Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 499. deň
- Rusi v noci zaútočili 18 dronmi, 12 Ukrajinci zostrelili
- Počet obetí ruského útoku na Ľvov stúpol na 10
- Zalužnyj: Protiofenzíva ide podľa plánu, máme iniciatívu
- Rubeľ nečakane prudko klesá, oproti doláru je najslabší za 15 mesiacov
- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval na Slovensko
- Erdogan nevylučuje, že podporí kandidatúru Švédska do NATO
- Zelenskyj sa stretol s tureckým prezidentom Erdoganom v Istanbule
- USA poskytnú Ukrajine kazetovú muníciu v rámci balíka v hodnote 800 miliónov USD
- Summit vo Vilniuse nerozhodne o vstupe Ukrajiny do NATO, tvrdí Biely dom
Čítajte viac 498. deň: Pavel privítal v Prahe Zelenského. Iné riešenie než úspech Ukrajiny nevidí
23:15 Ruská vláda zvažuje stretnutie prezidenta Vladimira Putina s jeho tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom, ale konkrétny termín ešte nebol stanovený, uviedol v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Špekulácie o takomto stretnutí pritom kolujú už niekoľko týždňov.
Peskov sa vyjadril v čase, keď sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok stretáva s Erdoganom v Istanbule. Moskva bude tieto rozhovory pozorne sledovať, povedal hovorca. Peskov zároveň zdôraznil, že Moskva a Ankara udržiavajú vzťahy „konštruktívneho partnerstva“ a Rusko si to vysoko cení. Moskvu preto prirodzene zaujíma, o čom sa medzi Erdoganom a Zelenským bude diskutovať.
Foto: Turkish Presidency Pool Photo via AP
Putin a Erdogan sú považovaní za priateľov. Podľa tureckých zdrojov je jednou z otázok, o ktorých sa bude na stretnutí rokovať, dohoda o preprave ukrajinského obilia cez Čierne more, ktorej platnosť vyprší 17. júla.
Rusko sa vyhráža, že túto dohodu, uzavretú vlani v lete za sprostredkovania OSN a Turecka, neobnoví. Peskov zdôraznil, že Erdogan „niekoľkokrát vyvinul veľké úsilie o urovnanie rôznych problémov súvisiacich s konfliktom na Ukrajine“. (dpa, tasr)
22:10 Budúcotýždňový summit Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse nerozhodne o prijatí Ukrajiny za člena NATO. Vyhlásil to v piatok Biely dom, na ktorý sa odvoláva agentúra AFP.
O prijatí Ukrajiny do Aliancie sa bude vo Vilniuse diskutovať, avšak treba zdôrazniť, že Ukrajina „ešte musí podniknúť ďalšie kroky“ na to, aby mohla do NATO vstúpiť, vyhlásil poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. (afp, tasr)
21:34 USA poskytnú Ukrajine okrem iného kazetovú muníciu v rámci nového balíka vojenskej pomoci v hodnote 800 miliónov dolárov, potvrdil v piatok americký Pentagón. Súčasťou balíka budú napríklad delostrelecké granáty kalibru 105 milimetrov a 155 milimetrov, desiatky bojových vozidiel pechoty, protitankové strely Javelin alebo munícia do systému HIMARS.
21:15 V Istanbule sa v piatok večer začali rokovania medzi tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Turecko je po Českej republike a Slovensku treťou krajinou, ktorú v piatok ukrajinský štátnik navštívil.
Zelenskyj, ktorého krajina od vlaňajšieho februára čelí ruskej agresii, od štvrtka navštívil Bulharsko, Česko, Slovensko a Turecko. Jeho turné po aliančných krajinách sa koná pred summitom Severoatlantickej aliancie, ktorý bude budúci týždeň v Litve a pri ktorom ukrajinský prezident zasadne v novej Rade NATO-Ukrajina. Kyjev má záujem pokročiť na ceste k členstvu v alianci.
Turecko je krajinou, ktorá udržuje aktívne diplomatické styky s Kyjevom aj s Moskvou. Pomohlo napríklad vyjednať takzvanú čiernomorskú obilnú dohodu o vývoze ukrajinskej a ruskej poľnohospodárskej produkcie po mori. Dohoda však vyprší 17. júla a Rusko hrozí, že ju nepredĺži. (čtk)
19:55 Starosta ukrajinského Ľvova Andrij Sadovyj v piatok kritizoval podľa neho nedostatočnú reakciu organizácie UNESCO na štvrtkový raketový útok Ruska na historické centrum mesta. „Ľvov je stále súčasťou kultúrneho dedičstva UNESCO, preto mám právo reagovať,“ napísal starosta v aplikácii Telegram. "UNESCO včera odsúdilo raketový útok na historické centrum Ľvova.
Neodvážilo sa však pomenovať teroristickú krajinu, ktorá tieto útoky uskutočňuje," uviedol. Dodal, že Rusko je naďalej členom výkonného výboru tejto organizácie. „Spravodlivosť predsa funguje tak, že súdite zabijaka, nie zbraň,“ zdôraznil.
