502. deň: Krajiny NATO sa dohodli na nových plánoch v prípade útoku Ruska na územie aliancie

Čítajte viac 501. deň: Biden: Ukrajina teraz nie je pripravená na vstup do NATO. Nechcem ísť do Vilniusu pre zábavu, povedal Zelenskyj

22:15 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podporuje vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie a čoskoro túto záležitosť predloží na schválenie tureckému parlamentu. Po pondelkovom rokovaní s tureckým lídrom a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom vo Vilniuse to oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Čítajte viac Erdogan súhlasí so vstupom Švédska do NATO. Žiadosť pošle čo najskôr do parlamentu, uviedol Stoltenberg

21:39 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal v pondelok – v predvečer summitu Severoatlantickej aliancie v litovskom Vilniuse – západných lídrov o „jasný signál“ ohľadne perspektívy členstva Ukrajiny v NATO. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Ukrajina si zaslúži byť v Aliancii. Nie momentálne, keďže teraz je vojna, no potrebujeme jasný signál a ten je potrebný práve teraz,“ povedal Zelenskyj vo videozázname zverejnenom na sociálnych sieťach.

Ukrajina požiadala o zrýchlené prijatie do Severoatlantickej aliancie už vlani na jeseň.

Momentálne si až 89 percent Ukrajincov si želá, aby ich krajina do NATO vstúpila. Vyše tri štvrtiny Ukrajincov (76 percent) by zároveň nesúhlasili s pozastavením či stiahnutím žiadosti o členstvo v Aliancii, ak by to bola podmienka prípadnej mierovej dohody s Moskvou. Vyplýva to nedávneho prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), o ktorého výsledkoch informuje v pondelok spravodajská stanica Sky News.

V roku 2021 bolo podľa údajov sociológov za vstup do NATO len 48 percent Ukrajincov. Výrazné zvýšenie podpory pre takýto krok spôsobila pokračujúca ruská vojenská agresia voči Ukrajine.

20:58 Úrady v Berlíne obvinili ruského občana z pokusu o vraždu a pokusu o podpaľačstvo za to, že vlani uložil výbušné alebo zápalné zariadenie v budove, kde žili zamestnanci ruskej tlačovej agentúry.

Prokuratúra v hlavnom meste Nemecka informovala, že 55-ročný muž, ktorého identitu nezverejnili, je obvinený z toho, že do otvoru v pivnici budovy vlani v apríli vložil zariadenie. To sa však z nejasných dôvodov nevznietilo a o niekoľko dní neskôr ho neškodné našli.

Podozrivého zatkli 14. decembra. Predtým sa zúčastňoval na verejných protestoch proti ruskej vláde, pričom bol napríklad v protestnom tábore pred ruským veľvyslanectvom v Berlíne. Krátko po tom, čo Rusko začalo vojnu na Ukrajine na sociálnych médiách napísal, že zo zmienenej budovy, kde našli zariadenie, „vedú vojnu proti nám všetkým“.

Tento muž „nie je nekontroverzný“ medzi ruskými opozičnými aktivistami, uviedla prokuratúra. Obvinený je aj z podvodného získavania pomoci počas pandémie koronavírusu a manipulácie s plynom a elektrinou vo svojom byte.

Muž popiera obvinenia voči nemu a tvrdí, že je obeťou sprisahania ruských spravodajských služieb. Prokuratúra však vysvetlila, že vyšetrovanie nenašlo o tom žiadne dôkazy.

20:30 Krajiny NATO sa dohodli na nových plánoch, ako odvrátiť prípadný ruský útok na aliančné územie. Informovali o tom dnes tlačové agentúry Reuters a DPA s odvolaním sa na diplomatické zdroje. Dohodu doteraz blokovalo Turecko.

Podľa Reuters oživenie plánov znamená veľký posun, pretože Severoatlantická aliancia podobné plány vypracovala vôbec prvýkrát od konca studenej vojny spred 30 rokov. NATO dlhé roky nemalo potrebu formulovať rozsiahle obranné plány, pretože bojovalo len v menších vojnách v Afganistane a v Iraku a malo pocit, že postsovietske Rusko už pre neho nepredstavuje existenčnú hrozbu. Ale vzhľadom na to, že tesne za jej hranicami na Ukrajine zúri najkrvavejšia vojna od roku 1945, sa situácia zmenila. A treba mať pripravené plány ešte predtým, ako by mohol konflikt s protivníkom, ako je Moskva, vypuknúť, dodala agentúra Reuters.

