Môžete zhodnotiť, čo sa momentálne deje na bojisku na Ukrajine? Čo sa obe strany usilujú dosiahnuť? Začnime Ukrajincami.
Samozrejme, začala sa ukrajinská protiofenzíva. No nie som presvedčený, že už sme videli hlavný útok. Ukrajina má stále celkom značný počet brigád, ktoré zatiaľ do boja nezapojila. Všetci by sme mali byť trpezliví a dôverovať ukrajinskému generálnemu štábu, ktorý za posledného jeden a pol roka urobil fantastickú prácu. Nechajme ho vytvoriť takú situáciu, akú potrebuje. Myslím si, že Ukrajinci stále hľadajú zraniteľné miesta v ruskej obrane, ktoré by sa dali využiť, a pokračujú v narúšaní logistiky nepriateľa. Oslabí to ruské možnosti, ako odolávať útoku. Konečným cieľom Ukrajiny je podľa mňa oslobodiť Krym, ale to si bude vyžadovať čas. Je potrebné ho izolovať tak, aby ho nebolo možné brániť. Z krátkodobého hľadiska predpokladám, že Ukrajinci by radi dostali Rusov z jadrovej elektrárne v Záporoží, kým tam nedôjde k nejakej katastrofe.
Čo robia Rusi?
Zo strategického hľadiska je očividné, že vagnerovská vzbura výrazne narušila ruské veliteľské štruktúry. Stále je veľa toho, čo netušíme, čo sa deje, a je zložité povedať, aký bude mať dianie okolo Jevgenija Prigožina vplyv. Ale dá sa predpokladať, že sa začali čistky alebo minimálne si ľudia nedôverujú. Určite to bude mať nejaký dosah aj na vojenských lídrov na fronte. Ruské jednotky na bojisku však medzitým urobili dobrú prácu, čo sa týka prípravy na obranu. Nestrácali čas, veď mali na to niekoľko mesiacov. Vytvorili mínové polia a iné obranné prekážky, ktoré určite sťažujú postup ukrajinských síl. No chcem povedať, že by sme nemali zabúdať na niekoľko vecí, keď sa pozeráme na vývoj na bojisku.
Čo je dôležité, keď hodnotíme, čo sa deje?
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že správy z bojiska budú vždy vyzerať rôznorodo a budú aj zdrojom neistoty. No nie je prácou veliteľov, aby o situácii informovali médiá. A my ani nemáme nárok vedieť, čo sa deje, hoci by sme to veľmi chceli. Ukrajinský generálny štáb koná veľmi profesionálne, keď chráni informácie, ktoré sa dostávajú na verejnosť, lebo to pomáha vojakom a je to podstatné pre celú operáciu. Keď počujem vyhlásenia, že ofenzíva zlyháva, stagnuje či nie je dostatočne rýchla, tvrdím, že títo ľudia nevedia, o čom hovoria. Samozrejme, všetci by sme chceli, aby išla rýchlejšie. Dôverujem však profesionalizmu ukrajinského generálneho štábu. Rád by som ale podčiarkol ešte jednu vec.
Čítajte viac Šéf NATO exkluzívne pre Pravdu: Rusko vie, že jadrová vojna sa nedá vyhrať
Akú?
Ofenzíva by bola rýchlejšia, keby Washington poskytol Kyjevu presne zasahujúce zbrane s dlhým doletom, ako je raketový systém ATACMS. Ukrajincom by umožnil ničiť ruské veliteľské centrá a zásobovacie trasy ešte efektívnejšie ako doteraz. A rovnako by mali na dostrel Krym, čo by znamenalo, že by sa ťažko bránil, a ruská čiernomorská flotila by sa napríklad musela stiahnuť zo Sevastopola. Je veľmi frustrujúce, že sme tieto systémy Ukrajincom stále nedali. A, samozrejme, my by sme nikdy neposlali amerických vojakov či jednotky NATO do útoku bez zodpovedajúcej leteckej podpory. Napriek tomu sme Ukrajincom stále neposkytli lietadlá, ktoré by sa im zišli. Preto vôbec nie je pravda, keď niekto z Pentagónu tvrdí, že sme Kyjevu odovzdali všetko, čo potrebuje.
