498. deň: Pavel privítal v Prahe Zelenského. Iné riešenie než úspech Ukrajiny nevidí

Český prezident Petr Pavel nevidí iné riešenie vojny na Ukrajine než ukrajinský úspech. Ak by totiž uspelo Rusko, výrazne by to otriaslo aj západnou spoločnosťou, upozornil Pavel vo štvrtok večer po rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Prahe. Dodal, že Ukrajina môže s českou pomocou aj naďalej počítať. USA "aktívne zvažujú" zaslanie kazetovej munície Ukrajine, uviedol hovorca Bieleho domu Andrew Bates.

06.07.2023 06:00 , aktualizované: 23:48
Volodymyr Zelenskyj, Petr Pavel Foto:
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vpravo) pricestoval do Česka, stretol sa s českým prezidentom Petrom Pavlom
debata (840)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá už 498. deň
  • Ruský nočný útok na Ľvov si vyžiadal doposiaľ päť obetí
  • Ostreľovanie Chersonskej oblasti zabilo najmenej dvoch ľudí
  • Zelenskyj prišiel rokovať do Bulharska, Kremeľ návštevu kritizuje
  • Prigožin nie je v Bielorusku, prezradil Lukašenko
  • Lídri Turecka a Švédska budú rokovať o švédskej žiadosti o vstup do NATO
  • Zelenskyj pristál na Letisku Václava Havla, zamieri na Pražský hrad
  • Pavel privítal na Pražskom hrade ukrajinského prezidenta Zelenského
  • USA „aktívne zvažujú“ zaslanie kazetovej munície Ukrajine, tvrdí Biely dom
Po Rusku dozerajú americké lietadlá na Tichomorie
Video
vojna na Ukrajine, Bachmut Čítajte viac 497. deň: Ukrajinská protiofenzíva nie je po mesiaci v slepej uličke, podobá sa dobývaniu Chersonu, píše ISW

23:48 Hrozba ruského útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň na Ukrajine sa znižuje. Agentúre Reuters to povedal šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Podľa neho však ruský útok nemožno vylúčiť, kým je elektráreň pod kontrolou ruských síl.

„Bohužiaľ vám nemôžem povedať, čo sa stalo nedávno, ale faktom je, že hrozba sa znižuje,“ uviedol Budanov. Kyjev tento týždeň informoval, že Moskva môže „v blízkej dobe“ vyvolať zdanie, že ukrajinská armáda ostreľuje objekt jadrovej elektrárne. Ukrajina tvrdí, že na tento účel ruská armáda inštalovala výbušné zariadenia na streche elektrárne.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred dvoma týždňami uviedol, že Rusko zvažuje, že v okupovanej jadrovej elektrárni na juhu Ukrajiny spácha „teroristický útok spojený s únikom radiácie“, čo hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol ako „ďalšiu lož“.

Rusko Záporožskú jadrovú elektráreň, najväčšie zariadenie svojho druhu v Európe, obsadilo krátko po začiatku minuloročnej invázie na Ukrajinu. Cez elektráreň v meste Enerhodar tak teraz prakticky vedie frontová línia. Rusko a Ukrajina sa v minulosti navzájom vinili z ostreľovania tohto zariadenia a z jadrového terorizmu.

V elektrárni pôsobia pozorovatelia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Tá žiada, aby jej odborníci mali prístup do všetkých budov elektrárne, aby ich mohli skontrolovať. (reuters, čtk)

23:08 Spojené kráľovstvo bude mať na Ukrajine nového veľvyslanca, doterajšiu šéfku britskej diplomatickej misie v Kyjeve Melindu Simmonsovú nahradí Martin Harris. Vo štvrtok to oznámilo britské ministerstvo zahraničných vecí.

Simmonsová, ktorá počas ruskej invázie pomohla udržať úzke vzťahy medzi Londýnom a Kyjevom, sa presunie na inú diplomatickú pozíciu. Harris ju má v ukrajinskej metropole nahradiť v septembri po skončení jej štvorročného funkčného obdobia.

„Som rád, že sa vraciam na Ukrajinu, aby som viedol dôležitú prácu nášho veľvyslanectva pri podpore ukrajinskej vlády a ľudí pri obrane svojej krajiny a našich spoločných hodnôt,“ povedal Harris, ktorý dosiaľ počas diplomatickej kariéry pôsobil ako zástupca veľvyslanca v Kyjeve i Moskve.

Vzťahy Británie s Ukrajinou podľa jeho slov neboli nikdy silnejšie. „Budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné,“ dodal. Harris strávil tento rok mesiac v ukrajinskom Ľvove, aby si osviežil ukrajinčinu, ktorú ovláda plynule. V minulosti pôsobil aj ako britský veľvyslanec v Rumunsku. (tasr, dpa)

22:42 Český prezident Petr Pavel nevidí iné riešenie vojny na Ukrajine než ukrajinský úspech. Ak by totiž uspelo Rusko, výrazne by to otriaslo aj západnou spoločnosťou, upozornil Pavel vo štvrtok večer po rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Prahe. Dodal, že Ukrajina môže s českou pomocou aj naďalej počítať.

„Volodymyr Zelenskyj ani Ukrajina v tom nie sú sami. Môžu počítať s našou ďalšou podporou. Tak, ako sme ich podporovali od začiatku agresie, budeme ich podporovať aj naďalej,“ vyhlásil Pavel. Pripomenul, že od spustenia ruskej invázie vlani vo februári český štátny aj súkromný sektor poskytol Ukrajine pomoc v celkovej hodnote 45 miliárd korún. Vyzdvihol aj iniciatívu Darček pre Putina, v rámci ktorej sa Česi vyzbierali ukrajinskej armáde na tank.

Český prezident Petr Pavel (vpravo) sa rozpráva... Foto: TASR/AP, Petr David Josek
Petr Pavel / Volodymyr Zelenskyj / Český prezident Petr Pavel (vpravo) sa rozpráva s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským počas ich stretnutia na Pražskom hrade v Prahe 6. júla 2023

Pavel tiež ocenil odvahu ukrajinského národa brániaceho sa ruskej agresii a tiež samotného Zelenského, ktorý sa svojimi prebiehajúcimi zahraničnými návštevami snaží získať od partnerov podporu. Podľa českého prezidenta sa ukázalo, že Rusko zďaleka nie je také silné, ako sa Západ snažilo presvedčiť.

Pavel tiež pripomenul, že ukrajinský prezident navštívil ČR po 14 rokoch. Poznamenal pritom, že priatelia by sa mali navštevovať častejšie. Zelenskyj je zároveň prvou hlavou štátu, ktorá Pavla v Prahe navštívila od jeho marcovej inaugurácie.

