Turecko zúri. Pred mešitou v Štokholme muž spálil korán, akciu úrady povolili

Pred najväčšou mešitou v Štokholme v stredu muž roztrhal a spálil jeden výtlačok koránu. Usporiadanie akcie pritom švédska polícia povolila iba dnes. Stretnutie bolo zvolané na prvý deň moslimského sviatku íd al-adhá.

28.06.2023 12:47 , aktualizované: 16:42
debata (70)

Čin odsúdil turecký minister zahraničia Hakan Fidan, ktorý Švédsko kritizoval, že takéto konanie umožňuje. Ankara blokuje vstup severskej krajiny do NATO, medzi dôvodmi spomínala v minulosti aj pálenie koránu na verejnosti.

Organizátor akcie Salwan Momika najprv na svätú knihu moslimov položil slaninu, ktorá patrí medzi potraviny zakázané islamom. Potom z knihy vytrhol niekoľko stránok a zapálil ju. Polícia na mieste zatkla jedného muža, ktorý sa pokúšal hádzať kamene, napísal švédsky denník Aftonbladet.

Momika o sebe v nedávnom rozhovore s médiami vyhlásil, že je iracký utečenec, ktorý sa snaží presadiť zákaz koránu.

Polícia zhromaždenie povolila, pretože bezpečnostné riziko spojené so spálením koránu nie je takej povahy, aby si vyžiadalo zrušenie akcie, odôvodnila polícia svoje rozhodnutie. Okolie mešity je dnes pod policajným dohľadom.

„Je to legálne, ale nevhodné,“ komentoval pálenie koránu švédsky premiér Ulf Kristersson. Dodal, že rozhodnutie je na polícii. „Domnievam sa, že žijeme v čase, keď je potrebné zostať v pokoji a uvažovať o tom, čo je najlepšie pre dlhodobé záujmy Švédska,“ uviedol Kristersson.

Stredajšiu akciu v Štokholme odsúdil turecký minister zahraničia Fidan. „Je neprijateľné, že tieto činy proti islamu sú povolené pod zámienkou slobody slova,“ uviedol šéf tureckej diplomacie.

Podobné výhrady z Ankary zazneli aj vo februári po tom, čo v januári spálil v Štokholme korán jeden protiislamský aktivista. Vtedy turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil, že Turecko neratifikuje švédsku žiadosť o vstup do NATO, pokiaľ tamojšie úrady budú dovoľovať pálenie koránu na verejnosti.

Dve podobné zhromaždenia zvolané na 6. a 9. februára pritom polícia zakázala kvôli možnému narušeniu verejného poriadku. Demonštranti sa proti rozhodnutiu odvolali a správny súd im na začiatku apríla dal za pravdu. Verdikt potom v polovici tohto mesiaca potvrdil aj odvolací správny súd, podľa ktorého bezpečnostné riziko spomínané políciou „nemá dostatočne jasnú súvislosť“ so zhromaždeniami. Na základe tohto názoru súdu sa polícia rozhodla stredajšiu akciu povoliť.

Sviatok obetovania íd al-adhá je jedným z najvýznamnejších sviatkov v moslimskom kalendári. Moslimovia si ním pripomínajú ochotu proroka Ibrahíma (biblický Abrahám) obetovať svojho syna v súlade s Božou vôľou. Oslavy tohto sviatku sú aj súčasťou tradičnej púte do Mekky – hadždž.

Ankara i Budapešť

Švédsko požiadalo o vstup do NATO s ďalšou dlho neutrálnou škandinávskou krajinou Fínskom po napadnutí Ukrajiny ruskou armádou vlani vo februári. Zámer vstúpiť do aliancie ideálne ešte pred summitom NATO, ktorý sa uskutoční v litovskom Vilniuse od 11. do 12. júla, alebo počas neho, v stredu zopakoval Kristersson. Vstup Švédska do NATO blokuje Ankara a Budapešť.

Turecká vláda viní Štokholm z toho, že dlhodobo poskytuje útočisko disidentom, ktorých Ankara označuje za teroristov kvôli ich údajným väzbám na organizáciu Strana kurdských pracujúcich.

Švédska vláda sa snaží presvedčiť Ankaru, aby ratifikáciu vstupu do NATO schválila. Kvôli tomu napríklad presadila protiteroristický zákon. Norma pritom vo Švédsku vyvolala obavy o slobodu slova a ďalšie základné práva, podľa švédskeho ministra spravodlivosti Gunnara Strömmera ale slobodu slova neohrozí.

70 debata chyba
Viac na túto tému: #Korán #Švédsko