Má Rusko nejakú vhodnú obranu proti raketovému systému ATACMS?
Zatiaľ nevieme, či by proti týmto raketám dokázali Rusi použiť niečo efektívne, keďže sme ich ešte proti nim nenasadili. Vo vojne vždy platí, že jedna i druhá strana hľadajú prostriedky, ktoré môžu použiť proti nepriateľovi. Ukrajina je teraz schopná zostreľovať takmer všetky ruské rakety a drony. Rusi zase vedia narúšať systémy navádzané na cieľ pomocou GPS. Ale zatiaľ som nepočul, že by mali nejakú efektívnu obranu voči britským raketám Storm Shadow. Samozrejme, informácie, čo všetko sa používa na bojisku, nie sú určené verejnosti. Neočakávajme, že nám to budú Ukrajinci hovoriť. Chcel by som však zistiť, či Rusi majú niečo proti systémom ATACMS.
Podľa správ z bojiska Rusko úspešne používa útočné helikoptéry vyzbrojené raketami s dlhým doletom proti ukrajinským jednotkám. Čo by Kyjev potreboval proti nim?
Určite je potrebné vybaviť jednotky protileteckou obranou kratšieho dosahu. Mimochodom, Rusi na ňu vždy dávali veľký dôraz pri svojich vojenských formáciách. Myslím si, že Západ takéto systémy Ukrajine poskytuje, či je to už Gepard, alebo Stinger. Okrem toho má Kyjev isté prostriedky elektronického boja, ktoré znižujú efektivitu nasadenia ruských vrtuľníkov. Samozrejme, najlepšie by bolo zasiahnuť miesto, odkiaľ útočné helikoptéry lietajú. Rakety s dlhým doletom by mohli ničiť letiská, na ktorých sú tieto vrtuľníky. Toto by sme urobili my. Nečakali by sme, kým na nás ruské helikoptéry zaútočia, ale zamerali by sme sa na ich základne. Preto je také dôležité, aby americká vláda dovolila, aby Ukrajina mala systémy s ďalekým dostrelom. Mimochodom, zapôsobilo na mňa a chcel by som sa o tom dozvedieť viac, ako boli vagnerovci schopní počas vzbury zostreliť päť či šesť vrtuľníkov. Buď ich ruská armáda nesprávnym spôsobom nasadila, alebo mali neskúsených pilotov. Ale možné je aj to, že žoldnieri majú skutočne ničivú protivzdušnú obranu. Keby sme to vedeli, mohlo by to pomôcť.
Ako to vyzerá so stíhačkami F-16? Ukrajinskí piloti by na nich už mali začať cvičiť. Ak sa nájdu krajiny, ktoré poskytnú Kyjevu tieto stroje, mohli by sa v boji objaviť o niekoľko mesiacov, či to bude oveľa neskôr?
Hovoril som so skutočne veľmi vysokopostaveným dôstojníkom letectva, ktorý je stále v službe a je to pilot stíhačky F-16. Povedal mi, že Ukrajinci potrebujú tri mesiace. Myslel tým pilotov, ktorí už za sebou majú stovky leteckých hodín. Títo vojaci zvládnu F-16 za tri mesiace na veľmi dobrej úrovni, čo znie naozaj dobre. Ukrajinci nás už viac ráz prekvapili, keď ukázali, že dokážu obsluhovať dodané zbraňové systémy rýchlejšie, ako si mnohí ľudia mysleli. Už ma unavuje počúvať povýšenecké reči, ako dlho musí trvať výcvik lietania na F-16. Pravdou však je, že nehovoríme len o pilotoch. Vycvičiť pozemné tímy, ktoré sa budú o stíhačky starať, trvá ešte dlhšie.
