501. deň: Biden: Ukrajina teraz nie je pripravená na vstup do NATO. Nechcem ísť do Vilniusu pre zábavu, povedal Zelenskyj

Čítajte viac 500. deň: Kyjev pri Bachmute postúpil. Kazetová munícia od USA je podľa Moskvy zúfalstvo

22:25 Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba telefonoval s americkým kolegom. „Mal som produktívny hovor s Antonym Blinkenom pred summitom vo Vilniuse. Zostáva 48 hodín a pracujeme na tom, aby jeho konečné rozhodnutia boli výhrou pre všetkých: Ukrajinu, NATO a globálnu bezpečnosť,“ napísal Kuleba.

21:00 Americký prezident Joe Biden sa stretne na okraji summitu NATO vo Vilniuse s tureckou hlavou štátu Recepom Tayyipom Erdoganom. Po telefonáte oboch politikov to oznámila Ankara. Podľa nej Erdogan a Biden hovorili o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie, o modernizácii tureckých stíhacích lietadiel F-16 či o Ukrajine. O týchto záležitostiach by mohli rokovať aj osobne.

Erdogan v telefonickom rozhovore Bidenovi zopakoval svoj postoj ohľadom vstupu Švédska do aliancie, ktorý Turecko blokuje. Podľa Erdogana urobil Štokholm pokrok schválením prísnejších zákonov proti terorizmu, Turecko to však považuje za nedostatočné. Ankara Švédsko kritizuje za to, že umožňuje priaznivcom Strany kurdských pracujúcich (PKK) a ďalších organizácií, ktoré sú podľa Ankary teroristické, organizovať v krajine demonštrácie.

Biden v rozhovore, ktorý v nedeľu odvysielala stanica CNN, uviedol, že je optimista ohľadom vstupu Švédska do NATO. Poznamenal, že Turecko sa usiluje o modernizáciu svojich bojových lietadiel F-16, čo musí povoliť Washington. Okrem Turecka neschválilo vstup Švédska do aliancie ani Maďarsko.

Podľa vyhlásenia svojej kancelárie Erdogan v rozhovore s Bidenom odmietol, aby sa spájala modernizácia stíhačiek a ratifikácia švédskej žiadosti zo strany Turecka.

20:20 Ukrajina by mala na nadchádzajúcom summite Severoatlantickej aliancie dostať „jasné bezpečnostné záruky“. Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore, ktorý zverejnila americká stanica ABC. Členské krajiny NATO by podľa neho mali ukázať, že sa Ruska neboja. Dvojdňový aliančný summit vo Vilniuse sa začína v utorok.

„Ukrajina by mala dostať jasné bezpečnostné záruky, kým nie je v NATO,“ vyzval Zelenskyj v rozhovore s moderátorkou relácie This Week Marthou Raddatzovou.

Ukrajinský prezident nepotvrdil, či sa na summite v litovskom hlavnom meste osobne zúčastní. Podľa agentúry DPA podmienil v rozhovore svoju účasť tým, že rozhodnutia sa budú prijímať na základe rokovaní priamo na vrcholnej schôdzke. „Nechcem ísť do Vilniusu pre zábavu, ak už rozhodnutie padlo,“ dodal.

20:10 Ukrajina teraz nie je pripravená na vstup do Severoatlantickej aliancie. V rozhovore poskytnutom stanici CNN to povedal americký prezident Joe Biden. Problémom je vojna s Ruskom, zapracovať podľa neho musí Ukrajina však aj na demokratizácii. Dôležité je teraz podľa Bidena pripraviť „rozumnú cestu“, aby sa Ukrajina v budúcnosti členom aliancie stať mohla. Štáty NATO vrátane USA budú aj naďalej poskytovať Kyjevu vojenskú pomoc a zbrane, ktoré Ukrajina potrebuje pre svoju obranu, dodal Biden.

„Nemyslím si, že by bola pripravená na členstvo v NATO,“ odpovedal americký prezident na otázku, ktorú v rozhovore položil moderátor Fareed Zakaria. Podľa amerického prezidenta ohľadom vstupu Ukrajiny nepanuje v NATO jednomyseľnosť, pretože je krajina teraz vo vojne s Ruskom. Vstupom Ukrajiny by sa vo vojne s Ruskom ocitlo aj samotné NATO.

