480. deň: Rusi v pozore. Ukrajina úspešne otestovala dron vlastnej výroby s doletom 1 000 km

Čítajte viac 479. deň: Ukrajina podľa Stoltenberga môže protiofenzívou vylepšiť svoju vyjednávaciu pozíciu

23:42 Európska komisia plánuje zvýšiť viacročný rozpočet Európskej únie a poskytnúť ďalších 50 miliárd eur v rámci finančnej pomoci Ukrajine v nasledujúcich štyroch rokoch. Ďalších 15 miliárd eur má v rámci revidovaného rozpočtu do roku 2027 pomôcť európskemu bloku vyrovnať sa s rastúcim počtom prichádzajúcich migrantov. Oznámila to dnes predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová.

Nových desať miliárd eur má podľa nej podporiť konkurencieschop­nosť európskych firiem v oblasti strategických technológií. Úniová exekutíva tak v rámci tejto revízie požaduje od členských krajín, aby do rozpočtu pridali celkovo 66 miliárd eur, povedala šéfka EK.

„Žijeme v úplne inom svete ako v roku 2020, keď bol viacročný rozpočet prerokovaný,“ vyhlásila von der Leyenová s odkazom na dopady ruskej agresie na Ukrajine a ekonomickú krízu.

Komisia preto podľa nej navrhla zvýšenie rozpočtu, ktoré je presne zacielené a obmedzené len na najnutnejšie priority. Podľa von der Leyenovej EÚ doteraz poskytla Ukrajine v súčte rôznych balíkov pomoc za 30 miliárd eur a v nasledujúcich štyroch rokoch to má byť prinajmenšom spomínaných 50 miliárd. Z nich má byť 33 miliárd vo forme pôžičiek a zvyšok ako granty. Popri aktuálnych potrebách vyvolaných vojnou počíta komisia s tým, že peniaze pomôžu tiež naštartovať povojnovú rekonštrukciu krajiny.

23:09 Súd v ruskom Rostove na Done poslal na 16 rokov do väznice s prísnym režimom bývalého zástupcu veliteľa ukrajinského práporu Ajdar Denisa Murygu, informujú ruské médiá. Podľa súdu bol Muryga, ktorý má ukrajinské aj ruské občianstvo, členom ilegálnej ozbrojenej skupiny a absolvoval teroristický výcvik.

Dobrovoľnícky prápor Ajdar bol jednou z ozbrojených skupín, z ktorých niektoré sa regrutovali z ultranaciona­listických skupín, ktoré sa po roku 2014 zapojili do bojov na východnej Ukrajine proti separatistom podporovaným Ruskom.

Podľa ruských vyšetrovateľov Muryga vstúpil do práporu Ajdar, ktorý Rusko považuje za extrémistickú organizáciu, v roku 2015. Absolvoval výcvik a pôsobil ako ochrana tábora Ajdaru. Neskôr sa podľa agentúry RIA Novosti stal zástupcom veliteľa ajdarovcov v Lysyčansku. Vraj sa podieľal aj na operácii, pri ktorej ukrajinskí bojovníci vyhodili do povetria most, pri čom zahynul bližšie nešpecifikovaný počet príslušníkov milícií proruských povstalcov.

Ruské úrady Murygu zadržali vlani v apríli, keď sa medzi utečencami snažil dostať z Ukrajiny do Ruska. Agentúra Reuters uvádza, že prokuratúra pre Murygu žiadala 18-ročný trest.

Prápor Ajdar niesol názov po jednej rieke v Luhanskej oblasti. V roku 2015 bol rozpustený a včlenený do ukrajinskej armády. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International v septembri 2014 príslušníkov Ajdaru obvinila z vojnových zločinov, ktorých sa podľa nej dopustili počas bojov v Luhanskej oblasti.

22:31 Počet mŕtvych v dôsledku zničenia Kachovskej priehrady a následných záplav stúpol v Ruskom okupovanej časti Chersonskej oblasti na 38, ranených je 115, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na okupačné úrady. Predchádzajúca bilancia mala 35 obetí. Zo zničenia jednej z najväčších európskych priehrad sa vzájomne obviňujú Moskva a Kyjev.

„Podľa najnovších údajov sa obeťami stalo 38 ľudí. Ďalších 115 ľudí bolo hospitalizovaných kvôli prechladnutiu a ďalším zraneniam,“ napísala ruská agentúra. Dodala, že v dôsledku poklesu vody je opäť prístupných skoro 9 370 obytných domov, viac ako 60 sociálne dôležitých objektov a päť cintorínov.

Na pravom brehu Dnepra, ktorý je pod kontrolou Kyjeva, podľa ukrajinského vnútra Ihora Klymenka zahynulo po pretrhnutí Kachovskej priehrady 21 ľudí. V pondelok informoval o tom, že 31 ľudí je nezvestných. Ruský servis BBC píše, že dnes nespresnil, či sa tento počet zmenil. Päť z mŕtvych sú obyvatelia Chersonskej oblasti, ktorí prišli o život pri ruskom ostreľovaní počas evakuácie. Zaplavených zostáva skoro šesť stoviek domov, uviedol aj Klymenko.