Turecko doteraz schválenie plánu blokovalo kvôli geografickým formuláciám týkajúcim sa Cypru, kde dlhoroční rivali Grécko a Turecko riešia množstvo sporných tém.

Ako uviedla agentúra DPA, dohoda bola schválená písomnou procedúrou, v utorok ju potom majú ešte potvrdiť a oficiálne oznámiť účastníci aliančného summitu vo Vilniuse. Plány, ktoré majú viac ako 4 000 strán, podrobne opisujú, ako by mali byť chránené dôležité miesta a ako by bolo potrebné brániť určité miesta v prípade núdze. S tým súvisí aj definovanie, aké vojenské prostriedky sú nevyhnutné. A nejde len o pozemné, vzdušné či námorné sily, ale aj o sily kybernetické či vesmírne. „Ide o priamy dôsledok Putinovho útoku na Ukrajinu,“ povedal nedávno o nových plánoch nemecký minister obrany Boris Pistorius.

19:26 Na zabezpečenie ochrany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas jeho pracovnej návštevy Slovenskej republiky bolo v rámci bezpečnostnej akcie nasadených celkovo 445 policajtov, štyria príslušníci Hasičského a záchranného zboru, traja zamestnanci Leteckého útvaru Ministerstva vnútra (MV) SR a 18 policajtov Mestskej polície hlavného mesta Bratislava. TASR o tom informovala riaditeľka tlačového odboru MV Zuzana Eliášová.

Na Slovensko pricestoval v piatok popoludní ukrajinský prezident. Išlo o jeho druhú návštevu SR, ale prvú od začiatku rozsiahlej ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.

Ukrajinský prezident Zelenskyj v Bratislave

Volodymyr Zelenskyj sa najprv stretol s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Po rokovaní mali spoločnú tlačovú konferenciu.

Fotogaléria 15 fotiek

+12

19:00 Roztržku v jednote spojencov pred summitom NATO vyvolalo rozhodnutie USA poskytnúť Ukrajine kontroverznú kazetovú muníciu. Mnohé spojenecké krajiny tento krok verejne odsúdili. Čo to vlastne je kazetová munícia a prečo už len myšlienka na jej použitie vyvoláva takéto vášne?

Čítajte viac Desiatky bômb v jednej. Použije Kyjev kazetovú muníciu iba v zákopoch?

18:42 Ukrajinské jednotky obsadili kľúčové vyvýšeniny okolo mesta Bachmut na východe Ukrajiny, ktoré v máji po dlhých mesiacoch bojov dobyli ruské sily s výrazným podielom žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Oznámila to námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Podľa Maľarovej majú teraz Ukrajinci na dostrel „vstupy do mesta, výstupy z neho a pohyb nepriateľa okolo mesta“.

Ukrajina v júni spustila dlho očakávanú protiofenzívu po tom, čo od západných krajín dostala značné množstvá zbraní a pripravila na túto úlohu dostatok jednotiek, uvádza AFP. Medzičasom ukrajinská armáda oznámila územné zisky po stranách Bachmutu.

17:34 Nemecká zbrojárska firma Rheinmetall do 12 týždňov otvorí na západnej Ukrajine závod na obrnené vozidlá. Spoločnosť tiež vyučí Ukrajincov udržiavať tanky a ďalšie obrnené vozidlá, ktoré tam vyrobia, povedal v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN výkonný riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger.

Ukrajinci „si musia pomôcť sami. Ak by vždy museli čakať na pomoc Európanov alebo Američanov 10 alebo 20 rokov, to nie je možné,“ vyjadril sa.

Skôr počas roka Rheinmetall pre noviny Rheinische Post uviedol, že dúfa v otvorenie závodu na výrobu bojových tankov na Ukrajine v hodnote 200 miliónov eur, ktorá by bola schopná vyrobiť zhruba 400 tankov ročne. Papperger teraz povedal, že pracovníci továrne budú vyrábať a opravovať obrnené transportéry Fuchs. Rheinmetall bude prevádzkovať továreň v partnerstve s ukrajinskou obrannou skupinou Ukroboronprom, ktorá ju bude vlastniť.

Závod bude podľa Pappergera chránený pred ruskými útokmi. „V súčasnosti existuje veľa tovární, ktoré vyrábajú vojenský tovar [na Ukrajine]. Je to len ďalšia – a aj tú môžeme chrániť,“ povedal.

