500. deň: Kyjev pri Bachmute postúpil. Kazetová munícia od USA je podľa Moskvy zúfalstvo

Čítajte viac 499. deň: Kontroverzná kazetová munícia mieri do Kyjeva

22:37 Ukrajine by nemala byť poslaná kazetová munícia, vyhlásila v sobotu španielska ministerka obrany Margarita Roblesová. Uviedla to v reakcii na rozhodnutie USA darovať tieto kontroverzné zbrane Kyjevu na pomoc pri protiofenzíve voči ruským silám.

Britský premiér Rishi Sunak v sobotu zdôraznil, že Británia je signatárom dohovoru, ktorý zakazuje výrobu kazetovej munície a odrádza od jeho používania, proti ktorému sa vyslovila aj OSN. Obdobné vyhlásenie vydala aj Kanada. Kyjev sa zaviazal, že muníciu nepoužije na území Ruska alebo v mestských oblastiach.

Čítajte viac Madrid je proti poslaniu kazetovej munície Ukrajine, Británia i Kanada proti jej používaniu

Kremeľ v sobotu obvinil Turecko z porušenia podmienok dohody, v rámci ktorej boli vlani v septembri zo zajatia prepustení aj piati bývalí velitelia obrancov mariupolských oceliarní Azovstaľ. Podľa hovorcu Dmitrija Peskova Turecko „porušilo“ podmienky dohody, v rámci ktorej boli títo muži prepustení z ruského zajatia.

Po Zelenského návrate z Turecka bola zverejnená séria fotografií, na ktorých sa prezident objíma s piatimi bývalými veliteľmi obrancov Azovstaľu: Denysom Prokopenkom, Sviatoslavom Palamarom, Serhijom Volynským, Olehom Chomenkom a Denysom Šlehom. Na jednej z fotografií, ktorú Zelenskyj doplnil popiskou „Doma“, prezident pózuje s týmito vojakmi na palube lietadla.

Ide o troch bývalých veliteľov tzv. pluku Azov a brigád dvoch iných zložiek ukrajinskej armády (ukrajinskej Národnej gardy a námornej pechoty), ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri obrane juhoukrajinského mesta Mariupol, respektíve tamojších oceliarní Azovstaľ, ktoré sa stali poslednou baštou ukrajinských obrancov.

Bitka o Mariupol sa začala hneď po ruskom vpáde na Ukrajinu z vlaňajšieho 24. februára a Rusom sa mesto podarilo dobyť po ťažkých bojoch až po takmer troch mesiacoch. (tasr)

20:53 Poľsko presúva na svoje východné hranice približne tisíc vojakov. Deje sa tak v čase obáv z možnej prítomnosti žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny na území susedného Bieloruska. Okrem obáv z vagnerovcov môže poľskú vládu motivovať k posilňovaniu bezpečnosti hraníc aj skutočnosť, že v posledných týždňoch opäť vzrástol počet migrantov, ktorí sa snažia dostať do Poľska cez bieloruské územie.

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak uviedol, že presun vojakov sa začal v priebehu soboty. Podľa neho ide o „demonštráciu našej pripravenosti reagovať na pokusy o destabilizáciu v blízkosti hranice našej krajiny“. Spoločne s vojakmi sa podľa Blaszczaka k hraniciam presúva aj takmer 200 kusov vojenskej techniky. Poľsko už 2. júla avizovalo, že v záujme posilnenia bezpečnosti pošle na hranice s Bieloruskom 500 policajtov.

Zakladateľ Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin pokúsil koncom júna zorganizovať ozbrojenú vzburu voči veleniu ruskej armády. Ukončenie vzbury pomohol vyjednať bieloruský líder Alexandr Lukašenko a v rámci uzavretej dohody dostal Prigožin a jeho žoldnieri možnosť presunúť sa do Bieloruska.

To vyvolalo znepokojenie v krajinách na východnom krídle NATO, ktoré sa obávajú, že by presun vagnerovcov na bieloruské územie mohol zvýšiť nestabilitu v regióne. V týždňoch po Prigožinovej vzbure sa objavovali správy o tom, že pre vagnerovcov sa už buduje vojenský tábor v Bielorusku. Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski však vo štvrtok vyhlásil, že miestne spravodajské služby zatiaľ nemajú nijaký dôkaz o tom, že by sa vagnerovci už skutočne presunuli do Bieloruska.

