481. deň: Zelenskyj: Náš postup je pomalší. Kremeľ klame, Ukrajinci získali obrovské územia, tvrdí Prigožin

Ukrajinský postup je na bojisku pomalší, ako by bolo žiaduce, povedal po niekoľkých týždňoch od začiatku ukrajinskej protiofenzívy s cieľom dobyť späť Ruskom okupované oblasti prezident Volodymyr Zelenskyj. Ničíme nepriateľa na juhu a východe, naši bojovníci fyzicky čistia Ukrajinu, popísal boje na fronte. Jevgenij Prigožin obvinil predstaviteľov ruskej vlády zo zavádzania obyvateľov pri ukrajinskej protiofenzíve a poukázal na pokrok Kyjeva na bojisku.

21.06.2023 06:00 , aktualizované: 23:41
Rusko, Ukrajina, vojna, delostrelectvo Foto: ,
Ukrajinský vojak 30. delostreleckej brigády sedí na samohybnom dele pred streľbou na ruské pozície v Doneckej oblasti, 20. júna 2023.
debata (403)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 481. deň
  • V Moskovskej oblasti spadli tri drony, škody ani zranenia hlásené neboli
  • USA nadhodnotili vojenskú pomoc Ukrajine o vyše šesť miliárd dolárov
  • Ukrajinská armáda útočila na najmenej dvoch miestach frontu
  • Ruskom dosadené úrady na Ukrajine hlásia 41 obetí záplav
  • Británia zvyšuje nevojenskú pomoc Ukrajine na viac ako 4,7 miliardy libier
  • Ukrajinský postup je pomalší, ako by bolo žiaduce, priznal Zelenskyj
  • Európska únia vyčlení ďalších 3,5 miliardy eur do fondu pre Ukrajinu
  • Veľvyslanci krajín EÚ sa zhodli na jedenástom balíku sankcií proti Rusku

Rusi sa skoro v Kachovke utopili. Ukrajinci ich museli zachrániť

Video
Ukrajinský vojak / UA Vojak / Armáda / Cherson / Čítajte viac 480. deň: Rusi v pozore. Ukrajina úspešne otestovala dron vlastnej výroby s doletom 1 000 km

23:40 Ruskom okupovaná Záporožská jadrová elektráreň na juhovýchode Ukrajiny plánuje obnoviť čerpanie vody z toho, čo zostalo z obrieho rezervoáru zničenej Kachovskej priehrady. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE).

Ešte minulý týždeň MAAE uviedla, že nie je jasné, či bude možné čerpať vodu z priehradnej nádrže na chladenie reaktorov a vyhoreného paliva v najväčšej európskej jadrovej elektrárni vzhľadom na to, ako veľmi poklesla hladina. „Záporožská jadrová elektráreň plánuje obnoviť čerpanie vody, ktorá je stále dostupná napriek veľkej strate vody v Kachovskej priehrade spôsobenej zničením hrádze na začiatku tohto mesiaca,“ uviedla dnes MAAE.

Posledné dva týždne mala elektráreň k dispozícii chladiacu vodu z rezerv neďalekej tepelnej elektrárne. Tento takzvaný vypúšťací kanál bol tiež použitý na nahradenie vody v chladiacej nádrži, ktorá sa vyparila, dodala agentúra OSN. „Výsledkom toho a v súlade s očakávaniami klesá hladina vody v kanáli až o desať centimetrov za deň a v súčasnej dobe meria niečo cez 17 metrov. Voda v tomto kanále by mala podľa projekcií stále poskytovať chladenie po mnoho týždňov,“ doplnila vo svojom vyhlásení MAAE .

23:20 Ruské úrady vyhlásili Svetový fond na ochranu prírody (WWF) za nežiaducu organizáciu. Tým mu v podstate zakázali pôsobiť v krajine.

Medzinárodná mimovládna organizácia, ktorá presadzuje ochranu voľne žijúcich živočíchov a pracuje na znižovaní vplyvu človeka na životné prostredie, podľa ruskej generálnej prokuratúry podporuje aktivity, ktoré sú „zásterkou pre realizáciu projektov, ktoré predstavujú bezpečnostné hrozby v ekonomickej sfére“. „Pod zámienkou ochrany životného prostredia WWF vykonáva aktivity zamerané na zabránenie implementácii politického smerovania krajiny k priemyselnému rozvoju Arktídy, prírodných zdrojov na arktických územiach,“ uviedla prokuratúra podľa ruských médií.

V máji bola nútená zatvoriť svoju ruskú divíziu medzinárodná environmentálna organizácia Greenpeace po tom, čo ju vyhlásili za nežiaducu organizáciu.

V posledných rokoch sa Rusko zameriava na ľudí a organizácie kritické voči Kremľu, pričom mnohých označilo za „zahraničných agentov“, niektorých označilo za „nežiaducich“ a ďalších stíha za „diskreditáciu armády“ počas vojny na Ukrajine.

23:02 V prípade, že by sa podarilo spojnicu medzi Donbasom a Krymom prerušiť, bolo by pre Rusko ťažké polostrov brániť a zásobovať. Ruský prezident Vladimir Putin by potom musel voliť medzi dvoma možnosťami.

leopard Čítajte viac Ukrajina má ešte v rukáve esá. V zime by mohla obliehať Krym

**22:06 Zakladateľ žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin obvinil predstaviteľov ruskej vlády zo zavádzania obyvateľov pri ukrajinskej protiofenzíve a poukázal na pokrok Kyjeva na bojisku, informuje agentúra AFP.