Šéf Rheinmetallu tiež pre CNN uviedol, že v súčasnosti je väčšou prioritou získanie munície pre Ukrajinu, ktorí v súčasnosti vedie protiofenzívu, ako stavanie ďalších tankov. Rheinmetall podľa neho na budúci rok posilní ročnú výrobu delostreleckej munície zo 100-tisíc kusov na 600-tisíc a veľká časť tejto produkcie navyše bude vyčlenená na dodávku Ukrajine. Teoreticky by zbrojovka mohla poskytnúť 60 percent delostreleckej munície, ktorú Ukrajina potrebuje, dodal .

Papperger okrem iného skonštatoval, že NATO by malo zvýšiť svoj cieľ na vojenské výdavky členských krajín na tri percentá HDP, pretože Európa nebude pripravená sa riadne brániť v prípadnom ozbrojenom konflikte s Ruskom. Minulý týždeň sa nemeckí zákonodarcovia predbežne dohodli na zaobstaraní munície v hodnote šesť miliárd eur, pričom časť z toho je vyčlenená pre Ukrajinu, uviedol podnikateľ.

17:00 V bojoch na Ukrajine padlo už takmer 50 000 ruských mužov. Vyplýva to z prvej nezávislej štatistickej analýzy, ktorú vykonali ruské opozičné médiá Mediazona a Meduza v spolupráci s vedcami z univerzity v nemeckom Tübingene. Ruský režim zatiaľ oficiálne priznal len niečo vyše 6 000 padlých vojakov.

Čítajte viac Na Ukrajine padlo už takmer 50-tisíc ruských vojakov, tvrdí analýza. Kremeľ počty prísne tají

15:50 Úrady v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny evakuujú obyvateľov päťkilometrovej zóny pri hranici s Ruskom. Na facebooku o tom informoval šéf regiónu Volodymyr Artjuch. Deje sa tak kvôli neustálemu ruskému delostreleckému ostreľovaniu, kvôli ktorému zomierajú ľudia, aj kvôli problémom so zásobovaním.

Artjuch uviedol, že tento mesiac už kvôli ruskému ostreľovaniu prihraničných obcí zomrelo 17 ľudí, z toho jedno dieťa. Za tohtoročný prvý polrok bolo obetí na životoch päťdesiat.

„Ľudia tu nežijú, ale prežívajú – pri neustálom ostreľovaní, týždne i mesiace sú bez svetla. Často nefungujú obchody, školy, nemocnice,“ povedal a dodal, že do týchto miest nie je možné bezpečne dodávať základné potraviny alebo lieky. Navyše v poslednom čase do Sumskej oblasti prenikajú diverzné výzvovedné skupiny z Ruska, uviedol Artjuch. Ukrajinské úrady ich obviňujú zo zabitia skupiny lesníkov a pracovníkov miestnej elektrárenskej spoločnosti, ktorí opravovali poškodené vedenie.

„Kvôli prítomnosti civilistov v päťkilometrovej zóne od hraníc naša armáda nemôže účinne reagovať na nepriateľské akcie, pretože tým obyvateľov vystavuje ešte väčšiemu nebezpečenstvu,“ povedal Artjuch.

15:38 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastní na dvojdňovom samite Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v litovskom Vilniuse, ktorý sa začne v utorok. Ako referuje web Ukrajinská pravda, na spoločnej tlačovej konferencii s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

15:10 Takmer 50 percent ruských strát na životoch zrejme zapríčiňuje „primitívna“ prvá pomoc a pomalé evakuácie zranených, uviedlo v pondelok britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na zistenia tajných služieb.

Ruská armáda denne zaznamenáva približne 400 zranených, čo preťažuje civilné zdravotnícke zariadenia, zatiaľ čo vojenské nemocnice v pohraničných oblastiach Ruska sú zrejme vyhradené len pre dôstojníkov.

„Je pravdepodobné, že náležitá prvá pomoc by dokázala zabrániť až 50 percentám ruských bojových strát (úmrtí),“ uvádza ministerstvo obrany v Londýne v pravidelnej dennej správe o vývoji bojov na Ukrajine.

„Veľmi pomalá evakuácia zranených, v kombinácii s nesprávnym používaním primitívnych vojenských škrtidiel…, je údajne hlavnou príčinou strát na životoch a amputácií, ktorým by bolo možné predísť,“ uvádza sa ďalej v správe britského ministerstva, z ktorého citovala televízna stanica Sky News.