Lukašenko vo štvrtok tvrdil, že Jevgenij Prigožin sa nachádza v ruskom Petrohrade, zatiaľ čo jeho žoldnieri zostávajú vo svojich pôvodných táboroch, v ktorých boli ešte pred júnovou pred vzburou. (reuters, tasr)

19:43 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotu vrátil z návštevy Turecka spoločne s piatimi bývalými veliteľmi ukrajinských vojakov, ktorí bránili mariupolské oceliarne Azovstaľ pred útokmi ruských inváznych vojsk.

Zelenskyj už krátko pred svojim návratom do vlasti avizoval, že spoločne s ním príde aj skupina ukrajinských vojakov, ktorí sa dostali do ruského zajatia.

Po Zelenského návrate bola zverejnená séria fotografií, na ktorých sa prezident objíma s piatimi bývalými veliteľmi obrancov Azovstaľu: Denysom Prokopenkom, Sviatoslavom Palamarom, Serhijom Volynským, Olehom Chomenkom a Denysom Šlehom. Na jednej z fotografií Zelenskyj pózuje s vojakmi na palube lietadla.

Ide o piatich veliteľov tzv. pluku Azov a iných zložiek ukrajinskej armády (ukrajinskej Národnej gardy a námornej pechoty), ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri obrane juhoukrajinského mesta Mariupol, respektíve tamojších oceliarní Azovstaľ, kde sa zabarikádovali poslední ukrajinskí obrancovia.

Bitka o Mariupol sa začala hneď po ruskom vpáde na Ukrajinu z vlaňajšieho 24. februára a Rusom sa mesto podarilo dobyť po ťažkých bojoch až po takmer troch mesiacoch.

Piati velitelia pluku Azov sa z ruského zajatia dostali v rámci výmeny zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom vlani v septembri. V súlade s dohodou, ktorú sprostredkovali Saudská Arábia a Turecko, boli po prepustení prevezení do Turecka, kde mali zostať pod ochranou tamojších úradov až do konca vojny na Ukrajine.

Prečo sa napokon vrátili z Turecka so Zelenským, nebolo bezprostredne jasné. Po príchode do Turecka sa piati velitelia vlani na jeseň zvítali so svojimi príbuznými a dostali Rad Zlatej hviezdy a titul Hrdinu Ukrajiny, ktoré im udelil prezident Zelenskyj. (tasr)

18:20 Rusko označilo v sobotu rozhodnutie Spojených štátov poslať Ukrajine kazetovú muníciu za „akt zúfalstva“. Povedala to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Samotné Rusko pritom nasadzuje túto muníciu v bojoch na Ukrajine.

„Je to akt zúfalstva a ukazuje slabosť na pozadí zlyhania toľko skloňovanej ukrajinskej protiofenzívy,“ uviedla Zacharovová. „Najnovšia ‚zázračná zbraň‘, na ktorú Washington a Kyjev vsádzajú bez toho, aby mysleli na vážne dôsledky, nebude mať žiadny vplyv na špeciálnu vojenskú operáciu,“ dodala hovorkyňa ruskej diplomacie, pričom použila termín, akým Rusko označuje svoju rozsiahlu vojenskú agresiu voči Ukrajine.

Zacharovová okrem toho uviedla, že takéto rozhodnutie poukazuje na „agresívny protiruský kurz USA, ktorého cieľom je čo najviac predĺžiť konflikt na Ukrajine“. Sľuby Ukrajiny, že bude túto kontroverznú muníciu používať zodpovedne, podľa nej „nemajú žiadnu cenu“.

Ukrajina použije kazetovú muníciu na oslobodzovanie vlastného územia spod ruskej okupácie, avšak nenasadí ju na území Ruska, uviedol ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Povedal, že táto munícia pomôže zachrániť životy ukrajinských vojakov. Dodal, že Ukrajina si bude jej použitie prísne evidovať a informácie v tomto smere zdieľať so svojimi partnermi.

„Náš postoj je jednoduchý – musíme oslobodiť naše dočasne okupované územia a zachrániť životy našich ľudí,“ uviedol na Twitteri. „Ukrajina použije túto muníciu len na de-okupáciu našich medzinárodne uznaných území. Táto munícia sa nebude používať na oficiálne uznanom území Ruska,“ dodal.