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo štvrtok uviedla, že tento útok, ktorý sa prvýkrát od vypuknutia vojny 24. februára 2022 odohral v oblasti chránenej Dohovorom o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, predstavuje porušenie tohto dohovoru. Pripomenula tiež, že ide aj o porušenie Haagskeho dohovoru o ochrane kultúrnych statkov v čase ozbrojeného konfliktu z roku 1954. UNESCO zároveň vyjadrilo úprimnú sústrasť rodinám obetí.
Útok na Ľvov vo štvrtok ráno si vyžiadal najmenej desať obetí na životoch a desiatky ďalších osôb utrpeli zranenia. Rusko zaútočilo na Ľvov raketami Kalibr vypálenými z Čierneho mora, tvrdia ukrajinské vzdušné sily. Dodali, že sedem z desiatich rakiet sa im podarilo zostreliť. (tasr)
18:52 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok ponechal otvorenú možnosť podporenia kandidatúry Švédska do NATO a povedal, že jeho krajina na nadchádzajúcom summite Aliancie v litovskom Vilniuse „urobí najlepšie rozhodnutie, nech už bude akékoľvek“. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Erdogan sa vyjadril niekoľko hodín predtým, ako mal prijať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na rokovaniach zameraných na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine a rozširovanie Severoatlantickej aliancie pod vedením USA.
Turecko, ktoré je členom NATO, odmieta podporiť prijatie Švédska do Aliancie. Tento postoj podráždil Washington i Brusel, ktoré tvrdia, že Štokholm urobil dosť pre riešenie obáv Ankary. Erdogan blokuje kandidatúru Švédska z dôvodu dlhodobého sporu o (z pohľadu Ankary) laxný prístup Štokholmu k údajným kurdským militantom žijúcim v tejto škandinávskej krajine. Erdogan v piatok potvrdil svoje obavy a opýtal sa, „ako môže krajina s teroristami na uliciach prispievať k NATO“.
Erdogan však zároveň nevylúčil, že dá zelenú členstvu Švédska, o čom bude v pondelok rokovať so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom na rozhovoroch pred summitom NATO vo Vilniuse. Erdogan počas príhovoru ku kadetom v Istanbule ďalej povedal, že na summite NATO, ktorý sa začne v utorok (11. júla) v litovskom hlavnom meste, vyjadrí obavy Ankary zo vstupu Švédska do tejto vojenskej aliancie.
Turecko obviňuje Švédsko z podpory skupín, ktoré Ankara považuje za teroristické, pričom má na mysli najmä zakázaných povstalcov zo Strany kurdských pracujúcich, ktorí bojujú za autonómiu na juhovýchode Turecka. (afp, dpa, tasr)
18:15 Na satelitných snímkach Záporožskej jadrovej elektrárne vytvorených v stredu ráno sú na streche štvrtého reaktora vidieť neidentifikovateľné biele objekty. S odvolaním sa na spoločnosť Planet Labs na to upozornila stanica Sky News.
Snímky mali byť zhotovené deň po tom, čo Ukrajina varovala, že Rusi, ktorí elektráreň okupujú, umiestnili na strechu tretieho a štvrtého reaktora cudzie predmety podobné výbušným zariadeniam.
Čítajte viac Výbušniny? Na satelitných snímkach bloku Záporožskej elektrárne vidieť neznáme objekty na streche
15:55 Prezidenti Litvy, Poľska a Lotyšska v liste generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a lídrom aliancie varovali pred hrozbou, ktorú predstavujú „agresívne činy Ruska a vyvíjajúca sa situácia v Bielorusku“. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
„Spolupráca medzi Ruskom a Bieloruskom zhoršila bezpečnosť regiónu a celého euroatlantického priestoru,“ vyjadrili sa podľa tlačového odboru litovského prezidenta Gitanas Nausėda, Andrzej Duda a Egils Levits. Prezidenti okrem iného poukázali na to, že Rusko využilo bieloruské územie v rámci jeho vojny na Ukrajine. Tiež tam umiestnilo taktické jadrové zbrane, čo je podľa nich eskalačný krok a „priama hrozba pre bezpečnosť našej komunity“.
15:40 Ruské vojská dnes opäť ostreľovali mesto Záporoží na juhovýchode Ukrajiny. Rakety S-300 zasiahli objekt infraštruktúry, kde v jednej z budov vypukol požiar, uviedol na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Jurij Malaško. Ostreľovanie si podľa neho nevyžiadalo mŕtvych či ranených a na odstránení škôd sa pracuje.
Malaško nespresnil zasiahnutý objekt a vyzval obyvateľov, aby sa zdržali zverejňovania informácií, a tak neúmyselne neposlúžili Rusom na spresnenie ich paľby.
„Nepriateľ bojuje s mierumilovnými ľuďmi v zázemí, kým naši vojaci vyháňajú okupantov z našej krajiny. Vydržme! Spoločne k víťazstvu,“ dodal v narážke na ukrajinskú protiofenzívu.
15:20 Nemecké systémy protivzdušnej obrany Patriot sú už umiestnené na letisku v litovskom hlavnom meste Vilnius a sú pripravené na použitie. Majú posilniť ochranu vzdušného priestoru počas budúcotýždňového summitu NATO. TASR správu prevzala v piatok z agentúry DPA.
Tieto systémy boli do Litvy presunuté zo Slovenska, kam ich Nemecko umiestnilo vlani v marci po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
15:15 Mecenáša žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina síce oslobodili od trestného stíhania za svoju ozbrojenú vzburu z 24. júna, no v Rusku čelí kampani, ktorá ho má vykresliť ako človeka poháňaného chamtivosťou.