15:00 Vstup Ukrajiny do NATO by mal veľmi negatívny vplyv na bezpečnostnú architektúru Európy a vyžadoval by reakciu Ruskej federácie, povedal dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Očakáva sa, že otázka pripojenia Ukrajiny k Severoatlantickej aliancii bude jednou z hlavných tém aliančného summitu, ktorý sa začne v utorok vo Vilniuse. Členské krajiny sú ochotné upustiť od požiadavky, aby Ukrajina splnila takzvaný akčný plán, ktorý je predstupňom plného začlenenia do NATO, uviedol dnes ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. S odvolaním sa na svoj zdroj prakticky to isté uviedla aj agentúra AFP.

„Absolútne jasná a konzistentná pozícia Ruska je, že členstvo Ukrajiny v NATO bude mať naozaj veľmi negatívne dôsledky na bezpečnostnú architektúru v Európe, ktorá už je napoly zničená,“ povedal podľa agentúry Reuters Peskov.

Čítajte aj Erdogan súhlasí so vstupom Švédska do NATO. Žiadosť pošle čo najskôr do parlamentu, uviedol Stoltenberg

14:45 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v pondelok vyhlásil, že spojenci v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) sa dohodli na skrátenom procese vstupu Ukrajiny do aliancie. Referuje o tom web Kyiv Independent.

„Po intenzívnych rozhovoroch“ sa spojenci NATO dohodli, že odstránia z cesty Ukrajiny k pristúpeniu akčný plán členstva, uviedol Kuleba. „Vítam toto dlho očakávané rozhodnutie, ktoré skracuje našu cestu do NATO. Je to tiež najlepší moment na objasnenie pozvania Ukrajiny stať sa členom,“ napísal Kuleba na Twitteri.

Spomenutý akčný plán členstva predpokladá, že danú krajinu budú postupne hodnotiť na jej ceste k splneniu špecifických kritérií pre vstup do NATO, čo môže trvať roky alebo dokonca desaťročia. Fínsku, ktoré požiadalo o vstup do NATO v máji 2022 a vynechalo proces akčného plánu členstva, sa podarilo stať sa členom aliancie za menej ako rok.

14:30 Litvu zasiahla v pondelok vlna kybernetických útokov, oznámila tamojšia vláda. Stalo sa tak len deň pred začiatkom summitu NATO v litovskom hlavnom meste Vilnius, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Kybernetické útoky boli cielené na webové stránky samosprávy Vilniusu vrátane stránky obsahujúcej informácie pre turistov a aplikácie pre verejnú dopravu. Podľa šéfa litovského Národného centra pre kybernetickú bezpečnosť Liudasa Ališauskasa išlo o útoky DDoS.

„Ide o bežné služby, ktoré musia byť pre našich návštevníkov dostupné,“ uviedol Ališauskas s tým, že útoky stále trvajú.

Čítajte aj Ruskí hackeri zaútočili na Slovensko. Drvivo nás to poškodilo, smeje sa Kollár

14:00 Rusko by mohlo počas summitu Severoatlantickej aliancie v litovskom Vilniuse tento týždeň podniknúť provokačné operácie zo vzduchu alebo s využitím migrantov, aby zvýšilo napätie na hranici. V pondelok to povedal vysokopostavený predstaviteľ poľských bezpečnostných zložiek Stanislaw Žaryn, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra PAP.

Žaryn, komisár pre bezpečnosť v informačnom priestore, v interview pre súkromný spravodajský kanál Polsat News povedal, že „Rusko chce tento summit zdiskreditovať, ukázať, že NATO je rozdelené“.

Na summite NATO vo Vilniuse, ktorý sa bude konať v utorok a v stredu (11. a 12. júla), bude prevládať téma ruskej vojny na Ukrajine. Členské štáty tam podľa očakávaní prijmú nové plány pre regionálnu obranu vrátane plánov na výrobu zbraní.

Podľa Žaryna Rusko ohrozuje Poľsko a šíri strach z jadrových útokov, čo je súčasť politiky Moskvy zameranej na rozbitie jednoty západného sveta.

