497. deň: Ukrajinská protiofenzíva nie je po mesiaci v slepej uličke, podobá sa dobývaniu Chersonu, píše ISW

Čítajte viac 496. deň: Ukrajinská armáda postúpila pri Bachmute. Rusko tu má trojstupňovú obranu

22:08 Pri ruskom útoku v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny dnes zahynul jeden človek a ďalší najmenej traja utrpeli zranenia. S odvolaním sa na miestnu prokuratúru o tom informoval miestny denník Ukrajinská pravda. Útok na jednu z dedín sa podľa úradov odohral okolo 19:00 miestneho času (18:00 SELČ).

„V dôsledku útoku utrpel jeden muž zranenia nezlučiteľné so životom. Ďalší najmenej traja civilisti boli zranení od šrapnelov,“ dodala prokuratúra.

V pondelok zomreli pri ostreľovaní Chersonu dvaja ľudia. Šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin vtedy v televízii uviedol, že ruským ostreľovaním najviac trpia obce, ktoré boli zaplavené po nedávnom zničení Kachovskej priehrady.

Moskva od začiatku invázie na Ukrajinu popiera, že ruskí vojaci útočia aj na civilistov a na civilné ciele. OSN ale medzitým uviedla, že od začiatku invázie z konca minulého februára si vojna vyžiadala tisíce obetí z radov civilistov, vrátane stoviek detí.

21:57 Americký prezident Joe Biden a švédsky premiér Ulf Kristersson v Bielom dome rokovali aj o podpore Ukrajiny.

Čítajte viac Biden už netrpezlivo čaká na prijatie Švédska do NATO. Kristersson: Máme čím prispieť

21:39 Do Británie v auguste dorazia na výcvik prví ukrajinskí piloti stíhačiek. Informoval o tom dnes denník Ukrajinská pravda, ktorý sa odvoláva na námestníka britského ministra obrany Jamesa Heappeyho. Základný výcvikový program podľa námestníka začne 20 pilotov.

Británia bola prvou krajinou, ktorá oznámila, že vycvičí ukrajinských pilotov, aby dokázali lietať na stíhačkách pochádzajúcich zo západoeurópskych krajín. Úvodné kolo výcviku bude na zemi, v nadväznosti na to budú môcť ukrajinskí piloti absolvovať špecializovaný výcvik na ovládanie amerických stíhačiek F-16.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal už na začiatku júna uviedol, že prví piloti pre výcvik v Spojenom kráľovstve boli vybraní. Na schôdzke s britským ministrom zahraničia vtedy Šmyhal ocenil, že Británia prišla s iniciatívou vytvoriť spolu s Holandskom koalíciu európskych štátov, ktoré budú spolupracovať na dodaní stíhačiek F-16 na Ukrajinu a na zodpovedajúcom výcviku ukrajinských pilotov.

Mnohé európske krajiny dali v poslednej dobe najavo ochotu pomôcť Kyjevu k získaniu týchto lietadiel, alebo naznačili, že by ich mohli sami dodať. Konkrétne sľuby ohľadom dodávok ale ešte nie sú. Británia stíhačky F-16 vo svojej výzbroji nemá.

Server Politico nedávno napísal, že by Ukrajina mohla prvé stíhačky získať na začiatku roka 2024. Ktoré krajiny by ich mohli dodať, zostáva nejasné. Špekuluje sa ale práve o Holandsku a Dánsku. Dánsky minister obrany koncom júna oznámil, že v jeho krajine sa už začal aj výcvik ukrajinských pilotov.

19:44 Súčasné tempo operácií ukrajinských síl nenaznačuje, že by sa situácia dostala do slepej uličky alebo že by Ukrajina nebola schopná získať naspäť veľké časti svojich území okupovaných Ruskom. V najnovšej aktualizácii to uvádzajú analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Inštitút pripomenul, že ukrajinské sily minulý rok od augusta do novembra viedli pomalé a postupné operácie na zablokovanie ruských jednotiek na východnom brehu rieky Dnipro v Chersonskej oblasti a obmedzené pozemné útoky na západnom brehu, no nakoniec v polovici novembra prinútili Rusov stiahnuť sa z pravého brehu rieky.