Zelenskyj zdôraznil, že jeho delegácia sa prišla do Prahy predovšetkým poďakovať za podporu, ktorú Česko Ukrajine od začiatku vojny poskytuje. Táto pomoc je podľa jeho slov na Ukrajine citeľná. Obyvateľom Česka sa poďakoval za prijatie ukrajinských utečencov. Vďaku vyjadril aj za poskytnuté zbrane, sankčnú politiku ČR či jej podporu vstupu Ukrajiny do NATO a EÚ.

Vyzdvihol tiež, že si všimol množstvo ukrajinských vlajok po ceste z letiska na Pražský hrad, čo ho podľa jeho slov dojalo. Zároveň varoval pred ruskou propagandou, ktorá má podľa neho vplyv aj na občanov ČR. Zdôraznil, že je nutné sa pred ňou chrániť.

Na otázku o postupe ukrajinskej protiofenzívy odpovedal, že zostáva optimistom. „Ofenzíva nie je rýchla, ale ideme dopredu a necúvame ako Rusko, preto to vnímam pozitívne,“ dodal. ČR je 15. krajinou, ktorú Zelenskyj od začiatku ruskej invázie na Ukrajine navštívil. Prvou krajinou boli Spojené štáty, tam bol vlani v decembri.

Podľa informácií stanice ČT24 strávi ukrajinský prezident noc priamo na Pražskom hrade. V piatok ho čakajú rokovania s českým premiérom Petrom Fialom a tiež s predsedami oboch komôr parlamentu. Neskôr by podľa tureckej štátnej agentúry Anadolu mal navštíviť aj Turecko, kde bude rokovať s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. (tasr)

22:39 Poľské spravodajské služby nemajú nijaký dôkaz o tom, že sa príslušníci ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny presunuli do Bieloruska. Vyhlásil to vo štvrtok poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski.

Po tom, čo sa zakladateľ Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin pokúsil koncom júna zorganizovať v Rusku ozbrojenú vzburu, sa objavili špekulácie, že vagnerovci si vybudujú novú základňu v Bielorusku. Výstavbu tábora naznačovali aj družicové zábery.

No podľa Kamiňského sa zdá, že vagnerovci zostali v Rusku. „Chcem zdôrazniť jednu vec: naše služby zatiaľ nepotvrdili prítomnosť Vagnerovej skupiny v Bielorusku, okrem jej lídra,“ uviedol šéf poľského rezortu vnútra.

Vagnerovci / Don / Rostov / Russko / Čítajte viac Varšava sa obáva vagnerovcov. Od Bruselu žiada peniaze na posilnenie hraníc

Zároveň však poukázal na to, že situácia sa môže kedykoľvek zmeniť a Poľsko preto pristúpilo k opatreniam, ktoré majú zabrániť destabilizácii na poľských hraniciach. „Nepochybne môžu byť títo žoldnieri použití na to, aby zvýšili napätie na našich hraniciach,“ uviedol Kamiňski s tým, že by sa malo rátať s možnými provokáciami.

„Vagnerova skupina môže byť tiež použitá v operáciách namierených na odvrátenie našej pozornosti od dôležitejších hrozieb, ktoré predstavuje ruský a bieloruský režim,“ povedal minister.

Zároveň upozornil na to, že príslušníkmi Vagnerovej skupiny sú okrem ruských vojakov aj vrahovia a nebezpeční kriminálnici. Dodal, že Poľsko nikdy nedovolí, aby prišlo na jeho hraniciach k destabilizácii.

Poľská vláda pritom minulý týždeň oznámila, že na hranice s Bieloruskom vyšle ďalších 500 policajtov, ktorí sa tam pridajú k 5-tisíc pohraničníkom a 2-tisíc vojakov. „Je isté, že vagnerovskí žoldnieri neprídu do Bieloruska odpočívať. Budú mať za úlohu vykonať misiu namierenú proti Ukrajine, Litve alebo Poľsku,“ domnieva sa Kamiňski. (tasr, pap)

22:31 Rumunsko plánuje cvičiť pilotov z Ukrajiny a členských štátov NATO na americké stíhačky F-16, oznámila vo štvrtok kancelária rumunského prezidenta Klausa Iohannisa. Bukurešť plánuje vybudovať nové špeciálne výcvikové stredisko, ktoré bude prevádzkovať spoločne so spojencami zo Severoatlantickej aliancie a výrobcom stíhačiek F-16, uvádza sa vo vyhlásení.

Rumunsko má v súčasnosti 17 stíhačiek F-16, ktoré kúpilo z druhej ruky od Portugalska, a pracuje na rozšírení svojej flotily. Postupne k nim v priebehu troch rokov pribudne ďalších 32 použitých strojov z Nórska.

V máji Rumunsko vyradilo z prevádzky stíhačky MiG vyrobené ešte v časoch Sovietskeho zväzu. V apríli sa Rumunsko tiež rozhodlo, že od Spojených štátov kúpi stíhačky F-35. Neočakáva sa však, že dohoda o ich kúpe bude uzatvorená pred rokom 2030, píše DPA.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch viackrát žiadala spojencov o dodanie západných stíhačiek, predovšetkým stíhačiek F-16. Sľubuje si od nich, že jej pomôžu úspešne čeliť ruskej vzdušnej prevahe. (tasr, dpa)

22:16 Gruzínsky veľvyslanec na Ukrajine Georgij Zakarašvili musel vo štvrtok opustiť Kyjev. Ukrajinské úrady mu nariadili, aby krajinu opustil v reakcii na situáciu ohľadom uväzneného gruzínskeho exprezidenta Michaila Saakašviliho. Kyjev obviňuje Tbilisi z „mučenia“ bývalého prezidenta, ktorý má aj ukrajinské občianstvo a ktorý vo väzení extrémne schudol.

Podľa gruzínskych médií musel Zakarašvili odísť z Kyjeva na základe rozhodnutia ukrajinského prezidenta. Volodymyr Zelenskyj už v pondelok 3. júla inštruoval ministerstvo zahraničia, aby kontaktovalo gruzínskeho veľvyslanca a požiadalo ho, aby do 48 hodín opustil Kyjev a vrátil sa do Tbilisi kvôli konzultáciám ohľadom Saakašviliho. (čtk)

Georgia Saakashvili Čítajte viac Saakašvili je kosť a koža. Rusi ho zabíjajú gruzínskymi rukami, hromží Zelenskyj

21:53 Protiofenzíva ukrajinskej armády proti ruským inváznym silám sa „vyvíja podľa plánu“, povedal vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v telefonáte s predsedom Zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl Markom Milleym.

Zalužnyj v príspevku na sociálnej sieti napísal, že amerického generála informoval o aktuálnej situácii na bojisku. Hovorili tiež o akútnych potrebách ukrajinskej armády v oblasti zbraní a munície.