Čítajte aj Zelenskyj o protiofenzíve: Chceme ukázať výsledky ešte pred summitom NATO

„Zintenzívnenie ruskej propagandy naznačuje, že Rusko pokračuje v tejto činnosti, aby zastrašilo Západ, aby počas summitu vo Vilniuse nebol ochotný podnikať rozhodné kroky,“ povedal Žaryn. „Môžeme očakávať provokácie, či už s využitím migračnej trasy alebo zo vzduchu,“ upozornil. „Musíme proti nim zasiahnuť, aby sme ukázali, že sme jednotní a odhodlaní podporovať Ukrajinu v jej boji proti Rusku.“

13:40 Lotyšsko a Kanada podpísali dohodu o posilnení obrany pobaltskej krajiny, oznámil dnes lotyšský premiér Krišjánis Kariňš počas spoločnej tlačovej konferencie so svojím kanadským náprotivkom na vojenskej základni Ádaži. Kanada do Lotyšska vyšle až 1200 ďalších vojakov, uviedol kanadský premiér Justin Trudeau podľa agentúry Reuters.

„Pred rokom sme na summite Severoatlantickej aliancie v Madride spoločne rozhodli, že prápory (v Lotyšsku, Estónsku, Litve a Poľsku) by mali byť posilnené na úroveň bojaschopnej brigády. A pred pár minútami naše ministerky obrany (Inára Murniecéová a Anita Anandová) podpísali širší plán, ako a dokedy to bude (v Lotyšsku) hotové,“ povedal Kariňš.

Trudeau je na návšteve Lotyšska deň pred začiatkom dvojdňového summitu NATO vo Vilniuse.

13:20 Pri ruskom útoku na školu na juhu Ukrajiny zahynuli štyria dospelí. V čase útoku sa tam totiž schádzali ľudia, aby si vyzdvihli humanitárnu pomoc. V pondelok o tom informoval gubernátor Zaporožžskej oblasti a incident označil za vojnový zločin.

Nedeľný útok v meste Orichiv neprežili tri ženy a jeden muž, pričom všetci boli štyridsiatnici, uviedol Jurij Malaško. Ďalších 11 ľudí podľa neho pri útoku utrpelo zranenia. Ako ďalej dodal, celkovo Rusko počas dňa ostreľovalo desať sídel v oblasti.

12:50 Ukrajina si na samite vo Vilniuse želá jednohlasné pozvanie od členov Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), aby sa Kyjev pripojil k obrannej aliancii. Ako referuje spravodajský web CNN, povedala to ukrajinská vicepremiérka pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová.

„Chceme, aby všetkých 31 vedúcich predstaviteľov NATO potvrdilo, že Ukrajina je pozvaná do NATO. A Rada NATO – Ukrajina, ktorá sa vytvára, určí cestu k tomuto procesu. Najprv padne politické rozhodnutie a potom zadefinujeme formáty,“ povedala.

Ruská vojna na Ukrajine a tlak ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na členstvo v NATO budú jednými z kľúčových tém na samite NATO v Litve, ktorý sa začína v utorok. Americký prezident Joe Biden však pre CNN povedal, že najprv sa musí skončiť ruská vojna na Ukrajine a až potom bude môcť NATO zvážiť členstvo Kyjiva v aliancii.

12:20 Ukrajinský filmový tvorca Oleh Sencov v nedeľu večer oznámil, že na fronte utrpel zranenia. TASR prevzala informácie z pondelkovej správy tlačovej agentúry DPA.

Čítajte aj Známy režisér utrpel v prvej línii otras mozgu

11:42 Drvivá väčšina Ukrajincov – 89 percent – chce vidieť svoju krajinu medzi členmi Severoatlantickej aliancie. Podpora vstupu do NATO siaha od 79 percent opýtaných na východe krajiny po 93 percent na západe Ukrajiny, uviedla dnes agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na poznatky z prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KMIS). Výsledky prieskumu, podniknutého na prelome mája a júna, boli zverejnené deň pred začiatkom summitu NATO vo Vilniuse.

Proti vstupu Ukrajiny do NATO sa vyslovilo osem percent opýtaných, tri percentá sa nedokázali vyjadriť. „Znamená to, že sa spoločnosť v tejto otázke konsolidovala a predviedla jednotný názor,“ uviedli sociológovia z KMIS.

Čítajte aj Summit NATO Ukrajincov nesklame, Zelenskyj dostane veľa, avizuje litovský prezident

Pre 18 percent opýtaných by bolo prijateľné, ak by sa Ukrajina zriekla členstva v NATO v záujme nastolenia mieru, zatiaľ čo pre 76 percent by takáto cena mieru bola neprijateľná. V regionálnom vyjadrení takýto ústupok považuje za neprijateľný 67 percent opýtaných na východe Ukrajiny a až 81 percent na západe.