Čítajte aj Za vzburou vagnerovcov mohla byť multimiliardová zákazka na stravovanie armády
15:05 Od začiatku vojny na Ukrajine zomrelo viac ako 9 000 civilistov. Uviedla to Organizácia Spojených národov (OSN) s tým, že medzi mŕtvymi je viac ako 500 detí. Skutočný počet je však zrejme oveľa vyšší, keďže dané údaje zahŕňajú len civilné obete, ktorých úmrtie sa podarilo potvrdiť. Informuje o tom spravodajský portál CNN.
OSN vysvetlila, že v máji a júni zaznamenali nárast počtu zabitých civilistov po relatívnom poklese v prvých štyroch mesiacoch tohto roka.
„Dnes si pripisujeme ďalší pochmúrny míľnik vo vojne, ktorá si naďalej vyberá strašnú daň od ukrajinských civilistov,“ skonštatoval zástupca šéfa ľudskoprávnej monitorovacej misie OSN na Ukrajine (HRMMU).
14:45 O postupe pri Bachmute, kde sa ukrajinským silám darí oslobodzovať predtým okupované územia, informoval aj veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj. Súčasne generál zverejnil video zachytávajúce, ako ukrajinskí vojaci zničili ruský tank T-80: „Dva výstrely z (pancierovky) NLAW a (protitankové riadené strely) Javelin a z tanku okupantov T-80 je šrot.“
14:40 Najlepším scenárom na ukončenie konfliktu na Ukrajine by bolo rokovanie o prímerí a následne pokus o vybudovanie novej európskej bezpečnostnej architektúry, ktorá by poskytla primerané bezpečnostné záruky pre všetky strany. Vyhlásil to v piatok
László Kövér v rozhovore pre komerčný rozhlas Inforádió, informuje spravodajca TASR v Budapešti. „Nám – prepáčte, môže to znieť necitlivo, ako keby určité morálne aspekty v postoji maďarskej vlády a Maďarska vôbec nehrali úlohu – ale nám je jedno, kto vojnu vyhrá. V podstate ju nikto nemôže vyhrať,“ povedal predseda zákonodarného zboru.
Kövér súčasne poznamenal, že maďarský parlament nemusí čakať na schválenie vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie, keďže sa v ňom rozhoduje nezávisle.
14:25 Kyjev rokuje so Spojenými štátmi o obstaraní zbraní dlhého doletu, povedal v piatok ukrajinský prezident. Volodymyr Zelenskyj na tlačovej konferencii s českým premiérom Petrom Fialom povedal, že bez takýchto zbraní „ je ťažké nielen uskutočniť útočnú misiu, ale úprimne povedané aj viesť obrannú operáciu“. Informuje spravodajský portál CNN.
Zelenskyj vysvetlil, že bez zbraní dlhého doletu má Rusko v istých situáciách navrch. „Je to veľmi ťažké. Znamená to, že bránite svoju krajinu a nemôžete dosiahnuť vhodnú vzdialenosť, aby ste zničili svojho nepriateľa. To znamená, že nepriateľ má výhodu vzdialenosti,“ povedal.
14:10 Memorandum, ktoré v Prahe v piatok podpísali zástupcovia ČR a Ukrajiny posilní spoluprácu krajín pri opravách a modernizácii vojenskej techniky či vývoji a výrobe zbraní. Uviedlo to české ministerstvo obrany, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Predovšetkým ide o opravy a údržbu zbraní, ktoré používajú ukrajinské a české ozbrojené zložky a ďalej vývoj zbraní a munície v rámci výrobných kapacít v ČR aj na Ukrajine,“ spresnil rezort obrany. Dôležitou oblasťou je podľa neho aj rozvoj a výskum obranného priemyslu či sprostredkovanie výcviku expertov a technického personálu.
Foto: SITA/AP, Petr David Josek
„Ďalšou zásadnou oblasťou spolupráce budú opravy a modernizácie hlavného bojového tanku a ďalších obrnených vozidiel,“ uviedlo ministerstvo obrany. Obe strany chcú tiež spolupracovať pri výrobe malých ručných zbraní, munície malého a veľkého kalibru a tiež pri modernizácii letectva.
14:00 Litovský prezident Gitanas Nauséda podľa médií pohrozil, že bude vetovať deklaráciu z nadchádzajúceho summitu Severoatlantickej aliancie, ak prijaté rozhodnutia a formulácie nebudú zodpovedať litovským bezpečnostným záujmom. Summit NATO vo Vilniuse sa uskutoční 11. a 12. júla.
„Nikomu som nesľúbil, že sa budem správať podľa stanovených pravidiel slušného správania. Niekedy je nutné etiketu porušiť, ale musí na to byť vážny dôvod,“ povedal hostiteľ summitu v televíznom rozhovore podľa serveru Delfi. „Tu ide o veľmi vážne veci späté s našou bezpečnosťou. Ak nejaké veci sa budú rozchádzať s našou bezpečnosťou, tak ani skutočnosť, že sme organizátormi akcie, nás nezbavuje práva tieto otázky nastolovať oveľa ostrejšie,“ dodal Nauséda.