Čítajte viac Zelenskyj o protiofenzíve: Chceme ukázať výsledky ešte pred summitom NATO

ISW zároveň poznamenal, že ruská „zimno-jarná ofenzíva“ sa skončila približne po mesiaci bez toho, aby na hraniciach Luhanskej a Charkivskej oblasti dosiahla významný úspech.

„Súčasná ukrajinská protiofenzíva je menej dramatická a menej rýchla ako tá, ktorá oslobodila veľkú časť Charkivskej oblasti, no úspešnejšia ako neúspešná ruská zimná ofenzíva. Vo všeobecnosti sa najviac podobá pomalšej, ale napokon úspešnej chersonskej protiofenzíve, čo sa týka jej tempa a počiatočného postupu,“ uviedli analytici z ISW.

19:05 Čínsky prezident Si Ťin-pching varoval ruského vodcu Vladimira Putina pred jadrovým vyhrážaním sa. Ako referuje web Sky News, s touto informáciou prišiel denník Financial Times.

Obrázok pasáže s touto informáciou z Financial Times na Telegrame zverejnil poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak, ktorý v príspevku napísal, že to predstavuje „dôležité stanovisko (Číny) k jadrovej hrozbe zo strany šialeného ruského teroristu“.

Jermak tvrdí, že postoj Číny k akejkoľvek potenciálnej jadrovej hrozbe je „dôležitý“. V súvislosti s bezpečnosťou v Zaporižžskej jadrovej elektrárni narastajú obavy, keďže Rusko a Ukrajina sa navzájom obviňujú z plánovania útokov na toto zariadenie.

Čítajte viac Biden: Hrozba, že Putin použije jadrové zbrane, je reálna

17:58 Ukrajina vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby reagovalo na podľa jej slov ruskú vojenskú eskaláciu v Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAE), ktorú kontroluje Moskva. Kremeľ medzitým zopakoval tvrdenia o možnej ukrajinskej sabotáži. TASR informácie prevzala od agentúr AFP, DPA a AP.

„Rusko v Záporožskej jadrovej elektrárni rozmiestňuje vojakov, stavia opevnenie pri najmenej troch reaktoroch, umiestňuje výbušniny, čím priamo vyvoláva hrozbu jadrovej nehody v najväčšej atómovej elektrárni v Európe,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. „Je najvyšší čas, aby svet začal okamžite konať,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Moskva predtým znova varovala pred „hrozbou sabotáže zo strany kyjevského režimu“ v oblasti tejto elektrárne. „Môže to mať katastrofálne následky,“ vyhlásil hovorca Kremľa podľa ruských tlačových agentúr. Rusko podľa neho podnikne všetky opatrenia proti tejto hrozbe.

Čítajte viac Ruská sabotáž v jadrovke v Záporoží? Americký generál verí, že v Kremli nie sú samovrahovia

Ukrajina a Rusko v posledných dňoch vystupňovali vzájomné obvinenia z ohrozovania bezpečnosti záporožskej elektrárne.

V utorok Kyjev obvinil Moskvu, že tam plánuje „nebezpečné provokácie“. Ukrajinská armáda tvrdila, že na strechách dvoch reaktorov umiestnili predmety podobné výbušným zariadeniam, ktorých odpálenie má vytvoriť falošný obraz ostreľovania ukrajinskou stranou. Rusko zasa tvrdilo, že Kyjev zamýšľa útočiť na elektráreň raketami a dronmi, aby spôsobil jadrovú nehodu.

Záporožskú jadrovú elektráreň obsadilo Rusko v marci 2022 krátko po začiatku svojej vojenskej invázie na Ukrajinu.

17:19 Nemecká vláda odmietla v stredu žiadosti rumunských predstaviteľov o umiestnenie nemeckých vojakov na území ich krajiny. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.

Hovorca nemeckého ministerstva obrany uviedol, že Berlín sa nenazdáva, že „je povinný“ posielať brigádu Bundeswehru do Rumunska. Nemecko totiž v rámci NATO vojensky spolupracuje s Litvou, kým Francúzsko kooperuje s Rumunskom.

Čítajte viac Z moldavčiny je rumunčina. Ako to súvisí s Putinovou agresiou?