„Zavádzajú Rusov,“ povedal Prigožin vo zvukovom zázname, ktorý zverejnili jeho hovorcovia. Dodal, že Rusko prišlo o viacero obcí vrátane dediny Pjatychatky v Záporožskej oblasti a poukázal aj na nedostatok zbraní a streliva.

„Obrovské kusy (územia) boli odovzdané nepriateľovi,“ povedal a dodal, že ukrajinskí vojaci sa usilujú prekročiť rieku Dneper, ktorá je prirodzenou hranicou na frontovej línii. „Toto všetko je totálne skrývané pred všetkými,“ povedal. „Rusko sa jedného dňa prebudí a zistí, že aj Krym bol odovzdaný Ukrajine,“ povedal.

Kyjev v júni začal na východe a juhu protiofenzívu s cieľom získať späť okupované územia. Ukrajina zatiaľ hlási oslobodenie ôsmich obcí. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane uviedol, že táto protiofenzíva zlyháva. V stredu tvrdil, že ukrajinskí vojaci utrpeli vážne straty a na fronte nastal istý pokoj.

Prigožin však uviedol, že ruské ministerstvo obrany nehovorí pravdu a prichádza o územia. Jeho žoldnieri sa celé mesiace zúčastňovali na obliehaní miest na východe Ukrajiny vrátane Bachmutu.

20:52 „V týchto neistých časoch a počas čakania na členstvo v NATO je dôležité mať silných partnerov,“ uviedla švédska armáda.

Rockwell B-1 Lancer Čítajte viac Vo Švédsku po prvýkrát pristáli americké nadzvukové bombardéry

20:02 Ukrajina musí skoncovať s „30 rokov trvajúcim rodinkárstvom a korupciou“, aby sa mohla stať členom Európskej únie, vyhlásila nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková popri konferencii o obnove Ukrajiny v Londýne. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Kyjev už urobil pokrok v reformách, predovšetkým v oblastiach slobody médií a právneho štátu, ale potrebný je aj ďalší posun, upozornila Baerbocková. Reformné kroky sa však robia s „neuveriteľnou rýchlosťou“ a Nemecko to silno podporuje, dodala.

korupcia Čítajte viac Porošenkov vybavovač, úplatky schovával v pohároch od uhoriek. Ukrajinský sudca dostal 10 rokov

Podľa Baerbockovej niet pochýb, že Ukrajina sa stane členom EÚ. A preto sú investície súkromných spoločnosti do jej obnovy o to užitočnejšie, keďže nakoniec posilnia európsky domáci trh, vysvetlila šéfka nemeckej diplomacie.

Ukrajina môže byť rozhodujúcim činiteľom v posilňovaní európskeho trhu, „predovšetkým pokiaľ ide o čistú energiu“, doplnila ministerka.

19:23 Je v našom záujme, aby bola Ukrajina ekonomicky silná, odolná a prosperujúca, a preto sme pripravení aktívne pomáhať pri jej obnove. Uviedol to minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský v stredu na medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny v Londýne. Oznámil tiež podporu Slovenska pre Ukrajinu vo výške 1,2 milióna eur.

Ide o poskytnutie finančnej pomoci pre vybrané agentúry OSN, ktoré na Ukrajine pôsobia, i pre Štátnu agentúru Ukrajiny pre obnovu a rozvoj infraštruktúry s cieľom zmierniť dôsledky útoku na Kachovskú vodnú nádrž.

„Straty na životoch, ľudské utrpenie, ako aj rozsah materiálnych škôd spôsobených nevyprovokovanou, nezákonnou a neospravedlniteľnou vojenskou agresiou Ruska proti Ukrajine sú obrovské. Náš sused však napriek ťažkej situácii preukazuje obrovskú odolnosť a životaschopnosť. Bojuje o prežitie, no súčasne napreduje ako nikdy predtým. A to nielen vďaka odhodlaniu politického vedenia a ukrajinského ľudu, ale aj vďaka našej pomoci,“ povedal Wlachovský.

SR je podľa jeho slov pripravená spoločne s medzinárodnými partnermi, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom pomáhať Ukrajine pri jej obnove.

„Nemôžeme poľaviť, keď vidíme, že náš sused bojuje za bezpečnosť celej Európy,“ povedal minister. „Chceme pomôcť vybudovať ekologickejšiu, odolnejšiu a prosperujúcu Ukrajinu,“ doplnil s tým, že povojnová obnova Ukrajiny by preto mala ísť ruka v ruke s potrebnými reformami, ktoré by krajinu posunuli vpred na európskej ceste.

16:25 Počet ruských vzdušných útokov proti Ukrajine stúpol len v mesiaci jún na vyše 1100, uvádza sa v analýze portálu Kyiv Post. V stredu sa naň odvolala aj britská televízia Sky News.

Podľa portálu Rusko podniklo v utorok približne 83 vzdušných útokov, čo je vysoko nad priemerným denným počtom pre jún (53). Celkovo ich tento mesiac bolo už 1126.

Najviac útokov Rusko uskutočnilo 11. júna – 92, čo bolo zároveň aj najviac za jediný deň od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022.

Zvýšenú aktivitu ruských vzdušných síl je „jasnou“ reakciou na protiofenzívu Ukrajiny, uviedol Kyiv Post. Ukrajina v nej už dobyla naspäť niekoľko dedín v Záporožskej a Doneckej oblasti.