Napriek tomu kritiku deklarácie ešte pred summitom považuje za predčasnú a nezodpovednú. Text sa podľa neho dopracováva, zjavné sú „pozitívne tendencie“, a preto dúfa, že „dosiahneme pokrok vo všetkých otázkach“.
13:45 Prezidenti a premiéri krajín Severoatlantickej aliancie na budúci týždeň na summite v Litve potvrdia, že sa Ukrajina v budúcnosti stane členom aliancie. Vyhlásil to dnes generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, podľa ktorého je predčasné hovoriť o konkrétnych časových obrysoch tohto záväzku. Lídri aliancie tiež schvália plán dlhodobej vojenskej podpory krajiny napadnutej Ruskom a potvrdia vznik novej Rady NATO – Ukrajina, v rámci ktorej s nimi prvýkrát zasadne prezident Volodymyr Zelenskyj.
Vláda v Kyjeve si od nadchádzajúcej vrcholnej schôdzky sľubuje jasné vyjadrenie týkajúce sa želaného členstva v NATO, ktoré má Kyjevu poskytnúť ochranu pred prípadnou budúcou ruskou agresiou. Aliančné krajiny ale nemajú zhodný pohľad na rýchlosť, s akou Ukrajinu prijať, zhodujú sa len na tom, že to nebude pred ukončením súčasného konfliktu.
„Som si istý, že nájdeme spoločnú reč, a to aj v otázke, ako posunúť Ukrajinu bližšie členstvu,“ povedal Stoltenberg, ktorý médiám predstavil kľúčové body summitu chystaného na budúci utorok a stredu vo Vilniuse. Krajiny východného krídla EÚ vrátane Česka hovoria o čo najrýchlejšom povojnovom prijatí Ukrajiny, politici západných štátov na čele s USA sa však vyjadrujú opatrnejšie. Konkrétny časový prísľub sa preto podľa diplomatov očakávať nedá.
13:20 Kremeľ v piatok vyhlásil, že bude „pozorne sledovať“ rokovania ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil stretnutie oboch prezidentov v Istanbule za dôležité, informuje agentúra AFP.
Zelenskyj a Erdogan sa v Istanbule stretnú v piatok okolo 18.00 h, v predvečer 500. dňa ruskej invázie na Ukrajinu.
„Priebeh týchto rokovaní budeme veľmi pozorne sledovať. Zaujíma nás, o čom sa bude hovoriť. Je to dôležité,“ povedal Peskov novinárom.
Foto: TASR/AP, Evgeniy Maloletka
Moskva si podľa hovorcu Kremľa „veľmi váži“ svoje dobré vzťahy s Ankarou a oceňuje i mediačné snahy tureckého prezidenta.
„Erdogan opakovane vyvinul snahy o riešenie viacerých problémov súvisiacich s konfliktom na Ukrajine a zastával i úlohu mediátora,“ dodal Peskov a zdôraznil, že Moskva nevylučuje ani rokovania medzi Erdoganom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
13:11 Podľa agentúry APA sa Švajčiarsko a Rakúsko domnievajú, že pripojením k obrannému projektu, ktorého súčasťou sú hlavne krajiny Severoatlantickej aliancie, neporušujú svoju neutralitu. Podľa švajčiarskej ministerky Amherdovej dokument obsahuje dodatočné vyhlásenie, v ktorom obe krajiny vylučujú svoje zapojenie do zahraničného vojenského konfliktu.
Švajčiarska vláda vo vyhlásení uviedla, že účasť v iniciatíve ju k ničomu automaticky nezaväzuje. „Každá krajina sa môže rozhodnúť, v akej miere sa projektu zúčastní,“ uviedla vo vyhlásení. Hlavný prínos vidí v úsporách pri nákupe zbraní, zlepšení prepojenia systémov či v spolupráci medzi štátmi pri výcviku a údržbe systémov.
Podľa prieskumu agentúry OGM je však za účasť v iniciatíve 52 percent Rakúšanov a 31 percent je proti.
12:57 Volodymyr Zelenskyj pricestoval na Slovensko. Na programe má spoločné rokovania s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Ide o jeho prvú návštevu Slovenska od začiatku vojny na Ukrajine. Po rokovaniach sa uskutoční spoločná tlačová konferencia. Návštevu sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia.
Návštevu prezidenta Ukrajiny referujeme ONLINE.
Čítajte aj Čaputová podporila Zelenského so vstupom do NATO. Ódor pripomenul, že aj Fico bol za (ONLINE)
12:52 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prišiel na Slovensko. Stretne sa s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Hlava štátu, ktorú pri vstupe do politiky mnohí podceňovali, bojuje s ruskými okupantmi na všetkých frontoch. Zelenskyj svojimi postojmi prekazil plány Moskvy na dosadenie bábkovej vlády v Kyjeve a rozbíja nimi aj kremeľské dezinformácie.
Čítajte aj Zelenskyj je na Slovensku. Rusom pokazil všetky plány
12:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol s predsedom českého Senátu Milošom Vystrčilom a predsedníčkou Poslaneckej snemovne Markétou Pekarovou Adamovou a ukončil návštevu ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Po rokovaní s českým premiérom Petrom Fialom spoločne položili kvety k pamätnej doske 17. novembra na Národnej triede. Podľa českého premiéra sa na tom dohodli na poslednú chvíľu. „Chcel som mu ukázať miesto, ktoré je symbolom nášho zápasu o slobodu a demokraciu,“ vysvetlil neočakávaný bod programu Fiala. Zelenskyj potom zamieril do hornej komory parlamentu, kde ho privítal jej predseda Vystrčil.