21:53 Ministri zahraničia Spojených štátov a Ukrajiny Antony Blinken a Dmytro Kuleba sa dnes stretli v Londýne na okraji konferencie o povojnovej obnove Ukrajiny. Ministri sa zhodli, že jedným z prostriedkov obnovy napadnutej krajiny bude zavádzanie opatrení, ktoré vytvoria priaznivé podmienky pre zahraničné investície a ekonomický rast. K obsahu rokovaní vydalo vyhlásenie americké ministerstvo zahraničia.

Blinken tiež Kulebu informoval o svojej návšteve Číny, ktorej náplňou bolo okrem iného rokovanie o čínskom postoji k ruskej agresii voči Ukrajine. Americký minister už skôr povedal, že sa mu podarilo získať uistenie Pekingu, že Rusku nebude poskytovať zbrane. Hovoril aj o „konštruktívnej úlohe“, ktorú Čína podľa neho hrá v snahe o dosiahnutie mieru na Ukrajine.

„V Londýne som poďakoval ministrovi Blinkenovi za americkú podporu. Hovorili sme o ďalšej podpore ukrajinskej protiofenzívy, o nadchádzajúcom summite NATO vo Vilniuse a o výhľade členstva Ukrajiny (v tejto organizácii), a narastajúcej svetovej podpore ukrajinského mierového plánu,“ komentoval stretnutie na svojom twitter Kuleba.

21:16 Cyperský prezident Nikos Christodulidis potvrdil politiku „nulovej tolerancie“ v prípade občanov aj firiem, ktorí by pomáhali obchádzať sankcie uvalené na Rusko po minuloročnej invázii na Ukrajinu.

Prezident zdôraznil, že cieľom je chrániť meno Cypru ako „dôveryhodného obchodného a finančného centra“ po tom, čo USA a Spojené kráľovstvo nedávno zaradili hŕstku cyperských občanov a spoločností registrovaných na Cypre na zoznam tých, ktorí pomáhajú ruským oligarchom obchádzať sankcie.

Christodulidis na tlačovej konferencii po prvých 100 dňoch od nástupu jeho administratívy do úradu povedal, že táto záležitosť dáva Cypru príležitosť premenovať sa na finančný uzol, ktorý spája Východ a Západ, európsky trh s Blízkym východom, Áziou a Afrikou.

Čítajte viac Číňanov ruský trh láka, boja sa ale sankcií. Niektoré firmy to potichu ‘balia‘

„Dôveryhodnosť našej krajiny v zahraničí je mimoriadne dôležitá, aby sme mohli prilákať kvalitné investície, ktoré by našej krajine priniesli príjmy, vytvorili nové, kvalitné pracovné miesta a oveľa viac,“ povedal Christodulidis.

USA a Spojené kráľovstvo zverejnili 12. apríla a opäť 19. mája zoznam firiem aj jednotlivcov, ktorí pomáhajú ruským oligarchom, ako sú Ališer Usmanov a Roman Abramovič, ako aj firmám obchádzať sankcie. Sú na ňom cyperskí právnici, podnikatelia aj spoločnosti. Cyperská vláda sa teraz snaží napraviť si pošramotenú povesť.

20:44 Zničenie Kachovskej priehrady na juhu Ukrajiny je najhoršou ekologickou katastrofou počas ruskej invázie na Ukrajinu a následné záplavy nenávratne zničili niektoré ekosystémy, uviedol dnes podľa agentúry Reuters ukrajinský minister životného prostredia Ruslan Strilec.

Čítajte viac Záplavy po Kachovke zdevastovali ekosystémy, Dneper je plný olejov a ropy

20:25 Ukrajinské veľvyslanectvo v Budapešti dostalo späť na Ukrajinu troch ukrajinských vojnových zajatcov, ktorých previezli z Ruska do Maďarska. Informuje o tom web Európska pravda s odvolaním sa na hovorcu ukrajinského ministerstva zahraničia Oleha Nikolenka. Trojica je podľa neho už na Ukrajine a dostáva tam nevyhnutnú pomoc a podporu.

„Ukrajinskí diplomati, koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami a ďalšie príslušné ukrajinské úrady naďalej prijímajú opatrenia, aby priviedli späť zostávajúcich ukrajinských obrancov, ktorí boli prevezení z Ruska do Maďarska," povedal tiež Nikolenko.

Začiatkom júna Maďarsko uviedlo, že 11 ukrajinských vojakov bolo presunutých z Ruska do Maďarska po dohode medzi Ruskou pravoslávnou cirkvou a Maďarskou charitatívnou službou Maltézskeho rádu. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí 19. júna informovalo, že podmienky zadržiavania ukrajinských zajatcov, ktorých do Maďarska premiestnili z Ruska, neumožňujú, aby boli považovaní za slobodných, pričom maďarská strana s Kyjevom v tejto veci nevedie konštruktívny dialóg. Budapešť zas tvrdí, že sú slobodní a môžu robiť, čo chcú.

19:48 Rusko „zamínovalo“ nádrž na ochladzovanie reaktorov v okupovanej Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES), vyhlásil šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov. Informujú Sky News a tlačová agentúra Reuters.

Komplex ZAES so šiestimi reaktormi je najväčšia jadrová elektráreň v Európe. Ruskí vojaci ju okupujú od marca 2022. Šéf tajnej služby GUR Budanov v televízii povedal, že najstrašnejšie" je, že Rusi v tom období „zamínovali chladiacu nádrž“ ZAES. Pre svoje tvrdenie nepredložil žiadne dôkazy.