(tasr)

21:29 Spojené štáty „aktívne zvažujú“ zaslanie kazetovej munície Ukrajine, uviedol vo štvrtok hovorca Bieleho domu Andrew Bates s tým, že zatiaľ nemajú v tejto súvislosti čo oznámiť. Podľa dvoch nemenovaných zdrojov agentúry Reuters sa očakáva, že Washington v piatok oznámi nový balík pomoci pre Ukrajinu, ktorý bude zahŕňať aj kazetovú muníciu pre húfnice s kalibrom 155 milimetrov. Proti tomuto kroku pritom vystupujú ľudskoprávne skupiny.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch vo štvrtok vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby kazetovú muníciu prestali používať. Spojené štáty zároveň požiadala, aby ju Ukrajine neposielali. Podľa správy tejto skupiny používa tento druh munície Ukrajina i Rusko.

Zaslanie kazetovej munície Ukrajine si bude vyžadovať výnimku schválenú americkým prezidentom Joeom Bidenom podobnú tej, na základe ktorej USA v roku 2021 poskytli technológiu pre kazetovú muníciu Južnej Kórei.

Balík pomoc v hodnote vyše 500 miliónov dolárov, ktorý USA majú oznámiť v piatok, bude obsahovať aj muníciu pre raketomety HIMARS, bojové vozidlá pechoty Bradley a obrnené transportéry Stryker. Obsah v poradí 42. balíka pomoci však stále nie je uzatvorený a môže sa zmeniť, uviedli nemenoví predstavitelia.

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov. (reuters, tasr)

21:00 Rusko je na pokraji občianskej vojny, vyhlásil riaditeľ ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Kyrylo Budanov. Budanov hovoril s britským denníkom The Times o svojej analýze správ týkajúcich sa nedávnej ozbrojenej vzbury šéfa ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny.

HUR preskúmala aj utajovanú štúdiu ruského ministerstva vnútra, aby bolo možné stanoviť, akú podporu mala vzbura vo verejnosti.

Vladmir Putin Čítajte viac Šéf ukrajinskej rozviedky: Rusko je na pokraji občianskej vojny

20:56 Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo štvrtok odsúdila raketový útok na historickú budovu v ukrajinskom meste Ľvov, ktorý si vyžiadal päť obetí.

„Tento útok, ktorý sa prvýkrát od vypuknutia vojny 24. februára 2022 odohral v oblasti chránenej Dohovorom o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, je porušením tohto dohovoru,“ uviedlo UNESCO.

Pripomenulo, že ide aj o porušenie Haagskeho dohovoru na ochranu kultúrnych statkov v čase ozbrojeného konfliktu z roku 1954. UNESCO zároveň vyjadrilo úprimnú sústrasť rodinám obetí.

Ukrajinské úrady hlásili po predmetnom ruskom útoku 36 zranených. Rusko zaútočilo na Ľvov raketami Kalibr vypálenými z Čierneho mora, tvrdia ukrajinské vzdušné sily. Dodali, že sedem z desiatich rakiet sa im podarilo zostreliť. (tasr, afp)

20:47 Český prezident Petr Pavel privítal vo štvrtok na Pražskom hrade prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. Nasledovať bude súkromné rokovanie hláv štátov a tiež spoločné pracovné rokovanie s delegáciami.

Približne o 20.30 h dorazila kolóna s ukrajinským prezidentom pred prvé nádvorie Pražského hradu. Na Hradčianskom námestí ho potleskom privítal dav ľudí. Následne si Zelenskyj podal ruku s českým prezidentom a po hymnách oboch krajín sa prezidenti prešli popri nastúpených príslušníkoch hradnej stráže.

Ukrajinský prezident avizoval, že témou rokovaní s českými predstaviteľmi bude okrem vojenskej podpory Ukrajiny či summitu NATO aj európska a euroatlantická integrácia Ukrajiny, situácia okolo Záporožskej jadrovej elektrárne či povojnová obnova Ukrajiny.

Zelenskyj sa okrem Pavla stretne aj s premiérom Petrom Fialom a predsedami oboch komôr parlamentu. Šéfka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová na Twitteri uviedla, že návšteva ukrajinského prezidenta v ČR potvrdzuje silné spojenectvo medzi Českom a Ukrajinou.

Český vládny špeciál so Zelenským na palube pristál na Letisku Václava Havla vo štvrtok krátko pred 20.00 hod. Najvyššieho predstaviteľa Ukrajiny privítal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, fotografiu zverejnil na sociálnej sieti Twitter. (tasr)

20:24 Rehoľníci hlásiaci sa k Rusku blízkej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) sa vo štvrtok dostali do konfliktu s ukrajinskou políciou po tom, ako odmietli opustiť niekoľko budov v historickom kláštore Kyjevsko-pečerská lavra v Kyjeve.

Skupina prívržencov UPC sa prišla vo štvrtok pred kláštor pomodliť počas toho, ako polícia lokalitu uzavierala. Ukrajinské ministerstvo kultúry vopred avizovalo, že kláštorný komplex uzavrie, ak mnísi neopustia budovy do 4. júla.

Ukrajina obviňuje duchovných UPC zo sympatií a kolaborácie s Moskvou aj v čase ruskej invázie na Ukrajinu. Predstavený metropolita UPC Onufrij sa však počas tejto vojenskej agresie dištancoval od ruského patriarchu Kirilla.

Podľa ukrajinského ministra kultúry Oleksandra Tkačenka majú duchovní v kláštornom komplexe portréty ruských cárov. „Dnes ráno boli rozbité zámky,“ uviedla vo vyhlásení UPC moskovského patriarchátu. Údajne sa to týkalo aj rezidencie jej predstaveného.

Vo vyhlásení UPC sa uvádza že snahy o vyhostenie mníchov sa rovnajú trestnému činu. UPC obvinila políciu z násilného vyťahovania mníchov od dverí jednej zo zapečatených budov.

Ukrajina v marci odovzdala správu kláštora autokefálnej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU), ktorá vznikla v roku 2018 odtrhnutím sa od UPC a vytvorením nezávislej pravoslávnej cirkvi vernej patriarchovi Bartolomejovi so sídlom v Istanbule. Dovtedy mala kláštor v správe UPC napojená na moskovský patriarchát.

Marcovým rozhodnutím došlo k vyhosteniu duchovných moskovského patriarchátu, ktorých Kyjev obviňuje z udržiavania politických väzieb s Ruskom počas invázie na Ukrajinu. Niektorí duchovní však napadli rozhodnutie na súde a odmietli opustiť budovy v kláštore až do skončenia súdneho konania. (dpa, afp, tasr)

20:04 Lietadlo s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo štvrtok večer pristálo na Letisku Václava Havla v Prahe. Jeho program v Česku začne oficiálnym prijatím na Pražskom hrade, kde bude potom rokovať s prezidentom Petrom Pavlom.