16:13 Ruská generálna prokuratúra označila Svetový fond na ochranu prírody (WWF) za „nežiaducu organizáciu“ a zakázala jeho pôsobenie v Rusku. Uviedla to dnes agentúra Interfax. Za prípadnú spoluprácu s „nežiaducou organizáciou“ hrozí Rusom postih vrátane väzenia. Pred štyrmi rokmi ruské úrady na túto „čiernu listinu“ zaradili aj českú humanitárnu organizáciu Človek v sieti.

„Na základe výsledkov vykonanej kontroly generálna prokuratúra prijala rozhodnutie uznať za nežiaducu činnosť medzinárodnú mimovládnu organizáciu Svetový fond na ochranu prírody (WWF) na území Ruska,“ uviedla podľa Interfaxu prokuratúra.

O mesiac skôr ruské úrady označili za nežiaduce inú medzinárodnú organizáciu na ochranu životného prostredia, Greenpeace. Jej aktivity vraj ohrozujú ústavný poriadok a bezpečnosť krajiny.

16:00 Rusko nemá šancu vo vojne na Ukrajine zvíťaziť, vyhlásil bývalý veliteľ proruských separatistov na Donbase Igor Girkin, ktorý stojí na čele nacionalistického Klubu rozhnevaných vlastencov. Prezident Vladimir Putin a najvyššie vedenie krajiny podľa neho trpia bludmi a klamnými predstavami. Pritom Rusko stratilo na fronte všetku iniciatívu.

Igor Strelkov Čítajte aj Girkin: Rusko už nemá šancu vyhrať, Putin trpí bludmi

15:50 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová nepochybuje o tom, že Ukrajina jedného dňa vstúpi do Európskej únie. Uviedla to v stredu v Londýne na konferencii o povojnovej obnove Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Ukrajinci nám hovoria, že pri predstavovaní si svojej budúcnosti vidia viať vlajku EÚ nad ich mestami. Nepochybujem o tom, že Ukrajina bude súčasťou našej únie,“ povedala šéfka EK. Dodala, že Kyjev odhodlane a pôsobivo urýchlil svoj reformný program.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na konferencii uviedla, že rekonštrukcia Ukrajiny musí byť užšie prepojená s procesom vstupu do EÚ.

15:45 Rusko bude aj v nasledujúcom desaťročí predstavovať hrozbu a riziko pre európsku bezpečnosť, ak nedôjde k významnej premene ruskej spoločnosti. Ako jeden zo záverov správy revidujúcej vzťahy ČR s Ruskom to v stredu uviedol minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský. Správu v stredu schválila česká vláda, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

S krajinou, ktorá vedie agresívnu vojnu proti svojmu susedovi a ohrozuje medzinárodný poriadok, nie je podľa šéfa českej diplomacie možné mať vzťahy ako predtým. „Ak sa ruská spoločnosť nezmení, bude Rusko predstavovať pre Európu hrozbu,“ uviedol minister.

ČR podľa neho urobila naprieč rezortmi „inventúru“ a vypovedala niektoré medzinárodné zmluvy a záväzky. Revíziu vzťahov označil za kontinuálny proces, ktorý zaštítil zmenu zahraničnej politiky smerom k Rusku. Akcelerovala ho ruská agresia proti Ukrajine.

„Diplomatickú prítomnosť Ruska v Česku sme výrazne znížili. Zmrazili sme ruský majetok v hodnote asi desať miliárd korún. Znížili sme a budeme naďalej znižovať energetickú závislosť na Rusku,“ komentoval schválenie dokumentu Lipavský.

15:25 Veľvyslanci krajín Európskej únie sa zhodli na jedenástom balíku sankcií proti Rusku, ktorý má ďalej obmedziť jeho možnosti pokračovať v agresii voči Ukrajine. Oznámilo to švédske predsedníctvo Rady EÚ. Nová sada, o ktorej dvadsaťsedmička krajín rokovala viac ako šesť týždňov, obsahuje najmä opatrenia proti obchádzaniu doterajších postihov. Aby vstúpila do platnosti, musia ju formálne schváliť členské krajiny.

14:55 Európska únia vyčlení ďalších 3,5 miliardy eur do Európskeho mierového fondu (EMF), prostredníctvom ktorého vojensky pomáha Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Švédsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ, oznámilo, že členské štáty EÚ odobrili alokovanie ďalších financií do spoločného fondu, ktorý zriadili v roku 2021 na podporu partnerských krajín po celom svete. Štáty už vyčerpali zhruba 5,5 miliardy eur na vyzbrojenie Kyjeva – 3,6 miliardy eur šlo na úhradu nákladov spojených s poskytnutím vlastných zbraní Ukrajine a ďalšie dve miliardy eur na nákup munície.

14:42 Rusko čoskoro nasadí do výzbroje balistické rakety Sarmat, ktoré môžu niesť jadrové hlavice. Podľa agentúry TASS to dnes povedal ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí s absolventmi vojenských univerzít, na ktorom sa zúčastnil aj minister obrany Sergej Šojgu. Ten uviedol, že ruská armáda urobí všetko preto, aby posilnila zvrchovanosť a bezpečnosť svojej krajiny.

Rusko raketa Sarmat test Čítajte aj Putin: Rusko čoskoro nasadí do výzbroje balistické rakety Sarmat. Unesú jadrové hlavice

14:20 Maďarská vláda vedela o prevoze 11 zajatých ukrajinských vojakov z Ruska do Maďarska a nemala voči tomu žiadne námietky. Po odchode troch z nich do vlasti kabinet nemá informácie o osude tých, ktorí ešte zostali v Maďarsku. Vyhlásil to v stredu šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó pre komerčnú televíziu ATV, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Úprimne dúfame, že oveľa viac vojnových zajatcov na oboch stranách v najbližších dňoch a týždňoch získa späť slobodu,“ podčiarkol Szijjártó, ktorý súčasne vyjadril nádej, že čoskoro nebude mať zmysel ani hovoriť o vojnových zajatcoch, pretože vojna sa skončí.