Rumunský premiér Marcel Ciolacu v utorok na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne povedal, že si želá prítomnosť nemeckých vojakov v Rumunsku ako posilnenie zabezpečenia východného krídla NATO.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius minulý týždeň uviedol, že Berlín je ochotný nastálo umiestniť v Litve 4000 vojakov.

16:48 Polovica Ruska pri júnovej vzbure podporovala šéfa Vagnerovej súkromnej vojenskej spoločnosti Jevgenija Prigožina a polovica ruského prezidenta Vladimíra Putina. V rozhovore sa CNN to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruský prezident teraz podľa neho urobí „všetko na to, aby si upevnil moc“.

„Urobí všetko pre to, aby zastavil a anuloval slávu vagnerovcov a všetko, čo robili. Bude sa od toho všetkého dištancovať a bude sa snažiť intenzívne komunikovať, aby zjednotil spoločnosť,“ povedal na adresu ruského vodcu Zelenskyj.

Putin sa po vzbure príliš na verejnosti neukazuje. „Po všetkých týchto udalostiach, kam sa podel Putin?“ pýtal sa Zelenskyj. „Len zriedka chodí von. Vidíme ho len v jeho kanceláriách a podobne,“ dodal.

Podľa niektorých analytikov sa teraz ruský prezident snaží pracovať najmä v zákulisí, aby upokojil rozbúrené vody v Kremli a poistil si svoju pozíciu. „Urobí všetko pre to, aby si upevnil moc. Vykoná nevyhnutné čistky alebo ľudí rôzne preskupí. Nenechá to len tak byť,“ myslí si napríklad odborník na medzinárodné vzťahy Alexander Korolov z austrálskej univerzity v Novom Južnom Walese. Ako dodal, Putinove kroky „nemusia byť príliš viditeľné pre vonkajších pozorovateľov, ale (ruský prezident) urobí všetko, rovnako ako by urobil akýkoľvek iný autoritatívny vodca, aby sa ubezpečil, že jeho pozícia je silná, obzvlášť teraz v čase vojny“.

Čítajte viac Odtrhnutý od reality? Putin počas vzbury Prigožina flámoval, tvrdí ruský novinár v exile

„Polovina Ruska podporovala Prigožina. Polovica Ruska podporovala Putina,“ povedal reportérke CNN ukrajinský prezident. Niektoré ruské regióny si podľa neho neboli vôbec isté, koho majú podporiť. „Ukázalo sa, že polovica ruskej spoločnosti má vážne pochybnosti,“ dodal Zelenskyj.

15:53 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 231 700 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišlo o život 670 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 4 062 tankov, 7 917 bojových obrnených vozidiel, 6 865 vozidiel a palivových nádrží, 4 288 delostreleckých systémov, 656 odpaľovacích raketových systémov, 395 systémov protivzdušnej obrany, 309 vrtuľníkov, 315 lietadiel, 3 614 dronov, 1 264 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 598 kusov špeciálnej techniky.

15:11 Najmenej jeden človek v noci na dnešok zahynul a ďalších 41 utrpelo zranenie pri ukrajinskom ostreľovaní mesta Makijivka v Doneckej oblasti, tvrdia podľa agentúry AFP Moskvou dosadené regionálne úrady. Makijivka sa nachádza v časti Ukrajiny, ktorú má pod kontrolou Rusko. Z miesta boli predtým hlásené výbuchy. Zatiaľ čo Kyjev tvrdí, že ukrajinská armáda zničila ruský vojenský cieľ, ruské okupačné úrady uviedli, že Ukrajinci zasiahli civilné objekty.

Ukrajinská armáda tvrdí, že sa v Makijivke zamerala na ruské vojenské sily. Podľa agentúry DPA oznámila, že výbuchy súvisia so zničením ruského vojenského skladu.

Moskvou dosadený šéf okupovanej časti Doneckej oblasti Denis Pušilin na sieti Telegram napísal, že ukrajinské sily zasiahli obytnú štvrť, nemocničný komplex, školu a škôlku. Uviedol tiež, že medzi zranenými je batoľa a sedemročný chlapec.