„Myslím, že je predčasné… vyvolať teraz hlasovanie (o vstupe Ukrajiny), pretože musia byť naplnené aj ďalšie požiadavky, vrátane demokratizácie a ďalších otázok,“ dodal Biden. Podľa neho by však Severoatlantická aliancia mala ponúknuť Ukrajine „rozumnú cestu“, aby sa raz súčasťou vojenského bloku mohla stať. Biden tiež povedal, že odmietol požiadavku ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý vzniesol ešte pred vlaňajšou inváziou, aby sa zaviazal, že Ukrajina do NATO nikdy nevstúpi.

19:15 Ruské útoky na hlavné mesto Ukrajiny Kyjev si od vlaňajšieho začiatku invázie celkovo vyžiadali už viac než 170 obetí z radov civilistov. Informoval o tom v nedeľu kyjevský primátor Vitalij Kličko.

V dôsledku ruského ostreľovania bolo za rovnaké obdobie podľa Klička zničených vyše 400 kyjevských obytných budov, uviedla spravodajská televízia Sky News.

Medzi viac než 170 zaznamenanými civilnými obeťami je aj sedem detí. Šéf Kremľa Vladimir „Putin potrebuje naše územie, ale nás Ukrajincov nepotrebuje. Preto zabíja civilistov,“ komentoval zverejnenú bilanciu primátor Kličko.

Ruské vojská mali podľa pôvodného plánu hneď v prvých dňoch invázie z vlaňajšieho februára obsadiť Kyjev, čo sa im však pre odhodlaný odpor Ukrajincov nepodarilo. Odvtedy sa ukrajinská metropola stáva opakovaným terčom útokov ruských rakiet a dronov, ktoré často prichádzajú počas noci.

Protivzdušná obrana posilnená západnými systémami dokáže už do veľkej miery ochrániť obyvateľov Kyjeva pred opakovanými ruskými útokmi, civilistov však aj naďalej môžu ohroziť časti zostrelených rakiet a bezpilotných lietadiel.

19:00 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov telefonicky rokoval so šéfom tureckej diplomacie Hakanom Fidanom o dohode o preprave poľnohospodárskych komodít cez Čierne more, ktorej platnosť vyprší 17. júla. Uviedla to agentúra Reuters. Telefonát sa uskutočnil deň po návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Turecku. Lavrov a Fidan podľa agentúry TASS rokovali aj o veliteľoch pluku Azov, ktorí so Zelenským Turecko opustili.

Ukrajina aj Turecko chcú zmluvu o vývoze poľnohospodárskych komodít z ukrajinských prístavov cez Čierne more predĺžiť. V sobotu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan uviedol, že zmluva by mala byť predĺžená najmenej o tri mesiace. Moskva však tvrdí, že nie je napĺňaná tá časť dohody, ktorá má uľahčiť export ruských potravín a hnojív. K predĺženiu dohody po 17. júli sa tak zatiaľ stavia odmietavo. Naposledy bola dohoda predĺžená o dva mesiace.

Podľa vyhlásenia ruského ministerstva zahraničia, ktoré cituje agentúra TASS, obaja ministri tiež rokovali o prepustení pätice ukrajinských veliteľov zajatých ruskou armádou pri dobytí mesta Mariupoľ. Títo vojaci v sobotu odleteli so Zelenským z Turecka späť do vlasti. V Turecku boli do výmeny zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou a podľa Moskvy v krajine mali zostať do konca vojny. Rusko už v sobotu uviedlo, že ich návrat na Ukrajinu považuje za porušenie dohody zo strany Ankary aj Kyjeva.

Čítajte viac Veliteľ Azova chce po návrate z Turecka znovu bojovať proti Rusku

18:10 Poľsko nedávno tajne dodalo Ukrajine približne desať bojových vrtuľníkov MI-24 sovietskej výroby. S odvolaním sa na viaceré anonymné zdroje to v nedeľu napísal americký denník The Wall Street Journal (WSJ), informuje televízna stanica Sky News.

WSJ však zdôrazňuje, že ukrajinské letectvo aj po tejto dodávke disponuje – v porovnaní s Ruskom – menším počtom strojov, ktoré sú vybavené menej sofistikovanými útočnými aj obrannými systémami.