„Samozrejme, že ukrajinské úrady boli informované o prevoze vojnových zajatcov, a to aj napriek tomu, že sme nemali žiadnu zákonnú povinnosť tak urobiť,“ reagoval minister na otázku ATV týkajúcu sa komunikácie Budapešti s Kyjevom v tejto záležitosti.

14:05 Pentagon omylom nadhodnotil náklady na vojenskú pomoc Ukrajine až o 6,2 miliardy dolárov. Je viac ako dvojnásobok účtovnej chyby, akú USA doteraz predpokladali. Podľa zástupkyne šéfa tlačového odboru amerického rezortu obrany Sabriny Singhovej Spojené štáty nadhodnotili vlani pomoc Kyjevu o 2,6 miliardy dolárov a tento rok o ďalších 3,6 miliardy dolárov.

abrams, usa Čítajte aj USA sa pomýlili pri zúčtovaní vojenskej pomoci Ukrajine. Rozdiel je v miliardách, ktoré už Kongres nemusí schvaľovať

13:45 Ukrajinský postup je na bojisku pomalší, ako by bolo žiaduce, povedal po niekoľkých týždňoch od začiatku ukrajinskej protiofenzívy s cieľom dobyť späť Ruskom okupované oblasti prezident Volodymyr Zelenskyj. Postup spomaľuje aj zamínované územie, upozornil v rozhovore so stanicou BBC.

„Niektorí ľudia si myslia, že je to hollywoodsky film a čakajú okamžité výsledky. Ale tak to nie je,“ povedal Zelenskyj. „V stávke sú ľudské životy,“ zdôraznil.

Ukrajinskí predstavitelia tento týždeň uviedli, že sa Kyjevu od začiatku protiofenzívy na začiatku tohto mesiaca podarilo dobyť osem dedín v juhoukrajinskej Záporožskej a východoukrajinskej Doneckej oblasti. Na juhu ukrajinské sily podľa Kyjeva postúpili miestami až o sedem kilometrov, pričom oslobodili 113 kilometrov štvorcových vrátane ôsmich obcí.

Na 200.000 kilometrov štvorcových ukrajinského územia podľa Zelenského ruské sily zamínovali. „Budeme na bojisku postupovať tak, ako to považujeme za najlepšie,“ odkázal ukrajinský prezident s tým, že jeho krajina nedbá na tlak, ktorí na ňu niektorí vyvíjajú. Či touto poznámkou mal na mysli niektoré konkrétne štáty alebo predstaviteľov, nespresnil.

Generál Zalužnyj: Vyhubíme nepriateľov, zoberieme si, čo je naše
Video

13:33 Britský premiér Rishi Sunak, ktorý je účastníkom konferencie o obnove Ukrajiny povedal, že urýchlenie hospodárskej obnovy Ukrajiny závisí od „partnerstva vlád, medzinárodných finančných inštitúcií a podnikateľských lídrov“.

„Ako sme videli v Bachmute a Mariupoli, čo si Rusko nemôže vziať, to sa bude snažiť zničiť. To isté chcú urobiť aj s ukrajinskou ekonomikou,“ povedal Sunak a dodal, že spolu so spojencami budú „naďalej podporovať obranu Ukrajiny a protiofenzívu a budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné, kým budú pokračovať k víťazstvu v tejto vojne“.

Sunak zároveň oznámil „prelomový balík finančnej podpory“ zo strany Spojeného kráľovstva, ktorý bude zahŕňať tri miliardy dolárov vo forme úverových záruk Svetovej banky, 305 miliónov dolárov v rámci bilaterálnej pomoci a do 318 miliónov dolárov v rámci „rozšírenia britských medzinárodných investícií na Ukrajine“. Tieto prostriedky použijú na podporu verejných služieb na Ukrajine, ako sú školy a nemocnice.

Podľa Downing Street tento balík „zvyšuje nevojenskú pomoc Spojeného kráľovstva Ukrajine na viac ako 4,7 miliardy libier“.

Britský premiér vo svojom prejave oznámil aj nový rámec pre poistenie vojnových rizík. „Je to obrovský krok vpred smerom k pomoci poisťovateľom upisovať investície na Ukrajine, čím sa odstráni jedna z najväčších prekážok a investori získajú dôveru, ktorú potrebujú, aby konali,“ uviedol ďalej Sunak.

Zdôraznil tiež, že Rusko by malo zaplatiť za „deštrukciu, ktorú spôsobilo“ na Ukrajine.

13:15 Kremeľ v stredu kritizoval zahraničnú politiku Spojených štátov. Reagoval tak na vyjadrenie prezidenta USA Joea Bidena, ktorý čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga prirovnal k diktátorovi. Podľa Moskvy tieto Bidenove slová sú prejavom " nepredvídateľnosti" zahraničnej politiky administratívy vo Washingtone.

„Ide o veľmi rozporuplný prejav zahraničnej politiky USA, ktorý poukazuje na veľký prvok nepredvídateľnos­ti,“ odpovedal podľa agentúry AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na novinársku otázku.

Dodal, že táto nepredvídateľnosť a mentorský prístup v zahraničnej politike USA „sa už stali neprijateľnými pre obrovské množstvo štátov“ a ich počet neustále rastie.

