Počet atómoviek vo svete narástol. Kontrola nad nimi je čoraz zložitejšia

Jadrové veľmoci chcú mať viac jadrových zbraní a zároveň modernizujú svoj arzenál. V pozadí toho je nárast geopolitického napätia. Upozornila na to pravidelná analýza Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).

28.06.2023 06:00
Iskander, atómovky, jadrové zbrane Foto:
Ruská raketa Iskander, ktorá môže mať jadrovú hlavicu.
debata (5)

Možné použitie atómových zbraní sa čoraz častejšie skloňuje od invázie Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala vlani vo februári. Moskva sa nimi odvtedy pravidelne vyhráža, a hoci väčšina expertov tvrdí, že je mimoriadne nepravdepodobné, že k nim siahne, Kremeľ vytvára atmosféru, v ktorej sa nič nedá vylúčiť.

Jadrové zbrane? Aj Putin má niekoho, na kom mu záleží, hovorí Japonka, ktorá prežila Hirošimu
Video
Zdroj: TV Pravda

Zlý znak

"Použitie jadrových zbraní sa stalo súčasťou verejnej debaty. A ak o tom hovoríme s takou ľahkosťou, pokladám to za nebezpečné. Ľudia môžu nadobudnúť pocit, že ich použitie nie je až taký problém a že sa to možno dá urobiť. Je to absolútne nezodpovedné a je to zlý znak,“ povedal pre Pravdu Andrej Kolesnikov, expert na ruskú politiku z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.

SIPRI pripomenul, že na svete je momentálne deväť krajín, ktoré vlastnia jadrové zbrane. Rusko, USA, Čína, Francúzsko, Británia, Pakistan, India, Izrael a Severná Kórea. Židovský štát oficiálne nepriznáva, že ich má.

"Tieto krajiny v roku 2022 pokračovali v modernizácii svojich jadrových arzenálov a niektoré z nich rozmiestnilo nové systémy schopné niesť atómové zbrane. Z globálneho hľadiska mali k januáru 2023 štáty k dispozícii odhadom 12 512 hlavíc. Z toho 9 576 bolo pripravených na potenciálne použitie. Je to o 86 viac ako v januári 2022. Predpokladá sa, že 3 844 bojových hlavíc bolo rozmiestnených na raketách a lietadlách a približne 2 000, z ktorých takmer všetky patrili Rusku alebo USA, boli v stave vysokej operačnej pohotovosti,“ napísal vo svojej analýze SIPRI.

Svet sa rozpráva o atómovkách. Čo je jadrová triáda USA?
Video
Od ruskej vojny proti Ukrajine, Moskva pravidelne vyťahuje jadrovú kartu. USA sa pri stratégii atómového odstrašenia opierajú o takzvanú jadrovú triádu. Tvoria ju strategické bombardéry, jadrové ponorky a medzikontinentálne balistické rakety. / Zdroj: Pentagón

Za posledný rok najvýraznejšie rozšírila svoje jadrové zásoby Čína. "Počet jej jadrových hlavíc sa zvýšil z 350 v januári 2022 na 410 v januári 2023 a očakáva sa, že bude naďalej rásť. V závislosti od toho, pre akú štruktúru svojich síl sa Peking rozhodne, na prelome desaťročí by mohol mať minimálne toľko medzikontinen­tálnych balistických rakiet ako Washington či Rusko,“ predpovedá SIPRI.

"Čína začala s výrazným rozširovaním svojho jadrového arzenálu. Je čoraz zložitejšie zladiť tento trend s deklarovaným cieľom Pekingu mať len minimálne jadrové sily potrebné na udržanie národnej bezpečnosti,“ reagoval Hans M. Kristensen z programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia a riaditeľ Atómového informačného projektu vo Federácii amerických vedcov.

„Posúvame sa do jedného z najnebezpeč­nejších období v histórii ľudstva. Je nevyhnutné, aby svetové vlády našli spôsoby spolupráce s cieľom upokojiť geopolitické napätie, spomaliť preteky v zbrojení a vysporiadať sa so zhoršujúcimi sa následkami narušenia životného prostredia a s rastúcim hladom vo svete,“ vyhlásil riaditeľ SIPRI Dan Smith.

Rozpad systému

Alexander Bollfrass z zürišského Centra pre bezpečnostné štúdie súhlasí so závermi SIPRI. "Modernizácia jadrového arzenálu všetkých krajín, ktoré sú vyzbrojené atómovými zbraňami, je výsledkom ich konkrétnych a rastúcich bezpečnostných obáv. Usilujú, aby mali viac jadrových zbraní, ktoré budú lepšie,“ reagoval pre Pravdu expert, ktorý pôsobil na Harvardovej či Princetonskej univerzite.

vojna na Ukrajine, MiG-31 Čítajte viac Zničil svet? Expert na jadrové zbrane hovorí, ako vo vojnovej hre bojoval za Rusko

Podľa Bollfrassa svet čelí situácii, keď sa rozpadol systém medzinárodných dohôd, ktoré limitovali nárast počtu atómoviek.

"Chýbajú nám medzinárodné dohovory, ktoré by obmedzili tento rast. Medzi USA a Ruskom v priebehu rokov skončilo viacero dohôd o kontrole zbrojenia. Boli to najmä Zmluva ABM o obmedzení systémov antibalistických rakiet a Zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. Obe strany stále dodržiavajú ustanovenie New START dohody (týka sa znižovania počtu jadrových zbraní, pozn. red.), ale už nefungujú vzájomné kontroly a zdá sa nepravdepodobné, že ju nahradí nová zmluva, keď tej súčasnej vyprší platnosť v roku 2026. Zároveň sa masívne rozrastá čínsky atómový arzenál a Peking neprejavuje záujem o spoluprácu s Washingtonom v oblasti vzájomnej kontroly zbraní, čo je, samozrejme, znepokojujúce, keďže konkurenčný boj medzi nimi sa zintenzívňuje,“ skonštatoval Bollfrass.

Problémom je tiež spomenutá modernizácia jadrových arzenálov. Krajiny chcú zbrane, ktoré budú ničivejšie a dokážu prekonať existujúce obranné systémy, respektíve ich bude zložitejšie odhaliť.

Jens Stoltenberg Čítajte viac Šéf NATO exkluzívne pre Pravdu: Rusko vie, že jadrová vojna sa nedá vyhrať

"Na modernizáciu majú vplyv dva hlavné faktory. Prvý súvisí s tým, že krajiny sa jednoducho usilujú nahradiť staršie zbraňové systémy, ktoré nemožno prevádzkovať donekonečna, novými technológiami. To platí najmä pre Spojené štáty a Rusko, ktorých arzenál z technického hľadiska patrí do obdobia konca studenej vojny. Druhým faktorom je snaha mať nové, lepšie a väčšie atómové vojenské spôsobilosti. Na to sa zameriava najmä Čína, ktorá sa dlho riadila doktrínou, na základe ktorej uprednostňovala malé jadrové sily, ale teraz sa zdá, že prijala ambicióznejšiu stratégiu,“ vysvetlil Bollfrass.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #USA #Ukrajina #vojna na Ukrajine #Putinova vojna #jadrové zbrane. Rusko