11:17 Ukrajinská armáda počas uplynulého týždňa oslobodila ďalších 14 kilometrov štvorcových na juhu a východe krajiny, doteraz okupovaných Ruskom, uviedol dnes jeden z hovorcov ozbrojených síl Andrij Kovaljov. Ukrajinskej armáde sa tak podľa jej údajov podarilo od začiatku protiofenzívy oslobodiť 193 kilometrov štvorcových, napísala agentúra AFP.

„Viac ako desať kilometrov štvorcových ukrajinského územia bolo minulý týždeň oslobodených na juhu Ukrajiny,“ povedal hovorca v ukrajinskej televízii. Dodal, že ďalšie štyri kilometre štvorcových území sa podarilo oslobodiť pri východoukrajinskom meste Bachmut, o ktoré ruské a ukrajinské jednotky od minulého leta zvádzali krvavé boje.

10:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil v pondelok na Twitteri príspevok s poďakovaním Slovensku, ktoré navštívil v piatok 7. júla a stretol sa s najvyššími ústavnými predstaviteľmi. Zelenskyj pripojil k tvítu aj takmer jeden a polminútové video z návštevy.

10:45 Vyhlásenia, že ruský vodca Vladimir Putin bude nútený usilovať sa o rokovania, keď sa ukrajinské jednotky dostanú na administratívne hranice s okupovaným Krymom, podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského „dávajú zmysel“. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Zelenského rozhovor pre ABC News.

Čítajte aj Putin bude nútený rokovať, keď Ukrajinci dorazia k hraniciam Krymu

10:35 Rozhodnutie ruského vodcu Vladimira Putina nepotrestať vzbúrencov z Vagnerovej skupiny stavia šéfa Kremľa a jeho podriadených do nepríjemnej situácie. V najnovšej aktualizácii to tvrdia analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Čítajte aj Šéf Kremľa sa stretol s Prigožinom. Vzbúrencov nepotrestal, je preto v ťažkej pozícii

Je tiež potrebné poznamenať, že vagnerovci naďalej verbujú nových členov v Rusku, zatiaľ čo ministerstvo obrany vedie kampaň na nábor bojovníkov z Vagnerovej skupiny, aby podpísali zmluvy s ruským ministerstvom obrany.

10:20 Na Ukrajine od vpádu ruských vojsk vlani vo februári prišlo o život 47.000 ruských vojakov, tvrdia ruské spravodajské servery Mediazona a Meduza, ktoré pôsobia v exile. Moskva o ruských stratách informuje len výnimočne, naposledy vlani v septembri minister obrany Sergej Šojgu hovoril o 5900 zabitých vojakoch.

Novinári spolu s expertom Dmitrijom Kobakom k údajom 47.000 zabitých ruských vojakov do konca mája dospeli na základe skúmania databázy prípadov dedičstva a údajov ruského štatistického úradu Rosstat, ktoré od roku 2022 vykazujú prudký rast úmrtí v radoch mladých mužov.

Čítajte aj Šojgu: Ruská armáda má veľa záujemcov, denne pribudne celý pluk. Západné zbrane Ukrajine nepomôžu

Tieto údaje nezahŕňajú straty proruských separatistov z Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré Rusko vlani na jeseň spolu s Chersonskou a Záporožskou oblasťou anektovalo. Tieto anexe Ukrajina a väčšina krajín sveta neuznáva.

„Presnými údajmi o stratách ruskej armády počas vpádu na Ukrajinu nedisponuje nikto okrem režimu. Ten ale sotva v najbližšom čase zverejní túto informáciu. Kremeľ sa za roky vlády Vladimira Putina naučil vyhýbať odpovedi a otázkam, ktoré sú dôležité pre spoločnosť,“ napísala Meduza.

9:39 Poľsko zadržalo ďalšieho člena ruskej špionážnej siete. Počet zadržaných počas vyšetrovania v tejto súvislosti tak stúpol na 15, oznámil dnes na twitteri poľský minister vnútra Mariusz Kamiński.

Poľsko, cez ktoré prúdia dodávky západného vojenského materiálu na Ukrajinu, tvrdia, že sa stalo dôležitým cieľom ruských špiónov, a viní Moskvu z pokusu o destabilizáciu krajiny.