19:19 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter vo štvrtok potvrdil, že navštívi Prahu. Okrem prezidenta ČR Petra Pavla sa stretne aj s premiérom Petrom Fialom a predsedami oboch komôr parlamentu. Témou rokovaní bude vojenská podpora Ukrajiny či summit NATO vo Vilniuse.

18:57 Lídri Turecka a Švédska sa stretnú v pondelok, krátko pred začiatkom summitu Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse, aby sa pokúsili dohodnúť na schválení vstupu Švédska do NATO, ktorý Ankara naďalej blokuje. Vo štvrtok to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Je celkom možné, že pozitívne rozhodnutie bude prijaté na budúcotýždňovom summite,“ povedal Stoltenberg po rozhovoroch so švédskym ministrom zahraničných vecí Tobiasom Billströmom a šéfom tureckej diplomacie Hakanom Fidanom v Bruseli.

Šéf NATO tvrdí, že schválenie žiadosti Švédska o vstup do NATO do summitu vo Vilniuse, ktorý sa bude konať 11. a 12. júla, je jeho hlavnou ambíciou. Vstup nového člena si vyžaduje súhlas všetkých členských krajín NATO. Švédsku žiadosť zatiaľ neratifikovalo ani Maďarsko.

Biden, Kristersson Čítajte viac Biden už netrpezlivo čaká na prijatie Švédska do NATO. Kristersson: Máme čím prispieť

Billström povedal, že dúfa v prelom v tejto záležitosti, no zdôraznil, že je to na rozhodnutí Turecka. „Veríme, že z nášho pohľadu sme splnili všetky naše záväzky,“ dodal.

Turecko viackrát kritizovalo, že Švédsko poskytuje útočisko členom skupín, ktoré Ankara považuje za teroristické. Štokholm preto nedávno prijal nový protiteroristický zákon, čím podľa Billströma splnil záväzky vyplývajúce z dohody s Tureckom podpísanej vlani v Madride.

Na základe tejto legislatívy zadržali vo Švédsku vo štvrtok tureckého občana za pokus o financovanie Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko považuje za teroristickú organizáciu.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však pokračuje v kritike Švédska. Rozhneval ho najmä minulotýždňový protest spojený s pálením Koránu pred mešitou v centre Štokholmu.

Korán / Salwan Momika / Čítajte viac Turecko zúri. Pred mešitou v Štokholme muž spálil korán, akciu úrady povolili

Švédsky minister spravodlivosti Gunnar Strömmer vo štvrtok pre denník Aftonbladet povedal, že jeho krajina zvažuje zákonom zakázať pálenie koránu alebo iných posvätných kníh.

Švédsko spolu so susedným Fínskom upustilo od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality po tom, čo Rusko vlani vo februári zaútočilo na Ukrajinu. Obe krajiny následne signalizovali svoj zámer vstúpiť do NATO. Fínsko do Aliancie vstúpilo začiatkom apríla tohto roka a stalo sa jej 31. členskou krajinou. (reuters, afp, tasr)

18:08 Americká agentúra AP stornovala svoju správu o plánovanej štvrtkovej návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Prahe. České úrady ani predtým správu agentúry AP oficiálne nepotvrdili. Zelenskyj mal podľa pôvodných informácií prísť do Česka z Bulharska, kam pricestoval vo štvrtok na krátku návštevu na pozvanie novej prozápadnej vlády. V Sofii ukrajinský prezident rokoval o vojenskej pomoci.

Podľa tureckej štátnej agentúry Anadolu by Zelenskyj mal v piatok navštíviť aj Turecko, kde bude rokovať s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom o predĺžení čiernomorskej obilnej dohody a o budúcotýždňovom summite NATO vo Vilniuse. (ap, tasr)

16:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes navštívi Českú republiku, napísala agentúra AP. V Prahe by mal podľa nej rokovať s premiérom Petrom Fialom. Do Česka Zelenskyj mieri z Bulharska, kde dnes rokoval so svojím bulharským náprotivkom Rumenom Radevom a rovnako s bulharským premiérom Nikolajom Denkovom.

16:44 Ukrajina a Rusko vykonali ďalšiu výmenu zajatcov. Informovali o tom dnes obe strany, uviedla americká CNN. Ako napísal na telegrame šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, Ukrajincom sa podarilo dostať domov 45 vojakov a dvoch civilistov. Ruská strana informovala tiež o 45 vojakoch.

„Podarilo sa nám priviesť domov 45 vojakov z ukrajinských ozbrojených síl, národné gardy, pohraničné stráže a dvoch civilistov,“ uviedol Jermak. „Sú medzi nimi dvaja dôstojníci, 41 vojakov a seržantov, civilný zamestnanec Azovstalu a člen dobrovoľníckej jednotky z Chersonu,“ dodal. Prepustenie bojovali v Mariupole aj na ďalších miestach na frontovej línii. „Každý z nich je hrdina,“ doplnil.

O výmene informovalo aj ruské ministerstvo obrany, do krajiny sa vrátilo 45 ľudí. Ministerstvo uviedlo, že tým, ktorí boli prepustení, bude poskytnutá nevyhnutná lekárska a psychologická starostlivosť.

16:35 V dome mecenáša žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina natrafili na množstvo zbraní, škatule s hotovosťou, parochne, perlík či súkromnú modlitebňu s veľkým počtom ikon. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na prokremeľský denník Izvestija a ruské telegramové kanály.

Spomenutý denník Izvestija zverejnil zábery, ktoré údajne vznikli v sídle a kancelárii Prigožina, kde sa uskutočnili prehliadky. Na videu je vidieť, ako ruské bezpečnostné sily vtrhli na nádvorie dvojposchodového kaštieľa. Rozsiahly komplex má vlastný heliport a v dome sa nachádza bazén, sauna, posilňovňa či ordinácia.

Zo zverejnených záberov vyplýva, že Prigožin mal k dispozícii celý arzenál zbraní s množstvom munície, taktiež zlaté tehličky, viacero ďalších cenností a niekoľko cestovných pasov.

16:05 Ruský vodca využíva na cestovanie, predovšetkým v rámci svojej krajiny, luxusný opancierovaný vlak v hodnote takmer sedem miliárd rubľov. Vagóny poskytujú šéfovi Kremľa nadštandardný komfort. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na The Dossier Center, ktoré spolupracovalo s viacerými západnými médiami.