Portál Donbas.Realiji na základe preskúmania záberov z dronu a informácií miestnych obyvateľov napísal, že úder zasiahol ruský muničný sklad v nedokončenej časti mesta zvanej Monolit. V nemocnici, ktorú Rusi vydávajú za miesto údajného úderu, tlaková vlna rozbila okná, píše portál. To isté podľa neho postihlo domy v okolí. Obyvatelia Makijivky tiež uvádzajú, že Rusi zámerne umiestňujú svoje sklady vedľa obytných budov a zdravotníckych zariadení, aby mohli obviniť Ukrajinu z teroru, píše Donbas.Realiji, ktorý je jedným z projektov Rádia Svoboda.

14:27 V Ruskom okupovaných mestách Skadovsk a Heničesk v ukrajinskej Chersonskej oblasti pribúdajú prípady infekčných chorôb a pracovníkov ruskej okupačnej správy tajne očkujú proti cholere. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

„V dočasne okupovaných mestách Skadovsk a Heničesk v Chersonskej oblasti bol zaznamenaný nárast počtu prípadov akútnych črevných infekcií. Príznaky ochorenia naznačujú, že by to mohla byť cholera,“ uvádza generálny štáb vo vyhlásení.

Podľa generálneho štábu ruské okupačné úrady nepriznali nárast ochorení a snažia sa zamaskovať zhoršujúcu sa hygienickú a epidemiologickú situáciu v regióne. Za týmto účelom začali tajne očkovať proti cholere zamestnancov okupačnej správy a ich blízkych.

13:40 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) oznámila, že zadržala muža podozrivého z toho, že plánoval zničiť energetické zariadenie na ostrove Sachalin na ruskom Ďalekom východe. TASR prevzala správu agentúry Reuters.

FSB zverejnila videozáznam zachytávajúci podľa nej improvizované výbušné zariadenia a rôzne chemikálie v dome zadržaného, ktorého označila za stúpenca „ukrajinského neonacizmu“.

Neuviedla však, ktoré konkrétne zariadenie muž plánoval na Sachaline zničiť. Reuters dodáva, že na tomto ruskom ostrove sa nachádzajú viaceré priemyselné podniky, ktoré vlastnia japonské či indické spoločnosti.

Čítajte viac Poľsko bolo zrejme základňou sabotérov pri útokoch na Nord Stream, tvrdia USA

Od vtedy, ako Moskva vo februári 2022 napadla Ukrajinu, došlo k výbuchom a požiarom vo viacerých ruských energetických, železničných a vojenských zariadeniach. K zodpovednosti za niektoré z týchto útokov sa prihlásili samozvané partizánske skupiny, ktoré sa zasadzujú proti vojne na Ukrajine.

12:49 Zariadanie Aegis Ashore Poland pri meste Slupsk prejde záverečnou testovacou fázou amerického námorníctva a stane sa druhou americkou protiraketovou pozemnou základňou v Európe.

Čítajte viac V Poľsku finišuje výstavba druhej americkej protiraketovej základne v Európe

12:27 Na ruské vojnové zločiny na Ukrajine dnes v Berlíne pred sídlom Spolkového snemu upozorňuje rozstreľaný sanitný automobil, ktorý Ukrajinci používali na zachraňovanie zranených v Derhači a okolí na severozápadnom predmestí Charkova. Za akciou, ktorú podporilo vyše 20 nemeckých zákonodarcov, stoja ukrajinskí, litovskí a nemeckí aktivisti. Výstava slúži aj ako zbierka na nové zdravotnícke vozidlá.

Staré sanitné vozidlo ruskej automobilky UAZ, ktoré je známe ako buchanka, má prestrieľané čelné sklo. Stopy po guľkách sú ale viditeľné aj na ďalších miestach, okrem iného na dverách vodiča alebo aj na bokoch auta.

„Sanitka sa stala terčom ruských okupantov, hoci bola jasne označená. Cieleným zničením vozidla bolo nespočetné množstvo civilistov náhle odrezaných od núdzovej zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje Valentyna De Maarová, ktorá je jednou z ukrajinských spoluorganizátoriek výstavy.

Sanitku začala nemocnica v Derhači intenzívne používať po začiatku ruskej invázie. Zastaralá dodávka bola vo vozovom parku nemocnice totiž jediná, ktorá mala pohon všetkých kolies. Vďaka nej tak zdravotníci a lekári dokázali za zlého počasia a napriek rozbombardovaným cestám zájsť do odľahlých dedín.

