorí zničili tanky Leopard ako aj ozbrojené bojové vozidlá vyrobené v Spojených štátoch a iných krajinách NATO, uviedol rezort obrany.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu udelil v nedeľu vyznamenania Hrdina Ruska vojakom, ktorí zničili tanky Leopard a bojové vozidlá pechoty používané na Ukrajine. Podľa ministerstva bolo do 31. mája odmenených 10 257 vojakov za zničenie vyše 16-tisíc kusov položiek z Ukrajiny a západného vojenského vybavenia.

Zničenie ozbrojeného vozidla nepriateľa je ohodnotené sumou 50-tisíc rubľov (asi 545 eur) a tank 100-tisíc rubľov (1090 eur). Vojenskí piloti a vojaci obsluhujúci systémy protivzdušnej obrany dostávajú za každé zničené ukrajinské lietadlo alebo vrtuľník 300-tisíc rubľov (asi 3 270 eur). Rovnako sú ohodnotené aj zásahy raketových systémov Točka a HIMARS americkej výroby.

9:11 Postup ukrajinskej armády počas súčasnej protiofenzívy komplikujú nástroje elektronickej vojny využívané ruskými jednotkami. Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) na ich úspešné nasadenie upozorňujú prominentní ruskí vojenskí blogeri.

Čítajte viac Ukrajinský protiútok komplikujú ruské nástroje elektronickej vojny

7:56 Španielsko Ukrajine dodá ďalšie štyri tanky Leopard 2A, 20 obrnených transportérov a väčší počet poľných nemocníc. Podľa vyhlásenia zverejneného na stránkach ministerstva obrany o tom vo štvrtok na stretnutí krajín vojensky podporujúcich Ukrajinu informovala spojencov šéfka rezortu Margarita Roblesová.

„Ukrajina obhajuje spravodlivú vec, a preto má našu plnú podporu, a to nielen pri dodávkach materiálu, ale tiež pri výcviku vojakov,“ povedala Roblesová. Spresnila, že obrnené transportéry určené pre Ukrajinu pošle Španielsko 19. júna do Poľska. Doteraz takýchto obrnencov dodalo Kyjevu štyridsať. Tanky Leopard 2A4 sa v súčasnosti opravujú.

Medzi poľnými nemocnicami, ktoré Španielsko Ukrajine dodá, bude zariadenie Role 2+, v ktorom môže byť urgentná chirurgia, zázemie pre stabilizáciu stavu zranených vojakov, laboratórne a farmaceutické zázemie. Kým bude nemocnica pozostávajúca z až 12 kontajnerov do krajiny zasiahnutej vojnou presunutá, plánuje Španielsko vyškoliť ukrajinský personál, ktorý v nej bude pôsobiť.

7:23 Lídri afrických štátov, ktorí koncom tohto týždňa navštívia Kyjev a Petrohrad, chcú zrejme predstaviť svoju iniciatívu na zorganizovanie mierových rokovaní s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine. V sérii „opatrení na budovanie dôvery“ figuruje aj návrh na pozastavenie platnosti zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý vydal Medzinárodný trestný súd v Haagu. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters, ktorá sa oboznámila s obsahom rámcového dokumentu.

Zoznam opatrení obsahuje návrhy na stiahnutie ruských taktických jadrových zbraní z bieloruského územia, odsun ruských jednotiek a zmiernenie sankčného režimu uvaleného na Moskvu.

„Cieľom uvedených opatrení by malo byť uľahčiť vytvorenie prostredia priaznivého pre prímerie, ktoré umožní stranám vybudovať si dôveru a zvážiť formulovanie svojich stratégií na obnovenie mieru,“ uvádza sa v dokumente.

Následne by mohla byť uzavretá dohoda o zastavení bojov, ktorú by museli sprevádzať rokovania medzi Ruskom a Západom, uvádza sa v dokumente. Tieto rozhovory by sa museli zaoberať viacerými otázkami vrátane rozmiestnenia zbraňových systémov stredného doletu, taktických jadrových zbraní a systémov biologických zbraní, dodal Reuters.

6:40 Rusko pochybuje, že Nemecko, Dánsko a Švédsko vyšetrujú útok na Nord Stream. Oznámil prvý námestník stáleho predstaviteľa Ruskej federácie pri OSN Dmitrij Poljanskij. „Švédsko, Nemecko a Dánsko, mierne povedané, sa so svojimi vnútroštátnymi vyšetrovaniami neponáhľajú. Ak sa vôbec vedú, v poslednej dobe o tom začíname pochybovať,“ napísal diplomat podľa ruskej štátnej agentúry TASS na svojom účte na sieti Telegram.