Reznikov tiež uviedol, že ukrajinská armáda nebude používať kazetovú muníciu v zaľudnených oblastiach, no nasadzovať ju bude len „na prerazenie obranných línií nepriateľa“. Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Medzinárodný Dohovor o kazetovej munícii, ktorý zakazuje jej výrobu, skladovanie, použitie a transfer kazetovej munície, však nepodpísali Rusko, Ukrajina ani samotné USA. (tasr, afp)

15:43 Nový prezident Lotyšska Edgars Rinkevičs sa v sobotu oficiálne ujal úradu. Vo svojom inauguračnom prejave potvrdil pokračujúcu podporu tohto pobaltského štátu pre Ukrajinu v boji proti ruskej invázii. „Ruská vojna a genocída na Ukrajine vytvorila novú a drsnú realitu,“ vyhlásil 49-ročný Rinkevičs, ktorý pred zvolením za prezidenta zastával funkciu lotyšského ministra zahraničných vecí. Dodal, že „svet, Európa a Pobaltie sú ohrozované imperiálnym Ruskom a režimom (bieloruského prezidenta Alexandra) Lukašenka“.

Nový lotyšský prezident prisľúbil, že bude svoju vlasť viesť smerom k „modernému, spravodlivému a bezpečnému Lotyšsku“. Zopakoval tiež svoju oddanosť Európskej únii a NATO. Lotyšskí zákonodarcovia si Rinkevičsa zvolili za prezidenta na konci mája. Hlasovanie bolo tesné, keďže Rinkevičs získal od 100-členého parlamentu 52 hlasov – teda len o jeden hlas viac, než potreboval na to, aby zvíťazil. Jeho najväčší rival, podnikateľ Uldis Pilens, získal 25 hlasov.

Rinkevičs bol od roku 2011 ministrom zahraničných vecí a ako prezident bol zvolený na štvorročné funkčné obdobie. V roku 2014 oznámil, že je homosexuál a stal sa tak prvým prezidentom v pobaltských krajinách, ktorý sa otvorene hlási k homosexuálnej orientácii. (tasr, dpa)

14:37 Ruský minister obrany Sergej Šojgu vykonal inšpekciu vojakov pre vojnu na Ukrajine a dohliadal na výcvik nových jednotiek zložených zo zmluvných vojakov. Ide o jeho prvé verejné vystúpenie od júnového pokusu o vzburu žoldnierov z Vagnerovej skupiny. Ministerstvo však nekonkretizovalo kedy ani kde bolo video natočené.

Čítajte viac Šojgu sa prvýkrát od Prigožinovej vzbury objavil na verejnosti. Pozrel si výcvik vojakov

14:02 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa počas sobotnej návštevy tureckého Istanbulu spoločne s konštantínopolským patriarchom Bartolomejom pomodlil za ukrajinské obete ruskej invázie, ktorá trvá už 500 dní. Zelenskyj zároveň duchovnému – považovanému za najvyššiu autoritu pravoslávnych veriacich – poďakoval za duchovnú podporu Ukrajincov.

„Prebrali sme realizáciu mierového plánu a návratu detí, ktoré okupanti deportovali a ktoré by sme mali vrátiť domov k ich príbuzným na Ukrajinu,“ napísal v ďalšom príspevku ukrajinský prezident, ktorý tiež zverejnil videozábery zo stretnutia s duchovným.

Konštantínopolský patriarcha Bartolomej v januári 2019 uznal nezávislosť Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorá vznikla predtým zjednotením Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi a Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi kyjevského patriarchátu.

Nahneval tým ruskú pravoslávnu cirkev a jej predstaviteľa patriarchu Kirilla. Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajine Bartolomej napadnutej krajine vyjadril podporu a vyzval na ukončenie vojny. (čtk)

12:48 Najmenej šesť ľudí zahynulo a ďalších päť utrpelo zranenie pri ruskom ostreľovaní mesta Lyman na východe Ukrajiny. Oznámil to v sobotu šéf Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko na platforme telegram. Ruská armáda podľa neho zaútočila na mesto okolo desiatej hodiny dopoludnia (deviatej SELČ) z raketometov.