Ten odovzdal ukrajinskému prezidentovi symbolický kľúč od Senátu. „Svojim najväčším priateľom – ľuďom, ktorých si vážime a ktorým veríme – sme zvyknutí v českom Senáte odovzdať kľúč od českého Senátu,“ povedal Vystrčil s tým, že to berie ako obojstranný záväzok. Senát bude podľa jeho slov robiť všetko pre to, aby Ukrajina získala svoju územnú celistvosť a stala sa slobodnou demokratickou krajinou. Zároveň verí, že sa to prejaví na tom, kam bude Ukrajina v budúcnosti smerovať.
Foto: TASR/AP, Petr David Josek
Potom ho o niekoľko sto metrov ďalej v Poslaneckej snemovni privítala Pekarová Adamová. „Všetkým pripomenul prvok, ktorý sme v politike dlho nevideli. Prvok hrdinstva. Na to, čomu bol zo dňa na deň vystavený, nemôže byť nikto pripravení. On ukázal, že jeho vlasť je mu cennejšia než vlastný život,“ napísala šéfka dolnej komory po stretnutí s prezidentom Ukrajiny.
12:14 Vláda Joea Bidena poskytne Ukrajine kontroverznú kazetovú muníciu. Rozhodnutie by mali oznámiť dnes v rámci nového balíka vojenskej pomoci v hodnote 800 miliónov dolárov. Pre agentúru AP to uviedli predstavitelia, ktorí sú s rozhodnutím oboznámení.
Čítajte aj Ukrajina dostane kontroverznú kazetovú muníciu, Rusko ju už používa
11:55 Nemecko je proti dodaniu kazetovej munície Ukrajine, ktoré podľa tlače dnes ohlásia Spojené štáty. Po rokovaní vo Viedni to povedala nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková. Zaslanie takejto munície vylúčil aj minister obrany Boris Pistorius, píše agentúra Reuters. Nemecko je signatárom dohovoru, ktorý zakazuje výrobu aj predaj takejto munície. Spojené štáty sa k tejto medzinárodnej dohode z roku 2008 podpísanej v Osle nepripojili a neurobili tak ani Rusko či Ukrajina.
„Sledujem správy v médiách. Pre nás ako štát platia dohody z Osla,“ povedala nemecká ministerka Baerbocková. Podobne sa vyjadril aj minister obrany Pistorius. „Pre nás to nie je možnosť,“ povedal Pistorius po rokovaní v Berne s tým, že nechce komentovať kroky štátov, ktoré dohovor nepodpísali.
Čítajte aj Kyjev pýta kazetovú muníciu, ktorá by zavarila Rusom. Biden zvažuje nad dodaním
11:35 Explózia v továrni na výbušniny v strednej časti Ruska si vyžiadala najmenej šesť obetí na životoch, pričom ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia, uviedli v piatok ruské tlačové agentúry. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
K výbuchu došlo v závode Promsintez v meste Čapajevsk, ktoré leží v Samarskej oblasti.
„Osem ľudí utrpelo zranenia, šesť z nich zomrelo,“ citovala agentúra RIA Novosti tamojšie pohotovostné zložky.
11:11 Ukrajinská armáda ohlásila v piatok ďalší úspech v oblasti Ruskom ovládaného mesta Bachmut vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
„V oblasti Kliščiivky dosiahli čiastočný úspech a konsolidujú dosiahnuté pozície,“ uviedol hovorca generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Andrij Kovalev. V Kliščiivke ležiacej južne od Bachmutu sa nachádzajú strategicky významné vyvýšeniny; ruské zdroje však dobytie tejto lokality Ukrajincami ešte nepotvrdili.
Ukrajinská armáda okrem toho vyvíja tlak na ruské jednotky aj severne od Bachmutu, uvádza sa v piatkovom vyhlásení generálneho štábu.
Hovorca východného velenia ukrajinskej armády Serhij Čerevatyj pre ukrajinskú televíziu uviedol, že jednotky Kyjeva posunuli frontovú líniu o jeden kilometer.
Ukrajinský generálny štáb dopĺňa,** že Rusko za uplynulý deň prišlo o ďalších päť stoviek vojakov a celkovo o takmer 233.000 mužov od vypuknutia vojny.**
10:54 Švajčiarsko a Rakúsko sa chcú pripojiť k európskej protivzdušnej obrane. Dokument, v ktorom tento zámer vyhlasujú, dnes podpísali v Berne rakúska ministerka obrany Klaudia Tannerová spolu so švajčiarskou ministerkou obrany Violou Amherdovou, uviedla agentúra APA. Podpisu sa zúčastnil aj nemecký minister obrany Boris Pistorius. Projekt známy pod anglickým názvom European Sky Shield Initiative vedie Nemecko.
Podľa agentúry APA sa Švajčiarsko a Rakúsko domnievajú, že pripojením k obrannému projektu, ktorého súčasťou sú hlavne krajiny Severoatlantickej aliancie, neporušujú svoju neutralitu.