Vedenie ruských železníc a desiatky dôstojníkov z Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) majú na starosti špeciálny vlak Vladimira Putina. Nové vagóny pre vlak zhotovili už počas Putinovho prvého obdobia vo funkcii prezidenta. Vlak stál najmenej 6,8 miliardy rubľov z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Putinovi slúži dovedna údajne až 22 vagónov, z ktorých osem vyrobili ešte v sovietskych časoch a zvyšok od roku 2004. Nie všetky vozne sa používajú súčasne. O vlak sa denne starajú desiatky dôstojníkov FSB, ktorí sú zodpovední za ochranu a špeciálnu komunikáciu prezidenta.

Putin má vo vlaku k dispozícii parné kúpele, posilňovňu, kozmetický salón, bar či kino. Nainštalovali doň i moderné lekárske vybavenie. Spomenutý kozmetický salón i ďalšie miesta vo vlaku sú údajne chránené pred odpočúvaním pomocou nainštalovaných hardvérových zariadení, ktoré zabraňujú úniku akustických informácií.

Povinnou požiadavkou pri príprave vozňov na prevádzku je dostupnosť ruskej štátnej televízie, ktorej vysielanie nesmie byť prerušované ani vo chvíľach, keď vlak prechádza oblasťami, kde nemusí byť signál.

V súčasnosti vraj spoločnosť Tsirkon Service zhotovuje pre Putina „vozeň s multimediálnym centrom“, druhý športovo-rekreačný vozeň a ďalšie dva luxusné vozne.

15:41 Počet obetí ruského útoku na obytnú budovu v západoukrajinskom meste Ľvov stúpol na päť. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na ukrajinskú záchrannú službu, podľa ktorej aj najmenej 36 ľudí utrpelo zranenia.

Záchranári tiež informovali, že sedem ľudí sa podarilo zachrániť bez zranení a 64 evakuovali.

„Najmladšia žena, ktorú dnes v noci zabila raketa v jej byte v Ľvive, mala len 21 rokov. Rusko zabíja našu mládež. Našu budúcnosť,“ povedal tamojší gubernátor Maksym Kozyckyj a dodal, že „najstaršia obeť mala 95 rokov. Žena prežila druhú svetovú vojnu, ale, bohužiaľ, neprežila rusofašizmus“.

15:35 Spojené štáty dnes plánujú oznámiť, že Ukrajine poskytnú kazetovú muníciu. S odvolaním sa na vysokopostavený zdroj administratívy prezidenta Joea Bidena o tom informuje denník The New York Times (NYT). Kazetová munícia je zakázaná vo viac ako 120 krajinách, v USA, Rusku alebo na Ukrajine však nie. Ruská aj ukrajinská strana už na bojiskách tento typ munície použili.

Kazetovú muníciu je možné odpáliť ako delostrelecký granát alebo ako bombu vzduch-zem. V oboch prípadoch sa munícia v určitom bode svojej trajektórie roztriešti na množstvo menších výbušnín, ktoré majú potenciál spôsobiť škodu na väčšej ploche.

vojna na Ukrajine, mínomet Čítajte aj Kyjev pýta kazetovú muníciu, ktorá by zavarila Rusom. Biden zvažuje nad dodaním

Viac ako 120 krajín vrátane Česka sa v Dohovore o kazetovej munícii zaviazalo, že tieto zbrane nebudú ďalej vyrábať, skladovať, presúvať ani používať. Dohovor okrem USA a Ruska nepodpísala Čína, India, Brazília alebo Argentína a z Afriky napríklad Egypt, Angola alebo Eritrea.

Hlavnou motiváciou pre reguláciu kazetovej munície je hrozba, ktorá predstavuje pre civilistov, a to nielen pre širšiu plochu, ktorú zasiahne, ale aj pre nebezpečnosť nevybuchnutej munície, ktorá je nákladná na odstránenie a môže civilistov aj dlho po skončení bojov zabiť alebo zmrzačiť.

15:25 Ukrajina a Bulharsko sa dohodli na aktívnejšej spolupráci v obrane, uviedol dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Sofii po rokovaní s bulharskými predstaviteľmi. Informovala o tom agentúra Reuters. Ukrajinský štátnik prišiel do bulharskej metropoly okolo poludnia miestneho času, podľa agentúry DPA ho pozvala nová prozápadná bulharská vláda.

„Rokovali sme o vojenskej pomoci, ktorú Bulharsko poskytuje našej krajine. Počítame s pokračovaním spolupráce, ktorá už zachránila veľa životov,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii. Bulharsko tiež vyzval, aby sa podieľalo na obnove jeho krajiny. Na telegrame medzitým informoval o stretnutí s premiérom Nikolajom Denkovom. „Hlavnou témou našich rozhovorov je samozrejme bezpečnosť našich krajín a celej našej Európy, podpora obrany a obranná spolupráca. Základnou prioritou je energia,“ napísal.

14:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok navštívi Istanbul, kde bude rokovať s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Dnes to píšu turecké médiá. Obaja politici by mali hovoriť o vojne na Ukrajine či o budúcnosti dohody o preprave ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez Čierne more, ktorú Turecko pomohlo dojednať.

V konflikte, ktorý začalo Rusko vo februári minulého roka, sa snaží Turecko vystupovať ako sprostredkovateľ. Vlani v auguste Erdogan navštívil Ukrajinu a so Zelenským rokoval niekoľkokrát po telefóne.

Medzi hlavnými bodmi piatkového rokovania bude dohoda o preprave ukrajinských poľnohospodárskych komodít, ktorá vstúpila do platnosti zhruba pred rokom. Dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou pomohli dohodnúť OSN a Turecko. Zmluva bola niekoľkokrát predĺžená a jej platnosť sa končí 17. júla. Moskva už uviedla, že nevidí dôvod, prečo ju obnoviť. Rusko dlhodobo tvrdí, že nie je naplnená tá časť dohody, ktorá má uľahčiť export ruských poľnohospodárskych komodít a hnojív.

14:38 Ruské ministerstvo na svojom webe oznámilo, že sa Moskva rozhodla odvolať k 1. októbru svoj súhlas s činnosťou fínskeho generálneho konzulátu v Petrohrade. Fínsky prezident Sauli Niinistö označil podľa agentúry Reuters ruské kroky za „tvrdú a nesymetrickú reakciu“. Fínsko sa podľa neho chystá v odvete uzavrieť ruský konzulát v meste Turku.

14:05 Úrady v meste Ľvov vyhlásili dvojdňový smútok.

Najmladšie obete boli podľa serveru Ukrajinska pravda 32 rokov, najstaršie 63 rokov, medzi obeťami sú aj matka s dcérou. „Rusi na nás útočia. Tak nás milujú. Je mi ľúto ľudí, ktorí boli zabití,“ povedala podľa agentúry AP Hanna Fedorenková, ktorá mala zranenia v tvári.