Dá sa to vyriešiť?
Som istý, že by sa našlo veľa ľudí, ktorí by na dohodu zaistili prácu pozemného personálu. Ale znova sme pri tom, čo robí vláda Joea Bidena, ktorá spravila veľmi veľa dobrých vecí týkajúcich sa podpory Kyjeva. No nepovie, že chce, aby Ukrajina vyhrala. Preto Washington stále nedodal Kyjevu zbrane, ktoré by mohli mať rozhodujúci vplyv na priebeh vojny, ako sú ATACMS, F-16 či drony Gray Eagle. Vláda v USA spomaľuje veci a myslím si, že to robí zámerne.
Prečo má takýto postoj?
Verí, že situácia sa vyvinie tak, že Ukrajina neprehrá a Rusko neskolabuje. Riadiť sa týmto zámerom je však hrozná chyba, ktorú si budeme roky vyčítať.
Keď hovoríme o rozhodnutiach, malo by NATO na summite vo Vilniuse podporiť prijatie Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie?
Ukrajina by jednoznačne mala byť členom NATO. V deň, keď doň vstúpi, aliancia na tom bude lepšie. Ukrajinci majú vojenské spôsobilosti, sú odhodlaní a dôležitá je geografia ich štátu. Toto všetko by prispelo k bezpečnosti a stabilite Európy. A v skutočnosti, ako pred niekoľkými týždňami povedal bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger, Rusko by sa tiež mohlo cítiť bezpečnejšie. Keď bude Kyjev v NATO, bude musieť robiť rozhodnutia so všetkými členmi aliancie. Kým je Ukrajina mimo aliancie a má susedov, ako sú Rusko a Bielorusko, vždy sa bude vyzbrojovať a konflikt bude takmer určite pokračovať. NATO prinesie stabilitu aj pre Moskvu. Je to len rozprávka, že Rusko napadlo Ukrajinu pre možné členstvo v aliancii. No Kyjev so vstupom do NATO musí čakať a myslím si, že momentálne sú preň najväčšou prekážkou Spojené štáty. Nie Maďarsko či Turecko. Neviem postoj USA vysvetliť. Asi sa týka toho, že v Bidenovej vláde sú na Rusko tí istí experti ako pri Barackovi Obamovi. A jeho Biely dom podľa mňa nesprávne manažoval vzťahy s Ruskom a teraz sme v takej situácii, v akej sme.
S čím teda môže počítať Ukrajina vo Vilniuse?
Predpokladám, že Kyjev nedostane formálnu pozvánku, aby sa stal členom NATO. Nestane sa asi ani súčasťou Akčného plánu členstva (predvstupový program aliancie, pozn. red.). Väčšina ľudí v NATO však vie, že Ukrajina niečo potrebuje. Preto aliancia príde s nejakým vyjadrením, z ktorého bude vyplývať, že Kyjev sa členom aliancie v budúcnosti stane. Nebude to Akčný plán členstva, ale bude to niečo oveľa jasnejšie a špecifickejšie, ako to, čo Ukrajina dostala v roku 2008 na summite v Bukurešti (NATO vtedy povedalo, že Ukrajina a Gruzínsko sa môžu stať jeho členmi, pozn. red.). Okrem toho aliancia príde s niektorými konkrétnym krokmi vo vzťahu ku Kyjevu. Komisia NATO-Ukrajina sa zmení na Radu NATO-Ukrajina. Nie je to len kozmetický úkon. Umožní to prehĺbenie spolupráce a aj jednotlivé krajiny budú hľadať ďalšie spôsoby, ako posilniť vzťahy s Kyjevom. Ale v konečnom dôsledku bude táto časť summitu frustrujúca. Ukrajina nedostane, čo chce, a nebude sa to páčiť ani mnohým ľuďom v aliancii a krajinám strednej a východnej Európy. A ani ja s tým určite nebudem spokojný.