Agentúra Reuters požiadala o vyjadrenie ruské ministerstvo obrany.

Obe nepriateľské strany sa navzájom obviňujú z ostreľovania elektrárne a jej okolia a úsilie medzinárodného spoločenstva zriadiť okolo komplexu demilitarizovanú zónu zatiaľ nebolo úspešné.

**18:47 Kyjev úspešne použil bezpilotné lietadlo ukrajinskej výroby s doletom 1000 kilometrov. V utorok to uviedla ukrajinská zbrojárska firma Ukroboronprom. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Nie je však známe, či Ukrajina dron iba odskúšala, alebo ho použila priamo na bojisku. Hovorkyňa Ukroboronpromu Natalia Sadová o úspešnom použití bezpilotného lietadla informovala na sociálnej sieti. Zverejnila aj selfie s náčelníkom ukrajinského generálneho štábu Valerijom Zalužným, veliteľom ukrajinských vzdušných síl Mykolom Oleščukom a šéfom koncernu Ukroboronprom Jurijom Husevom. Ďalšie detaily neposkytla.

Ukrajinská armáda, vláda a súkromné spoločnosti pracujú na vytvorení arzenálu lacných a ľahko vyrobiteľných bezpilotných lietadiel vo vojne proti Rusku. Kyjev už na bojisku nasadil prieskumné i útočné drony.

Koncern Ukroboronprom vlani na jeseň informoval, že dokončuje práce na novom drone s dosahom 1000 kilometrov a bojovou hlavicou vážiacou 75 kilogramov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok podpísal zákon o oslobodení domácich výrobcov dronov od ciel a dane z pridanej hodnoty, napísal na platforme Telegram ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak.

17:55 Jeden záchranár zahynul a viacerí ďalší sú zranení po ruskom ostreľovaní v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

„Jeden zamestnanec ukrajinskej štátnej služby pre mimoriadne situácie je mŕtvy, ďalší ôsmi boli v Chersone zranení,“ uviedol ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko na sociálnej sieti. Vykonávali čistiace práce po záplavách spôsobených výbuchom priehradného múra Kachovskej vodnej nádrže pred dvomi týždňami. Iný predstaviteľ ukrajinských úradov hlásil sedem zranených, píše na svojej webovej stránke denník The Guardian. Tieto tvrdenia neboli nezávisle overené.

17:45 Ruský vojak, ktorý zničil tank Leopard nemeckej výroby v bojoch na Ukrajine, dostal od súkromnej nadácie odmenu milión rubľov (8532 eur), informovalo v utorok ruské ministerstvo obrany.

Čítajte viac Ruský vojak dostal odmenu milión rubľov za zničenie nemeckého tanku na Ukrajine

17:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval námestníka ministra zahraničných vecí Andrija Meľnyka, ktorý sa v minulosti stal známym veľmi otvorenými výrokmi ako veľvyslanec v Nemecku, za veľvyslanca v Brazílii. TASR prevzala utorkovú správu z tlačovej agentúry DPA.

Príslušný dekrét zverejnil úrad ukrajinského prezidenta v utorok, vymenovanie bolo oznámené už v polovici mája.

Meľnyk pôsobil ako ukrajinský veľvyslanec v Nemecku v rokoch 2015 až 2022. Známym pre nemeckú verejnosť sa stal málo diplomatickým slovníkom napríklad voči nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi, ktorého označil za „urazenú jaternicu“. Ostro tiež kritizoval nemeckú vládu a opakovane požadoval navýšenie dodávok zbraní. V prvých mesiacoch vojny na Ukrajine bol jedným z najčastejších hostí v nemeckých diskusných reláciách.

16:52 Moskva sa bude snažiť ukončiť takzvanú čiernomorskú obilnú dohodu k 18. júlu, uviedla dnes podľa ruskej tlačovej agentúry RIA Novosti ruská diplomacia. Námestník ruského ministerstva zahraničia Sergej Veršinin novinárom povedal, že Rusko však nevylučuje nové kolo rokovaní ohľadom tejto dohody, ktorá zabezpečuje prepravu obilia a ďalších potravín z ukrajinských prístavov v Čiernom mori.

"Naďalej sme v kontakte. Ale urobíme, čo sme povedali. To znamená, že pracujeme na tom, aby sa k 18. júlu ukončili tie dohody, ktoré sa neplnia, "povedal Veršinin.

16:09 Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok apeloval na čínsku vládu, aby využila svoj vplyv na Rusko pre vojnu na Ukrajine. TASR informuje podľa agentúry DPA.

Scholz to uviedol v úrade kancelára v Berlíne po nemecko-čínskych vládnych konzultáciách počas spoločnej tlačovej konferencie s čínskym premiérom Li Čchiangom.

Čína ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN má „jedinečnú úlohu“, povedal šéf nemeckej vlády. Zdôraznil, že je dôležité, aby Peking ani v budúcnosti neposielal dodávky zbraní „agresorovi Rusku“. Spomenul aj svoju návštevu v Číne vlani v novembri, keď dal čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi jasne najavo, že nad svetom nesmie visieť hrozba jadrových zbraní a „určite nesmú byť ani použité“.