Berlín nie je prvým miestom, kde aktivisti auto ukazujú. Prvýkrát bolo zničené auto verejnosti predvedené v Kyjeve a potom vo Vilniuse, hlavnom meste Litvy. V máji bola sanita týždeň vystavená v bavorskej metropole Mníchove. Z Berlína, kde bola zastávka naplánovaná na jeden deň, chcú aktivisti previezť vozidlo ešte do ďalších nemeckých a európskych miest.

11:38 Ukrajinské médiá dnes informujú o ruských útokoch na ukrajinské územie za uplynulý deň. Napríklad šéf Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin uviedol, že Rusi v utorok ostreľovali tento juhoukrajinský región 83-krát, pričom zasiahli rezidenčné časti, školu a objekt kritickej infraštruktúry. Zahynuli podľa neho dvaja ľudia. Prokudin už skôr povedal, že ruským ostreľovaním najviac trpia obce, ktoré boli zaplavené po nedávnom zničení Kachovskej priehrady.

Šéf ukrajinskej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko informoval o dvoch zranených civilistoch kvôli ruským útokom za posledný deň v tomto východukrajinskom regióne. O ruskom utorkovom ostreľovaní informoval aj šéf Záporožskej oblasti Jurij Malaško, podľa ktorého bolo zničených 17 civilných budov, ale nikto nebol zranený.

Ukrajinské úrady už predtým hlásili viac ako 40 zranených, vrátane 12 detí, po ruskom utorkovom ostreľovaní mesta Pervomajskyj v Charkovskej oblasti. Podľa šéfa oblastnej správy Oleha Synehubova zasiahla obytnú štvrť v Pervomajskom balistická raketa Iskander.

10:50 Niektoré časti ruskej Kurskej a tiež Belgorodskej oblasti sa dnes ocitli pod paľbou ukrajinských ozbrojených síl, uviedli tamojší gubernátori. Podľa šéfa Belgorodskej oblasti Vjačeslava Gladkova prinajmenšom jedna žena utrpela zranenie.

„Ostreľovanie mesta Valujki trvalo cez hodinu,“ uviedol na platforme Telegram Gladkov s poznámkou, že protivzdušná obrana zostrelila „tri ciele smerujúce k mestu“ a jedno bezpilotné lietadlo. Ukrajinská armáda podľa neho tiež strieľala na pohraničný región z raketometov Grad. Činiteľ hlási poškodenie niekoľkých súkromných domov a elektrického vedenia.

Šéf Kurskej oblasti, ktorá tiež susedí s Ukrajinou, podľa agentúry Reuters uviedol, že ukrajinské ozbrojené sily ostreľovali dedinu Tjotkino. „Celkom sme napočítali 12 príletov,“ napísal šéf oblasti Roman Starovojt na telegrame. Zranenia podľa neho nie sú, ale hlásia poničenie školy a jedného domu.

Výbuchy alebo útoky v ruských regiónoch susediacich s Ukrajinou – ktorá sa od vlaňajšieho februára bráni ruskej vojenskej agresii – sú v posledných mesiacoch hlásené takmer denne a ruskí predstavitelia z nich obviňujú buď ukrajinské sily alebo proukrajinských sabotérov. Kyjev sa takmer nikdy k zodpovednosti za útoky vo vnútri Ruska alebo na ukrajinských územiach okupovaných Moskvou oficiálne nehlási.

8:22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok telefonoval so šéfom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jensom Stoltenbergom. Ako referuje web Ukrajinská pravda, Zelenskyj zablahoželal Stoltenbergovi k predĺženiu jeho funkčného obdobia generálneho tajomníka do 1. októbra 2024.

„Dúfam, že naša spolupráca zostane plodná aj v budúcnosti. Koordinovali sme naše pozície v predvečer samitu NATO vo Vilniuse a diskutovali o situácii v prvej línii a najnovšom vývoji v Rusku,“ vyhlásil Zelenskyj. Stoltenberg zasa uviedol, že pred samitom NATO v Litve mal „veľmi dobrý“ rozhovor s ukrajinským prezidentom.

Čítajte viac NATO počas ruskej vojny nemení vedenie, Stoltenberg zostáva

7:11 V súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine si rumunský premiér Marcel Ciolacu želá stálu prítomnosť nemeckých vojenských jednotiek vo svojej krajine. Uviedol to v utorok na návšteve Berlína, informuje agentúra DPA.