„Zasiahli súkromný sektor. Poškodili dom a obchod,“ napísal oblastný predstaviteľ. Zdravotníci poskytujú ľuďom potrebnú lekársku pomoc. Lyman je niekoľko kilometrov od frontovej línie a je to dôležitý železničný uzol. Rusko strategicky dôležité mesto okupovalo do minulej jesene.

Ukrajinský generálny štáb vo svojej dnešnej operačnej zvodcu uviedol, že ukrajinské jednotky v okolí tohto mesta za uplynulý deň odrazili pokusy o ruské útoky. (čtk)

12:24 Mesto Kryvyj Rih v strednej časti Ukrajiny sa v noci na sobotu stalo terčom ruského útoku dronmi. Zasiahnutý bol tamojší poľnohospodársky závod a zranenia utrpel jeden muž, informoval Serhij Lysak, gubernátor Dnepropetrovskej oblasti. „Nepriateľ zaútočil v noci na Kryvyj Rih. Použil bezpilotné lietadlá,“ napísal Lysak na príspevku na platforme Telegram.

Zranený 26-ročný muž je hospitalizovaný, pričom Lysak jeho stav označil za stredne ťažký. Po útoku vypukli podľa jeho slov v meste dva požiare, ktoré sa rozšírili na plochu 360 metrov štvorcových, kým sa ich podarilo uhasiť. Zničených pri tom bolo niekoľko skladov a vozidiel.

Kryvyj Rih je rodným mestom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Terčom ruských útokov sa stal počas vojny už niekoľkokrát a je známe, že ruský prezident Vladimir Putin sa na toto mesto zameriava pri symbolických dátumoch. Najnovší útok tiež zapadá do takéhoto scenára, keďže sa odohral pri príležitosti 500. dňa ruskej invázie na Ukrajinu. (tasr, cnn.com, news.sky.com)

11:09 Prvá zo 16 objednaných húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu bude vyrobená do konca júla, uviedla hovorkyňa Ministerstva obrany Mária Precner. „Všetkých 16 kusov bude Ukrajine odovzdaných do konca roka 2024,“ doplnila hovorkyňa.

Výrobu novej techniky pre Ukrajinu financuje spoločne Dánsko, Nemecko a Nórsko, ktoré na tento účel vyčlenili 92 miliónov eur. Zuzany vyrába štátna akciová spoločnosť Konštrukta Defence. Ukrajina už v súčasnosti využíva osem húfnic Zuzana 2, ktoré si od Slovenska zakúpila prostredníctvom komerčného kontraktu. (tasr)

10:47 Po júnovom útlme sa v posledných siedmich dňoch opäť odohrávajú jedny z najintenzívnejších bojov na fronte v okolí východoukrajinského Bachmutu. Vo svojej analýze to v sobotu uviedlo britské ministerstvo obrany. Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny dosiahla ukrajinská armáda v oblasti Bachmutu takticky významné úspechy a v piatok pokračovala v protiofenzíve v najmenej troch ďalších sektoroch.

Geolokačné zábery zverejnené vo štvrtok naznačujú, že ukrajinské sily dosiahli takticky významné zisky v okolí obce Jahidne ležiace severne od Bachmutu, uvádza americký inštitút. Upozorňuje tiež okrem iného na oznámenie hovorcu ukrajinského generálneho štábu Andrija Kovaleva ohľadom čiastočného úspechu pri obci Kliščijivka ležiacej juhozápadne od mesta.

Veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj oznámil, že ukrajinská armáda získala znovu kontrolu nad predtým stratenými pozíciami pri Bachmute, bližšie ich nešpecifikoval.

„Ukrajinské sily dosahujú stabilné zisky ako severne, tak južne od Ruskom ovládaného mesta,“ domnieva sa britský rezort obrany ohľadom bojov pri Bachmute. „Ruskí obrancovia sa veľmi pravdepodobne stretávajú so zlou morálkou, zmesou nesúrodých jednotiek a obmedzenou schopnosťou nájsť a zasiahnuť ukrajinské delostrelectvo,“ poznamenalo ministerstvo.