15:39 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok požiadala členské štáty EÚ, aby zmobilizovali ďalších 50 miliárd eur na podporu Ukrajiny v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. EÚ v polovici plynutia sedemročného rozpočtu prehodnocuje výdavkové priority a reaguje na najnovšie výzvy a krízy, informuje spravodajca TASR.

Šéfka EK pred novinármi v Bruseli uviedla, že 50-miliardová finančná rezerva umožní EÚ upraviť finančnú podporu Ukrajine podľa najnovšieho vývoja situácie.

Revízia rozpočtu EÚ na obdobie 2024 – 2027 je potrebná na vykrytie finančných medzier najmä následkom pandémie koronavírusu a vojny na Ukrajine.

EK chce Kyjevu pomôcť kombináciou grantov a pôžičiek. V tomto roku vyčlenila na vládne výdavky Ukrajiny 18 miliárd eur, celkovo už venovala 30 miliárd eur na podporu Ukrajiny od spustenia ruskej invázie.

15:30 Český prezident Petr Pavel sa obáva, či Západ v podpore Ukrajiny vytrvá a či zostane jednotný. Ruských hrozieb sa však podľa neho nie je dôvod obávať. Uviedol to v utorok na bezpečnostnej konferencii na Pražskom hrade, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Ako spoločenstvo demokratických krajín sme hodnotovo, občiansky, ale aj hospodársky a vojensky silnejší. Z toho obavy nemám. Ak mám z niečoho obavu, tak je to naša vytrvalosť a schopnosť zostať jednotní,“ vyhlásil Pavel. Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa neho spolieha na opotrebovávaciu vojnu, ktorou chce Západ unaviť, otráviť a nechať Ukrajinu svojmu osudu.

Tento postoj považuje za logický kalkul. „Časom každý konflikt stráca na naliehavosti a v životoch ľudí ho zatieňujú každodenné starosti,“ povedal český prezident. Vyzdvihol, že Česko v podpore nepoľavuje.

Na zásadných bezpečnostných otázkach sa podľa neho musia zhodnúť všetky politické subjekty. „Otázka našej národnej bezpečnosti by nemala byť predmetom politikárčenia. Nemôžeme si dovoliť byť nejednotní,“ zdôraznil prezident pri pohľade na zástupcov všetkých politických strán prítomných v sále.

15:09 Moskovský súd pokutoval v utorok spoločnosti prevádzkujúce aplikácie Telegram a Viber za obsah, ktorý Rusko považuje za nezákonný, vrátane informácií o vojne na Ukrajine. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Telegram so sídlom v Dubaji dostal príkaz zaplatiť štyri milióny rubľov (43.339 eur) a japonská spoločnosť, ktorá stojí za Viberom, dostala pokutu milión rubľov (10.825 eur).

Telegram založili v roku 2013 bratia Pavel a Nikolaj Durovovci, ktorí sa narodili v Rusku, kde je táto sieť veľmi populárna. Denne ju používa aj Kremeľ či ministerstvo obrany, novinári, predstavitelia opozície, ľudskoprávne skupiny a milióny bežných ľudí.

Pokuta bola Telegramu uložená za to, že odmietol odstrániť 32 kanálov, ktoré zverejňovali údajne nepravdivé informácie o vojne na Ukrajine.

14:50 Zakladateľ vagnerovcov Jevgenij Prigožin sa najnovšie sťažuje, že mnohí príslušníci jeho jednotiek stále nedostali ocenenia za dobytie východoukrajinského mesta Bachmut. Kritizoval, že „salónni generáli si stále nadeľujú rády, medaily a funkcie a obvešiavajú sa čačkami“, ale jeho vojaci za Bachmut „nedostali nič“.

Čítajte viac Prigožin: Vagnerovci nedostali sľúbené vyznamenania. Kritizuje ruské vedenie

14:16 Po vlne protestov verejnosti v Kazachstane zrušili koncert ruského speváka Grigorija Lepsa, ktorý patrí k podporovateľom vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine. Lepsove koncerty pre jeho provojnový postoj zrušili pred časom aj v Česku, Litve či v Uzbekistane.

Ako informovala agentúra AFP, agentúra organizujúca Lepsov koncert sa rozhodla pre jeho zrušenie na základe negatívnej odozvy kazašského publika na na sociálnych sieťach.

Rozhodnutie odvolať koncert prišlo len niekoľko dní po tom, ako Leps verejne prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby pomohol ruskej armáde.

„Urobíme pre našu armádu všetko, čo bude v našich silách, či už to bude spev alebo finančná podpora našich vojakov,“ povedal podľa správ miestnych médií počas ekonomického fóra, ktoré sa konalo minulý týždeň v Petrohrade aj za účasti šéfa Kremľa Vladimira Putina.

13:00 Nasadenie amerických rakiet HIMARS a britských striel s plochou dráhou letu Storm Shadow do útokov na „Ruské územie, vrátane Krymu“, ako plánuje Kyjev, by znamenalo zapojenie Spojených štátov a Británie do konfliktu v plnom rozsahu, varoval dnes ruský minister obrany Sergej Šojgu. Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym na jar 2014, po zvrhnutí a vyhnaní proruského prezidenta z Kyjeva.