„Ako v marci varoval Seymour Hersh, západné krajiny začali aktívne hádzať do médií alternatívne verzie toho, čo sa stalo, ktorých vinníkmi sú spravidla niektorí samoorganizovaní Ukrajinci, údajne ani priamo nesúvisiaci so Zelenského režimom," povedal diplomat. „Každá nová z týchto verzií je absurdnejšia ako predchádzajúce, všetky ich hromadne odmietame a považujeme ich za pokus viesť vyšetrovanie nesprávnou cestou. Teroristický útok mohol byť spáchaný len s priamou štátnou podporou,“ uviedol podľa agentúry Poljanskij.

Čítajte viac Holandsko vlani varovalo CIA, že Ukrajina chystá útok na Nord Stream

6:05 O zvyšovaní výdavkov na obranu v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu sa v piatok budú baviť ministri obrany krajín Severoatlantickej aliancie. Počas záverečného druhého dňa zasadnutia v Bruseli preberú aj možné navýšenie cieľa pre zásoby munície v arzenáloch aliančných armád.

Posledné ministerské rokovania pred júlovým summitom NATO venujú zástupcovia vlád otázke financií, ktoré bude rezonovať aj na vrcholnej schôdzke vo Vilniuse. Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg sa lídrom chystá navrhnúť, aby súčasný záväzok dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu nebol stropom, ale minimálnym prahom. Nemecký minister obrany Boris Pistorius vo štvrtok hovoril o tom, že jeho krajina, ktorá bola doteraz dvom percentám veľmi vzdialená, ich dosiahne už v budúcom roku.

Napríklad ministri pobaltských krajín či Poľska však chcú, aby sa aliancia zaviazala k pevnej hodnote nad dvoma percentami. Česko, ktoré na rokovaní zastupuje ministerka Jana Černochová, hovorí o dosiahnutí dvojpercentnej hladiny v budúcom roku.

Ministri by podľa Stoltenberga mali schváliť nové a vyššie ciele pre úroveň zásob bojovo využiteľnej munície v aliančných skladoch. Už vo štvrtok sa rozprávali so zástupcami zbrojárskeho priemyslu s cieľom zabezpečiť zvýšenie výroby zbraní a munície, ktorej zásoby vyčerpávajú dodávky Ukrajine. Niektoré krajiny podľa aliančných diplomatov neplnili ani skoršie individuálne ciele pred začiatkom ruskej agresie a teraz sa zrejme budú musieť pripraviť na ich zvýšenie.

5:30 Rusko prehrá vojnu proti Ukrajine, ak terajšia ukrajinská ofenzíva uspeje, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s americkou televíziou NBC. Správy z frontu sú „celkovo pozitívne, ale je to veľmi ťažké“, Rusi bojujú zúfalo, pripustil Zelenskyj. Verí však, že ak Kremeľ v tejto bitke prehrá, prehrá nakoniec aj celú vojnu.

„Náš hrdinný ľud, naši vojaci na frontovej línii narážajú na veľmi tvrdý odpor. Pretože pre Rusko prehra v tomto strete s Ukrajinou aktuálne znamená prehrať vojnu,“ povedal Zelenskyj v rozhovore poskytnutom v sídle prezidentského úradu v Kyjeve niekoľko dní po začatí ukrajinskej protiofenzívy.

Jej úspech môže byť rozhodujúci nielen pre Zelenského nádej na oslobodenie okupovaných území krajiny, ale aj pre udržanie podpory spojencov, ktorú by mohli oslabiť ťažkosti na bojisku a komplikácie v ich domácej politike, poznamenala televízia. Kyjev zatiaľ ohlásil čiastkový postup, ale nie prelomenie ruských línií na juhu a východe krajiny.

Ruskej obrane podľa Zelenského tiež pomohli prieťahy v dodávkach západných zbraní, ako sú moderné stíhačky. Bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa a floridského guvernéra Rona DeSantisa, ktorí ako kandidáti na budúceho amerického prezidenta spochybňujú ďalšiu vojenskú pomoc Kyjevu, pozval na Ukrajinu. Varoval tiež, že prípadná porážka jeho krajiny by znamenala iba to, že v budúcnosti prepukne ešte väčší konflikt s Moskvou.