Poľský prezident Andrzej Duda začiatkom apríla vyhlásil, že Varšava už dodala Ukrajine štyri stíhačky sovietskej výroby typu MIG-29, štyri ďalšie sú v procese odovzdávania a ďalších šesť by mal Kyjev dostať v blízkej budúcnosti. Celkovo by teda malo ísť o 14 strojov tohto typu.

Duda vtedy tiež poznamenal, že ak to bude potrebné, Poľsko by mohlo poskytnúť ukrajinským silám celú svoju letku 28 stíhačiek MiG-29. K tomu by mohlo dôjsť vtedy, keď Poľsko získa nové moderné stíhačky, ktoré si objednalo od Južnej Kórey a USA.

Poľsko od vlaňajšieho začiatku ruskej invázie patrí medzi najodhodlanejších podporovateľov Kyjeva a dodávateľov vojenskej pomoci na Ukrajinu. Len do polovice apríla dodalo Ukrajincom vojenskú pomoc v hodnote približne tri miliardy eur.

17:30 Juhoafrická republika usporiada v auguste summit hospodárskeho zoskupenia BRICS, na ktorý bol pozvaný aj Vladimir Putin, a to napriek zatykaču, ktorý na ruského prezidenta vydal Medzinárodný trestný súd (ICC). Potvrdil to juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa.

„Pokročili sme v organizácii summitu BRICS a dokončujeme diskusiu o jeho formáte,“ povedal Ramaphosa novinárom. Do skupiny najväčších rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS patria Brazília, Rusko, India, Čína a JAR. Juhoafrický prezident ďalej potvrdil, že summit sa bude konať za účasti delegácií v krajine, nebude teda vedený prostredníctvom videokonferencie. Či do JAR dorazí Putin osobne, ale stále nie je jasné.

17:20 Zelenskyj a Duda uctili v Lucku pamiatku obetí masakru vo Volyni. Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak po stretnutí prezidentov uviedol, že Poľsko a Ukrajina sú „zjednotené proti spoločnému nepriateľovi, ktorý sníval o tom, že nás rozdelí“. Šéf poľskej prezidentskej kancelárie Pawel Szrot označil pietnu akciu za „historickú“. Dodal však, že „toto nie je koniec zložitej cesty“. Podľa neho bude potrebné v spracovávaní bolestivých miest poľsko-ukrajinskej histórie pokračovať. Prezident Duda bude naďalej pracovať „v mene historickej pravdy“ a snažiť sa o zmierenie Poliakov a Ukrajincov, dodal Szrot.

17:15 Ruskí predstavitelia uviedli, že protivzdušná obrana zostrelila nad Rostovskou a Brjanskou oblasťou na západe Ruska a nad ukrajinským polostrovom Krym, ktorý Rusko od roku 2014 okupuje, štyri rakety. Informovala o tom agentúra Reuters.

Šéf Brjanskej oblasti na západe Ruska Alexander Bogomaz informoval, že protivzdušná obrana zostrelila nad ním spravovaným regiónom dve ukrajinské rakety. Pád jednej rakety podľa neho úplne zničil závod na spracovanie dreva.

16:20 Kým vlani Ukrajina vďaka obratnému manévrovaniu takticky prekonala oveľa početnejšie ruské invázne sily, jej súčasná protiofenzíva nejde tak rýchlo, ako by si asi mnohí predstavovali. Americký denník The Wall Street Journal (WSJ) sa pokúša odpovedať na to, prečo to tak je. Ukrajinci, ktorí nemajú dostatok zdrojov, sa snažia vytlačiť opevneného nepriateľa, čo je podľa denníka samo o sebe jednou z najzložitejších vojenských operácií.

Čítajte viac WSJ: Ukrajinci podnikajú jednu z najzložitejších vojenských operácií

15:45 O zostrelení ďalšej rakety informoval gubernátor Rostovskej oblasti na juhozápade Ruska Vasilij Golubev. „Trosky čiastočne poničili strechu viacerých budov,“ uviedol ruský predstaviteľ. Zranenia si podľa neho incident nevyžiadal. Podobné tvrdenia nemožno v podmienkach vojnového konfliktu bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

Rusko opakovane tvrdí, že ukrajinská armáda podniká útoky na jeho území. To Kyjev odmieta a tvrdí, že vedie obrannú vojnu na svojom okupovanom území.