Vlani na jeseň Moskva anektovala ďalšie štyri ukrajinské regióny, ktoré čiastočne dobyli ruské vojská po invázii z vlaňajšieho februára. Väčšina sveta tieto anexie neuznáva. Kyjev si za vojnový cieľ kladie vyhnanie ruských vojsk a oslobodenie všetkých okupovaných území, vrátane Krymu. Ukrajina sa teší podpore a vojenskej pomoci Západu: raketomety HIMARS a príslušnú muníciu dodali ukrajinskej armáde Spojené štáty, strely Storm Shadow Británia.

„Podľa našich údajov vedenie ozbrojených síl Ukrajiny plánuje zasadiť údery na územie Ruskej federácie, vrátane Krymu, raketami HIMARS a strelami Storm Shadow,“ povedal Šojgu. Minister podľa TASS zdôraznil, že nasadenie uvedených rakiet a striel mimo oblasti „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva svoju vojnu proti Ukrajine, povedie k okamžitým odvetným úderom proti ukrajinským rozhodovacím centrám a bude znamenať zatiahnutie USA a Británie do konfliktu v plnom rozsahu.

Šojgu pripustil, že ukrajinské sily pokračujú v útokoch na troch frontových úsekoch, v Záporožskej oblasti, pri Donecku a južne od Donecka. Do bojov Kyjev nasadil „elitné jednotky, vycvičených špecialistov Severoatlantickej aliancie“, a tiež veľké množstvo západných zbraní, dodal ruský minister.

12:09 Vojenský súd v juhoruskom meste Rostov na Done poslal v utorok na 16 rokov do väzenia muža s dvojakým – ukrajinským a ruským občianstvom, ktorý bol obvinený z terorizmu. Dopustil sa ho, keď ako príslušník ukrajinského práporu Ajdar bojoval po boku ukrajinskej armády, uvádza TASR podľa správy agentúry AFP.

Prápor Ajdar, v ktorom slúžil odsúdený Denis Muryga, pôsobí v okolí mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktorú Kremeľ anektoval vlani na jeseň a kde sa naďalej odohrávajú urputné boje o mesto.

Murygu, ktorý je občanom Ruska i Ukrajiny, zadržali podľa informácií ruských tlačových agentúr vlani v apríli pri pokuse o prekročenie hranice do Ruska, pričom sa snažil vydávať za vojnového utečenca.

Po zadržaní a vyšetrovaní bol obvinený z účasti v nelegálnej ozbrojenej formácii a z absolvovania výcviku na účely vykonávania teroristických aktivít. Prokuratúra pre neho žiadala trest odňatia slobody vo výške 18 rokov. Obžalovaný svoju vinu pred ruským súdom „v plnom rozsahu priznal a vyjadril ľútosť“.

Prápor Ajdar vznikol v roku 2014 počas bojov s Kremľom podporovanými separatistami na východe Ukrajiny. Neskôr bol začlenený do regulárnej ukrajinskej armády ako jej 28. prápor.

11:43 Ukrajina čelí problémom s nesplnením dodávok zbraní, za ktoré zaplatila, a často tiež so zlým stavom techniky dodanej západnými spojencami. S odvolaním sa na ukrajinské vládne dokumenty a predstaviteľov oboznámených s nákupmi zbraní to uviedol denník The New York Times, podľa ktorého je niektorá technika poskytnutá spojencami použiteľná len na náhradné diely.

Čítajte viac NYT: Ukrajina bojuje s neplnením dodávok zbraní a nepoužiteľnou technikou

11:41 Účinné odstrašovanie je jediný spôsob, ako predísť veľkému konfliktu, a na to je potrebné budovať silnú obranu. Potenciálny agresor totiž musí chápať, že nemá šancu na úspech a cena útoku by bola preňho privysoká. Na bezpečnostnej konferencii na Pražskom hrade to uviedol náčelník Generálneho štábu (GŠ) Armády ČR (AČR) Karel Řehka, ktorý zároveň ocenil prebiehajúcu modernizačnú vlnu v českých ozbrojených silách.

Čítajte viac Náčelník Generálneho štábu českej armády: Veľkému konfliktu možno predísť iba odstrašovaním

11:15 Francúzsko, Belgicko, Cyprus, Estónsko a Maďarsko vyjadrili spoločný zámer kúpiť francúzske systémy protivzdušnej obrany Mistral. Uviedli to v pondelok dva nemenované zdroje agentúry Reuters oboznámené s touto záležitosťou.

Zamýšľaný nákup systémov Mistral je znakom toho, že Francúzsko dosiahlo pokrok pri presviedčaní niektorých svojich európskych spojencov, aby sa zamerali na nákup domácich európskych systémov, a nie mimoeurópskych, ako to presadzuje napríklad Nemecko.

List týkajúci sa zamýšľanej akvizície Mistralov bol podľa citovaných zdrojov podpísaný na začiatku stretnutia ministrov obrany 20 európskych krajín, ktoré sa v pondelok konalo v Paríži. Cieľom schôdzky bolo skoordinovať snahy o posilnenie kapacít protivzdušnej obrany v Európe.