„Myslím si, že by na území Rumunska mali byť stále nemecké jednotky,“ povedal Ciolacu na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Reagoval na otázku, čo očakáva od blížiaceho sa summitu NATO, pokiaľ ide o posilnenie východného krídla Severoatlantickej aliancie. Ciolacu podľa vlastných slov predpokladá, že konflikt na Ukrajine bude trvať dlho.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius minulý týždeň uviedol, že Nemecko je pripravené trvalo umiestniť 4000 vojakov v Litve, ktorá susedí s Ruskom a Bieloruskom, aby posilnilo východné krídlo NATO.

Prezidenti a premiéri členských krajín NATO budú na summite 11. a júla v litovskom Vilniuse hovoriť aj o prítomnosti vojenských jednotiek na východe Aliancie.

Nemecko zatiaľ neplánuje vysielať svojich vojakov inam než do Litvy a nie sú známe ani úvahy v tomto smere, píše DPA. NATO má podľa údajov z apríla v Rumunsku približne 1500 vojakov, prevažne z Francúzska. Letisko Mihaila Kogalniceana pri čiernomorskom prístavnom meste Konstanca využívajú ako leteckú základňu USA.

6:42 Mohutný výbuch vo východoukrajinskom meste Makijivka, ktoré je pod kontrolou Ruskom podporovaných separatistov, si vyžiadal 25 zranených. Podľa ukrajinských zdrojov bola zasiahnutá miestna ruská vojenská základňa, informovala v stredu agentúra DPA.

Šéf separatistov v Doneckej oblasti, ktorú čiastočne okupuje Rusko, tvrdí, že medzi 25 zranenými sú aj dve deti. Podľa jeho slov explózia spôsobená delostreleckou paľbou poškodila obytné budovy, nemocnicu, školu a škôlku.

„Výbuch cítila väčšina obyvateľov Makijivky aj (neďalekého) Donecka,“ vyhlásil v noci na stredu Denis Pušilin, predstaviteľ doneckých separatistov, ktorí ovládajú Makijivku už od roku 2014. Jeho tvrdenia nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinský telegramový kanál StratCom zverejnil mobilom nakrútené video zachytávajúce silný výbuch v Makijivke s tým, že išlo o dôsledok útoku na ruskú vojenskú základňu.

Podľa Ukrajincov bola explózia tak mohutná preto, že bol zasiahnutý sklad paliva alebo munície, čo tiež nebolo možné overiť.

Viaceré ruské vojenské blogy zverejnili tvrdenie, že pri ostreľovaní Makijivky boli použité strely z raketometov HIMARS, ktoré Ukrajina dostala v rámci vojenskej pomoci od USA.

Ukrajinská armáda zaútočila v noci na 1. januára 2023 na ubytovňu ruskej armády v Makijivke, ležiacej zhruba 15 kilometrov východne od mesta Doneck, pričom zahynul veľký počet ruských vojakov. Podľa rôznych zdrojov ich boli desiatky až stovky.

6:25 Ukrajinský prezident Volodmyr Zelenskyj niekoľkokrát zopakoval, že cieľom Ukrajiny je obnovenie územia v rozsahu hraníc z roku 1991, teda vrátane štyroch úplne alebo čiastočne okupovaných ukrajinských oblastí na východe a juhovýchode Ukrajiny – Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti – a Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. V tom má Ukrajina podporu aj u západných krajín.

V pondelok ukrajinské sily oznámili, že od začiatku ofenzívy oslobodili na južnej Ukrajine oslobodiť 158,4 štvorcových kilometrov. Medzi dobytými miestami bola aj dedina Rivnopil, ktorá sa nachádza len zhruba kilometer od hranice Doneckej oblasti so Záporožskou, zhruba 100 kilometrov severne od prímorského mesta Mariupol. Podľa informácií britského ministerstva obrany z minulého týždňa ale Ukrajina počas svojej protiofenzívy oslobodila už asi 300 kilometrov štvorcových územia, teda približne dvojnásobok toho, čo Kyjev oficiálne oznámil.

