Nedávno ste napísali článok, v ktorom ste sa venovali tomu, či má šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin nejakú budúcnosť. Uviedli ste v ňom, že on môže vystupovať proti elitám len dovtedy, kým je za ruského prezidenta Vladimira Putina. Čo to znamená?
Prigožin hral rolu s populistickým odkazom proti elitám. On je však produktom systému, doslova vyšiel z kuchyne Kremľa, tam ho vymysleli. Teraz sa Prigožin usiloval otestovať neprebádané politické vody, ale ak chcel niečo dosiahnuť, musel by zostať lojálny k Putinovi. Ruský prezident doteraz do konfliktov šéfa vagnerovcov nezasahoval. V tejto chvíli Prigožina ešte Kremeľ dokáže kedykoľvek zlikvidovať. Ale uvidíme, čo bude zajtra či pozajtra. Podľa mňa sa Prigožin snažil odkázať Putinovi, aby ho bral ako politického partnera, nie ako kuchára. Ľudia v Kremli však neboli šťastní, že im vyrástla taká konkurencia, teda nové monštrum, ktoré stvoril systém. Pred Putinom sa objavila otázka, čo s ním. Či ho zastaviť alebo ešte nejako využiť.
Z prostredia režimu sa objavujú správy, že viacerí predstavitelia elít nie sú spokojní s vývojom vojny proti Ukrajine a že pochybujú, či Putin vie, čo robí. Aká nálada vládne za múrmi Kremľa?
Viac-menej pochmúrna. No v podstate všetci títo ľudia sa už rozhodli, že pre režim budú pracovať. Či sú to politici alebo úradníci. Platí to pre vrcholných predstaviteľov režimu, ale aj pre nižšie postavených ľudí. Jednoducho slúžia a ospravedlňujú si to rôznymi spôsobmi. Niektorí tvrdia, že potrebujú prácu. Ďalší sa vnútorne presviedčajú, že zastupujú akési dôležité hodnoty. A pár z nich hasí najhoršie dôsledky toho, čo sa deje v súvislosti s vojnou. Napríklad šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová varovala pred návratom k plánovanej ekonomike. Otázkou je, či sa títo ľudia usilujú o to, aby prežil Putin alebo oni. Myslím si, že každý z nich robí vlastné rozhodnutia, ako fungovať v rámci systému. Vidíme však, že sa vo vnútri režimu objavujú isté nezhody.
Prekáža to Putinovi?
Povedal by som, že nie. Je odtrhnutý od ľudí, funguje ako osamelý kráľ. Putin si udržiava odstup aj od tých, ktorí boli súčasťou takmer najužšieho kruhu jeho spolupracovníkov. Komunikuje cez videohovory a tí, ktorí k nemu išli, ešte nedávno museli absolvovať dvojtýždňovú covidovú karanténu. Podľa mňa Putin skutočne verí, že všetci ľudia v jeho blízkosti ho podporujú. Systém, ktorý vytvoril, je veľmi uzavretý. Je možné z neho odísť, ale s rizikom, že sa vystavíte perzekúciám. A ak patríte k vysokopostaveným ľuďom, režim vás nikam nepustí. Niekedy však veci preniknú na verejnosť. V štátnej televízii sa ešte objavuje jeden liberálny hlas. Politik Boris Nadeždin sa v kremeľskej šou zapojil do debaty, prečo Rusko nie je na majstrovstvách sveta v hokeji. Povedal, že je to veľmi jednoduché. Že stačí vymeniť vedenie krajiny a Rusi znovu na hokejových majstrovstvách budú môcť hrať. Bol z toho malý škandál, ale nakoniec sa režim rozhodol, že sa tým príliš nebude zaoberať. Rovnako neriešil pomerne konzervatívneho poslanca Konstantina Zatulina z Jednotného Ruska. Ten povedal, že na Ukrajine sa podarilo dosiahnuť veci, ktoré sú úplne iné ako to, čo Moskva plánovala. V Kyjeve je teraz lepšie ozbrojená vláda, ktorá je aj viac nacionalistická.

Mal by sa Západ pokúsiť skontaktovať nespokojných ľudí v rámci režimu? V podstate im povedať, aby niečo urobili so svojím šéfom.
Neurobia nič, lebo je to príliš nebezpečné. Len nasledujú Putina, ktorý sa však v skutočnosti do ničoho nevyzná a číta len správy tajných služieb. Takzvaná špeciálna operácia však ukázala, ako Rusko zlyhalo pri pochopení Ukrajiny. V krajine momentálne nie je možné serióznym spôsobom analyzovať zahraničnú politiku a hovoriť o možnostiach, ako ukončiť vojnu. Andrej Kortunov je jeden z najznámejších ruských expertov na zahraničnú politiku. Vyhodili ho z vedenia Ruskej rady pre medzinárodné vzťahy, čo je odborná organizácia patriaca pod ministerstvo zahraničných vecí. Stalo sa to len preto, že naznačoval, ako by sa dalo dospieť k mierovému procesu. Ale aj to režim vnímal ako nelojálny prístup. Kortunov je teraz radšej ticho.
Pripomína vám Putinovo Rusko éru Sovietskeho zväzu v 80. rokoch, teda pred rozpadom? Alebo to bol úplne iný režim?
Sovietski lídri boli oveľa zodpovednejší, ako súčasné ruské vedenie. Pred tým, ako Leonid Brežnev ochorel, bol pragmatickým vodcom, čo sa týka vzťahov so Západom a najmä s USA. Sovietsky zväz vpadol do Afganistanu, ale v 80. rokoch už neposlal vojakov do Poľska. Mimochodom, Afganistan by som neporovnával s tým, čo sa deje teraz na Ukrajine. V podstate to bol len istý druh pomoci miestnemu režimu, nešlo o znovuvytváranie impéria. Momentálny vývoj na Ukrajine by sa dal skôr porovnať s tým, keby sovietsky režim poslal v 80. rokoch vojská do Poľska. To sa však nestalo, ako som už povedal. Posledné desaťročie existencie ZSSR bola temná doba. Ale ani vtedy štát tak nemasíroval ľudí témou vojny ako teraz. Ja by som súčasnú situáciu v Rusku skôr prirovnal k posledným rokom Stalinovej vlády, to znamená k obdobiu koncom 40. a začiatkom 50. rokov.

Prečo?
Vládla vtedy paranoja, šírili sa konšpirácie o USA a na muške režimu boli takzvaní vykorenení kozmopoliti. Teraz Putin obviňuje zahraničných agentov a domácich zradcov. Politicky a psychologicky to pripomína Stalinove posledné roky.
Máte dôvod na nejaký optimizmus, čo sa týka Ruska?
Vo všeobecnosti som veľmi pesimistický. Rusi prestávajú byť v hlavách normálni, pokazila ich Putinova vojna. So súčasným šéfom Kremľa sa nič nemôže zmeniť. Putin nemôže byť normálny a správať sa mierovo. Ale v istom momente tu už nebude. A v tom vidím náznak optimizmu. V ruských dejinách sa už stalo, že po odchode tyrana nastúpila aspoň nejaká liberalizácia. Pripustili ju dokonca po smrti Stalina jeho kumpáni. Keď skončí Putin, nastane chaos. Ale zároveň verím, že to bude začiatok dlhej cesty od autoritatívneho a totalitného štátu k niečomu normálnejšiemu. Možno aj k demokratizácii Ruska.