Nemecko rozhorčilo vlani v októbri Francúzsko, keď spolu so 14 krajinami NATO oznámilo plán nákupu izraelsko-amerických systémov protivzdušnej obrany. Do tejto iniciatívy zameranej na spoločnú akvizíciu a integráciu protivzdušnej obrany Európy (ESSI) sa medzičasom zapojilo už 17 krajín.

11:05 Francúzsko pred niekoľkými dňami zmenilo postoj k otázke ukrajinského členstva v NATO a rozhodlo sa presadzovať „perspektívu prijatia Ukrajiny“ v snahe priblížiť rokovania medzi Moskvou a Kyjevom. S odvolaním sa na svoje zdroje to uviedol denník Le Monde. Paríž by sa tak priblížil postoju členských krajín aliancie v strednej a východnej Európe pred júlovým summitom NATO, kde bude podpora Ukrajiny opäť kľúčovou témou.

Čítajte viac Le Monde: Francúzsko sa priklonilo k podpore budúceho prijatia Ukrajiny do NATO

11:00 Počet mŕtvych v dôsledku zničenia Kachovskej priehrady a následných záplav stúpol v Ruskom okupovanej časti Chersonskej oblasti na 38, ranených je 115, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na okupačné úrady. Predchádzajúca bilancia čítala 35 obetí. Zo zničenia jednej z najväčších európskych priehrad sa vzájomne obviňujú Moskva a Kyjev.

„Podľa najnovších údajov sa obeťami stalo 38 ľudí. Ďalších 115 ľudí bolo hospitalizovaných,“ napísala ruská agentúra. Dodala, že v dôsledku poklesu vody je opäť prístupných skoro 9 370 obytných domov, viac ako 60 sociálne dôležitých objektov a päť cintorínov.

Na pravom brehu Dnepra, ktorý je pod kontrolou Kyjeva, podľa nedeľňajšieho vyjadrenia ukrajinského ministra vnútra Ihora Klymenka zahynulo v dôsledku záplav 13 ľudí a ďalší štyria prišli o život pri ostreľovaní počas evakuácií. Ďalších 31 ľudí je na pravom brehu nezvestných.

10:30 Hoci majú v poslednom čase Ukrajinci na fronte určité úspechy, nezdá sa, že by vojna v najbližšej dobe skončila. Naopak, podľa českého premiéra Petra Fialu hrozí scenár zmrazeného konfliktu, čo by znamenalo vznik oblasti trvalej nestability, a preto je nutné takémuto vývoju zabrániť. Uviedol to v utorok na bezpečnostnej konferencii na Pražskom hrade, informuje spravodajkyňa TAS­R.

Práve vyčerpanie podpory západných krajín by bolo to, čo by podľa Fialu v tejto situácii najviac ohrozilo medzinárodnú bezpečnosť. „Taký scenár by dlhodobo vyčerpával všetky zúčastnené strany. Preto sa spoločne s medzinárodným spoločenstvom musíme snažiť o to, aby tento scenár nenastal,“ zdôraznil s tým, že aktuálne sa to zatiaľ nedeje.

Situácia na fronte je podľa neho vážna a mení sa pomaly. Posledný rok zároveň ukázal, že Rusko je ochotné prekročiť prakticky všetky medze, aj medze ľudskosti. Zdôraznil, že zoznam vojnových zločinov Ruska sa neustále rozrastá.

Čo sa týka reakcie ČR, tá bola podľa Fialu v súvislosti s vojnou na Ukrajine vo všetkých zásadných veciach správna. „Začali sme napravovať naše najväčšie bezpečnostné slabiny,“ povedal predseda českej vlády a pripomenul napríklad ukotvenie každoročných výdavkov na obranu či podpis obrannej dohody so Spojenými štátmi. Prioritou pre jeho kabinet zostáva tiež viac investovať do obrany, a to aj napriek inflácii a vysokému schodku rozpočtu. Ak chce byť ČR v bezpečí, musí podľa premiéra podporovať pripravenosť obranných síl a investovať do nich.

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský zdôraznil, že bezpečnostné prostredie v Európe sa zásadne zhoršilo. Aj preto jeho rezort pripravuje novú bezpečnostnú stratégiu ČR. Hrozbou sú podľa neho najmä Rusko a Čína. Na to, aby sa Rusko zmenilo, nebude podľa Lipavského stačiť len výmena jeho vedenia, ale je nevyhnutná zásadná a hlboká premena celej tamojšej spoločnosti. „Dovtedy bude Rusko priamou hrozbou pre celú Európu,“ dodal šéf českej diplomacie.

Konferencia Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť sa prvýkrát uskutočnila v roku 2014 pri príležitosti 15. výročia vstupu ČR do NATO. Odvtedy ju spolok Jagello 2000 usporadúva pravidelne. Jej desiaty ročník je zameraný napríklad na to, aké dôsledky má vojna na Ukrajine na českú spoločnosť či na nadchádzajúci summit Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse. Dotkne sa tiež napríklad využitia umelej inteligencie a satelitného prieskumu v obrane.

10:20 Ukrajina splnila dve zo siedmich podmienok pre začatie rozhovorov o jej vstupe do Európskej únie. Podľa dvoch zdrojov agentúry Reuters tento záver obsahuje chystaná hodnotiaca správa Európskej komisie, ktorá zároveň vyzdvihuje pokrok Kyjeva v reformách napriek pokračujúcej vojne.