Dlho očakávaná protiofenzíva sa začala začiatkom júna. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina to bolo 9. júna. Ruské ministerstvo obrany aj niektoré západné médiá už 5. júna oznámili, že Ukrajina začala rozsiahlu protiofenzívu na piatich úsekoch frontu v Doneckej oblasti na východe krajiny, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to nepriamo potvrdil 10. júna.

Po Ukrajinou vedenej chersonskej a charkovskej protiofenzíve na konci roka 2022 sa frontové línie do veľkej miery ustálili, pričom boje sa počas prvej polovice roka 2023 sústredili predovšetkým okolo mesta Bachmut.

Rusko medzitým vybudovalo podľa portálu Meduza v očakávaniach ukrajinskej protiofenzívy na okupovaných územiach na Ukrajine a v ruských prihraničných oblastiach zhruba 1 500 kilometrov opevnenia. Obranné línie podľa portálu vznikli na Ruskom ovládanom polostrove Krym, rovnako ako na juhu Ukrajiny a na východe krajiny. Z ruskej strany hranice sa potom tiahnu okolo severovýchodnej časti Ukrajiny a siahajú až k bieloruskej hranici. Rusko tým vytvorilo podľa údajov Centra pre strategické a medzinárodné otázky (CSIS) najrozsiahlejší obranný systém v Európe od konca druhej svetovej vojny.

Veľkú pozornosť venovali Rusi posilneniu obranných pozícií na severe Krymu, a to na Perekopskej šiji, spájajúcej polostrov s pevninou, a v oblasti Čongarského prielivu. Zákopy a miestami aj protitankové ihlanovité zábrany nazývané dračie zuby sa tiahnu tiež pozdĺž Severokrymského kanála od Armjansku na Perekopskej šiji až k mestu Džankoj ďalej vo vnútrozemí. Podobné obranné konštrukcie blokujú zo západnej strany tiež prístup k mestu Kerč na východnej výspe polostrova, odkiaľ vedie Kerčský most spájajúci Krym s Ruskom.

Ďalšie opevnenia Rusi postavili v Záporožskej oblasti v okolí miest Melitopol a Tokmak, pretože zovudobytie týchto miest by totiž narušilo zásobovanie ruských vojsk z Krymu a prerušilo ich spojenie s ruskými vojakmi v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

Podľa expertov Ukrajina čakala na ďalšie zásoby zbraní a ukrajinským vojakom na jar tiež komplikoval akúsi činnosť rozbahnený terén. Vojaci sa museli neustále brodiť v zákopoch v bahne a vode, takmer nemožný bol presun ťažkej techniky, ako sú tanky a obrnené transportéry.

Čo sa týka vojenskej podpory Západu v posledných týždňoch západné krajiny stupňovali dodávky zbraní a ťažkej vojenskej techniky. Generálny tajomník Jens Stoltenberg nedávno povedal, že Ukrajine bolo už dodaných viac ako 98 percent sľúbených bojových vozidiel.

Ukrajinci útočia v súčasnej fáze protiofenzívy na troch hlavných miestach – pri Bachmute, ktorý leží vo východoukrajinskej Doneckej oblasti a ktorý sa vedú najdlhšie boje od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, okolo obcí Makarivka a Velika Novosilka na západe Doneckej oblasti a v Záporožskej oblasti južne od Orichiva. Na juhu krajiny ukrajinské sily útočia v smere na Melitopol a Berďansk.

Zelenskyj 21. júna po niekoľkých týždňoch od začiatku ukrajinskej protiofenzívy povedal, že ukrajinský postup je na bojisku pomalší, ako by bolo žiaduce. Približne 200-tisíc kilometrov štvorcových ukrajinského územia podľa Zelenského ruské sily zamínovali.

Podľa analytikov môže zasiahnuť do protiofenzívy tiež pretrhnutie Kachovskej priehrady zo 6. júna. Rusko v uplynulých dňoch zrejme začalo presúvať jednotky z východného brehu rieky Dnepr na sektory frontu v Záporožskej oblasti a pri Bachmute, uviedla nedávno britská vojenská rozviedka. Ide podľa nej o niekoľko tisíc vojakov.

„Presun zrejme odráža ruské presvedčenie, že po kolapse Kachovskej priehrady a následných záplavách nehrozí väčší ukrajinský útok cez Dneper,“ napísala rozviedka na twitteri.