Zdržanlivo sa Ukrajina vyjadruje aj k útokom na Kryme, ktorého anexiu z roku 2014 medzinárodné spoločenstvo neuznáva. Dnes sa zrejme po prvý raz Kyjev prihlásil k októbrovému útoku na Kerčský most, ktorý túto stavbu významne poničil. V príspevku na sociálnej sieti Telegram minuloročný útok zaradila medzi úspechy ukrajinskej armády námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová, píše agentúra AP. Cieľom útoku bolo podľa nej narušiť logistický reťazec ruskej armády. Medzi ukrajinské bojové úspechy radí aj potopenie ruského krížnika Moskva, ktoré však ruské úrady prisudzujú výbuchu munície a požiaru na palube.

15:05 Kambodžský premiér Hun Sen v nedeľu vyzval ukrajinských predstaviteľov, aby nepoužívali kazetovú muníciu, ktorú Ukrajine plánujú dodať Spojené štáty na boj proti ruskej invázii. Urobil tak v súvislosti s následkami vietnamskej i občianskej vojny, ktorým čelí Kambodža dodnes.

Humanitárne organizácie plán USA dodať Kyjevu kazetovú muníciu ostro odsúdili. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo malých bômb, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov. Ak nevybuchnú, zostávajú hrozbou aj na celé desaťročia.

Ukrajinskí predstavitelia prisľúbili, že kazetovú muníciu od USA použijú len na oslobodzovanie vlastného územia spod ruskej okupácie a nenasadia ju na území Ruska.

„Použitie kazetových bômb v Ruskom okupovaných častiach Ukrajiny by ukrajinských obyvateľov na mnoho rokov uvrhlo do veľkého nebezpečenstva,“ napísal v príspevku na Twitteri Hun Sen. Odkázal tiež na „bolestivú skúsenosť“ s kazetovými bombami, ktoré vo vojne v 70. rokoch minulého storočia v Kambodži použili Spojené štáty.

„Je to už viac ako polstoročie a stále sa nepodarilo zničiť všetky (bomby)… Vyzývam preto amerického prezidenta ako dodávateľa a ukrajinského prezidenta ako prijímateľa, aby kazetovú muníciu nepoužívali, lebo skutočnými obeťami budú obyvatelia Ukrajiny,“ dodal Hun Sen.

13:55 Ruské systémy protivzdušnej obrany zostrelili v nedeľu pri meste Kerč ležiacom na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym raketu s plochou dráhou letu. Na svojom účte v aplikácie Telegram to oznámil Kremľom dosadený gubernátor Krymu Sergej Aksionov.

„Žiadam všetkých, aby zostali pokojní a dôverovali iba overeným zdrojom informácií,“ napísal Aksionov.

Incident si podľa neho nevyžiadal žiadne škody ani obete. Aksionov nekonkretizoval, odkiaľ bola raketa odpálená.

Ruské štátne médiá v rovnakom čase informovali o dočasnom zastavení dopravy na Kerčskom (Krymskom) moste, spájajúcom Rusko s Krymom, v oboch smeroch.

Predstaviteľ okupačnej správy Záporožskej oblasti Vladimir Rogov na svojom telegramovom kanáli uviedol, že podľa predbežných informácií sa tak stalo z dôvodu „pokusu (ukrajinských) nacistov“ zaútočiť na úsek mosta v Kerčskej oblasti.

Ruskom dosadený minister dopravy Krymskej republiky Nikolaj Lukašenko neskôr oznámil, že doprava na moste bola obnovená.

Rusko anektovalo Krym, kde má základňu čiernomorskej flotily, v roku 2014.

13:30 Za 500 dní vojny na Ukrajine Rusko nedosiahlo žiaden zo svojich plánovaných cieľov. Vo svojej pravidelnej správe to uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), informuje spravodajský portál Ukrajinská pravda.

„Ruská armáda mala v úmysle dobyť Kyjev do troch dní, ale nesplnila žiadny zo zamýšľaných cieľov na Ukrajine,“ pripomína ISW. Odhodlaný a obratný ukrajinský odpor si podľa neho vynútil vyvrcholenie viacerých ruských ofenzív, vrátane tej namierenej na hlavné mesto, a oslobodil Sumskú a Černihivskú oblasť, ako aj časti Charkivskej, Mykolajivskej a Chersonskej oblasti, ktoré ruské sily dočasne obsadili.