„Rusi, rašisti, tvrdia, že bombardujú vojenské objekty, ale zasiahli civilný dom. Ľudia spali. Ako to mohli urobiť?“ povedala pre agentúru Reuters seniorka Vira Lubenová, ktorá použila novotvar zložený zo slov Rusko a fašizmus, ktorý sa rozšíril po začatí ruskej invázie v krajine. „Svet – zachráň nás, pomôž nám, lebo bez teba sa s nimi nevysporiadame,“ dodala zadržiavajúc slzy.

13:30 Rusko vyhostí deväť fínskych diplomatov, oznámilo dnes ruské ministerstvo zahraničia. Moskva tak reaguje na obdobný krok Helsínk, ktoré na začiatku júna označili deviatich pracovníkov ruskej ambasády v krajine za nežiaduce osoby. Severská krajina ich obvinila z plnenia spravodajských úloh. Ruská diplomacia teraz zároveň oznámila, že si predvolala fínskeho veľvyslanca, aby protestovala voči „protiruskému“ postoju Fínska.

Ruská vojenská agresia na Ukrajine prinútila po desiatky rokov neutrálne Fínsko, ktoré zdieľa s Ruskom vyše tisíc kilometrov dlhú hranicu, aby vstúpilo do Severoatlantickej aliancie. Krajina rozšírila rady NATO ako 31. člen aliancie na začiatku tohto apríla.

leopard, Fínsko Čítajte aj Moskva dotlačila Helsinki do NATO. Aliancia musí brániť dlhú hranicu s Ruskom, ale Fíni sú pripravení

Ruská diplomacia dnes v súvislosti s fínskym vstupom do obranného paktu na svojom webe písala o „hrozbe pre bezpečnosť“ Ruskej federácie a poskytovanie západných zbraní Ukrajine označila za „nepriateľské akcie“ voči Rusku. Rusko napadlo svojho suseda vlani na konci februára a Ukrajina sa odvtedy – aj s pomocou dodávok západných zbraní – ruskej agresii bráni a snaží sa dobyť späť okupované územia.

Ruské ministerstvo ďalej na svojom webe oznámilo, že v reakcii na to, čo označilo za „konfrontačné kroky fínskych úradov“, sa Moskva rozhodla odvolať k 1. októbru svoj súhlas s činnosťou fínskeho generálneho konzulátu v Petrohrade.

Toto dokáže fínske delostrelectvo. NATO sa o hranicu s Ruskom nemusí báť
Video
Fínsko sa 4. marca stalo členom NATO. Pozrite si, čo dokáže delostrelectvo severskej krajiny. / Zdroj: Finnish Defence Forces

13:02 Riziko ruského teroristického útoku na okupovanú Zaporižžskú jadrovú elektráreň „pomaly klesá“. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie šéfa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyryla Budanova pre The Times.

„V tejto oblasti robíme určité akcie, verejné aj neverejné, a myslím si, že teraz nebezpečenstvo umelej technogénnej katastrofy potichu klesá,“ povedal.

Budanov predtým varoval občanov pred možnosťou ruskej sabotáže v Zaporižžskej jadrovej elektrárni, keďže okupanti zamínovali chladenie zariadenia. Z dôvodov, ktoré odmietol zverejniť, uviedol, že táto hrozba sa nateraz zmenšuje, aj keď prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že okupačné sily nastražili výbušniny na streche jadrovej elektrárne.

12:43 Kremeľ kritizoval vo štvrtok návštevu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bulharsku, členskej krajine Severoatlantickej aliancie (NATO), informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Zelenskyj sa podľa Ruska pokúša do konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom „zatiahnuť“ ďalšie krajiny.

„Režim v Kyjeve robí všetko možné pre to, aby do tohto konfliktu takmer priamo zatiahol čo najviac krajín,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Mnohé krajiny sa už priamo aj nepriamo vrhli do tohto konfliktu. O tejto téme sa bude diskutovať s Bulharmi,“ dodal.

12:30 Bielorusko predbežne vytýčilo možné ciele útokov jadrových zbraní v súvislosti s „prípadnou agresiou zo strany krajín Západu“. Vo štvrtok to vyhlásil bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. TASR správu prevzala z televízie Sky News.

Alexander Lukašenko / Bielorusko / Čítajte aj Máme definitívne ciele pre atómovky, hovorí Lukašenko. Obáva sa 'agresie' Západu

12:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je v Bulharsku, kde bude rokovať s tamojším premiérom Nikolajom Denkovom alebo so svojím náprotivkom Rumenom Radevom – okrem iného o bezpečnosti alebo nadchádzajúcom summite NATO. Informoval o tom na sociálnych sieťach Zelenskyj. Server Politico predtým napísal, že ukrajinská hlava štátu je na ceste do Sofie, kde má rokovať okrem iného o zbraniach pre Ukrajinu. Agentúra DPA uviedla, že Zelenského do Sofie pozvala nová prozápadná bulharská vláda.

„Sofia. Bulharsko. Povediem podrobné rokovania s premiérom Nikolajom Denkovom, stretnem sa s prezidentom Rumenom Radevom, vládnymi činiteľmi, poslancami, politikmi a novinármi,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti. „Podpora obrany, euroatlantická integrácia Ukrajiny, summit NATO, bezpečnostné záruky a realizácia mierového plánu,“ poznamenal prezident. Kyjev usiluje o to, aby NATO na nadchádzajúcom summite vo Vilniuse dalo Ukrajine jasný signál, že krajina bude môcť v budúcnosti vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.

Podľa serveru Ukrajinska pravda Zelenskyj do Sofie priletel bulharským vládnym špeciálom z moldavskej metropoly Kišiněva. Moldavsko susedí s juhozápadnou časťou Ukrajiny. Do bulharskej metropoly priletel krátko po poludní miestneho času (teda po 11: 00 SELČ).

Server Politico pred tým napísal, že rokovania sa majú zamerať na dodávky zbraní na Ukrajinu a spoluprácu ohľadom jadrových elektrární. Stretnutie Zelenského s Radevom označil za potenciálne napäté, keďže bulharský prezident býva označovaný za proruského a stavia sa odmietavo k vyzbrojovaniu Kyjeva.

11:45 Najmenej dvaja ľudia zahynuli a desať utrpelo zranenia pri stredajšom ostreľovaní Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny ruskými silami. Informovala o tom vo štvrtok agentúry DPA s odvolaním sa na ukrajinské zdroje.

Gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin na platforme Telegram vo štvrtok spresnil, že počas stredy zaznamenali dovedna 84 ruských delostreleckých útokov. Ich cieľmi boli aj oblasti obývané civilistami, dodal.