Čítajte viac Kyjev splnil dve zo siedmich podmienok na začatie prístupových rokovaní o vstupe do EÚ

10:10 Bývalý americký minister obrany Mark Esper pre Pravdu zhodnotil celosvetové hrozby. Na prvé miesto dal Čínu, hoci Rusko pokračuje vo veľkej invázii na Ukrajine. Prečo Esper pokladá Peking za väčší problém?

Čítajte viac Čína či Rusko? Peking je väčšia hrozba, myslí si exminister obrany USA

10:00 Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská vyjadrila v pondelok počas návštevy Izraela záujem o nové projekty spolupráce s tuto krajinou v zdravotníctve, a to najmä v oblasti duševného zdravia. Uviedla to kancelária izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga, píše agentúra DPA.

Manželka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prišla do Izraela na pozvanie Herzogovej manželky Michal.

„Dúfam, že v spolupráci s našimi odborníkmi z Ukrajiny a vašimi odborníkmi z Izraela budeme môcť vytvoriť nové programy na posilnenie nášho systému zdravotnej starostlivosti, najmä v oblasti duševného zdravia,“ povedala Zelenská počas návštevy v nemocnici Šeba pri Tel Avive, ktorú absolvovala spoločne s Herzogovou.

„Potrebujeme programy, ktoré podporujú duševné zdravie a pomáhajú pri rehabilitácii zranených občanov vrátane detí, dospelých a starších ľudí. Náš systém zdravotnej starostlivosti si s tým nedokáže sám poradiť,“ dodala prvá dáma Ukrajiny.

Zelenská navštívila v nemocnici detské oddelenie a traumatologickú jednotku. Stretla sa s izraelskými pacientmi, ktorí bojujú s ochrnutím. DPA pripomína, že odkedy Rusko vlani spustilo inváziu na Ukrajinu, bolo v Izraeli ošetrených viacero zranených ukrajinských vojakov, pričom niektorí z nich dostali protézy.

„Sme veľmi radi, že ste sa prišli pozrieť na špeciálne zaobchádzanie s (chorými) deťmi. Izrael je (naň) veľmi hrdý, pričom sa chceme podeliť o naše vedomosti, infraštruktúru a vynikajúce zdravotnícke zariadenia s ľuďmi na celom svete, ktorí to potrebujú,“ uviedla prvá dáma Izraela Michal Herzogová.

9:53 Ukrajinci v rámci svojej protiofenzívy útočia na troch úsekoch frontu. Za posledný deň dosiahli určité územné zisky, uviedol vo svojom pravidelnom hodnotení bojov na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Postup zaznamenala ukrajinská armáda na východe Ukrajiny, konkrétne pri obci Krasnopolivka asi 12 kilometrov severovýchodne od Bachmutu, uviedli americkí analytici s odvolaním sa na informácie proruských vojnových blogerov. Ukrajinci tlačia aj pri Berchivke a Kliščijivke, obcí blízko Bachmutu.

Na juhu Ukrajinci postúpili od začiatku protiofenzívy pred zhruba dvoma týždňami miestami až o sedem kilometrov, pričom oslobodili 113 kilometrov štvorcových vrátane ôsmich obcí. ISW na základe snímok s rozpoznateľným miestom zhotovenia potvrdil dobytie dediny Piatychatky v Záporožskej oblasti, o ktorom predtým informovali ukrajinské aj ruské zdroje.

V oblasti pôvodného prelomu južne od obce Velyka Novosilka sa zrejme postup ukrajinských síl zastavil. Ruskí vojenskí komentátori za posledný deň hlásili niekoľko ukrajinských útokov, ktoré sa na tomto úseku frontu podarilo Rusom odraziť.

ISW ďalej s odkazom na britské ministerstvo obrany uvádza, že Rusko zrejme presunulo veľkú časť zoskupenia síl pôvodne rozmiestneného pri ľavom brehu rieky Dneper do Záporožskej oblasti ak Bachmutu, aby ním vystužilo obranu pred ukrajinským protiútokom.

Boje pokračujú aj okolo Avdijivky, kde podľa ISW zaznamenali drobné územné zisky ako Ukrajinci, tak Rusi. (understandin­gwar.org, čtk)

9:45 Hrozba, že ruský prezident Vladimir Putin použije taktické jadrové zbrane, je reálna, vyhlásil v pondelok šéf Bieleho domu Joe Biden.

Čítajte viac Biden: Hrozba, že Putin použije jadrové zbrane, je reálna

9:29 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval v pondelok európske krajiny, aby sa usilovali dosiahnuť nezávislejšiu vzdušnú obranu a vyslovil sa proti prílišnému spoliehaniu sa na Spojené štáty. Macron hovoril o budovaní stratégie vlastnej vzdušnej obrany vo svojom záverečnom príhovore na konferencii ministrov obrany a iných predstaviteľov 20 európskych krajín.

Zúčastnení na konferencii rokovali o boji proti dronom a protiraketovej obrane, uviedli organizátori s tým, že ruská invázia na Ukrajinu ukázala, aké dôležité a účinné je vybavenie na tieto druhy bojov. Súčasťou agendy bolo okrem toho aj odstrašovanie jadrovými zbraňami.