Inštitút poukazuje na to, že „ukrajinské sily si zaistili a udržali iniciatívu a vedú protiofenzívne operácie pozdĺž väčšiny frontovej línie s ruskými silami zameranými takmer výlučne na snahu udržať ukrajinské územia, ktoré stále okupujú“.

Ukrajina si podľa ISW dokázala zabezpečiť nezávislosť vďaka pomoci zo Západu, ale čelí kritickej úlohe oslobodiť strategicky dôležité územia, ktoré sú stále pod ruskou kontrolou.

13:05 Ruská žoldnierska vagnerova skupina vedená Jevgenijom Prigožinom naďalej predstavuje potenciálnu hrozbu pre šéfa Kremľa Vladimira Putina a jeho mocenský aparát. Píše sa to v najnovšej analýze amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) so sídlom vo Washingtone, informuje v nedeľu agentúra DPA.

Čítajte viac Prigožin a vagnerovci sú pre Putina naďalej hrozbou

12:10 Zelenskyj a Duda si uctili v Lucku pamiatku obetí masakru na Volyni.

Poľská tlačová agentúra PAP v sobotu informovala o prieskume verejnej mienky, ktorý spracoval inštitút CBOS. Z neho vyplynulo, že 78 percent opýtaných Poliakov sa domnieva, že v súvislosti s blížiacim sa 80. výročím by sa mal Zelenskyj formálne za volyňský masaker ospravedlniť. Päťdesiat percent z týchto účastníkov prieskumu uviedlo, že by sa „mal ospravedlniť“ a zvyšných 28 odpovedalo, že by sa „mal ospravedlniť, ale bude na to čas po vojne“. Okrem toho 13 percent opýtaných verí, že ospravedlnenie netreba, a deväť nemalo názor.

12:00 Poľsko odovzdalo Ukrajine tucet útočných helikoptér Mi-24 sovietskej výroby, uviedol The Wall Street Journal. Varšava ani Kyjev o odovzdaní vrtuľníkov predtým neinformovali.

11:20 Ukrajinský prezident Zelenskyj sa v nedeľu, dva pred začiatkom summitu NATO vo Vilniuse, stretol so svojím poľským náprotivkom Andrzejom Dudom. Informovala o tom agentúra PAP.

Prezidenti si v západoukrajinskom meste Luck pripomenuli obete druhej svetovej vojny a obete 80. výročie volynského masakru, pri ktorom ukrajinskí nacionalisti z Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a jej podriadenej tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) zavraždili od februára 1943 do februára 1944 okolo 100.000 ľudí, prevažne Poliakov, ale aj príslušníkov ďalších národností. Volyň bola vtedy súčasťou nacistickým Nemeckom okupovaného územia predvojnového Poľska, teraz sa nachádza na severozápade Ukrajiny.

Tieto udalosti napriek úzkym väzbám medzi oboma krajinami, ktoré sa posilnili po ruskej invázii na Ukrajinu, stále vrhajú tieň na ukrajinsko-poľské vzťahy, pripomína PAP.

Duda, ktorého cesta na Ukrajinu nebola vopred oznámená, sa spolu so Zelenským zúčastnil aj na ekumenickej bohoslužbe v Katedrále svätého Petra a Pavla v Lucku.

„Spoločne vzdávame hold nevinným obetiam volynského masakru. Spomienka nás spája! Sme silnejší, keď sme jednotní,“ napísala na Twitteri kancelária poľského prezidenta. Rovnaký odkaz spolu s fotografiami zverejnil na Twitteri aj Zelenskyj.

Duda už skôr uviedol, že v júli usporiadajú Ukrajina a Poľsko sériu spoločných podujatí na pamiatku obetí volynského masakru.

11:10 Rozhodnutie americkej administratívy poskytnúť Kyjevu kazetovú muníciu je podľa Ruska znamením zlyhania ukrajinskej protiofenzívy. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová vyhlásila, že transfer munície je „činom zúfalstva“ a neovplyvní to priebeh „špeciálnej vojenskej operácie“, ktorou Moskva označuje vojnu na Ukrajine. Rozhodnutie Washingtonu je tiež podľa nej zamerané na „maximálne predĺženie konfliktu“. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Vláda amerického prezidenta Joea Bidena poskytne kazetovú muníciu v rámci nového balíka vojenskej pomoci. Prezident sa v televízii CNN vyjadril, že poskytnutie kontroverznej a mnohými krajinami zakázanej munície bolo „náročné rozhodnutie“, ale presvedčilo ho to, že Kyjev potrebuje muníciu pre svoju protiofenzívu voči Rusku. Niektorí predstavitelia Pentagonu uznali, že jedným z dôvodov za rozhodnutím je pomalší vývoj protiofenzívy. Krok Washingtonu sa však stretol s kritikou niektorých spojencov, okrem iných Spojeného kráľovstva, Kanady či Nemecka.