Moskva podľa neho považuje takmer určite za neprijateľné vzdať sa Bachmutu, ktorý má pre ňu symbolickú váhu ako jeden z mála ruských ziskov na Ukrajine za posledný rok. Ale pravdepodobne má len málo ďalších rezerv, ktoré by mohla do tohto sektora nasadiť. Na dobytí Bachmutu sa tento rok veľkou mierou podieľali žoldnieri Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, ten sa však nedávno so svojimi mužmi vzbúril proti ruskému vojenskému veleniu a ich ďalší osud je v súčasnej dobe nejasný.

Podľa ukrajinského generálneho štábu viedli Ukrajinci ofenzívne operácie okrem okolia Bachmutu aj v západnej časti Záporožskej oblasti a pozdĺž administratívnej hranice medzi Záporožskou a Doneckou oblasťou. Ruské ministerstvo obrany a ďalšie ruské zdroje tvrdili, že ukrajinské sily viedli ofenzívne operácie pozdĺž hranice medzi Charkovskou a Luhanskou oblasťou. (understandingwar.org, čtk)

10:00 Ukrajina sa už 500 dní bráni ruskej vojenskej agresii. Jej prezident Volodymyr Zelenskyj pri tejto príležitosti zverejnil video z Hadieho ostrova, ktorý ukrajinská armáda oslobodila vlani na konci júna a ktorý je symbolom odporu Ukrajincov voči ruskej invázii. Kedy zábery s hlavou štátu na mieste vznikli, nie je zrejmé. Zelenskyj bol v posledných dňoch na cestách v zahraničí.

Vojna trvá 500 dní. Zelenskyj sa prihlásil z oslobodeného Hadieho ostrova

Čítajte viac Ukrajina sa bráni ruskej agresii už 500 dní. Zelenskyj ukázal video z Hadieho ostrova

9:24 V 500. deň ruskej invázie na Ukrajinu odsúdila Organizácia Spojených národov (OSN) množstvo civilných obetí, ktoré priniesla táto vojna. Od 24. februára 2022, keď ruské vojská vtrhli na Ukrajinu, bolo zabitých viac ako 9-tisíc civilistov vrátane 500 detí, uviedla v piatkovom vyhlásení Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU). Skutočný počet je však pravdepodobne oveľa vyšší.

„Dnes si pripomíname ďalší smutný míľnik vo vojne, ktorá si naďalej vyberá strašnú daň na ukrajinských civilistoch,“ uviedol zástupca vedúceho HRMMU Noel Calhoun.

Zatiaľ čo v prvých štyroch mesiacoch tohto roka boli počty obetí v priemere nižšie ako v roku 2022, v máji a júni začali opäť stúpať. HRMMU pripomenula útoky na Kramatorsk z 27. júna s 13 civilnými obeťami vrátane štyroch detí a na Ľvov zo 6. júla, pri ktorom zomrelo desať ľudí. Starosta Ľvova ho označil za najväčší útok na civilnú infraštruktúru od začiatku invázie.

Najtragickejšie následky majú ruské delostrelecké a raketové útoky. Zameriavajú sa aj na civilnú infraštruktúru a zásobovacie trasy, hoci Rusko tvrdí, že na Ukrajine útočí na vojenské ciele. (tasr)

8:25 Predseda Smeru Robert Fico šíri lži a na klamstve o stave slovenskej armády si postavil kampaň. Myslí si to štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer. Nie je podľa neho v poriadku, ak takto postupuje expremiér, ktorý bol 12 rokov zodpovedný za obranu.

Na stav techniky, ktorú sme ako kompenzáciu dostali za dary Ukrajine od zahraničných partnerov, sme sa pýtali ministra obrany Martina Sklenára. Celý rozhovor s ministrom obrany si môžete prečítať už v nedeľu na našom webe pravda.sk alebo v pondelok v tlačenom vydaní denníka Pravda.

Čítajte viac Tanky Leopard nie sú šroty. Je to ohromná sila, ktorá posilňuje našu obranu, hovorí minister Sklenár

8:15 Rusko v piatok oznámilo, že zakazuje na svojom území pôsobenie neziskovej organizácie Human Rights House Foundation (HRHF). Organizáciu obvinilo z podnecovania spoločenských nezhôd. Zákaz sa vzťahuje na zastrešujúcu organizáciu a jej päť pobočiek v ukrajinskej Černihivskej oblasti, na ruskom anektovanom Kryme, v Gruzínsku, Arménsku a Litve.