„Agentúra pre vnútornú bezpečnosť zadržala ďalšieho člena špionážnej siete pracujúcej pre ruské tajné služby,“ napísal dnes Kamiński na twitteri. Agentúra pre vnútornú bezpečnosť je poľská tajná služba s pôsobnosťou vo vnútri štátu. „Podozrivý vykonával pozorovanie vojenských objektov a morských prístavov. Bol systematicky platený Rusmi,“ dodal minister.

Ruské veľvyslanectvo vo Varšave podľa agentúry Reuters na žiadosť o komentár zaslanú e-mailom zatiaľ nereagovalo.

Na konci júna Poľsko zadržalo profesionálneho ruského hráča ľadového hokeja podozrivého zo špionáže. V marci rozkrylo ruskú špionážnu sieť a zadržalo deväť ľudí, ktorí údajne chystali sabotážne akcie a monitorovali železničné trate vedúce na Ukrajinu.

9:11 Ruské ministerstvo obrany zverejnilo videozáznam s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom. Podľa agentúry Reuters ide pritom o prvé Gerasimovo verejné vystúpenie odkedy sa ruskí žoldnieri pred viac ako dvoma týždňami vzbúrili proti ruskému armádnemu vedeniu a podnikli protestné ťaženie na Moskvu.

Čítajte aj Po prvý raz od vzbury vagnerovcov. Ruské ministerstvo obrany zverejnilo videozáznam s náčelníkom Gerasimovom

8:54 Štyria ľudia zahynuli a 11 ďalších utrpelo zranenia pri ruskom bombardovaní obytnej časti mesta Orichiv, ktoré sa nachádza na frontovej línii v ukrajinskej Záporožskej oblasti. Útok nastal práve v čase, keď sa rozdeľovala humanitárna pomoc, informovala v pondelok tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na gubernátora oblasti Jurija Malaška. Správu prevzal aj portál britského denníka The Guardian.

Malaško povedal, že zabitými sú tri ženy a muž, všetko štyridsiatnici. Dodal, že Rusko podniklo 36 cielených útokov na desať obcí a miest v Záporožskej oblasti.

Tieto tvrdenia neboli nezávisle overené, dodal portál The Guardian.

8:25 Ukrajinské sily pokračujú v protiofenzíve v najmenej troch sektoroch frontu, uviedol Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý hodnotí vývoj bojov na Ukrajine za uplynulý deň. Zatiaľ čo ukrajinská strana hovorí o operáciách v smere na Melitopoľ a Berďansk na juhu Ukrajiny a Bachmut na východe, ruské ministerstvo obrany a ruskí provojnoví komentátori tvrdia, že Ukrajinci útočia aj na západe Záporožskej oblasti, všimol si ISW.

Generálny štáb ukrajinskej armády vo svojom dnešnom hlásení spomína ukrajinské útočné akcie smerom na Berďansk a Melitopoľ na juhu. Ukrajinské sily podľa neho v oblasti upevňujú dosiahnuté pozície a podnikajú delostreleckú paľbu.

Veliteľ ukrajinských pozemných vojsk Oleksandr Syrskyj okrem toho v nedeľu oznámil, že ukrajinskí vojaci ďalej postupujú smerom na Bachmut na východe Ukrajiny. „Máme úspechy, sily (ukrajinskej) obrany ďalej postupujú, zatiaľ čo nepriateľ sa miestami ocitá v pasci,“ uviedol Syrskyj podľa stanice BBC na sociálnych sieťach.

Generálny štáb dnes k situácii pri Bachmute uviedol, že ukrajinské sily úspešne odrazili ruský útok pri dedine Dubovo-Vasylivka ležiacej severne od mesta. Invázne sily sa podľa generálneho štábu zameriavajú práve najviac na oblasť Bachmutu a tiež Lymanu, Avdijivky a Marjinky.

7:27 NATO ukazuje svaly na ochranu summitu aliancie vo Vilniuse neďaleko Ruska a Bieloruska, napísala agentúra Reuters. Dodáva, že NATO premenilo litovský Vilnius na pevnosť, ktorú chránia pokročilé zbrane. Summit sa koná 11. a 12. júla neďaleko bieloruských aj ruských hraníc.