Si Ťin-pching Čítajte aj Biden označil čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga za diktátora

13:00 Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko tvrdí, že do ukrajinskej protiofenzívy zatiaľ bolo nasadených len približne 30 percent z útočných síl, ktoré sú na ňu vyhradené. Obavy zároveň podľa neho vyvoláva nedostatočná prevaha Ukrajiny vo vzduchu, ako aj skutočnosť, že Rusko disponuje lepšími systémami tzv. elektronického boja, stíhačkami aj protivzdušnou obranou. Vyjadril sa tak v stredajšom rozhovore pre stanicu Sky News.

„Aj za tejto situácie sa nám však už podarilo preukázať počas tejto protiofenzívy pokrok,“ dodal. Na otázku, ako dlho bude trvať, kým sa Ukrajinu podarí oslobodiť, odmietol vymedziť časové rozpätie, a skonštatoval: „Všetko teraz závisí od schopnosti ukrajinských ozbrojených síl a myslím si, že motivácie máme viac než dosť.“

Ukrajina podľa jeho slov dosiahla „zázrak“, keď sa jej podarilo zastaviť ruskú inváziu. „Prekvapili sme celý svet, spravili sme zázrak a zastavili (v invázii) druhú najväčšiu jadrovú mocnosť na svete,“ povedal. Dodal, že hoci „je Rusko veľmi silné“, Ukrajina nemá o svojom víťazstve vo vojne žiadne pochybnosti.

12:45 Ukrajinskú metropolu Kyjev postihol rozsiahly výpadok dodávok elektrického prúdu. Podľa tamojšej vojenskej správy je bez elektriny okolo 100.000 odbera­teľov, informuje v stredu TASR citujúc zo správy agentúry DPA.

Za príčinu výpadku, ktorý postihol päť mestských štvrtí, označili úrady „systémovú poruchu v rozvodnej sieti“.

Na fotografiách z Kyjeva je na uliciach vidieť odstavené električky. Podľa energetickej spoločnosti DTEK je bez prúdu aj okolie hlavného mesta.

12:30 Novým nemeckým veľvyslancom v Rusku sa stane liberálny politik a diplomat Alexander Graf Lambsdorff, s jeho výberom Moskva súhlasila. Novinárom to oznámil tlačový hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí. Nemecké médiá poznamenávajú, že Graf Lambsdorff sa diplomatického postu ujme v mimoriadne zložitej dobe, keď sú vzťahy medzi Berlínom a Moskvou kvôli ruskému vojenskému vpádu na Ukrajinu vyhrotené.

„Ruská federácia udelila Alexandrovi Grafovi Lambsdorffovi ako veľvyslancovi Spolkovej republiky Nemecko agrément,“ povedal hovorca spolkového ministerstva zahraničia o ruskom súhlase s výberom diplomata. „Nástup do funkcie sa predpokladá v lete tohto roku,“ dodal. Graf Lambsdorff v Moskve nahradí Gézu Andreasa von Geyra, ktorý je nemeckým veľvyslancom od roku 2019.

Graf Lambsdorff v rozhovore s parlamentným listom Das Parlament povedal, že si je veľmi dlho vedomý ťažkej fázy v nemecko-ruských vzťahoch a že v súčasnosti nič nenaznačuje ich možné zlepšenie. Poznamenal, že vo svojej práci chce na verejnosti vystupovať zdržanlivo.

„Nastane moment, keď ma budú svrbiť prsty a kedy by som rád poslal tweet. Som ale diplomat, takže sa podľa toho budem zodpovedajúcim spôsobom držať späť a budem dúfať, že ma to nebude príliš ťažiť,“ povedal.

12:15 Spojené štáty poskytnú Ukrajine dodatočných 1,3 miliardy dolárov určených na podporu ekonomiky a obnovu infraštruktúry na čele s energetickou sieťou. Na londýnskej konferencii o obnove Ukrajiny, ktorá sa už viac ako rok bráni ozbrojenej ruskej agresii, to dnes podľa spravodajských agentúr oznámil šéf americkej diplomacie Antony Blinken.

„Poskytneme viac ako 1,3 miliardy dolárov v dodatočnej pomoci,“ citovala Blinkena agentúra Reuters. Na obnovu energetickej infraštruktúry je určených 520 miliónov dolárov z nového asistenčného balíka. Zvyšok peňazí má pomôcť s modernizáciou prístavov alebo železníc a tiež s digitalizáciou úradných procesov.

„Pokiaľ bude Rusko pokračovať v ničení, budeme tu, aby sme pomáhali Ukrajine s rekonštrukciou: Rekonštrukciou životov, rekonštrukciou vlastnej krajiny, rekonštrukciou vlastnej budúcnosti,“ dodal Blinken. Americký Kongres doteraz na pomoc ukrajinskej vláde a humanitárnej operácii na Ukrajine vyčlenil niečo vyše 40 miliárd dolárov.

12:00 Ukrajinské sily podnikli protiofenzívne operácie na najmenej dvoch miestach frontu, uviedol v analýze situácie na bojisku americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Ukrajinský generálny štáb uvádza, že najtvrdšie boje na stovky kilometrov dlhé frontové línie sa stále odohrávajú pri Bachmute či Lymane, kde ruské jednotky sústredia svoje najväčšie úsilie. Podľa Londýna sa Rusko pripravuje na ukrajinské útoky hlboko v tyle, na anektovanom Krymskom polostrove.