Ruská generálna prokuratúra uviedla, že HRHF vyhlasuje za nežiaducu, čo predstavuje jej zákaz. Dôvodom je údajné úsilie tejto organizácie narušiť stabilitu politickej situácie v Rusku, zdiskreditovať ruskú zahraničnú politiku a vplývať na verejnú mienku.

Prokuratúra tiež HRHF obvinila z poškodzovania dobrého mena ruských ozbrojených síl. To je trestný čin na základe zákona, ktorý Rusko prijalo vlani po začiatku invázie na Ukrajinu, pripomína Reuters. Organizácia HRHF na žiadosť Reuters o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.

HRHF je koalícia 90 nezávislých ľudskoprávnych organizácií, ktoré podporujú slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu na západnom Balkáne, na Kaukaze a vo východnej Európe vrátane Ukrajiny. Väčšinu finančných prostriedkov získava od súkromných darcov v krajinách EÚ a od vlád. HRHF sa zúčastňuje na ochrane politických väzňov v Bielorusku, či organizácii vzdelávacích a ďalších podujatí v severnej časti Ukrajiny. (reuters, tasr)

7:02 Ukrajina si podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana zaslúži stať sa členom NATO. Erdogan to povedal v piatok večer po rokovaní so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Vyslovil sa tiež za predĺženie dohody o vývoze ukrajinského obilia a poznamenal, že Turecko budúci mesiac navštívi ruský prezident Vladimir Putin.

Čítajte viac Erdogan: Ukrajina si zaslúži byť členom NATO. Po Zelenskom príde do Turecka Putin

6:30 Americký prezident Joe Biden v piatok uviedol, že poslanie kazetovej munície na Ukrajinu bolo „ťažké rozhodnutie“, ale Ukrajina ju potrebuje, pretože sa jej míňa munícia vo vojne proti ruskej invázii. „Z mojej strany to bolo veľmi ťažké rozhodnutie. A mimochodom, prediskutoval som ho s našimi spojencami. Ukrajincom dochádza munícia,“ Biden uviedol pre CNN.

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan oznámil v piatok, že Spojené štáty pošlú Ukrajine kazetovú muníciu. Dodanie kazetovej munície Ukrajine schválil prezident Joe Biden. Sullivan však dodal, že oficiálne zásielku kazetovej munície Ukrajine oznámi Pentagón.

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov. Dohodu však nepodpísali napríklad USA, India alebo Brazília, ale ani Rusko a Ukrajina, ktoré obe podľa medzinárodných pozorovateľov tento typ munície už od vlaňajšieho februára, teda od začiatku ruskej invázie, použili.

„Ukrajina nepoužije túto muníciu v cudzom štáte. Chráni si svojich občanov a akékoľvek zbrane bude používať tak, aby minimalizovala riziká pre občanov,“ vysvetlil Sullivan.

Spojené štáty poskytnú Ukrajine kazetovú muníciu v rámci nového balíka vojenskej pomoci v hodnote 800 miliónov dolárov. Oznámil to Pentagon. Súčasťou balíka budú napríklad delostrelecké granáty kalibru 105 milimetrov a 155 milimetrov, desiatky bojových vozidiel pechoty, protitankové strely Javelin alebo munícia do systému HIMARS.

Kazetová munícia v určitej fáze svojho letu exploduje a rozpadne sa na menšie nálože, ktoré sa rozptýlia v širšom okolí. USA sa podľa Sullivana dlho zdráhali túto muníciu poskytnúť kvôli rizikám, ktoré môžu nevybuchnuté nálože predstavovať pre civilistov aj dlho po skončení konfliktu. Podiel nevybuchnutých menších náloží v granátoch z USA bude podľa Sullivana menej ako 2,5 percenta.

Nesúhlas s dodávkou vyjadrila nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Privítal ju poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak, podľa ktorého môže mať „mimoriadny psychický a emocionálny dopad na už tak demoralizované ruské okupačné zoskupenia“.

Ukrajina muníciu dostane „v časovom rámci, ktorý bude brať do úvahy prebiehajúcu ukrajinskú protiofenzívu“ oznámil agentúre Reuters nemenovaný zástupca Pentagonu. (afp, tasr)