Ukrajinskí vojaci v stredu pokračovali v protiofenzíve proti ruskej inváznej armáde minimálne v troch smeroch a zaznamenali úspechy, uviedol vo svojej analýze týkajúcej sa bojov americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Ukrajinské sily postúpili až o jeden kilometer pri Vuhledare v Doneckej oblasti, oznámil podľa stanice BBC hovorca ukrajinskej armády pre južný úsek frontu Valerij Šeršeň. Podľa ukrajinského veliteľa Oleksija Hromova doteraz Ukrajina pri protiofenzíve získala späť pod svoju kontrolu územie s rozlohou 100 kilometrov štvorcových.

„Naše jednotky sa posunuli na stranu nepriateľa až o kilometer,“ povedal podľa BBC vo vysielaní televízie hovorca ukrajinských síl Šeršeň k postupu pri Vuhledare v západnej časti Doneckej oblasti, neďaleko od obcí, ktorých oslobodenie nedávno ohlásila Ukrajina. „Pokračuje likvidácia síl nepriateľa,“ doplnil na komunikačnej platforme Telegram veliteľ vojsk v oblasti Oleksandr Tarnavskyj.

Podobné vyhlásenia o ukrajinskom postupe na rôznych miestach frontu prichádzali aj skôr. Zástupkyňa ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová v stredu oznámila, že ukrajinské jednotky za uplynulý deň postúpili o 200 až 500 metrov pri meste Bachmut a zhruba o 300 až 350 metrov v Záporožskej oblasti. „Naši vojaci sa pohybujú v podmienkach mimoriadne tvrdých bojov, leteckej a delostreleckej prevahy nepriateľa,“ napísala Maljarová. V neskoršom komentári tvrdila, že ukrajinské straty sú v týchto bojoch mnohonásobne nižšie ako na ruskej strane.

Agentúra Reuters v tejto súvislosti upozornila, že zatiaľ čo Maljarová v ukrajinskej televízii povedala, že za posledný týždeň boli podľa nej ruské straty v niektorých úsekoch frontovej línie päťkrát až takmer deväťkrát vyššie ako tie ukrajinské, ruský prezident Vladimir Putin v utorok tvrdil, že Ukrajina má od začiatku svoje protiofenzívy až desaťkrát vyššie ľudské straty, než aké sú na ruskej strane. Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne nezávisle overiť.

Informácie z ruských aj ukrajinských zdrojov podľa ISW svedčia o tom, že boje pokračujú aj na ďalších miestach v západnej časti Doneckej oblasti, najmä okolo obce Makarivka, a na západe Záporožskej oblasti, južne od Orichiva. ISW tiež upozornil na špekulácie ruských vojnových blogerov, podľa ktorých tempo ukrajinských útokov mohlo znížiť zlé počasie a silný dážď na juhu Ukrajiny. Podľa Maljarovej však poveternostné podmienky nemajú na ofenzívne akcie Ukrajiny vždy vplyv.

„V súčasnosti sme v ofenzíve aj defenzíve, líši sa to v rôznych smeroch.. 2000. Je to veľmi vážna patová situácia,“ povedala Maljarová. Ruské jednotky podľa nej už viac ako týždeň nikde nepostúpili.

"Ukrajinské sily pokračovali v protiofenzívnych operáciách v blízkosti administratívnej hranice Doneckej a Záporožskej oblasti a k 14. júnu údajne dosiahli v tejto oblasti zisky, píše ISW a spomína obmedzené ukrajinské útoky v západnej časti Záporožskej oblasti. Ruské invázne sily potom podľa neho vykonávali obmedzené útoky pri meste Kupjansk, južne od Kreminny na severovýchode krajiny a tiež na línii medzi Avdijivkou a Doneckom. Obe strany potom útočili v oblasti Bachmutu.

Brigádny generál Hromov podľa agentúry Reuters pred novinármi hovoril o dobytí siedmich obcí v Doneckej a Záporožskej oblasti. Zároveň informoval o ovládnutí 100 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. Armáda podľa ukrajinských vojenských činiteľov postúpila až o tri kilometre pri dedine Mala Tokmačka v Záporožskej oblasti a až o sedem kilometrov južne od obce Velyka Novosilka v Doneckej oblasti.

Ukrajina už v pondelok oznámila, že znovu dobyla sedem obcí a jej jednotky postúpili až o 6,5 kilometra, pričom podľa skoršieho tvrdenia Ukrajincov ovládli 90 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. Rusko žiadne ukrajinské zisky nepriznalo.