S tým však nesúhlasia niektoré skupiny v oboch krajinách. „Nezapadá to (účasť na projekte) do striktnej neutrality Švajčiarska,“ povedal agentúre Reuters Werner Gartenmann zo skupiny Pro Schweiz. Opozičná Slobodná strana Rakúska (FPÖ) chce o pripojení k projektu vyhlásiť referendum.
10:40 Európska únia (EÚ) spravila v piatok skoro ráno významný krok pri schvaľovaní plánov týkajúcich sa zvýšenia produkcie munície a rakiet pre Ukrajinu. Predsedníctvo EÚ oznámilo, že členské štáty a Európsky parlament dosiahli dohodu „na urýchlenú mobilizáciu“ pol miliardy eur zo svojho rozpočtu na podporu výroby munície.
Uvedená dohoda nadväzuje na marcové rozhodnutie lídrov EÚ zvýšiť dodávky potrebnej munície na Ukrajinu. Súčasťou plánu bolo poslať Ukrajine milión kusov delostreleckej munície v priebehu nasledujúcich dvanástich mesiacov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vytrvalo žiada o ďalšiu vojenskú pomoc, od munície po lietadlá a rakety.
Čítajte aj Europoslanci schválili viac munície pre Ukrajinu
„Je to ďalší dôkaz neochvejného záväzku EÚ podporovať Ukrajinu, posilňovať obrannú, technologickú a priemyselnú základňu EÚ a v konečnom dôsledku zabezpečiť dlhodobú bezpečnosť a obranu občanov EÚ,“ povedala španielska ministerka obrany Margarita Roblesová.
10:22 Počet obetí ruského útoku na Ľvov stúpol na desať, uviedol starosta Andrij Sadovyj. Súčasne ohlásil ukončenie záchranných a pátracích prác, čo potvrdili oblastné úrady. Predtým ministerstvo vnútra hlásilo deväť mŕtvych a 42 ranených. Mesto na západe Ukrajiny v noci zo stredy na štvrtok zasiahli ruské strely s plochou dráhou letu Kalibr.
„Práve našli desiate telo. Ženu. Záchranári teraz vyslobodzujú mŕtvu z trosiek. Tým sa záchranná a pátracia operácia skončí,“ uviedol Sadovyj na sociálnej sieti. Neskôr aj šéf oblastnej správy Maksym Kozyckyj konštatoval, že záchranné a pátracie práce sa skončili, a tiež potvrdil bilanciu útoku: desať mŕtvych a 42 zranených, z ktorých 16 je v nemocnici.
Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila sedem z desiatich ruských striel, tri ale zasiahli Ľvov. Tieto strely podľa hovorcu letectva Jurija Ihnata spočiatku leteli na Kyjev, ale potom sa prudko stočili na Ľvov.
Podľa ukrajinských vzdušných síl Rusi zaútočili strelami Kaliber z lodí a ponoriek v Čiernom mori. Zasiahnutá niekoľkoposchodová budova v Ľvove bola podľa Kozyckého prakticky zničená. Ďalšie domy v okolí sú poškodené, podobne ako desiatky automobilov.
Starosta Ľvova Sadovyj ruský úder označil za jeden z najväčších útokov od začiatku ruskej invázie na mesto, ktoré leží len desiatky kilometrov od hraníc s Poľskom.
10:04 ČR tiež Ukrajine daruje státisíce kusov munície pre zbrane veľkého kalibru. Bude sa tiež podieľať na výcviku ukrajinských pilotov na lietadlá F16.
Čítajte viac Veľká posila do vzduchu. Česko Ukrajine daruje bojové helikoptéry
9:50 Najmenej dvoch mŕtvych si v noci na dnešok vyžiadal nálet ruských dronov v Dnepropetrovskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, oznámili úrady. Väčšinu bezpilotných lietadiel sa počas náletov podarilo zostreliť, uviedla ukrajinská protivzdušná protivzdušná obrana.
Ďalšie dve obete na životoch z radov civilistov si vo štvrtok vyžiadalo ruské ostreľovanie miest Toreck a Huljajpole v Doneckej a Záporožskej oblasti, ďalších päť ľudí utrpelo zranenia, napísal dnes na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na oblastné úrady.
„Nepriateľ v noci zaútočil na Dnepropetrovskú oblasti dronmi Šáhíd: šesť bezpilotných lietadiel obrancovia zostrelili. Trosky jedného z nich spadli na auto, ktoré išlo po ceste. Bohužiaľ, dvaja ľudia zahynuli,“ uviedol šéf oblastnej správy Serhij Lysak, ktorý na sociálnej sieti zverejnil aj snímky zničeného automobilu. Ďalší dron zasiahol súkromný podnik a na stovke štvorcových metrov vypukol požiar, ktorý hasiči uhasili. Tento útok sa obišiel bez zranených.
Ukrajinská protivzdušná obrana tvrdí, že počas noci zostrelila 12 z 18 dronov Šáhíd iránskej výroby, ktoré útočili na juhu a východe krajiny.
9:10 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) napreduje pri inšpekcii niektorých častí Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) na Ukrajine, kde majú byť umiestnené výbušniny. Podľa agentúry AFP to v piatok povedal v Tokiu šéf MAAE Rafael Grossi.