Rusko, Ukrajina, vojna, delostrelectvo Čítajte aj Ukrajinci zvádzajú ťažké boje na juhu. Rusi sa opevňujú v tyle až na Kryme

11:45 Rusko si buduje „dômyselnú obranu“ okolo anektovaného polostrova Krym, tvrdí britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej zvodke založenej na zisteniach tajných služieb. TASR o tom informuje na základe správy stanice Sky News.

Značné úsilie, ktoré v tomto zmysle Rusko vyvíja, podľa britského rezortu odzrkadľuje jeho obavy, že ukrajinské sily sú „schopné priamo zaútočiť“ na tento polostrov. Udržanie Krymu je pritom pre Moskvu jednou z deklarovaných priorít.

Rozširovanie obranných zariadení, ktoré teraz Rusko realizuje na okupovaných územiach na Ukrajine a najmä na Kryme, zahŕňa podľa Londýna aj „rozsiahlu obrannú zónu v dĺžke deväť (kilometrov), ležiacu 3,5 kilometra severne od mesta Armiansk na úzkom páse zeme spájajúcom Krym s Chersonskou oblasťou“.

11:35 Ukrajina počas vojny rozpútanej Ruskom prišla o zhruba štvrtinu hlavných turistických atrakcií. Sú buď okupované, alebo zničené, alebo poškodené, povedala agentúre Interfax-Ukrajina šéfka štátnej agentúry pre rozvoj turistiky Marjana Oleskivová. Krajina podľa nej tiež „fakticky stratila“ zahraničných turistov, ale turistiku to úplne neochromilo. Samotní Ukrajinci – hlavne ženy s deťmi – naďalej cestujú a odpočívajú, predovšetkým na západe krajiny. V Karpatoch sa počet rezervácií na leto vrátil na predvojnovú úroveň.

„Máme zoznam turistických lákadiel, ktorý sme vytvorili v roku 2021. Na zozname je okolo 140 objektov v rôznych regiónoch Ukrajiny. Asi štvrtina z nich je buď okupovaná, alebo zničená, alebo čiastočne poškodená,“ povedala Oleskivová. Týka sa to hlavne turistických a rekreačných objektov v Luhanskej, Doneckej a Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny a Chersonskej oblasti na juhu krajiny.

11:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes prezentoval svoju krajinu ako miesto s potenciálom podporiť ekologickú transformáciu a rast v Európe, keď na diaľku prehovoril na úvod medzinárodnej konferencie o obnove Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej agresii. Politických lídrov, predstaviteľov medzinárodných finančných inštitúcií i súkromného sektora vyzval na prácu na „skutočných projektoch“. Britský premiér Rishi Sunak zdôrazňoval potrebu zapojiť súkromné spoločnosti.

Dvojdňové podujatie konané v Londýne nadväzuje na vlaňajší prvý ročník konferencie o obnove Ukrajiny, ktorú hostilo švajčiarske Lugano. Cieľom je mobilizovať financie a pripraviť mechanizmy pre očakávanú rekonštrukciu vojnou zničenej krajiny, ktorá si zrejme vyžiada stovky miliárd dolárov.

„Musíme sa presunúť od zhody ku skutočným projektom,“ citovala z úvodného videoprejavu Zelenského agentúra Reuters. „Je tu ukrajinská delegácia a bude prezentovať konkrétne veci, ktoré navrhujeme robiť spoločne,“ pokračoval ukrajinský prezident.

10:53 Ukrajinská pohraničná stráž si vystrelila zo svojich kolegov v Bielorusku a poslali na druhú stranu hranice drony, ktoré namiesto výbušnín niesli zemiaky. Informovala o tom agentúra Unian. Bielorusko podporuje Rusko pri jeho invázii na Ukrajinu.

Rusko, Ukrajina, vojna, Bachmut, vojenský konflikt Čítajte aj Ukrajinskí pohraničníci vyslali na Bielorusov útočné drony. Namiesto výbušnín boli naložené zemiakmi

10:45 Ruská námorná flotila sa rozšíri o dve nové ponorky na jadrový pohon – ponorku nesúcu rakety s plochou dráhou letu Imperator Alexandr III. a viacúčelovú ponorku Krasnojarsk. Oznámil to šéf ruskej Spojenej lodiarskej spoločnosti Alexej Rachmanov. TASR správu prevzala z webu britskej stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na ruskú agentúru TASS.

Americký prezident Joe Biden v pondelok varoval pred „reálnou“ jadrovou hrozbou zo strany Ruska.

Rusko počas minulého týždňa premiestnilo do Bieloruska taktické jadrové zbrane.

10:00 Počet obetí záplav spôsobených pretrhnutím Kachovskej priehrady na juhu Ukrajiny sa v oblastiach pod ruskou kontrolou zvýšil na 41. Informoval o tom predstaviteľ ruskej okupačnej správy Andrej Alexejenko.

V oblastiach pod ukrajinskou kontrolou si záplavy vyžiadali najmenej 16 obetí. Ďalších 31 ľudí je nezvestných, vyplýva z bilancie zverejnenej ukrajinskými úradmi.

Po pretrhnutí Kachovskej priehrady na rieke Dneper, ku ktorému došlo 6. júna, bolo vodou zaplavené rozľahlé územie Chersonskej oblasti, tisíce ľudí boli nútené evakuovať sa a objavili sa aj obavy z ekologickej katastrofy i vypuknutia epidémií infekčných chorôb.

Ukrajinský minister životného prostredia Ruslan Strilec v utorok informoval, že zničenie priehrady Kachovskej vodnej elektrárne spôsobilo škody za 1,2 miliardy eur. Charakter škôd síce minister nešpecifikoval, ale uviedol, že o pitnú vodu prišiel približne milión ľudí.