Čítajte viac Macron vyzval Európu na nezávislejšiu vzdušnú obranu. Nemá sa príliš spoliehať na USA

8:18 Ukrajina neutrpela počas prebiehajúceho protiútoku zatiaľ nijaké územné straty, oznámil v pondelok vo svojom pravidelnom večernom príhovore ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „V niektorých oblastiach naši bojovníci postupujú rýchlejšie, v niektorých brania svoje pozície, odolávajú útokom okupantov a zintenzívňujú útoky,“ uviedol Zelenskyj.

„Nestratili sme žiadnu pozíciu. Len sme niektoré oslobodili,“ povedal ukrajinský prezident. Zároveň opäť prisľúbil, že modro-žltá ukrajinská vlajka bude znovu viať na všetkých okupovaných územiach na juhu i východe krajiny.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová v pondelok večer uviedla, že „najväčší úder“ vo vojenskom ťažení Kyjeva ešte len príde. „Prebiehajúca operácia má niekoľko cieľov a vojská plnia tieto úlohy. Postupujú tak, ako by mali, a tá najväčšia rana ešte len príde,“ napísala Maľarová na sociálnej sieti Telegram. Dodala, že ukrajinská armáda sa musí pripraviť na to, že Rusi sa nevzdajú len tak ľahko svojich pozícií.

Po mesiacoch príprav, výcviku a získavania zbraní zo Západu spustila Ukrajina pred približne dvoma týždňami prvú fázu svojej dlho očakávanej protiofenzívy zameranej na oslobodenie ukrajinského územia okupovanom ruskou armádou.

Podľa ukrajinskej armády sa od začiatku protiútoku podarilo oslobodiť jej vojakom približne osem obcí a 113 kilometrov štvorcových územia. Zároveň sa však v Kyjeve hovorí aj o silnom vzdore Ruska a zložitej situácii na fronte. (dpa, reuters, tasr)

8:01 Európska únia je pripravená navrhnúť balíček finančnej pomoci Ukrajine vo výške zhruba 50 miliárd eur, uviedla agentúra Bloomberg. Podľa osôb oboznámených s plánom Európskej komisie má balíček pomôcť financovať bežné výdavky ukrajinskej vlády a tiež naliehavo nutné rekonštrukcie.

Balíček pomoci, ktorého obsah sa ešte môže zmeniť, má byť oznámený v utorok, teda deň pred začiatkom londýnskej konferencie, na ktorej sa bude diskutovať o tom, ako Ukrajine pomôcť s obnovou po vojne proti Rusku, ktorá už trvá takmer 16 mesiacov.

Pomoc napadnutej krajine má mať formu grantov, zvýhodnených pôžičiek a záruk. EÚ ju poskytne za predpokladu, že Ukrajina prijme reformy zamerané na zlepšenie právneho štátu a boj proti korupcii. Svetová banka odhaduje, že náklady na obnovu Ukrajiny by mohli dosiahnuť 411 miliárd dolárov. EÚ a členské štáty od začiatku vojny schválili Ukrajine hospodársku pomoc vo výške takmer 38 miliárd eur. (bloomberg.com, čtk)

7:47 Kyjev aj západoukrajinské mesto Ľvov v noci na utorok čelili ďalším ruským útokom, v oboch mestách bolo počuť explózie a bola nasadená protivzdušná obrana. Protiletecký poplach platil niekoľko hodín aj v mnohých ďalších regiónoch Ukrajiny. Uviedli to agentúra Ukrinform a ruskojazyčná verzia BBC. O tom, že by si útoky vyžiadali zranených, ukrajinské úrady neinformovali.

Agentúra Reuters nočné útoky označila za rozsiahle a s odvolaním sa na ukrajinskú armádu napísala, že sa podarilo zostreliť 28 z 30 dronov Šáhíd iránskej výroby, ktoré Rusko vyslalo.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko napísal, že len pri ukrajinskej metropole bolo zničených okolo 20 „cieľov nepriateľa“. Podľa agentúry Ukrinform išlo o druhý útok iránskych bezpilotných lietadiel na Kyjev od začiatku júna. Nálet trval viac ako tri hodiny.

Výbuchy bolo počuť aj v Ľvove, ktoré leží len asi 70 kilometrov od Poľska a teda aj hraníc NATO. Vojenská správa mesta uviedla, že Rusi zasiahli počas noci kritickú infraštruktúru. V dôsledku útoku tam tiež vypukol požiar.

Podľa predbežných informácií však neboli z Ľvova hlásené nijaké obete. Ľvov vzhľadom na svoju polohu sa terčom ruských útokov stáva výrazne menej často ako ukrajinské hlavné mesto. „Môžete to všetko počuť sami veľmi dobre. V Ľvove a regióne dochádza k výbuchom. Zostaňte v kryte, alebo aspoň na chodbe. Je to dôležité!“ citovala ruskojazyčná verzia BBC výzvu tunajšieho starostu Andrija Sadovyja.

Miestne vojenské úrady uviedli, že úder zasiahol „kritickú infraštruktúru“ v meste a spôsobil požiar. Výbuchy boli hlásené aj zo Záporožskej oblasti, na ktorú Rusko podľa ukrajinskej armády zaútočilo siedmimi raketami, ktoré cielili na telekomunikačnú infraštruktúru a poľnohospodárske objekty.