„Domnievam sa, že napredujeme,“ uviedol Grossi. Dodal, že inšpektori dokončili prehliadky chladiacich nádrží a ďalších miest. Stále však nezískali prístup na strechu elektrárne, kde boli podľa ukrajinských predstaviteľov umiestnené výbušniny. „Som si istý, že toto povolenie dostaneme. Toto je bojová zóna, je to aktívna vojnová zóna, takže niekedy môže trvať deň alebo dva, kým získate povolenia,“ konštatoval Grossi.
Ukrajinská armáda v utorok varovala pred „možnou prípravou provokácie v areáli ZAES“, ktorá je v súčasnosti pod kontrolou ruských jednotiek. Tvrdí, že na strechu tretieho a štvrtého reaktorového bloku Rusi umiestnili predmety podobné výbušným zariadeniam, ktorých odpálenie nemá bloky poškodiť, ale vytvoriť falošný obraz ostreľovania z ukrajinskej strany.
8:55 Na najmenej desať stúpol v piatok počet obetí ruského raketového útoku na bytovku v západoukrajinskom meste Ľvov. Desiatu obeť – telo ženy – spod trosiek vytiahli v piatok v ranných hodinách, napísal na platforme starosta Ľvova Andrij Sadovyj.
Z údajov ukrajinského ministerstva vnútra vyplýva, že raketový útok na ľvovskú obytnú štvrť, ktorý sa uskutočnil v noci na štvrtok, si vyžiadal aj najmenej 42 zranených. Sú medzi nimi aj tri deti.
Na videozáznamoch z miesta útoku bolo vidieť, že horné poschodia bytovky s viacerými vchodmi zostali úplne zničené. V dôsledku útoku zostalo poškodených dovedna 35 budov. V Ľvove vyhlásili dvojdňový smútok.
Sadovyj hovoril o najväčší útok na civilnú infraštruktúru tohto západoukrajinského mesta od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine vo februári minulého roka, pripomína DPA.
7:45 Nemecká Vojenská kontrarozviedka (MAD) vo štvrtok upozornila na zvýšenú mieru špionážnych aktivít zo strany Ruska a Číny, ktorá sa zameriava na nemecké ozbrojené sily.
Tajné služby Ruska a Číny boli identifikované ako „najaktívnejší hráči v špionáži,“ uviedla MAD vo svojej výročnej správe, ktorú predložila parlamentu.
Nemecko sa podľa nej dostalo pod ešte intenzívnejší dohľad ruských tajných služieb od začiatku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine vo februári minulého roka a následných dodávkach zbraní a vybavenia, ktoré Berlín poskytol Kyjevu.
V kontexte vojny na Ukrajine sú „posilnenie kontrarozviedky a boj proti špionáži a možnej sabotáži naliehavejšie než kedykoľvek predtým,“ píše sa v správe MAD.
Úlohou vojenskej kontrarozviedky, ktorá je najmenšou spomedzi nemeckých tajných služieb, je ochrana ozbrojených síl krajiny pred špionážou, boj proti extrémizmu a vykonávanie bezpečnostných previerok vojakov i civilných zamestnancov armády, uvádza DPA.
7:20 V dôsledku rozsiahlej ruskej invázie je nezvestných asi 200-tisíc ukrajinských detí, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Predstavte si, nevieme, kde je teraz 200-tisíc detí,“ povedal Zelenskyj na štvrtkovej tlačovej konferencii v bulharskej Sofii. „Niektoré z nich sú deportované, niektoré sú na okupovaných územiach a nevieme, kto je nažive,“ pokračoval.
Moskva bola obvinená z násilného a nezákonného presunu ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska. Ukrajina zároveň opakovane spochybňuje ruské tvrdenia, že okupanti sťahujú deti pre ich vlastnú ochranu.
Ruská vláda nepopiera odoberanie ukrajinských detí a ich adopcie ruskými rodinami využila na účely propagandy. Niektoré z detí pritom skončili tisíce kilometrov a niekoľko časových pásiem od Ukrajiny.
Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal 17. marca zatykač na ruského vodcu Vladimira Putina za jeho rolu pri únosoch detí do Ruska počas vojny na Ukrajine. Súd vtedy vo vyhlásení uviedol, že Putin „je údajne zodpovedný za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a nezákonného presunu obyvateľstva (detí) z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruskej federácie“. Súd tiež v tejto súvislosti vydal zatykač na komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú.
Ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková nedávno uviedla, že Rusko mení mená a dátumy narodenia nelegálne deportovaných ukrajinských detí.
„V ruských regiónoch deťom menia identitu – mená, priezviská, dátumy narodenia… Robia všetko pre to, aby ich asimilovali a v skutočnosti spáchali genocídu proti našim deťom,“ povedala Vereščuková. Dodala, že Rusi chcú ukrajinské deti násilne rusifikovať, dávať im takzvané pasy a robiť všetko pre to, aby zabudli na svoju rodnú krajinu, jazyk, kultúru a prijali novú realitu.
6:55 Počet obetí ruského raketového útoku na západoukrajinský Ľvov stúpol na deväť, uviedlo dnes podľa agentúry Ukrinform ukrajinské ministerstvo vnútra. Záchranné práce po údere, ktorý sa odohral v noci zo stredy na štvrtok, pokračujú.