Na samotnú oblastnú metropolu Cherson bolo vypálených 38 striel. Mesto i rovnomenná oblasť pritom stále zápasia s dôsledkami rozsiahlych záplav po zničení Kachovskej priehrady, ku ktorému došlo začiatkom júna.

Podľa údajov generálneho štábu ukrajinskej armády sa hlavné útoky ruských jednotiek naďalej sústreďujú v smeroch na Lyman, Bachmut, Avdijivku a Marijinku.

Spôsobili to Rusi. Porovnajte si Bachmut pred a po invázii
Video
Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

11:29 Líder ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin nie je v Bielorusku, potvrdil tamojší vodca Alexander Lukašenko. Strojca nedávnej krátkej vzbury vagnerovcov by podľa neho mohol byť v Petrohrade alebo v Moskve, ale určite nie je na bieloruskom území. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Rusko Kaviareň Výbuch Bloger Pohreb Čítajte aj Groteska okolo Prigožina pokračuje. V Bielorusku nie je, tvrdí Lukašenko: Je v Petrohrade alebo Moskve

11:11 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je na ceste do Bulharska, kde bude okrem iného rokovať o zbraniach pre Ukrajinu, napísal dnes dopoludnia server Politico, podľa ktorého správu o návšteve ukrajinského lídra potvrdil bulharský premiér Nikolaj Denkov. Agentúra DPA píše, že Zelenského do Sofie pozvala nová prozápadná bulharská vláda.

Rokovania sa majú zamerať na dodávky zbraní na Ukrajinu a spoluprácu ohľadom jadrových elektrární, píše Politico. V programe návštevy ukrajinského prezidenta by podľa neho mohlo byť tiež potenciálne napäté rokovanie s jeho bulharským náprotivkom Rumenom Radevom, ktorý býva označovaný za proruského a ktorý sa stavia odmietavo k vyzbrojovaniu Kyjeva.

Bulharsko, ktoré je členom Európskej únie a tiež Severoatlantickej aliancie, vyváža na Ukrajinu množstvo munície od začiatku ruskej invázie vlani vo februári, robilo tak ale hlavne cez sprostredkovateľov. Nový minister obrany Todor Tagarev pred pár dňami v rozhovore so štátnou televíziou BNT uviedol, že Bulharsko tento rok navýši vojenskú pomoc Ukrajine.

Ukrajina / Vojak / Zbraň / Puška / Samopal / Čítajte aj Bulharsko tajne posielalo Ukrajine palivo a strelivo v prvých mesiacoch vojny

10:55 Skutočnosť, že Rusko do vojny proti Ukrajine nasadzuje jednotky z rôznych ďalších častí krajiny, by podľa britských tajných služieb mohlo vyústiť do bezpečnostných rizík. Vo štvrtok o tom informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry DPA.

„Vojenské spolky, ktoré sú zvolávané z celého Ruska, nesú v súčasnosti hlavné bremeno protiofenzívy Ukrajiny,“ uviedlo vo štvrtok britské ministerstvo obrany v pravidelnom vyhlásení k priebehu vojny na Ukrajine s odvolaním sa na poznatky britských tajných služieb.

„Spôsob, akým Rusko akceptuje riziká v Eurázii, preukazuje, ako vojna (na Ukrajine) rozvrátila etablovanú národnú stratégiu Ruska,“ dodalo ministerstvo.

V juhoukrajinskej Záporožskej oblasti bránila opevnený front 58. divízia ruskej armády, ktorá za normálnych okolnosti zabezpečuje kaukazský región, uvádza britský rezort obrany na sociálnej sieti Twitter.

Pri obci Velyka Novosilka vo východoukrajinskej Doneckej oblasti bránila front piata divízia ruskej armády spolu s námornou pechotou, ktorá pôsobí v 7000 kilometrov vzdialenej oblasti ako rovnováha síl s Čínou.

Obranu v okolí východoukrajinského mesta Bachmut v súčasnosti zabezpečujú výsadkové jednotky, ktoré sú za normálnych okolností rozmiestnené na západe Ruska a môžu byť nasadené ako sily rýchlej reakcie v prípade napätia so Severoatlantickou alianciou (NATO).

vojna na Ukrajine, vagnerovci, bachmut Čítajte aj Putin vagnerovcov potrebuje, zrejme sa ich pokúsi zaradiť pod armádu

10:40 Ruské úrady zvýšili bilanciu obetí nedávneho zničenia ukrajinskej Kachovskej priehrady. Počet mŕtvych v Rusko okupovanej časti ukrajinskej Chersonskej oblasti podľa agentúry TASS vzrástol na 53. Ukrajinské úrady predtým informovali o 21 mŕtvych na území kontrolovanom Kyjevom kvôli záplavám spôsobeným kolapsom vodného diela.

„Našli sa telá ďalších troch ľudí, celkový počet zosnulých je tak 53. Hospitalizovaných bolo 139 ľudí,“ povedal ruskej štátnej agentúre zdroj zo záchrannej služby.

Kachovská priehrada pred a po jej zničení....
Prístavné zariadenia a priemyselná oblasť v...
+11Mesto Cherson pred a po zaplavení v dôsledku...

10:18 Približne polovica nemeckej populácie podporuje stálu vojenskú prítomnosť Nemecka v Litve. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky zverejnili krátko pred júlovým summitom Severoatlantickej aliancie (NATO) v litovskej metropole Vilnius.

Prieskum uskutočnil inštitút YouGov v mene agentúry DPA. Jeho výsledky preukázali, že 49 percent opýtaných podporuje nasadenie 4000 vojakov Bundeswehru na obranu východného krídla NATO v tejto pobaltskej republike.

Litva varuje pred vagnerovcami, nemeckí vojaci ju už chránia
Video

Približne jedna tretina (31 percent respondentov) plán nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa odmieta, kým 20 percent odpovedalo „neviem“ alebo sa k otázke nevyjadrilo.

Približne 53 percent opýtaných sa vyslovilo za to, aby vojaci nemeckého Bundeswehru pomohli Litve v prípade, ak by ju napadlo Rusko.

9:40 Štyria ľudia prišli o život a tri desiatky utrpeli zranenia pri nočnom ruskom útoku na západoukrajinský Ľvov, spresnilo bilanciu ukrajinské ministerstvo vnútra.

Podľa ukrajinských vzdušných síl Rusi v noci zaútočili strelami Kaliber z lodí a ponoriek v Čiernom mori. „Bolo zistených niekoľko skupín striel, ktoré najprv leteli severným smerom, a potom prudko zmenili kurz na západ,“ uviedlo ukrajinské letectvo podľa agentúry Unian. Ukrajinská protivzdušná obrana dokázala zlikvidovať sedem z desiatich striel s plochou dráhou letu.

„Priamy zásah domu, kde žili ľudia. Hľadáme ďalších, pretože si myslíme, že pod sutinami môžu byť ľudia, jedna rodina nekomunikuje,“ uviedol šéf Ľvovskej oblastnej správy Maksym Kozyckyj podľa servera Ukrajinska pravda. Záchranári podľa neho rozoberajú trosky zasiahnutej budovy. Starosta Sadovyj predtým podľa ruskojazyčného webu stanice BBC uviedol, že na dom dopadli trosky ruskej rakety.

Zasiahnutá niekoľkoposchodová budova bola podľa Kozyckého prakticky zničená. Ďalšie domy v okolí sú poškodené, podobne ako desiatky áut. V noci oblastný šéf uviedol, že poškodený bol objekt kritickej infraštruktúry v meste.

Ukrajinské úrady v noci vyhlásili letecký poplach pre takmer celé územie krajiny. Protivzdušná obrana pracovala v mnohých regiónoch, píše Unian.

Pred ruskou inváziou žilo v Ľvove 700 000 ľudí, ich počet od vlaňajšieho februára narástol, keďže sa doň uchýlilo mnoho Ukrajincov, ktorí utiekli pred bojmi a vzdušnými útokmi v iných častiach krajiny.

8:50 Ruské sily používajú proti ukrajinským vojakom chemické zbrane, vyhlásil hovorca ukrajinských síl. Oleksij Dmytraškivskyj povedal, že po delostreleckom útoku na ukrajinské pozície pri meste Bachmut vojaci vykazovali symptómy ako nevoľnosť, vracanie a v niekoľkých prípadoch mali i stratu vedomia. Informuje o tom web Kyiv Post s tým, že tieto tvrdenia zatiaľ nie sú nezávisle overené.

„Počas delostreleckého ostreľovania používajú chemikáliu nazývanú lewisit,“ vyjadril sa Dmytraškivskyj na sociálnych sieťach. Odborníci na chemický boj podľa neho stále vyhodnocujú dôkazy a identifikácia lewisitu je predbežná. Lewisit je pľuzgierotvorná a dráždivá látka, po prvý raz ho v boji použili počas prvej svetovej vojny.

Nemenovaný člen ukrajinských záložných síl sa pre Kyjiv Post vyjadril, že ho neprekvapuje údajný chemický útok. Od začiatku vojny na Ukrajine tímy ukrajinskej armády na obranu proti chemickým zbraniam neustále cvičia a ozbrojené sily vždy považovali ruský chemický útok za reálnu možnosť, dodal.

Správy o možnom použití chemických zbraní vo vojne sa občas objavujú. Zatiaľ však bez nezávislého potvrdenia.

8:00 Zábery vážne poškodených budov po útoku v Ľvove zverejnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý „nepriateľovi“ sľúbil „silnú reakciu“ a „hmatateľnú odpoveď“.

Dôsledky nočného útoku ruských teroristov," napísal Zelenskyj na platforme Telegram k videu zničenej budovy. Na záberoch z dronu vidieť zničené tretie a štvrté poschodia bytovky.

„Nanešťastie, došlo k zraneniam a obetiam na životoch… Definitívne príde odpoveď nepriateľovi. Hmatateľná odpoveď,“ dodal ukrajinský prezident.

7:30 Počet obetí po nočnom útoku na západoukrajinský Ľvov stúpol na štyri. Starosta Andrij Sadovyj ruský úder podľa agentúry AP označil za najväčší útok na civilnú infraštruktúru v meste od začiatku vojny vlani vo februári. Počet obetí podľa neho ešte môže vzrásť.

Ukrajinské ministerstvo uviedlo, že raketový útok zničil tretie a štvrté podlažie bytového domu, v ktorého sutinách sa zatiaľ našli štyri obete a deväť zranených. Sedem ľudí sa podarilo zachrániť a 64 bolo evakuovaných. „Záchranári pokračujú v odpratávaní trosiek,“ uvádza sa tiež vo vyhlásení rezortu. Na mieste sú popri záchranároch aj psychológovia, ktorí preživším ponúkajú pomoc.

6:15 Traja ľudia prišli o život pri nočnom ruskom útoku na západoukrajinský Ľvov, uviedol tunajší starosta Andrij Sadovyj na telegrame. Trosky rakety v meste, ktoré ležia len 70 kilometrov od poľských hraníc, zasiahli obytnú budovu, v ktorej je poškodených na 60 bytov. Zničených je tiež okolo 50 áut.

Sadovyj na telegrame najprv informoval o štyroch zranených, neskôr sa ich počet podľa agentúry Reuters zvýšil na osem. Či medzi nimi boli aj traja ľudia, ktorí zomreli, nie je zatiaľ jasné.

Agentúra Ukrinform nálet, pri ktorom bola nasadená protivzdušná obrana, označuje za rozsiahly a píše o prerušení dodávok elektriny a mobilného spojenia. Poškodené bolo zariadenie kritickej infraštruktúry.

Ľvov sa aj vďaka svojej polohe neďaleko Poľska, ktoré je členom Severoatlantickej aliancie, terčom ruských útokov stáva menej často ako metropola Kyjev.

6:00 Pomalé dodávky zbraní oddialili plánovanú ukrajinskú protiofenzívu a umožnili Rusku posilniť svoju obranu na okupovaných územiach a umiestiť tam míny. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre americkú stanicu CNN, ktorý bol odvysielaný v stredu.

Zelenskyj sa poďakoval USA, ktoré sú lídrom v oblasti podpory pre Ukrajinu. „Povedal som im však, rovnako ako európskym lídrom, že by sme svoju protiofenzívu chceli začať skôr a potrebujeme na to všetky tie zbrane a materiál,“ dodal Zelenskyj prostredníctvom tlmočníka.

„Skrátka, ak začneme neskôr, pôjde to pomalšie, a budeme mať strany na životoch, pretože všetko bude ťažko zamínované,“ povedal. „Dávame nepriateľovi čas a príležitosť uložiť viac mín a pripraviť si svoje obranné línie,“ dodal.

Ukrajinská armáda v niektorých častiach krajiny podľa jeho slov ani nemôže uvažovať nad začatím útokov, pretože nemá príslušné zbrane. Ukrajinskí predstavitelia opakovane uviedli, že protiofenzíva sa už začala, no jej hlavný výpad ešte len má prísť, pripomína CNN.

Ukrajinský prezident takisto opätovne požiadal o dodanie amerických stíhačiek F-16. Spojené štáty svojim spojencom povolili začať s výcvikom ukrajinských pilotov. Vyviezť tieto stroje na Ukrajinu im však ešte nepovolili, píše CNN.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 840 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine