Porovnanie Ruska a Číny
"Je to jednoduché. Čína je hrozbou v celom spektre. Má najväčšie námorné sily na svete a najväčšiu pozemnú armádu. Má k dispozícii schopné vesmírne a kybernetické sily a tiež jadrové zbrane. Čínska ekonomika je druhá najväčšia na svete. Môžete si porovnať, ako je na tom Rusko. V Číne žije 1,4 miliardy ľudí, Rusov je 140 miliónov. V porovnaní s Ruskom je čínska ekonomika technologicky vyspelejšia a Číňania sú súčasťou medzinárodných inštitúcií po celom svete,“ uviedol bývalý šéf Pentagónu na nedávnej konferencii GLOBSEC v Bratislave.
Esper riadil rezort obrany v rokoch 2019 až 2020 za vlády Donalda Trumpa. Z úradu ho vyhodili krátko po prezidentských voľbách, keď odmietol podporiť tvrdenia republikánskeho šéfa Bieleho domu, že mu demokrat Joe Biden ukradol víťazstvo vo voľbách.
Podľa Espera má Rusko momentálne druhotriedne ozbrojené sily s jadrovými zbraňami. "Ruská ekonomika je zdevastovaná a krajina je politicky izolovaná. Rusi zďaleka nie sú takou hrozbou, ako možno boli pred 15 či 16 mesiacmi, alebo ako sme sami vnímali, že sú hrozbou. Čo sa týka Číny a pohľadu na ňu, v USA existuje stranícky konsenzus. Preto vidíte, ako veľa energie jej venuje Washington,“ pripomenul exminister obrany.
Čítajte viac Darček pre Putina? Exminister obrany USA pre Pravdu: Trump by odišiel z NATOAsi najproblematickejším bodom vo vzťahoch USA a Číny je postoj k Taiwanu. Peking sa netají tým, že by bol ochotný použiť proti Tchaj-peju aj silu. Mali by Spojené štáty brániť Taiwan, keby sa ho komunistický režim rozhodol napadnúť?
"Závisí to aj od okolností, ale prezident Biden štyrikrát povedal, že Spojené štáty by Taiwan podporili. A verím tomu, že by to urobili aj iné krajiny. Boli by sme radi, keby sa v takomto konflikte z geopolitického hľadiska Európa tiež postavila za Taiwan. Nebola by to len vojna medzi Taiwanom a Čínou. Bolo by to aj o tom, či by sme bránili demokraciu a svetový poriadok založený na pravidlách. Toto by bolo v stávke. Nie Taiwan, čo je krajina, kde žije 23 miliónov ľudí. Keby sme však Číne dovolili, aby si tam urobila, čo chce, kam by sa pohla ďalej? Z hľadiska použitia armády Čína nie je zatiaľ taká agresívna ako Rusko, ale videli sme, že používa svoju ekonomickú silu, aby iné krajiny ovplyvňovala a zastrašovala,“ vysvetlil Esper.
Blinken v Pekingu
V tejto situácii v uplynulých dňoch navštívil Čínu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Včera sa stretol aj s prezidentom Si Ťin-pchingom.
Žiadny šéf americkej diplomacie nebol v Číne takmer päť rokov, za čo môže aj covidová pandémia. Ani jedna strana však príliš nezastiera, že momentálne vzťahy medzi Pekingom a Washingtonom sú mimoriadne zlé. Napriek tomu Spojené štáty a Čína plánujú viaceré stretnutia. Do Pekingu sa chystá ministerka financií Janet Yellenová a Washington by mal navštíviť šéf čínskej diplomacie Čchin Kang. Intenzívne sa debatuje aj o prípravách summitu Biden – Si.
Čítajte viac Expert: Peking neopustí Moskvu, lebo Rusko dokáže zničiť USADiplomatické úsilie však nemôže zastrieť hlboké rozpory medzi krajinami. Či je to v poslednom období sága s čínskymi špionážnymi balónmi, blízke strety čínskych a amerických lodí a lietadiel alebo postoj Pekingu k ruskej invázii na Ukrajine. Moskva sa zatiaľ môže spoľahnúť, že komunistický režim ju príliš kritizovať nebude.
"Riziko veľkej vojny v Indo-Pacifiku je teraz veľmi vysoké. Čínsky útok na Taiwan by sa mohol začať s malým alebo žiadnym upozornením. Prekvapivá letecká, námorná a kybernetická operácia by sa pravdepodobne zamerala na získanie prioritných cieľov skôr, ako by americké sily mohli zasiahnuť. A len čo by do toho USA vstúpili, Čína by pravdepodobne spustila intenzívne raketové, kybernetické a sabotážne útoky na americké, japonské, austrálske a juhokórejské vojenské základne a ďalšie strategické ciele v Indo-Pacifiku,“ napísal v analýze pre Austrálsky inštitút strategickej politiky Ross Babbage, autor knihy Ďalšia veľká vojna: Môžu USA a ich spojenci vyhrať proti Číne?