10:50 Polovojenská organizácia Légia Sloboda Ruska, ktorá je súčasťou Ozbrojených síl Ukrajiny a tvoria ju prebehlíci z ruských ozbrojených síl a ruskí dobrovoľníci, plánuje v blízkej budúcnosti vykonať ďalšie akcie v ruských oblastiach hraničiacich s Ukrajinou.

Čítajte viac Príde ďalšie prekvapenie, odkazuje Légia Sloboda Ruska a plánuje ďalšie výpady do Ruska

10:05 Počet obetí sobotňajšieho ruského útoku na Lyman v Doneckej oblasti vzrástol na deväť, uviedol šéf oblastnej správy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Rusi v meste zasiahli dom a obchod.

10:00 Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba uviedol, že po sérii zahraničných rokovaní prezidenta Volodymyra Zelenského bude „cesta Ukrajiny do NATO kratšia“.

„Výsledkom summitu bude, že sa naša cesta do Aliancie rozhodne skráti. A to je veľmi dôležitý výsledok. Bolo nám o ňom – rovnako ako v mnohých iných prípadoch skôr – povedané, že k nemu nedôjde. Ale spoločne s našimi najbližšími partnermi sme to dokázali," dodal Kuleba smerom k summitu NATO, ktorý bude budúci týždeň hostiť Vilnius.

9:05 Za 500 dní ruskej invázie Ukrajina ocenila 50-tisíc ľudí štátnymi vyznamenaniami. Najvyšší titul Hrdina Ukrajiny získalo 298 Ukrajincov a Ukrajiniek, píše prezident Volodymyr Zelenskyj.

9:00 Za posledných 24 hodín ukrajinské raketové a delostrelecké jednotky zasiahli 11 nepriateľských delostreleckých systémov v palebných postaveniach, dva systémy elektronického boja a ďalšie ciele, uviedol ukrajinský generálny štáb.

8:55 Rozpočtový výbor nemeckého parlamentu schválil 5. júla nákup ďalšej munície pre samohybný delostrelecký systém Panzerhaubitze 2000, bojový tank Leopard 2 a bojové vozidlo pechoty Puma. Munícia má byť využitá na doplnenie vlastných zásob aj ďalšie dodávky Ukrajine.

„Ruský útok na Ukrajinu zásadne zmenil rámec bezpečnostnej politiky. Vynútil si nákup dodatočnej munície pre nemecké aj ukrajinské ozbrojené sily,“ uviedlo nemecké ministerstvo obrany.

8:35 Veliteľ ukrajinského pluku Azov, ktorý sa v sobotu vrátil do vlasti z Turecka spolu so štyrmi spolubojovníkmi a prezidentom Volodymyrom Zelenským, chce späť na front.

„Samozrejme. Kvôli tomu sme sa na Ukrajinu vrátili. Je to náš hlavný cieľ,“ povedal Denys Prokopenko v Ľvove novinárom podľa agentúry Interfax-Ukrajina. Piati velitelia, ktorí spoločne s ďalšími vojakmi vlani bránili do konca bitky o Mariupoľ tamojšie železiarne a oceliarne Azovstaľ, sú na Ukrajine mnohými oslavovaní ako hrdinovia.

Čítajte viac Veliteľ Azova chce po návrate z Turecka znovu bojovať proti Rusku

8:00 Rusko môže uvaliť sankcie voči Ukrajine pre žaloby ukrajinskej štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Naftogaz na ruského plynárenského giganta Gazprom a Moskvu. Povedal to šéf Gazpromu Alexej Miller, podľa ktorého by to mohlo viesť ku koncu spolupráce medzi ruskými spoločnosťami a Naftogazom.