Čítajte viac NATO premenilo Vilnius na pevnosť, chráni lídrov aliancie

6:34 Rastúci počet krajín repatriuje zlaté rezervy ako ochranu proti druhu sankcií, aké uvalil Západ na Rusko, hovorí prieskumu spoločnosti Invesco, ktorý zozbieral názory centrálnych bánk a štátnych investičných fondov. Uviedla to agentúra Reuters.

Zlato a dlhopisy rozvíjajúcich sa trhov sa v tomto prostredí považujú za dobré stávky, ale zdá sa, že minuloročné zmrazenie takmer polovice ruských 640 miliárd dolárov v zlatých a devízových rezervách, ktoré urobil Západ ako reakciu na inváziu na Ukrajinu, spustilo posun.

Prieskum ukázal, že „podstatná časť“ centrálnych bánk bola znepokojená precedensom, ktorý sa vytvoril. Takmer 60 % respondentov uviedlo, že to urobilo zlato atraktívnejším, zatiaľ čo 68 % si necháva rezervy doma v porovnaní s 50 % v roku 2020.

Jedna centrálna banka, citovaná anonymne, povedala: „Mali sme ho (zlato) v Londýne… ale teraz sme ho previedli späť do vlastnej krajiny, aby sme ho mali ako bezpečný prístav a udržali ho v bezpečí“.

6:05 Rozhodnutím poskytnúť Kyjevu kazetovú muníciu so Spojenými štátmi v podstate priznali k spáchaniu vojnových zločinov na Ukrajine, tvrdí Moskva. Jej postoj podľa agentúry TASS tlmočilo vo vyhlásení ruské veľvyslanectvo v USA. Washington o dodávkach kazetovej munície napadnutej krajine informoval minulý týždeň.

V ruskom vyhlásení sa uvádza, že krajina vzala najavo vyjadrenie bezpečnostného hovorcu Bieleho domu Johna Kirbyho o dodávkach kazetovej munície. Kirby podľa ruského veľvyslanectva otvorene vyhlásil, že americká kazetová munícia bude zabíjať civilistov, čím de facto priznal páchanie vojnových zločinov Spojenými štátmi v ukrajinskom konflikte.

Kazetová munícia v určitej fáze svojho letu exploduje a rozpadne sa na menšie nálože, ktoré sa rozptýlia v širšom okolí. Nevybuchnuté nálože môžu predstavovať nebezpečenstvo pre civilistov aj dlho po skončení konfliktu, a preto sa viac ako 120 krajín v Dohovore o kazetovej munícii zaviazalo, že tieto zbrane nebudú ďalej vyrábať, skladovať, presúvať ani používať.

Dohodu však nepodpísali napríklad USA, ale ani Rusko a Ukrajina, ktoré obe podľa medzinárodných pozorovateľov tento typ munície v terajšej vojne použili.

5:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu počas návštevy mesta Luck na západe Ukrajiny žiadal posilnenie ochrany hraníc Ukrajiny s Bieloruskom, informovala agentúra DPA.

Zelenskyj v nedeľu svoj tradičný videopríhovor absolvoval na zámku v historickej časti Lucku, ktorý sa nachádza približne 150 kilometrov od bieloruských hraníc. Za prioritu označil posilnenie hraníc na severe Ukrajiny. Zelenskyj tiež opätovne poďakoval ukrajinským vojakom za úspechy na bojisku.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska a na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu na jar 2022 poskytlo Moskve svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet na Ukrajinu. V Bielorusku sú v súčasnosti umiestnené tisíce ruských vojakov, kde sa pripravujú na bojové operácie.

Experti nový útok z územia Bieloruska pokladajú za nepravdepodobný. Ukrajinská vláda však Minsk považuje za možné nebezpečenstvo, píše DPA.

Zelenskyj a poľský prezident Andrzej Duda si v nedeľu v Lucku pripomenuli obete druhej svetovej vojny a obete 80. výročie volynského masakru, pri ktorom ukrajinskí nacionalisti z Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a jej podriadenej tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) zavraždili od februára 1943 do februára 1944 okolo 100 000 ľudí, prevažne Poliakov, ale aj príslušníkov ďalších národností. Volyň bola vtedy súčasťou nacistickým Nemeckom okupovaného územia predvojnového Poľska, teraz sa nachádza na severozápade Ukrajiny.

Tieto udalosti napriek úzkym väzbám medzi oboma krajinami, ktoré sa posilnili po ruskej invázii na Ukrajinu, stále vrhajú tieň na ukrajinsko-poľské vzťahy, pripomenula agentúra PAP.