„Počet obetí ruského raketového útoku sa zvýšil na deväť osôb, 42 ľudí bolo zranených (vrátane troch detí),“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva
Podľa ukrajinských vzdušných síl Rusi zaútočili strelami Kaliber z lodí a ponoriek v Čiernom mori. Zasiahnutá niekoľkoposchodová budova v Ľvove bola podľa šéfa oblastnej správy Maksyma Kozyckyja prakticky zničená. Ďalšie domy v okolí sú poškodené, podobne ako desiatky áut.
6:45 Európska únia podporí zvýšenie výroby delostreleckej munície a rakiet v prospech členských štátov a Ukrajiny. Dohodli sa na tom zástupcovia členských krajín Únie s Európskym parlamentom, oznámilo v noci na piatok španielske predsedníctvo v Rade EÚ, informuje TASR.
Na základe predbežnej dohody by mali na podporu posilnenia produkčných kapacít európskych zbrojárskych firiem vyčleniť z rozpočtu EÚ 500 miliónov eur.
„Je to ďalší dôkaz neochvejného záväzku EÚ podporovať Ukrajinu, posilňovať obrannú technologickú a priemyselnú základňu EÚ a konečnom dôsledku zaistiť dlhodobú bezpečnosť a obranu občanov EÚ,“ uviedla španielska ministerka obrany Margarita Roblesová podľa tlačovej správy Rady Európskej únie.
Dohodu musia ešte oficiálne potvrdiť členské štáty a europarlament. Podľa zdrojov z EÚ by príslušná právna norma mohla v takom prípade vstúpiť do platnosti pred koncom júla, informovala agentúra DPA.
6:35 Americká vláda neschválila ani nepodporila tajné stretnutia, na ktorých bývalí predstavitelia USA hovorili so zástupcami Ruska o možných rozhovoroch o ukončení vojny na Ukrajine. Uviedli to vo štvrtok Biely dom a americký rezort diplomacie.
Televízia NBC News informovala, že niekdajší americkí predstavitelia pre oblasť národnej bezpečnosti sa stretli s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v New Yorku v apríli. Prítomní boli aj bývalý diplomat a predseda analytického inštitútu Rada pre zahraničné vzťahy Richard Haass a dvaja bývalí poradcovia Bieleho domu.
Nie je jasné, ako často táto skupina, v ktorej boli tiež niekdajší predstavitelia Pentagónu, viedla diskusie s inými poprednými Rusmi blízkymi Kremľu. Najmenej jeden nemenovaný člen americkej skupiny podľa NBC News cestoval do Ruska.
Vláda amerického prezidenta Joea Bidena „neschválila tieto rozhovory“, uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí USA pre Reuters. „A ako sme povedali opakovane, nič o Ukrajine bez Ukrajiny.“
Hovorca dodal, že Washington bude naďalej poskytovať Kyjevu výzbroj, aby mohli ukrajinskí predstavitelia „rokovať z pozície sily, keď si budú myslieť, že nastal správny čas“.
Hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby pre stanicu CBS News povedal, že Biely dom o neoficiálnych rozhovoroch vedel. „Tieto rozhovory sme však nepodnecovali a nijako aktívne nepodporovali,“ doplnil.
NBC News s odvolaním sa na šesť ľudí oboznámených s rozhovormi uviedla, že zámerom bolo pripraviť pôdu pre možné rokovania o ukončení vojny, ktorá vypukla v plnom rozsahu inváziou Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.
Dva zdroje televízie priblížili, že americká vláda o rozhovoroch vedela, neiniciovala ich však, pričom Američania, ktorí sa stretli s Lavrovom, o tom následne informovali Biely dom.
5:55 Náčelník ukrajinského generálneho štábu Valerij Zalužnyj v telefonáte s najvyššie postaveným americkým generálom Markom Milleym uviedol, že protiofenzíva na Ukrajine postupuje podľa plánu. Informovala o tom americká CNN.
Ako uviedol Zalužnyj na facebooku, amerického generála „informoval o situácii na fronte“. „Ukrajinskí vojaci pokračujú v plnení aktívnych ofenzívnych krokov. Situácia sa vyvíja podľa plánu, iniciatíva je v našich rukách,“ dodal.
Zalužnyj Milleymu poďakoval za pokračujúcu podporu Ukrajiny zo strany Spojených štátov. „Diskutovali sme aj o naliehavých potrebách ukrajinských ozbrojených síl, pokiaľ ide o zbrane a muníciu v súvislosti s pokračovaním v oslobodzovaní ukrajinského územia od ruských okupantov,“ dodal.
Zalužnyj nedávno v rozhovore s denníkom The Washington Post uviedol, že ho rozčuľujú názory, že postup ukrajinskej protiofenzívy na východe a juhu krajiny je pomalší, než sa čakalo. „To nie je show. To nie je show, ktorú sleduje celý svet, na ktorú sa uzatvárajú stávky, alebo niečo podobné. Každý deň je každý meter (postupu) vykúpený krvou,“ povedal.
Ukrajinci podľa neho napriek tomu postupujú, aj keď možno nie tak rýchlo, ako by si priali pozorovatelia. Vojaci dosahujú postup každý deň, aj keď niekedy treba len o 500 metrov, dodal. Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského postup na bojisku spomaľuje aj zamínované územie.