Čítajte viac Gazprom po dlhej dobe zase pohrozil. Vadí mu krok ukrajinskej strany

7:45 Dvojdňový summit, ktorý sa začne 11. júla v litovskej metropole Vilnius, bude riešiť aj prípadné členstvo Ukrajiny v NATO. To, že sa Ukrajina v budúcnosti môže stať členom Severoatlantickej aliancie, vyhlásilo NATO na svojom summite už v roku 2008 v Bukurešti a vlani v septembri Kyjev o členstvo formálne požiadal.

NATO, stojace na princípe, že útok na jedného člena je vlastne útokom na všetky krajiny bloku, sa však podľa viacerých členských štátov nemôže rozšíriť o krajinu, ktorá je aktuálne vo vojnovom stave.

„Nemožno prijať myšlienku, že za konfliktu Ukrajina vstúpi do NATO a dôjde k zatiahnutiu všetkých spojencov do vojny,“ povedal český veľvyslanec pri NATO Jakub Landovský. Tiež vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásil, že členské štáty Severoatlantickej aliancie na summite nebudú rokovať o formálnom pozvaní Ukrajiny do NATO, prioritou je udržanie ukrajinskej nezávislosti a suverenity.

Väčšina štátov sa však zhoduje na tom, že proces prijatia Ukrajiny do NATO by sa mal začať hneď po konci vojny v prípade, že Ukrajina vyhrá. Vstup Ukrajiny podporujú najmä štáty takzvaného východného krídla NATO, iné členské krajiny sa ohľadom vyhliadok Kyjeva vyjadrujú doteraz neurčite. „Musíme sa uistiť, že Ukrajina sa po vojne stane členom NATO,“ povedal nedávno ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj s tým, že chápe, že sa jeho krajina nemôže stať členom, kým na svojom území čelí ruskej agresii.

6:55 Nemecké systémy protivzdušnej obrany Patriot sú už umiestnené na letisku v sobotu 8. júla 2023 v litovskom hlavnom mieste Vilnius. Na bezpečnosť počas summitu NATO vo Vilniuse, ktorý sa uskutoční 11. – 12. júla, bude dohliadať až 12 000 príslušníkov a vojakov.

Summit NATO, ktorý sa začne 11. júla v litovskej metropole Vilnius, bude riešiť hlavne pomoc Ukrajine a jej vstup do NATO. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg nedávno vyhlásil, že členské štáty Severoatlantickej aliancie na summite nebudú rokovať o formálnom pozvaní Ukrajiny do NATO, prioritou je udržanie ukrajinskej nezávislosti a suverenity.

Summit NATO sa chce zamerať na posilnenie bojových kapacít Ukrajiny, čo aliancia považuje za prioritu. Štáty NATO dodávajú Ukrajine zbrane vrátane tankov či protivzdušných systémov už od vlaňajška, keď Rusko susednú krajinu napadlo. Šéf aliancie aj jednotliví ministri dávajú najavo, že vzhľadom na nedávne začatie ukrajinskej protiofenzívy sú ďalšie dodávky úplne zásadné.

Prezident USA Joe Biden prichádza v nedeľu do Európy na rýchle turné, ktorému dominuje vojna na Ukrajine, pričom kľúčovými bodmi budú pravdepodobne členstvo v rozširujúcej sa vojenskej aliancii NATO a schválenie dodania kazetovej munície z USA, uviedol britský denník The Guardian. Jeho poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan podľa denníka povedal, že cesta „ukáže prezidentove vodcovstvo na svetovej scéne“. Počas cesty navštívi Britániu, Litvu a Fínsko.

Celková suma vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci poskytnutej Ukrajine od vpádu ruských vojsk vlani vo februári dosiahla takmer 170 miliárd eur, uviedlo 29. júna ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu dočasne okupovaných území s odvolaním sa na informácie inštitútu pre svetovú ekonomiku IfW.

Suma zahŕňa pomoc poskytnutú štyrmi desiatkami štátov, ako aj medzinárodnými organizáciami vrátane Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a finančných inštitúcií Európskej únie. Z celkovej sumy 170 miliárd len dve pätiny pripadajú na vojenské dodávky.

V prípade americkej pomoci na vojenskú časť pripadá viac ako 60 percent. Deväť členských štátov NATO už pred summitom označilo za dôležité tiež vytvorenie spoločného analytického, výcvikového a vzdelávacieho centra s Ukrajinou, ktoré bude sídliť v Poľsku.