Voda z kachovskej vodnej nádrže bola určená aj na ochladzovanie reaktorov Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá je vzdialená len niekoľko kilometrov. Miestne obyvateľstvo sa preto teraz obáva jadrovej havárie. Ukrajinské úrady však ubezpečujú, že situácia je pod kontrolou. Z poškodenia Kachovskej priehrady sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva. (afp, tasr)

Kachovská priehrada pred a po jej zničení....
Prístavné zariadenia a priemyselná oblasť v...
+11Mesto Cherson pred a po zaplavení v dôsledku...

9:44 Ruské ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že obrannými systémami elektronického boja boli v noci na stredu zneškodnené tri bezpilotné lietadlá. Moskva to označila za „teroristický“ útok, ktorého terčom bola vojenská základňa neďaleko ruského hlavného mesta. Zo zodpovednosti za dronový útok Rusko obvinilo Ukrajinu.

„Dnešný pokus kyjevského režimu uskutočniť teroristický útok tromi bezpilotnými lietadlami na (vojenský) objekt v Moskovskej oblasti bol zmarený,“ uviedlo ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení. Dodalo, že všetky drony boli zostrelené obrannými systémami elektronického boja. Pri útoku nebol nikto zranený.

Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobiov pred tým informoval, že dva drony sa zrútili okolo 05.30 h miestneho času, keď sa priblížili k skladom vojenskej základne nachádzajúcej sa približne 50 kilometrov juhozápadne od Moskvy.

K dronovému útoku došlo v čase, keď Ukrajina vedie protiofenzívu s cieľom získať späť územia obsadené ruskými jednotkami. Paralelne s tým sa v posledných týždňoch zvýšil počet aj útokov na ruské pohraničie susediace s Ukrajinou. Ide väčšinou o útoky s nasadením dronov.

Moskva a jej okolie – región, ktorý leží približne 500 kilometrov od ukrajinských hraníc, – boli doteraz terčom útokov len zriedka, i keď začiatkom mája boli dva drony zostrelené rovno nad areálom Kremľa v centre Moskvy. Koncom mája drony zasiahli aj niekoľko výškových budov v Moskve. (afp, tasr)

8:40 Ukrajinské sily za uplynulý deň podnikli protiofenzívne operácie na najmenej dvoch miestach frontu, uviedol v analýze situácie na bojisku americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Ukrajinský generálny štáb uvádza, že najtvrdšie boje na stovky kilometrov dlhej frontovej línii sa stále odohrávajú pri Bachmute či Marjinke, kde ruské jednotky sústredia svoje najväčšie úsilie.

Ukrajinské sily sa podľa ISW, ktorý sa odvoláva na ukrajinský generálny štáb, sústredili na úsek frontu medzi Záporožskou a Doneckou oblasťou a západe Záporožskej oblasti. O bojoch v tejto oblasti hovorilo aj ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého ruské jednotky v oblasti odrazili ukrajinské útoky.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu svoju ofenzívu sústredilo podobne ako v predchádzajúcich týždňoch najmä na Lyman, Bachmut, Avdijivku a Marjinku v Doneckej oblasti, kde „pokračujú ťažké boje“. Za uplynulý deň sa jednotky oboch krajín na týchto miestach stretli 40-krát, uvádza ukrajinské velenie. (čtk, understandingwar­.org)

8:20 Rusko legalizovalo nábor zločincov do vojenskej služby na Ukrajine a na front ich láka s vyhliadkou amnestie. Vyplýva to z dokumentu zverejneného v utorok na webovej stráne Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu.

Dokumentu sa netýka tých, ktorí boli v minulosti odsúdení „za teroristické a extrémistické činy“, ani tých, ktorí sa dopustili sexuálnych deliktov voči mladistvým. Ruskí vojaci bojujúci na Ukrajine budú tiež zbavení trestného stíhania za menej závažné trestné činy ako sú krádeže a podvody. Počas svojej služby by mobilizovaní vojaci a dobrovoľníci nemali byť obťažovaní úradmi.

Ruskí vojaci hliadkujú na ceste, ktorá vedie k... Foto: SITA/AP
Ruskí vojak Ruskí okupanti / Záporožská jadrová elektráreň / Ruskí vojaci hliadkujú na ceste, ktorá vedie k Záporožskej jadrovej elektrárni

Ďalej je možné vyhnúť sa vyšetrovaniu a zápisu v registri trestov v prípade, ak takíto vojaci získajú počas služby vyznamenanie či službu opustia v dôsledku zranenia alebo pri dosiahnutí príslušného vekového limitu.

Vlani počas leta verbovala zločincov vo väzniciach do bojov na Ukrajine ruská žoldnierska Vagnerova skupina. Počas tejto kampane sa mali dostať na slobodu aj páchatelia závažných zločinov.

Vodca vagnerovcov Jevgenij Prigožin cez víkend informoval, že po službe vo vojne na Ukrajine sa domov vrátilo 32-tisíc kriminálnikov. Prigožin sa tiež sťažoval, že mu bol znemožnený prístup do ruských väzníc s cieľom náboru väzňov. (tasr, dpa)

8:11 Spojené štáty nadhodnotili svoju vojenskú pomoc zaslanú Ukrajine o viac než šesť miliárd dolárov, oznámilo v utorok ministerstvo obrany USA. Podľa tlačovej tajomníčky Pentagónu Sabriny Singhovej sa počas auditu zistili „nezrovnalosti“ v určení hodnoty vybavenia, ktoré Washington od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy vo februári 2022 poskytol Ukrajine.

