Potrebujem muníciu, nie odvoz! Touto vetou vošiel ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj do dejín. Reagoval tak na ponuku USA na evakuáciu krátko po začatí ruskej invázie 24. februára 2022.
Zelenskyj a ruská propaganda
Prezident, ktorý ostal v Kyjeve aj v tých najťažších chvíľach, sa ukázal kľúčovým pre utuženie ukrajinskej morálky. Teraz, po viac ako roku vojny, však už využíva aj odvoz – ale na úplne iné účely. Snaží sa posilniť zahraničnú podporu pre svoju vojnou zmietanú krajinu.
„Bola som prekvapená, že vôbec dostal takú ponuku,“ povedala vo februári pre Pravdu bývalá Zelenského hovorkyňa Julija Mendelová, keď rozprávala o tom, ako sa zrodila slávna veta, že hlava štátu potrebuje muníciu, nie odvoz. "Pracovala som s ním dva roky. Nikdy som nevidela, že by utekal pred výzvami a že by sa vyhýbal riziku. Každý mesiac sme navštívili Donbas. Zelenskyj vždy išiel až na líniu medzi okupovaným územím a tým, ktoré kontrolovala ukrajinská vláda. Neraz sme tam boli počas ostreľovania, ale on neutiekol,“ pripomenula Mendelová.
Čítajte viac Zelenského exhovorkyňa: Rusko musí prosiť o odpustenie a zaplatiť za zločiny
Ukrajinu zvykne ruská propaganda vykresľovať ako nacistický režim a Zelenského ako jeho vodcu. Nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy. Volodymyr Oleksandrovyč sa narodil 25. januára 1978 v meste Kryvyj Rih v rusky hovoriacej židovskej rodine. Ukrajinčinu sa učil až v rokoch 2016–17, keď sa chystal na politickú dráhu. Zvládol ju však priam učebnicovo a dokonale bez ruského prízvuku. Vie plynule „prepínať“ z jedného jazyka do druhého, čo využíva pri svojich videoprejavoch, keď sa často obracia aj na publikum v Rusku.
Reč však nie je to jediné, čím Zelenskyj popiera propagandu o protiruskom nacistovi. Je to aj samotný príbeh jeho rodiny. Jeho dedo Semjon Ivanovyč Zelenskyj slúžil počas druhej svetovej vojny v 57. gardovej streleckej divízii a dotiahol to až na hodnosť plukovníka. Jeho jednotka bojovala na celej Ukrajine od Izjumu cez Donbas, Dneper až po Odesu. Potom sa zapojila do operácie Bagration v Bielorusku a cez Varšavu došla až do Berlína.
Semjon vojnu prežil, ale jeho traja bratia a otec (Zelenského pradedko) nemali také šťastie. Nemci ich zavraždili počas holokaustu. Zelenskyj povedal, že jeho pradedka a prababku upálili zaživa v ich dome. To sa s ruskými tvrdeniami o neonacizme ukrajinského prezidenta naozaj vôbec nezhoduje.
Cesta do prezidentského úradu však nebola priama a na jej začiatku by to asi sotva niekto predpovedal. Zelenskyj vyštudoval právo na Ekonomickom inštitúte v Kryvom Rihu, no v tejto oblasti nikdy nepracoval. Už od svojich sedemnástich rokov sa zapájal do televíznej komediálnej súťaže, ktorá vznikla ešte v ére Sovietskeho zväzu a neskôr bola populárna aj v Rusku. Išlo o akúsi ligu, v ktorej súťažili komediálne tímy.
Zelenskyj založil a viedol tím Kvartal 95, ktorý sa neskôr zmenil na produkčnú spoločnosť. Zo Zelenského sa stal herec, ktorý sa objavil vo viacerých filmoch a seriáloch. Z nich najznámejší bol Sluha národa, v ktorom v rokoch 2015–19 stvárnil fiktívneho ukrajinského prezidenta.
Sluha národa a vojnový prezident
V roku 2018 členovia jeho tímu Kvartal 95 založili politickú stranu s názvom Sluha národa a Zelenskyj sám na Silvestra 2018 ohlásil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách. Tie v roku 2019 aj vyhral s obrovským náskokom, hoci bol dovtedy úplný politický outsider. Dovtedajšiemu prezidentovi Petrovi Porošenkovi uštedril v druhom kole porážku v pomere 73,23 percenta ku 24,46.
Prvé roky jeho vlády poznačila pandémia covidu a následná hospodárska recesia. Potom prišla ešte väčšia rana v podobe ruského útoku. Z komedianta sa tým definitívne stal štátnik. Zelenskyj svojím osobným príkladom stmelil ukrajinský národ. Nebál sa ciest priamo do frontových oblastí, kde povzbudzoval vojakov i miestnych obyvateľov. Takto vlani v máji navštívil ostreľovaný Charkov, v decembri bol v Bachmute. Cherson navštívil 14. novembra, iba tri dni po oslobodení. Do zahraničia spočiatku nechodil, štátnici zo sveta si u neho podávali kľučky. Medzi prvými bol v Kyjeve vlani aj vtedajší slovenský premiér Eduard Heger. Neprišiel s prázdnymi rukami, ale ohlásil venovanie protivzdušného systému S-300, čo bol prvý významný príspevok k obrane Ukrajiny.
Kyjev navštívili tento rok v máji aj Čaputová a český prezident Petr Pavel. Slovenská prezidentka na Ukrajinu pricestovala už aj rok predtým. Opakovane tam boli britskí premiéri a vo februári americký prezident Joe Biden. Za ním vlani v decembri vycestoval do Bieleho domu aj Zelenskyj. Bola to jeho prvá zahraničná cesta od začiatku ruskej invázie. Odvtedy ich podnikol už niekoľko – bol napríklad v Británii, Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Škandinávii a najnovšie aj na Slovensku, ktoré sa stalo 16. krajinou, ktorú od začiatku ruskej invázie navštívil. Tieto cesty vždy prebiehajú utajene a z bezpečnostných dôvodov na palube zahraničných vládnych lietadiel.
"Prezident Zelenskyj odvádza skvelú prácu, keď dokázal pritiahnuť medzinárodnú pozornosť na to, čo Ukrajina potrebuje. Je ťažké teraz odhadnúť, čo všetko jeho líderstvo znamená, ale je toho skutočne veľa. Pod jeho vedením Ukrajinci oslobodili značnú časť svojho územia a očakávam, že v najbližších mesiacoch to bude pokračovať,“ povedal pre Pravdu Mitchell Orenstein, profesor ruských a východoeurópskych štúdií na Pensylvánskej univerzite.