Na čo by sa malo zamerať NATO, čo sa týka posilnenia obrany východného krídla? Je potrebné do regiónu vyslať viac jednotiek, možno aj nastálo, a rozmiestniť ďalšie zbraňové systémy?
Je veľmi dôležité, že NATO vytvára regionálne plány týkajúce sa obrany východného krídla. To znamená, že po ich schválení by sa nimi mali aliančné krajiny riadiť, či sa to týka velenia, protivzdušnej obrany, alebo logistiky. Plány, ktoré sme mali mať už dávno, budú hovoriť o nejakých požiadavkách na krajiny, čo prispeje k investíciám do obrany a príprave cvičení. Hlavný veliteľ síl Severoatlantickej aliancie v Európe (SACEUR) generál Christopher Cavoli v tomto robí skutočne dobrú prácu. Z môjho pohľadu je potrebné sa pri obrane východného krídla a pri odstrašení možného nepriateľa zamerať na protivzdušnú a protileteckú obranu. Nemáme v regióne dostatok systémov a nerobili sme cvičenia zamerané na tieto spôsobilosti. Je to skutočne veľký problém najmä v situácii, keď sme svedkami toho, ako Rusko používa riadené strely proti civilným cieľom. Na to nie sme pripravení. Je preto nevyhnutné, aby sme posilnili protivzdušnú a protileteckú obranu. Okrem toho sa musíme zamerať na logistiku. Nezáleží na tom, koľko máte tankov či diel, keď vám chýba munícia, palivo a nemáte ľudí na údržbu strojov. Nehovoriac o tom, že techniku musíte presúvať, čo nazývame vojenská mobilita, ktorú riešime už roky. Nie je to len o tom, že do Litvy, Rumunska alebo kdekoľvek pošlete ťažkú brigádu. Musíte pre ňu vytvoriť zázemie a je potrebné, aby sa k nej vedeli rýchlo dostať posily a musíte rátať s tým, že o časť vojakov a techniky môžete prísť. A potom musí NATO zlepšiť systém cvičení.
Čítajte viac Šéf diplomacie: Keby Slovensko nebolo v NATO, boli by sme pre Rusko ďalší na rane
Čo sa dá urobiť v tejto oblasti?
Aj v tomto je generál Cavoli veľmi dobrý a zvyšuje kvalitu vojenských cvičení. Viem, že sa chce zamerať na čo najrealistickejšie scenáre manévrov. Aby vojaci museli počas cvičení robiť rozhodnutia, nielen išli podľa vopred pripraveného scenára. Nastaviť takéto manévre je zložitejšie a drahšie, ale je to najlepší spôsob, ako zvýšiť pripravenosť jednotiek. Keď ste sa ma pýtali na permanentné vyslanie vojakov na východné krídlo, tak nie som proti tejto myšlienke. Ale je veľa vecí, ktoré je potrebné prioritne urobiť, kým do regiónu vyšleme vojakov.
Na vlaňajšom summite NATO v Madride aliancia oznámila, že chce mať k dispozícii 300-tisíc vojakov v rámci síl rýchlej reakcie. Ťažko povedať, čo sa v tejto oblasti už urobilo. Ako to vidíte vy?
Neviem, ako to aliancia urobí, ale nie som súčasťou najrôznejších diskusií, ktoré sa toho týkajú. Štáty často s niečím súhlasia, ale potom je potrebné tieto záväzky aj naplniť. Vo Vilniuse a po summite budeme počuť, čo sa podarilo a čo je ešte potrebné urobiť. Kľúčové je však prijatie plánov, o ktorých som hovoril. Je dobré mať k dispozícii 300-tisíc vojakov, ale musíme vedieť, čo s nimi chceme robiť a na to ešte potrebujeme aj dostatočné zdroje.