K účtovnej chybe došlo podľa jej slov z toho dôvodu, že v značnom množstve prípadov bola „miesto reálnej hodnoty započítaná hodnota (prípadnej) náhrady tohto vybavenia stiahnutého zo zásob USA a poskytnutého Ukrajine“. Výpočet sa týka fiškálnych rokov 2022 a 2023 a ide o nadhodnotenie vo výške do 6,2 miliardy dolárov (5,7 miliardy eur). Singhová však zdôraznila, že „chyby v hodnotení“ neobmedzujú rozsah podpory Ukrajiny zo strany Washingtonu.

Celková hodnota americkej vojenskej pomoci Kyjevu predstavovala od začiatku vojny ku koncu mája tohto roka 37,6 miliardy dolárov (34,5 miliardy eur), hoci tento údaj sa teraz zrejme prehodnotí a zníži. Spojené štáty sa považujú za najvýznamnejšieho spojenca Ukrajiny v jej obrannom boji proti ruskej invázii. (cnn.com, dpa, tasr)

7:11 V Moskovskej oblasti spadli dva drony, uviedol tamojší gubernátor Andrej Vorobjov. Nikto podľa neho nebol zranený, nie sú hlásené ani žiadne škody. Moskva sa terčom bezpilotných lietadiel stala aj v máji.

Drony boli podľa Vorobjova „zachytené“, keď sa blížili k vojenským skladom v Moskovskej oblasti. „Boli nájdené trosky, žiadne škody ani obete,“ uviedol Vorobjov a dodal, že sa drony zrútili blízko obce Kalininec.

Útokom dronov čelila ruská metropola už koncom mája. Vtedy zasiahli aj niektoré z najprestížnejších moskovských častí vrátane Leninského prospektu alebo západnej Moskvy, kde sídli ruská elita – vrátane prezidenta Vladimira Putina.

Ruské ministerstvo obrany z útoku, ktorý si vyžiadal dvoch zranených a niekoľko poškodených domov, obvinilo Kyjev. Ukrajina, ktorá už takmer 16 mesiacov čelí ruskej agresii, účasť na nálete nepotvrdila. (reuters, čtk)

6:49 Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v utorok vyjadril sklamanie v súvislosti s implementáciou obilnej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou.

Pomalšie tempo inšpekcií lodí znamená, že do ukrajinských prístavov pripláva menej lodí, taktiež menej z nich vypláva – tým pádom sa k príjemcom dostane menej obilia, upozornil námestník hovorcu šéfa OSN Farhan Haq.

Ako dodal, vývoz potravín, ktorý umožňuje čiernomorská obilná dohoda, klesol v máji tohto roka v porovnaní s vlaňajším októbrom približne o tri štvrtiny. Guterres vyzval všetky zainteresované strany, aby urýchlili implementáciu dohody a zaistili jej kontinuitu.

Dohoda o dodávkach obilia bola uzavretá v júli roku 2022 – po tom, ako sa ukázalo, že blokáda ukrajinských prístavov ruskou armádou sa môže pre svet skončiť potravinovou katastrofou. Ukrajina je totiž jedným z najväčších svetových dodávateľov obilných produktov.

Farmár Andrij Zubko na poli v doneckom regióne... Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
Obilie / Pšenica / Farmár Andrij Zubko na poli v doneckom regióne kontroluje zrelosť pšenice, jún 2022

Implementáciu tzv. obilnej dohody sprevádzajú problémy, ale Rusko v máji opäť súhlasilo s predĺžením jej platnosti o ďalších 60 dní. Predostrelo však niekoľko podmienok týkajúcich sa jeho vlastného poľnohospodárskeho vývozu, najmä hnojív. (tasr, dpa)

6:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj považuje konferenciu o obnove Ukrajiny, ktorá sa začína v stredu v Londýne, za nové posilnenie svojej vojnou sužovanej krajiny.

„Znovuvybudovaná Ukrajina, transformovaná Ukrajina, silnejšia Ukrajina, je bezpečnostným garantom, ochranou pred akoukoľvek formou ruského teroru,“ povedal Zelenskyj v utorok počas pravidelného videoprejavu.

Na konferencii, ktorá potrvá do štvrtka, plánujú štáty a veľké koncerny ohlásiť pomoc pri obnove a rekonštrukcii Ukrajiny. „Prvé stretnutia v Londýne sa už začali,“ oznámil Zelenskyj.

O pomoci pri obnove Ukrajiny sa už rokovalo v Nemecku, vo Švajčiarsku, Francúzsku i v Taliansku. Nešlo pritom len o stavebné projekty, ale aj o ochranu pre Ukrajinu, spresnil ukrajinský prezident. Koncom mesiaca by mala byť podľa neho „kompletná vízia“ tejto pomoci prezentovaná aj na samotnej Ukrajine; detaily však Zelenskyj doposiaľ neuviedol.

V utorkovom videoposolstve zároveň opätovne potvrdil, že proti ruským okupačným silám aktívne zasahujú ukrajinskí vojaci. „V súčasnosti ničia naši bojovníci nepriateľa veľmi intenzívne na juhu a na východe a fyzicky čistia Ukrajinu,“ vyhlásil Zelenskyj s tým, že „v budúcnosti to bude takto pokračovať“.

Ukrajina chce po takmer 16 mesiacov trvajúcej útočnej vojny Ruska oslobodiť svoje územia od ruskej okupácie – vrátane čiernomorského Krymského polostrova, ktorý Moskva anektovala ešte v roku 2014. (dpa, tasr)

© Autorské práva vyhradené

403 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine