Ariane 5 predstavovala pre Európu prístup do vesmíru takmer tri desaťročia. Prvý skúšobný let absolvovala v roku 1996 a hoci sa pre softvérovú chybu skončil fiaskom, jej ďalšie komerčné lety boli veľmi úspešné. Zo 117 štartov zaznamenala Ariane 5 len dve úplné zlyhania, čo je na svetové kozmické pomery výnimočná kariéra. Počas nej vyniesla do vesmíru vyše 230 satelitov s celkovou hmotnosťou takmer 1 000 ton.
Raketa sa vyznačovala vysokou presnosťou. Vari najlepšie to demonštrovala 25. decembra 2021, keď vyniesla vesmírny teleskop Jamesa Webba. Vypustila ho na orbitu tak presne, že teleskop nemusel použiť žiadne vlastné palivo na úpravu obežnej dráhy. Táto úspora paliva znamená, že životnosť teleskopu sa zdvojnásobila z predpokladaných 10 rokov na 20 rokov.
Výška rakety Ariane 5 bola 52 metrov a maximálna hmotnosť pri štarte bola 777 ton. Užitočná hmotnosť nákladu bola okolo šiestich ton. Cena za jeden štart bola 150 až 200 miliónov eur.
Problém pre Európu je v tom, že po zastavení prevádzky Ariane 5 nemá zatiaľ jej nástupcu. Raketa Ariane 6 sa vyvíja od roku 2014 a pôvodne sa očakávalo, že bude k dispozícii okolo roku 2020. Lietať však začne najskôr na budúci rok. Európa už tiež nemôže využívať ruské rakety Sojuz, a tak je momentálne plne závislá od amerických partnerov. Napríklad teleskop Euclid vyniesla pred týždňom do vesmíru raketa Falcon-9 súkromnej spoločnosti SpaceX.
Táto firma má navyše jednu komerčnú výhodu. Jej rakety sú použiteľné opakovane, a teda sú lacnejšie na prevádzku. Ariane 6 bude síce najmenej o 40 percent lacnejšia ako Ariane 5, ale stále ide o jednorazovú raketu a na ďalšiu misiu bude treba zakaždým vyrobiť novú. Opakovane použiteľné rakety plánuje Európska vesmírna agentúra až niekedy po roku 2030. Ako nedávno povedal riaditeľ tejto agentúry Josef Aschbacher: „Európa sa ocitá v akútnej kríze nosičov.“